Vyše dvesto tisíc občanov dostalo od prezidenta facku, prezident ich ignoruje. Kisku dnes navštívi šesť predsedov, M. Kotlebu nepozval.

Vyše dvesto tisíc občanov dostalo od prezidenta facku, prezident ich ignoruje. Kisku dnes navštívi šesť predsedov, M. Kotlebu nepozval.

Vôľa vyše dvestotisíc občanov nie je vypočutá. Občania, ktorí si slobobne zvolili Mariána Kotlebu ako svojho zástupcu, ktorému svojim hlasom odovzdávajú v zmysle ústavy SR štátnu moc dostali od prezidenta Andreja Kisku veľké zaucho. Prezident tak týchto občanov ignoruje. Čo si to tí občania dovolili? .. voliť slobodne niekoho, kto našim pár politikom nepasuje?

Prezident SR Andrej Kiska poverí v utorok (8.3.) zostavením vlády predsedu víťaznej strany Smer-SD Roberta Fica. Hlava štátu to dnes oznámila na tlačovej besede s tým, že po voľbách vznikla komplikovaná situácia.

Kiska si myslí, že nikto nebude tvrdiť, že nebol výsledkami volieb prekvapený. „Máme tu iné výsledky, ako predpokladala väčšina samotných strán. Máme tu hneď niekoľko nových strán v parlamente a budeme tam mať aj radikálny politický extrémizmus v rovnošatách,“ podotkol.

Predseda SNS Andrej Danko svojím výrokom považuje vyše dvesto tisíc občanov za nenormálnych!

Danko: Marian Kotleba by v normálnej krajine nikdy nebol v parlamente.

Predseda SNS Andrej Danko na večernej tlačovej konferencii vyjadril, že so stranou, ktorá nepatrí do tohto storočia a vyjadruje xenofóbne názory, nebude nikdy komunikovať ani premýšľať o nejakej vláde.

Tlačová správa ĽS Naše Slovensko k vyhláseniu prezidenta SR Andrej Kisku

Prezident SR Andrej Kiska pozval na rokovanie všetkých zástupcov novozvolených parlamentných strán s výnimkou ĽS Naše Slovensko. Skutočnosť, že nepozval len našu stranu, hoci bola demokraticky zvolená viac ako 200 tis. občanmi SR, je ďalším dôkazom a potvrdením toho, že všetky parlamentné politické strany: SMER-SD, SAS, OĽANO-NOVA, SNS, Sme rodina – Boris Kollár, MOST-HÍD, SIEŤ a prezident SR Andrej Kiska sú na jednej strane. Hoci sa navonok tvária, že sú rozdielni a zastupujú rôzne politické prúdy, v skutočnosti medzi nimi niet žiadneho zásadného rozdielu.

Video:

Slovensko zažíva najväčšie politické zemetrasenie: Do parlamentu mieri Kotleba!

Slovensko zažíva najväčšie politické zemetrasenie: Do parlamentu mieri Kotleba!

BRATISLAVA – Lídri a členovia strán majú po prvých predbežných výsledkoch hlavy v smútku, alebo sú v nečakanej eufórii. Takýto otras na slovenskej politickej scéne asi nikto nečakal.

Smer ako víťaz volieb sa bude snažiť zostaviť vládu. Podľa Fica zostavovanie nového kabinetu nebude ľahké, pričom to bude trvať dlhšie ako obyčajne. Potvrdil, že pravdepodobne už dnes začne s prvou komunikáciou. Pripomenul, že Smer-SD pred voľbami nevylúčil žiadnu politickú stranu zo spolupráce.

Politické strany zvolené do NR SR

Strana Počet hlasov Percentuálne rozdelenie Počet kresiel
1. SMER-SD 737 481 28,28 % 49
2. SaS 315 558 12,10 % 21
3. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti 287 611 11,02 % 19
4. SNS 225 386 8,64 % 15
5. ĽS Naše Slovensko 209 779 8,04 % 14
6. SME RODINA – Boris Kollár 172 860 6,62 % 11
7. MOST – HÍD 169 593 6,50 % 11
8. #SIEŤ 146 205 5,60 % 10
9. KDH 128 908 4,94 %
10. SMK-MKP 105 495 4,04 %
11. SKOK! 21 785 0,83 %
12. TIP 18 845 0,72 %
13. SZS 17 541 0,67 %
14. KSS 16 278 0,62 %
15. SDKÚ-DS 6 938 0,26 %
16. ŠANCA 6 522 0,25 %
17. Strana moderného Slovenska (SMS) 4 559 0,17 %
18. Priama Demokracia 3 595 0,13 %
19. Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia 3 428 0,13 %
20. VZDOR 3 182 0,12 %
21. MKDA-MKDSZ 2 426 0,09 %
22. DS – Ľudo Kaník 1 998 0,07 %
23. KOALÍCIA SPOLOČNE ZA SLOVENSKO 1 777 0,06 %

Rozloženie v parlamente

Fico prehovoril! Ako vidí budúcu koalíciu?

„Psou povinnosťou je zostavenie novej vlády,“ vyhlásil Fico v televízii TA3. Zároveň potvrdil, že s Mostom-Híd si vie predstaviť spoluprácu. Spolupráca s Kotlebom je ale zrejme vylúčená. Fico si vie predstaviť kolaíciu 5 strán.

zdroj: cas.sk, vysledkyvolieb.sk

Zoznam zvolených poslancov:

[col3]

Smer

Robert Fico (502 345 hlasov)
Robert Kaliňák (357 018)
Peter Pellegrini (193 420)
Peter Kažimír (152 954)
Marek Maďarič (37 301)
Peter Žiga (11 934)
Miroslav Lajčák (156 907)
Richard Raši (40 691)
Ján Počiatek (34 023)
Ján Richter (13 132)
Juraj Blanár (23 035)
Martin Glváč (7 189)
Jaroslav Baška (7 278)
Jana Laššáková (6 460)
Ľubomír Vážny (8 327)
Ľubomír Jahnátek (16 992)
Peter Chudík (18 032)
Tibor Glenda (2 310)
Stanislav Kubánek (4 196)
Vladimír Faič (1 176)
Dušan Čaplovič (2 962)
Ján Podmanický (9 126)
Viktor Stromček (2 521)
Róbert Madej (2 158)
Erik Tomáš (2 529)
Miroslav Číž (1 345)
Igor Federič (883)
Igor Choma (5 087)
Denisa Saková (2 668)
Dušan Galis (2 992)
Marián Saloň (4 278)
Pavol Pavlis (1 760)
Ladislav Kamenický (1 649)
Dušan Muňko (1 110)
Maroš Kondrót (480)
Dušan Jarjabek (3 201)
Jozef Valocký (1 098)
Ľuboš Blaha (2 746)
Ľubomír Petrák (946)
Róbert Puci (3 748)
Ľubomír Želiezka (2 445)
Vladimír Matejička (1 032)
Ján Senko (1 410)
Jana Vaľová (6 357)
Dušan Bublavý (2 412)
Monika Jankovská (3 390)
Vojtech Ferencz (2 800)
Branislav Ondruš (1 831)
Jozef Burian (2 994)
[/col3][col3]

SaS

Richard Sulík (179 249 hlasov)
Lucia Nicholsonová (84 963)
Jozef Mihál (71 357)
Ľubomír Galko (53 661)
Martin Poliačik (45 914)
Jana Kiššová (29 834)
Peter Osuský (23 089)
Martin Klus (21 513)
Eugen Jurzyca (19 236)
Juraj Droba (14 610)
Ondrej Dostál (11 095)
Jozef Rajtár (4 219)
Karol Galek (3 344)
Alojz Baránik (2 508)
Natália Blahová (9 226)
Renata Kaščáková (6 447)
Miroslav Ivan (3 258)
Anna Zemanová (2 713)
Branislav Gröhling (7 331)
Milan Laurenčík (2 365)
Vladimír Sloboda (1158)

OĽaNO

Igor Matovič (159 874 hlasov)
Daniel Lipšic (83 915)
Veronika Remišová (71 618)
Alan Suchánek (45 170)
Marek Krajčí (31 781)
Oto Žarnay (31 337)
Erika Jurinová (30 225)
Richard Vašečka (25 287)
Jozef Viskupič (23 621)
Eduard Heger (15 257)
Gábor Grendel (14 479)
Viera Dubačová (13 682)
Ján Budaj (13 383)
Jozef Lukáč (11 477)
Anna Verešová (9 802)
Martin Fecko (8 928)
Soňa Gaborčáková (4 613)
Silvia Petruchová (2 731)
Miroslav Sopko (6 734)

SNS

Andrej Danko (126 141 hlasov)
Jaroslav Paška (36 456)
Eva Smolíková (21 600)
Anton Hrnko (19 215)
Štefan Zelník (13 475)
Dušan Tittel (8 291)
Karol Farkašovský (7 724)
Jaroslav Ridoško (7 579)
Stanislav Kmec (3 475)
Rudolf Urbanovič (6 136)
Magdaléna Kuciaňová (5 737)
Tibor Bernaťák (3 159)
Peter Pamula (2 955)
Radovan Baláž (4 881)
Eva Antošová (5 580)
[/col3][col3]

Kotleba – ĽS-NS

Marian Kotleba (156 355 hlasov)
Martin Beluský (35 733)
Rastislav Schlosár (22 791)
Juraj Kolesár (21 119)
Milan Uhrík (10 568)
Natália Grausová (9 474)
Martin Kotleba (9 086)
Ondrej Binder (5 034)
Stanislav Drobný (3 309)
Andrej Medvecký (4 832)
Ján Kecskés (3 590)
Stanislav Mizík (2 826)
Peter Krupa (2 538)
Jana Nehézová (1 692)

Sme rodina – Boris Kollár

Boris Kollár (126 037 hlasov)
Milan Krajniak (19 258)
Martina Šimkovičová (38 784)
Peter Marček (10 970)
Petra Krištúfková (8 824)
Peter Pčolinský (7 101)
Rastislav Holúbek (3 676)
Peter Štarchoň (4 197)
Ľudovít Goga (2 533)
Zuzana Šebová (5 500)
Adriana Pčolinská (4291)

Most-Híd

Béla Bugár (108 523 hlasov)
Lucia Žitňanská (59 145)
Zsolt Simon (27 041)
László Sólymos (18 464)
František Šebej (17 403)
Ivan Švejna (12 671)
Gábor Gál (12 505)
Tibor Bastrnák (10 825)
Peter Kresák (9 028)
Arpád Érsek(8 695)
Elemér Jakab (6 605)

Sieť

Radoslav Procházka (67 522 hlasov)
Miroslav Beblavý (36 485)
Andrej Hrnčiar (20 492)
Katarína Macháčková (19 587)
Alena Bašistová (8 593)
Katarína Cséfalvayová (6 650)
Eduard Adamčík (6 449)
Igor Janckulík (6 146)
Martin Fedor (5 919)
Simona Petrík (2 065)
[/col3][clear]

Viete už, koho budete voliť? Poradíme vám! Položte kandidátom jednu nepríjemnú otázku.

Viete už, koho budete voliť? Poradíme vám! Položte kandidátom jednu nepríjemnú otázku.

OTÁZKA KANDIDÁTOM:

Budete riešiť jednu z príčin neefektívneho hospodárenia s verejnými financiami a majetkom štátu, ktorou je neplnenie si zákonnej povinnosti NKÚ – kontrola efektívnosti hospodárenia, aj keď to nemáte v programe?

Parlamentné voľby 2016

[clear]

Ak vám tečie strecha nad hlavou, budete dookola malovať? .. alebo tú strechu najskôr opravíte!

Určite najskôr odstránite príčinu problému! Presne to isté platí aj pre hospodárenie s verejnými financiami a majetkom štátu. Ak nie sú peniaze na školstvo, zdravotníctvo a vyššie mzdy občanov, niekde je chyba! Táto príčina problému by sa mala najskôr odtsrániť. Riešenie je veľmi jednoduché. Práve o tomto by mali naši politici a kandidáti v prvom rade hovoriť. Prečo to tak nie je?

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (NKÚ)

NKÚ je nezávislým štátnym orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie.

NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom. Jeho činnosť vychádza z Limskej deklarácie Smerníc o zásadách nezávislej kontroly, ktorá bola prijatá na IX. Kongrese medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Tento dokument obsahuje východiskové filozofické axiómy kontroly vôbec a princípy fungovania najvyšších kontrolných inštitúcií zúčastnených štátov.

Podľa nich je kontrola považovaná za jednu z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Preto, aby najvyššia kontrolná inštitúcia štátu mohla plniť svoje základné poslanie, t.j. napomáhaniu správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami a aby mohla svoju kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a účinne, musí byť vo svojej činnosti nezávislá.

Tieto základné požiadavky kladené na činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií štátu sú preto zaručené aj ústavou SR.

Na túto skutočnosť Páni Občania upozorňujú už dávnejšie VIAC TU >>

Zem a Vek: Psychopati na bilbordoch

Zem a Vek: Psychopati na bilbordoch

Časopis Zem a Vek na svojej internetovej stránke takto hodnotí predvolebné bilboardy:

Po všetkom tom marazme, ktorý táto krajina za posledných pár desaťročí zažila, je už veľmi malá pravdepodobnosť, že ktokoľvek, kto vstupuje do politiky, tak robí z etických, morálnych alebo odborných dôvodov. Slovenská politická scéna je prešpikovaná veteránmi politickej turistiky spolu s egoistickými karieristami so štipendiami z amerických inštitútov. Žiadny seriózny a naozaj vnútorne bohatý a múdry človek dnes do politiky nevstúpi. Aj preto je toto teritórium eldorádom psychopatov, ktorí uverili, že sú vyvolení.

Psychopati zohrávali vo vývoji civilizácie neprimerane veľkú úlohu, pretože ich podstatou je klamať, zabíjať, podvádzať, kradnúť, mučiť, manipulovať a všeobecne spôsobovať veľké utrpenie ľudí, bez pocitu výčitiek, s cieľom dosiahnutia bezpečia nadvládou nad inými. V knihe Ponerológia v politike Andrzej Lobaczewski vysvetľuje, že klinickí psychopati sú pri vzostupe v spoločenských hierarchiách vždy zvýhodnení, pretože sú schopní klamať bez výčitiek svedomia. Náš „demokratický“ volebný systém je ideálnym prostredím pre vydierateľných deviantov bažiacich po moci. Známy český neuropatológ a publicista František Koukolík vo svojej knihe Zvíře politické o psychopatoch píše, „že nepoznajú pocit viny, nemajú svedomie, sú krutí a suroví, nečestní, egocentrickí, neschopní vytvoriť pevnú a blízku citovú väzbu… Sú to tí, na ktorých rameno zákona nedopadne, naopak, môžu zákony písať sami. Sociálne úspešní psychopati, ľudia, ktorí sa dostávajú alebo sú v špičkových postaveniach mocenského rebríčka, zvyčajne veľmi bohatí, bývajú pomerne často, nie však vždy, psychopati neúplní, „čiastoční“ (alebo deprivanti) a mávajú machiavelistické rysy správania. Ak existuje emočná inteligencia, potom sú v tomto rozmere ľudskosti idioti. Sú to pravdepodobne najnebezpečnejšie bytosti na Zemi.“

Z výskumov vyplýva, že spoločnosť ovláda skupina patologických deviantov, pričom najaktívnejší z nich tvoria približne 6 % z populácie. Tento systém však funguje najmä vďaka podpore ľudí zdeformovaných pod tlakom pôsobenia psychopatov, ktorí tvoria asi 12 % populácie. V konečnom dôsledku je to približne 18 % populácie – sú to aktívni ľudia podieľajúci sa na tvorbe a zavedení partokracie. Spomínaná skupina 6 % vytvára partokratickú šľachtu a spolu s 12 % potom novú buržoáziu užívajúcu si najvýhodnejšie ekonomické postavenie.

Táto skupina jedincov uverila vo vlastné nadštandardné schopnosti a je presvedčená, že má výhradné právo a kompetencie určovať vývoj a smerovanie spoločnosti. Svoje vlastné nutkavé predstavy o predurčenosti rozhodovať a vládnuť premieta do verejného priestoru. V obdobní pred parlamentnými voľbami sa na veľkoplošných plagátoch predháňajú patologické úchylky až do groteskných kŕčov typu „zoberme politikom moc“.

Psychopati nie sú priveľmi kreatívni ľudia. Aj preto sa ich komunikácia – postavená na ich výnimočnosti – podobá ako vajce vajcu. V období pred voľbami, žiaľ, obťažuje verejnosť v mimoriadne frekventovanej miere prekračujúcej únosnosť. Ich „dôveryhodné a presvedčivé“ portréty na veľkoplošných nosičoch sú možno tou najnepríjemnejšou, a zároveň najvypuklejšou ukážkou, ako veľmi psychopati podceňujú širokú verejnosť.

SIEŤ

Séria vizuálov Radoslava Procházku zachádza v intenciách témy o patologickej poruche psychopata zrejme najďalej. Biela košeľa s vyhrnutými rukávmi symbolizujúca pripravenosť okamžite a všade priložiť ruku k dielu, kŕčovitá a neuveriteľná štylizácia do služobníka národa sú prvými, do očí bijúcimi pitoresknými faux pas. Procházka v titulku sám seba označil za „štát“, svojou osobou chce personifikovať zvrchovanosť štátneho a mocenského aparátu slúžiaceho vraj dobrým účelom. Procházka, ktorý za sebou nemá žiadne mimoriadne a hmatateľné výsledky, žiadne morálne predpoklady, žiadne reálne skutky pomoci ľuďom v núdzi či na pracoviskách, sa vôbec neštíti sám seba pasovať do akejsi pseudomasarykovskej úlohy „otecka národa“.

Dobre známe a neuveriteľne stupídne sekvencie z propagandistických filmov socialistických televíznych novín, kde sa minister alebo predseda vlády radi nechávali filmovať a fotiť v teréne s proletariátom, sú živým predobrazom svojej karikatúry, ktorú zosobňuje Procházkova kampaň. Mimochodom, toho Procházku, ktorý nemal problém podvádzať už v prezidentskej kampani pri pokuse neodvádzať DPH z inzercie v Matovičových médiách.

Matovič: „Tak ty musíš povedať, že koľko, jak to chceš, nám to je jedno.“

Procházka: „Jak mi, jak mi ty to umožníš.“

M: „Jak ty chceš, ty povedz.“

P: „Pol na pol.“

M: „Čiže čo, z tých 4800, 2400 bez dépeháčky a 2400 s dépéháčkou? Takto, no nikdy sme to nerobili, ako Rado mi vtedy hovoril, že či takéto niečo vieme spraviť. Ako ja som mu povedal, že za 15 – 17 rokov sme nikdy nikomu nedali nič bez dokladu, no ale.“

P: „Keď né, ne. Igor, počúvaj, keď né ne. To je posledná vec, ktorú by som oné chcel, že vieš, mi ako.“

M: LA ty máš teraz ako na tom transparentnom účte aké výdavky? Všetky? Aj toto napríklad by tam išlo? Či tam by bolo vidieť, za akú zľavu sme to predali, či nie?“

P: „Ee, nebolo, tam sú neni oné, účely. Tam je len, že koľko odišlo. Tam neni, že komu.“

M: „A ty keď robíš nejakú záverečnú správu, musíš ju robiť, či nemusíš predkladať potom ministerstvu financií?“

P: „No musíš, ale no ée, v inzertnom ée, ty nemusíš robiť nahlášky. Máš inzertný časopis, nemáš žiadne, to majú len akože veľké, dokonca už ani printy to nemajú, iba telky to majú. Telky majú povinnosť robiť nahlášky, že koľko toho odvysielali. A už ani printy to nemajú robiť, viem, že Ringier to nebude robiť vôbec. A inzertné časopisy už vonkoncom nie.“

M: „Dobre, ale či sa trebárs, ja neviem, v nejakej záverečnej správe by potom sa objavilo, že sme dali ée Procházkovi, alebo ty by si dal na ministerstvo financií správu, a tam by bolo napísané, že mal si v regionPRESSe inzerciu so 75 % zľavou a nie s päťdesiatkou. Víš alebo čo to, takto nebude tam tak napísané, či?“

P: „Ne. Jednak tam dávaš len výdavky, ktoré má, ktoré si urobil len za posledné dva týždne. Čiže to ja neviem, či sa do toho počíta, keď ti to zaplatím napríklad predtým, ale povedzme, že hej. A ty tam vlastne napíšeš, že len že ée čo si komu zaplatil, nie za čo to bolo. Len že tu som mal takýto výdavok. Ale počúvaj, keď to má, keď to má byť akékoľvek nepohodlie, tak srať na to.“

OĽaNO

Ak vravíme o komunikácii Procházku, pozrime sa zároveň, ako sa svojim voličom prihovára jeho rival – človek, ktorý ho „práskol“. Celá kampaň Matoviča je postavená na udavačskej línii presne v intenciách myslenia, hodnôt a preferencií svojho lídra. Ten odhalil takú kauzu, ten usvedčil toho, tamten onoho, tá žalovala na tú a tamtá zas na inú. Iste, odhaľovať kauzy a delikty, vážne prešľapy, a dokonca trestnú činnosť je dôležitý a významný prvok dodržiavania pravidiel hry. Problém je, že týmto prvkom by sa mali v zdravej spoločnosti zaoberať orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra, súdnictvo, a napokon aj samotní „strážni psi demokracie“ – novinári. Je odhaľovanie káuz a udávanie ľudí dostatočným politickým programom?

Je to skutočne línia, ktorá vyvedie spoločnosť z marazmu? Je to cesta naplnená lepšou víziou a inšpiráciou na vytváranie nových hodnôt alebo len pýšenie sa skalpami tých, na ktorých sme niečo našli? Nie je to na vytváranie nových impulzov žalostne málo?

SKOK

Bilbordy ďalšej rýchlokvasenej straničky SKOK nie sú vôbec ničím zaujímavé ani kreatívne. Koncept postavený na tom, že ani vľavo, ani vpravo, je ideou odpozeranou z občianskych protestov a pnutí, ktoré logicky vychádzajú z pohybu vo vnútri spoločnosti. Liberálny stred však môže byť aj hybridom toho najhoršieho zľava a sprava (a prax to, žiaľ, v mnohých prípadoch dokazuje). Od človeka z reklamnej brandže by sa očakávalo oveľa viac ako len adolescentský trik na prvovoličov a mladých voličov v podobe vyškereného sprejera.

Oveľa viac ako bilbordy však prekvapuje Miškovova televízna kampaň, ktorá kontaminovala internetový priestor a sociálne siete. Tu si naplno uvedomíte, že tento pán vníma politiku a verejnú úlohu ako priestor reklamného a marketingového segmentu. Jeho reklamné politické spoty na produkt SKOK sú azda tým najhorším a najtrápnejším výtvorom jeho reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi. Ako príklad nech poslúži spot v pôrodnici, kde žena práve rodí a lekár sa jej pýta, či bude pravičiar alebo ľavičiar. Do toho vstupuje Miškov a s extrémne zlým hereckým výkonom vyriekne múdrosť: „Slováci sa nerodia ako pravičiari alebo ľavičiari. Slováci sa rodia ako Slováci.“

SMER

Už tradične sterilná komunikácia strany SMER sa opiera o istotu v slovách a vizuáloch, ktoré majú jedinú úlohu: pokaziť toho čo najmenej. Tentokrát však hra na istotu nevyšla. V spoločnosti už zľudoveli rôzne varianty na slogan „Robíme pre ľudí“. Pointa bola v tom, že v slove „robíme“ sa mal nájsť ťažko skúšaný, zrobený Slovák a identifikovať sa s ľuďmi zo SMER-u, ktorí robia takisto ako on. Nie, nepracujú, „pracovať“ znie už trochu intelektuálne, SMER oslovuje robotného človeka, ktorého Fico pochválil, ako pekne vie držať hubu a krok aj za 300 alebo 400 eur. Problém nastáva vo chvíli, keď padne otázka, čo to vlastne robia a pre akých ľudí? Majú na mysli finančné skupiny a oligarchiu? „Robíme pre ľudí z J&T,“ „Robíme prelud,“ alebo „Robíme pre ľudí dlhy,“ sa stalo jednou z mnohých kreácií sloganu, ktorý priam prihráva na smeč.

Hoci sa SMER vo svojej komunikácii odvoláva na ochranu bezpečnosti Slovenska, pravdou je, že je jednou z mnohých strán, ktorá našu bezpečnosť a suverenitu vážne naštrbila (účasť na vojnových ťaženiach NATO, odstránenie národnej meny, Lisabonská zmluva, zriadenie regionálneho veliteľstva NATO a podobne).

SME RODINA

Bizarná politická strana SME RODINA na čele s podnikateľom a milionárom Kollárom má vo svojom slogane slová: „Nevolím politikov, volím Borisa!“ Pod týmto sloganom je podpis Boris Kollár, čím dáva najavo, že volí sám seba.

Hneď prvý problém okrem bonvivánskej maškarády starnúceho plejboja je samotný rozpor v tvrdení „Môžete mi veriť, nie som politik“ či „nevolím politikov“, a tým aj hrubé zavádzanie. Na to, aby sa skupina ľudí mohla uchádzať o hlasy voličov v parlamentných voľbách musí, byť riadne zaregistrovanou politickou stranou na Ministerstve vnútra a spĺňať všetky zákonné podmienky o politických stranách a politických hnutiach. Ak je teda hneď v úvode zavádzanie a protirečenie, nemožno očakávať iný vývoj ani v nasledujúcom období. Dať si do názvu politickej strany Sme rodina je práve v Kollárovom prípade učebnicovým príkladom deprivanta presne podľa vyššie opísaných kritérií patologickej straty empatie a aj súdnosti. Kollár tvrdí, že sa nemôže pozerať na to, čo sa tu deje, pričom z toho, čo sa tu doposiaľ dialo, excelentne profitoval. Otázkou je, akým spôsobom. Naozaj čestným? Jeho dnes údajne jediný zárobkový podnik – Fun rádio – vykázalo za rok 2014 zisk len 5716 eur a odviedlo tomuto štátu dane vo výške len 1913 eur (Zem&Vek 6939 eur). Môže byť práve toto človek, ktorému majú ľudia dôverovať? Je dostatočným impulzom pre reálny obrat Slovenska to, že sa tvár známa z bulvárov, smotánok a príbehov o užívajúcich si milionároch odrazu objaví v politike?

SDKÚ

Joachim Roncin, tvorca sloganu Je Suis Charlie (Som Charlie) sa pred časom sťažoval, aký neuveriteľný biznis sa roztočil okolo jeho myšlienky, ktorá mala byť pietnou úctou. Po útokoch na redakciu Charlie Hebdo sa tento slogan stal svetovou „značkou“ boja proti terorizmu a len vo Francúzsku sa našli stovky podnikateľov, ktorí si ju chceli nechať patentovať. U nás ju v kampani využila strana SDKÚ. Na mnohých bilbordoch sa nám prezentujú neznáme hlavy ako dôkaz, že strana prechádza obrodou a stojí za ňou mnoho ľudí, ktorí údajne prinesú zmenu. Všetci tvrdia: „Ja som SDKÚ. Ja som zmena.“

Na týchto niekoľkých prípadoch sme demonštrovali prítomnosť patologických rysov myslenia psychopatov a neprítomnosť nadhľadu, zdravého rozumu a skutočných emócií bez afektu a predstierania. Opäť sú pred nami voľby a s nimi aj jediný čestný spôsob, ako sa vyrovnať s partokraciou deviantov: nenechať sa zatiahnuť do ich sietí, nedať sa skompromitovať hrou na voľbu menšieho zla, nepočúvať opäť a znova hlúpe reči o občianskej povinnosti a prepadnutí hlasov. Mnohí vravia, že súčasný establishment nemá konkurenciu, nemá žiadneho rivala schopného zasadiť mu rozhodujúci úder. Nie. Rival sa už formuje. Je ním neúčasť na voľbách tak, ako to Slovensko ukázalo vo voľbách do Europarlamentu s najnižšou voličskou účasťou v Európskej únii. V momente, keď bude naša účasť minimálna alebo takmer žiadna, bude minimálnou aj legitimita partokracie – vlády politických strán. Politické strany a politické hnutia sú samy osebe najväčšou prekážkou k dosiahnutiu skutočnej vlády ľudu a spravodlivej distribúcie moci. Politické strany a volebný systém, ktorý z nich spravil firmy na prerozdeľovanie eurofondov blízkym, zadlžujúc tak budúce pokolenia všetkých ostatných, systém, ktorý z ich lobistických záujmov spravil syndikáty na pranie peňazí so servisom pre chamtivú oligarchiu, sú naším jediným a reálnym súperom v snahe dosiahnuť lepšie podmienky pre životy nás samotných a budúcnosť našich blízkych. Jediným čestným a morálnym spôsobom, ako sa vysporiadať s týmto zločineckým systémom, je využiť možnosť nevoliť ho.

zdroj: zemavek.sk