Škandál s vodou v Bratislave naberá obludné rozmery: Obyvatelia Vrakune idú do štrajku

Škandál s vodou v Bratislave naberá obludné rozmery: Obyvatelia Vrakune idú do štrajku

BRATISLAVA – O nebezpečnej skládke pri Žitnom ostrove na Topkách písali už vo februári tohto roka. Odvtedy sa situácia stále viac komplikuje. Obyvatelia Vrakune pristúpili k mimoriadnemu riešeniu. Piť vodu je pre nich ako otvárať Pandorinu skrinku.

Po tom, ako na Topkách vo februári písali o unikajúcich chemikáliách zo skládky pri Žitnom ostrove do podzemných vôd, ľudia ostali zhrození. Z analýz expertov vyplynulo, že oblasť už 20 rokov ohrozujú tony jedovatých látok z vrakunskej skládky CHZJD.

Mapa najnebezpečnejších skládok Slovenska: Na týchto miestach tiká časovaná bomba

Toxické látky unikajúce do podzemných vôd predstavujú vážne zdravotné riziko a môžu predchádzať onkologickým ochoreniam. Obyvatelia Vrakune, Podunajských Biskupíc a okolitých obcí si po dlhých mesiacoch a rokoch trápenia povedali dosť. Vrakunčania sa rozhodli zorganizovať protestnú akciu, ktorá sa uskutoční 26. októbra o 9.30 h pred Úradom vlády SR na Námestí slobody.

Starostka mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Ľudmila Lacková už v máji 2002 vydala všeobecný zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní a určených na polievanie zeleniny či ovocných stromov, z ktorých sú plody určené na konzumáciu. Odvtedy strach Vrakunčanov o vlastné zdravie stále rastie. Chemikálie zo skládky by podľa nich mohli spôsobiť ekologickú katastrofu.

Ohrozená voda: Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!

Ohrozená voda: Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!

O vodu sa možno v budúcnosti rozpútajú vojny, no na Slovensku si sami nečinnosťou ohrozujeme chemikáliami z bývalej skládky CHZJD v Bratislave ten najväčší zdroj – Žitný ostrov. A začína to byť vážne.

Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni ani nevyzerá ako skládka. Je to na niektorých miestach lúka zarastená burinou, hneď vedľa je administratívna budova, nejaký predajný objekt či areál nocľahárne pre bezdomovcov Mea Culpa. Skládku totiž zaviezli trojmetrovou vrstvou zeminy, a tak ju nevidieť. Vznikla v roku 1966, keď začali do vyschnutého koryta dunajského Mlynského ramena nákladné autá vyvážať chemické svinstvo z Dimitrovky v sudoch, ale aj kartónových krabiciach. Nič horšie vtedajším zodpovedným nemohlo napadnúť, hlúpejší nápad, ako dať to do koryta ramena rieky a zasypať zeminou asi neexistoval. S vozením skončili v roku 1978, čiže 12 rokov tam tisícky nákladných áut vysýpali najhorší chemický odpad, aký sa v Československu produkoval, možno aj vrátane bojových chemikálií určených pre vtedajšie vojská Varšavskej zmluvy. Plechové sudy však časom prehrdzaveli, chemikálie začali vytekať, spodné vody ich šíria smerom cez Žitný ostrov a sú už najmenej 5 kilometrov od skládky.

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy. Zdroj: Miro Miklas

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy.
Zdroj: Miro Miklas

Ani krt

Vrakunčan Juraj Štubniak dlhodobo bije na poplach, že nikto nič so skládkou nerobí, hoci riziko je také veľké, že už od roku 2002 majú vo Vrakuni zákaz používať vodu zo studní. Lebo je plná chemikálií. A onedlho možno pribudnú zákazy v ďalších a ďalších oblastiach. Keď začal kričať ešte viac, vyvešal bilbordy, upozorňoval motorkárskou „jazdou za pitnou vodou“, pridali sa ďalší a až potom sa zobudilo aj príslušné ministerstvo.

„Takúto skládku by nebolo zodpovedné nechať na prírodu a nesmieme dopustiť ďalšie znečistenie,“ hovorí šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zsolt Lukáč.

„Odrazu sa niekoľko politických subjektov pokúša robiť kariéru na tom, že treba skládku riešiť, aj keď ani netušia, čo je to za skládku, ako vznikla, prečo je problematická. Lenže nik sa k nej nepostavil systémom – poďme niečo urobiť. Ja som neustále chodil po úradoch, na ministerstvo životného prostredia a celkom úspešne sa už s niektorými úradníkmi nemáme radi. Keď som už kričal príliš, tak zorganizovali pred jeden a pol rokom okrúhle stoly. Prišiel aj vtedajší štátny tajomník ministerstva životného prostredia, svätosväte sľúbil, že tento rok na jar sa už začne kopať, že už sa začne robiť. A nekope tam nikto, ani krt,“ hovorí Juraj Štubniak.

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak. Zdroj: Miro Miklas

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak.
Zdroj: Miro Miklas

Úrady dobre vedia o časovanej bombe vo Vrakuni. Dali preto spraviť prieskum, ktorý potvrdil slová Juraja Štubniaka, že toxické chemikálie zo skládky naozaj prúdia spodnou vodou smerom na Žitný ostrov.

Hľadá sa…

Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská vraví, že podľa geologického prieskumu skládka „nateraz neohrozuje vody Žitného ostrova, no potvrdilo sa postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie“. Podľa hovorkyne však Okresný úrad Bratislava vydal rozhodnutie o zastavení konania, lebo nie je možné určiť povinnú osobu zodpovednú za sanáciu. Čo to znamená? Že sa hľadá, kto má skládku riešiť.

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak sa na tom smeje, hovorí, že je to idiotská rozprávka, lebo už rok a pol sa hľadá „povinná osoba“. Tvrdí, že povinná osoba je mesto Bratislava, ktoré v roku 1988 od CHZJD prevzalo skládku situovanú na svojich pozemkoch. Lenže ak by malo skládku sanovať mesto, finančne by skolabovalo. „To je magistrátu jasné, no mohol by prejaviť aspoň snahu o riešenie problému. Povinnosť teda musí prevziať štát a nebude to predsa robiť ministerstvo kultúry alebo ministerstvo spravodlivosti. Je jasné, že skládku bude sanovať ministerstvo životného prostredia, že ono bude povinná osoba. Napriek tomu povinnú osobu stále hľadajú. Asi pátrajú, skúmajú, že kde asi tak môže povinná osoba byť. Keď som sa ich vlani pýtal, že čo hľadajú, povedali, že to je proces,“ hovorí Juraj Štubniak.

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Podľa hovorkyne ministerstva rozhodne vláda o určení ministerstva, ktoré bude skládku sanovať, pravdepodobne na jeseň tohto roka. „V prípade, že bude povinnou osobou ministerstvo životného prostredia, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí. Použitá by mala byť metóda kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Odhadovaná suma nákladov pri zvolenej forme sanácie skládky je 20 až 24 miliónov eur.“

Kapsulizácia by znamenala, že vykopú hlboké zákopy a zeminou, ktorá neprepúšťa látky, izolačnými materiálmi a možno aj betónom by vytvorili akýsi bazén, aby spodné vody neprenikali ku skládke a nerozširovali chemikálie ďalej po prúde.

Postupovanie chloridazonu pod zemou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Postupovanie chloridazonu pod zemou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak však naznačuje, že aj kapsulizácia môže byť problém. „Nie som odborník a nebudem spochybňovať profesionalitu ľudí, čo navrhujú riešenia, lebo by som vyzeral ako chrobák Truhlík. No stále rozmýšľam, aké hlboké základy by to museli byť a ako by chceli výkop zaistiť, aby sa nerúcal. Lebo ak chcú odizolovať skládku od spodnej vody, museli by sa dostať až na podložie, ktoré je 20 metrov hlboko. Neviem, akými technológiami sú schopní takto hlboko kopať v navezenej hline a toxickom odpade, aby sa im to nezosypávalo,“ hovorí. Podľa neho je jediná možnosť úplného vyriešenia problému v odvezení zeminy a toxického odpadu preč na zneutralizovanie, resp. zrecyklovanie.

„No keby začali robiť kapsulizáciu, videli by sme, že sa aspoň niečo deje. Lenže oni stále nič, len prekladajú papiere a hľadajú povinnú osobu a medzi tým možno tretine Bratislavy tečie pod nohami svinstvo. Jediným vysvetlením pre mňa je, že sú vystrašení ako malé deti, lebo nevedia, čo s tým a čakajú v teple, kým uplynie ich volebné obdobie,“ tvrdí Juraj Štubniak a dodáva: „Že nás naši volení predstavitelia okrádajú a inak nám znepríjemňujú život, na to si občan už zvykol, ale, že ho svojou laxnosťou a ignoranciou vystavia ohrozeniu zdravia a života, na to si zrejme zvykne len ťažko. Trápi ma tiež nezáujem širšej skupiny občanov, ktorí si neuvedomujú, čím sú ohrození. To neplatí len pre ľudí v pásme prúdenia toxických látok. Veď koľko ľudí kupuje ovocie a zeleninu zo Žitného ostrova na trhoviskách a vôbec pritom netuší, že konzumuje aj odkaz z vrakunskej skládky.“

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní. Zdroj: Miro Miklas

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní.
Zdroj: Miro MiklasToxická

Čo vyplynulo z geologického prieskumu

Výsledky vlaňajšieho prieskumu sú prezentované na 170 stranách odborného textu, a keď sú závery štúdie prečítané laickým okom redaktora, dajú sa v skratke popísať takto: je preukázané riziko, niektoré látky ohrozujú vodu v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej na Žitný ostrov – sú vo vzdialenosti 5 kilometrov od skládky. Pri súčasnej hladine Dunaja a súčasnom odbere vody nie sú ohrozené vodné zdroje Kalinkovo, Šamorín a Jelka. V prípade väčšieho odberu vody z týchto zdrojov by sa situácia mohla zmeniť, lebo by sa zmenili hydraulické pomery. Postupujúce znečistenie ohrozuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej oblasti, navyše v ceste prúdenia sú osídlené oblasti. Pre severozápadnú oblasť skládky bolo vypočítané potenciálne riziko pri dermálnom kontakte so zeminou, pre juhovýchodnú oblasť skládky vyplynuli riziká nekarcinogénneho, no najmä karcinogénneho charakteru pri používaní vody – arzén, BTEX, chlórbenzén, 1,4-dichlórbenzén, PCB, herbicídy, pesticídy. Treba dôsledne dodržiavať zákaz používania vody zo studní vo Vrakuni, zvážiť by sa malo oplotenie priestoru skládky, aby k nej nik nechodil. Je nevyhnutná sanácia skládky.

zdroj: zivot.cas.sk

Páni Občania odstraňujú nebezpečnú toxickú skládku pod Vrakuňou! Vyhrnuli rukávy a ..

Páni Občania odstraňujú nebezpečnú toxickú skládku pod Vrakuňou! Vyhrnuli rukávy a ..

Páni občania sa čoraz viac zapájajú do vecí verejných.

Dňa 27.5.2016 sme sa stretli za okrúhlym stolom. Témou bola opäť kompletná sanácia toxickej skládky pod Vrakuňou, našou Bratislavskou mestskou časťou. Okrúhle stoly sa u nás stali zvykom od nástupu nového starostu pána Martina Kuruca. Občania a kompetentní na danú tému, sa stretnú a hľadajú spoločné riešenia.

Ministerstvo životného prostredia nám ponúka odstránenie toxickej skládky formou kapsulácie.

A my, Páni Občania pripravujeme ako oponenti to druhé riešenie. Kompletnú sanáciu skládky s prečistením spodných vôd. Po zasadaní okrúhleho stolu na tom začali pracovať kompetentní občiansky odborníci. Momentálne pripravujú oficiálne podklady pre riešenie. Tieto podklady čoskoro predložíme novovznikajúcej komisii, ktorá bude držať dohľad nad všetkými riešeniami. Komisia vzniká na miestnom úrade v mestskej časti Bratislava II. – Vrakuňa.

Priamo za okrúhlym stolom sme sa dohodli s ministerstvom životného prostredia o vyčlenení finančných prostriedkov pre hĺbkový prieskum vody, pôdy a plodov pre občanov Vrakune.
Bratislavská vodárenská spoločnosť sľúbila oddelené vodomery bez platby stočného na polievanie záhrad pre každého občana Vrakune, ktorý o to požiada.

Veríme, že pri takejto občianskej aktivite a začínajúcej úspešnej spolupráci s úradmi a rôznymi firmami, sa nám podarí konečne túto ekologickú katastrofu na dobro odstrániť.
Video z okrúhleho stolu:

Video z rokovania:

Najväčšia kontaminácia Slovenska, o ktorej sa mlčí: Do pitnej vody uniká 440 jedovatých látok

Najväčšia kontaminácia Slovenska, o ktorej sa mlčí: Do pitnej vody uniká 440 jedovatých látok

BRATISLAVA – Milan Šindler hovorí o skládke pri Žitnom ostrove ako o druhom Černobyle. Odkedy sa dozvedel, čo sa dostáva do podzemných vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti a obilnice Slovenska, tečúca pitná voda mu prestáva chutiť. Topkám prezradil, čo je dôvodom jeho veľkého znepokojenia.

Milan Šindler vyštudoval elektrotechniku a počas doterajšej kariéry pracoval pre viaceré významné slovenské podniky. Zlom v jeho živote nastal, keď pred jedenástimi rokmi vstúpil do komunálnej politiky v Bratislave a pred štyrmi rokmi stal sa predsedom dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). O najvzácnejšom poklade Slovenska, o zásobách pitnej vody na Žitnom ostrove, sa vtedy dozvedel viac, ako chcel.

Spoločnosť BVS zásobuje pitnou vodou asi 700-tisíc obyvateľov, pričom čerpá zdroje zo Žitného ostrova – z Kalinkova a Šamorína. Blízko týchto zdrojov vody sú ešte dva ďalšie – Jelka a Gabčíkovo. Z tých čerpá vodu Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorú potom pije 840-tisíc ľudí. Podľa odhadov dokáže Žitný ostrov s kapacitou 25-tisíc litrov pitnej vody za sekundu zásobovať vodou aj dvojnásobný počet obyvateľov ako má Slovensko. Tu však prichádza na rad slovíčko „ale“.

Šindlerovi sa približne pred dvomi rokmi dostal do rúk materiál, ktorý hovoril o možnej kontaminácii podzemných vôd Žitného ostrova skládkou CHZJD vo Vrakuni. Podľa odhadov odborníkov z nej už viac ako 20 rokov vytekajú stovky chemikálií. Štátny podnik Chemické závody Jurija Dimitrova totiž v rokoch 1965 až 1979 „odložil“ viac ako 120-tisíc ton nebezpečného odpadu v miestach vyschnutého ramena Malého Dunaja. Ide o kilometrový pás odpadu, s ktorým vláda a kompetentní nič nerobia, ozrejmil Šindler, ktorý má štyri deti. Budúcnosť jeho detí a vnúčat mu nie je ľahostajná.

„Sedel som práve na zasadnutí predstavenstva BVS a riešili sme tému zamorenia podzemných vôd Žitného ostrova, keď mi zavolal jeden z poslancov mestskej časti Vrakuňa a oznámil mi, že zomrela na rakovinu ich kolegyňa a ja ako prvý náhradník nastupujem po nej,“ spomína na udalosť, ktorá v ňom pohla ľady natoľko, že sa rozhodol rázne zakročiť. Väčšina z chemikálií sú totiž preukázateľne mutagénne a karcinogénne.

Takúto vodu pijeme?!

„Nožík sa mi vo vrecku otvára, keď si pomyslím, čo do tejto oblasti vyteká a neďaleko sú štyri vodné zdroje, z ktorých denne pijeme vodu. V prísne chránenej vodohospodárskej oblasti sa nachádza nebezpečná skládka a nikto to nerieši,“ vysvetľuje. Keď sa pokúšal problém riešiť pomocou ministerstva životného prostredia, dočkal sa len posledného prieskumu enviromentálnej záťaže, z ktorého vyplýva, že „zo skládky uniká vyše 440 jedovatých chemických látok. Tie zasahujú päť kilometrov do Žitného ostrova“. Pritom už v roku 2000 podobný prieskum doporučoval okamžitú sanáciu extrémne nebezpečnej skládky.

Vláda uznesením číslo 153 z 3. marca 2010 schválila ako prioritu aktívnu sanáciu tejto skládky do roku 2015, lenže ministerstvo životného prostredia toto uznesenie podľa slov Šindlera nesplnilo a teraz pred voľbami narýchlo sľubuje začať s realizáciou v jeseni tohto roka kapsulovitou metódou. V praxi by išlo o 60-tisíctonový, 2 050 metrov dlhý a 20 metrov do zeme zapustený betónový múr okolo celej skládky, vytvorený za 20 miliónov eur. Záverečná správa prieskumu od DEKONTA Slovensko však odporúča ministerstvu aktívnu sanáciu za sumu 113 miliónov eur.

„Situácia je čoraz vážnejšia, lebo keď ministerstvo 18 mesiacov čakalo na výsledky prieskumu a päť mesiacov na určenie povinnej osoby, kontaminácia nečaká a každý deň pokročí v šírke jedného kilometra o jeden meter smerom do Žitného ostrova a každú sekundu nonstop vychrlí zo skládky zhruba 7-tisíc litrov kontaminovanej podzemnej vody do tohto husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného priestoru,“ varuje Šindler.

Dočasné riešenie ministerstva môže podľa Šindlera naraziť na problémy kvôli silnému prúdeniu podzemných vôd v štrkovom a pieskovom podloží. V zamorenej oblasti žije asi 50-tisíc obyvateľov (Vrakuňa a Podunajské Biskupice) a ľudia, ktorí bývajú vo vilových štvrtiach, by produkty vypestované vo vlastných záhradách vôbec nemali konzumovať.„Odkedy v roku 1971 vodný zdroj v Podunajských Biskupiciach zatiekol kvôli havárii v Slovnafte, je odstavený,“ ilustruje vážnosť situácie Šindler. Navyše, látky z podzemných vôd sa ďalej dostávajú do pôdy a cez korene aj do rastlín a celého potravinového reťazca.

„Podľa Vodného zákona by Slovenská inšpekcia životného prostredia mala okamžite vyhlásiť mimoriadne zhoršenie podzemných vôd v tejto oblasti, vrátane všetkých následných opatrení. upozorňuje Šindler. „Každý rok stúpne výskyt rakoviny v tejto lokalite skoro o desať percent,“ dodáva a v duchu myslí na svoju kolegyňu, ktorá zomrela na rakovinu a na ktorej miesto nastúpil. Žiaľ, do výskumu a najmä sanácie pálčivého problému dlhodobo nikto neinvestuje. Odpovede, ktoré dostal Milan Šindler od kompetentných inštitúcií, sú toho dôkazom.

Toxická skládka zabíjala aj v Neapole

S podobným problémom, teda nadmerným výskytom rakoviny kvôli chemikáliám zo skládky, sa stretol aj taliansky Neapol. Desaťročia totiž neďaleko mesta zhromažďovala zločinecká organizácia Camorra toxický odpad, ktorý nepozorovane znečisťoval životné prostredie. Chemikálie prenikli aj do podzemných vôd a prostredníctvom zavlažovania kontaminovali poľnohospodársku pôdu. Neprimerane vysoký počet nádorových ochorení u detí v dôsledku skládky potvrdil taliansky Národný úrad zdravia.

zdroj: topky.sk