Čaká nás peklo. Vojna. Tomio Okamura poskytol drvivý rozhovor

Ak zvíťazí v prezidentských voľbách v USA Hillary Clintonová, môžeme čakať peklo. V rozhovore pre server Byznysnoviny.cz to uviedol líder Strany priamej demokracie Tomio Okamura. Podľa neho by pre našu krajinu bolo prospešnejšie, keby v prezidentských voľbách uspel Donald Trump.

„Ak zvíťazí v prezidentských voľbách v USA kandidátka zbrojnej lobby Hillary Clintonová, môžeme čakať peklo. Je to nenávistný človek, ktorý skutočne chce vojensky poraziť Rusko. A nehľadí pri tom napravo ani naľavo, „uviedol Okamura. Podľa jeho názoru však Rusko nemožno poraziť, rovnako ako nie je možné poraziť USA. „Ale tá žena je natoľko duševne malá, že to nechápe. A americkej lobby ide samozrejme o odbyt zbraní. Majú pocit, že aj keď USA vojnu nevyhrajú, nijako ich to nezasiahne a odnesie to ako vždy Európa. Dúfam, že sa mýli, „vyhlásil Okamura.

Pripomenul, že Trump povedal, že na riešenie problémov s Ruskom by mu stačila polhodina osamote s Putinom. „Nikto v Rusku netúži po vojne s Američanmi ani s Európou. Ani my v Európe si predsa neprajeme vojnu. Tiež Rusi túžia po rovnocennej spolupráci. Lenže to by strašne oslabilo USA, „uviedol Okamura.

Poznamenal, že ak by nás chceli Rusi zlikvidovať, „tak proste v decembri vypnú plynovody a ropovody a počkajú v pokoji do jari. Nepotrebujú na nás posielať tanky „.

Podľa Okamuru je Donald Trump nádejou nielen pre USA, ale hlavne pre nás v Českej republike. „Ak vyhrá, máme istotu, že skončí studená vojna a nebude hroziť ani vojna otvorená, na ktorej pokraji sme,“ myslí si.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Okamura: Američania Plzeň neoslobodili a správali sa odporne. Nechali Sovietov vykrvácať a išli do vojny, keď bolo jasné, že Stalin Hitlera porazí. Vládnu nám kolaboranti.

Okamura: Američania Plzeň neoslobodili a správali sa odporne. Nechali Sovietov vykrvácať a išli do vojny, keď bolo jasné, že Stalin Hitlera porazí. Vládnu nám kolaboranti.

Predseda SPD a poslanec Tomio Okamura sa vyjadril k otázkam výročia konca druhej svetovej vojny, českej armády, obrany a vlastenectva. Jednostranná neobjektívna protiruská propaganda vytvára podľa neho nielen bezduchú masu tých, ktorí nenávidia všetko ruské, ale zároveň stále väčšiu kritickú obec. „Je len na nás, či znovu zohrajú úlohu naivných hlupákov, ktorí až do poslednej chvíle veria ľuďom, ako sú Daladier, Chamberlain alebo Juncker s Merkelovou, ktorým servilne poklonkujú Sobotka s Babišom,“ uviedol Okamura.

V súvislosti s migračnou krízou sa pretriasa pojem „vlastenectvo“. Narástol podľa vás medzi českými ľuďmi za posledný rok pocit vlastenectva?

Česi aj Moraváci sú vlastenci, len to nedávajú príliš najavo. Takže skôr by som povedal, že vlastenci sme rovnakí, len stále viac ľudí sa prestáva hanbiť dať to najavo.

Súčasne sa stupňuje napätie v náhľade na Rusko. V súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny sa prejavuje smerom k plánovanej, hoci ohrozenej jazde Putinových Nočných vlkov. Zažili sme tiež spory okolo toho, že v Plzni mal byť do osláv konca vojny začlenený sovietsky tank. Čo na to poviete? Do akej miery vás súčasná úroveň vzťahov s Ruskom núti prehodnocovať pohľad na spomienky na druhú svetovú vojnu?

V Plzni by sme mali skôr oslavovať miestnych občanov, ktorí dohodli s Nemcami prevzatie mesta od wehrmachtu. Američania bohužiaľ reálne nikdy Plzeň neoslobodili – pár ich prišlo do mesta oficiálne slobodného. A to, že dorazili až do Plzne, bolo dané jedinou vecou – niekto niekde inde musel vybojovať naozaj kruté bitky pri Kursku, pri Stalingrade, pri Leningrade. Američania vstúpili do Európy v podstate potom, až keď bolo jasné, že Sovieti porazí Hitlera, a hrozilo, že oslobodia Európu sami. Stalin po dlhú dobu žiadal o otvorenie frontu na západe, ale takzvaní spojenci boj naopak odďaľovali, aby Rusi čo najviac s Nemcami vykrvácali. Ale faktom je, že rovnako odpornú politiku viedli napríklad aj voči de Gaullovému Slobodnému Francúzsku a do poslednej chvíle podporovali pronacistickú vládu z Vichy. Svet nie je čiernobiely a každý v ňom obhajuje hlavne svoje záujmy. A potom tu máme ľudí, ktorí milujú legendy – doprajme im ich, ale súčasne je potrebné vidieť aj fakty.

Ako veľmi si česká verejnosť váži dedičstvo hrdinov druhej svetovej vojny? A to ako „britských letcov“, „svobodovcov“, tak domáceho odboja a ďalších zložiek, ktoré prispeli k pozitívnemu zápisu našich hrdinov? Zaznamenali ste v niektorom z týchto smerov za posledný rok aktivitu, ktorá by stála za spomenutie?

Jednostranná neobjektívná protiruská propaganda má našťastie aj opačný účinok – vytvára nielen bezduchú mäsu tých, ktorí jednoducho nenávidia všetko ruské, ale zároveň vytvára čoraz väčšiu kritickú obec. Každá lož má svoje hranice. A keď niekto ignoruje milióny sovietskych vojakov, ktorí trpeli, umierali a bojovali aj za nás proti Hitlerovi, tak to už bije do očí.

Na Slovensku sa parlamentnou stranou stalo zoskupenie Mariana Kotlebu, adorujúci takzvaný Slovenský štát, ktorý podľa mienky mnohých historikov bol de facto spojencom nacistického Nemecka, a bagatelizuje Slovenské národné povstanie. Ako sa vám počúvajú podobné výklady histórie? Iste nechceme týrať staré rany, ale čo odkázať pánovi Kotlebovi? Opustili nás v roku 1939 Slováci v čase, keď nám, Čechom, bolo najhoršie, alebo im nič iné neostávalo, boli fakticky donútení a snažili sa „niečo uhrať“ ako u nás v začiatkoch prezident Hácha či Eliášova protektorátna vláda?

Áno, Slováci nás v kritickej chvíli opustili. Ale otázka je po prvé, či mali vtedy voľbu – teda byť aspoň formálne samostatní, alebo sa nechať zhltnúť Hitlerom ako Čechy a Morava. Ďalšou vecou je pocit krivdy, ktorý od začiatku Československej republiky po prvej svetovej vojne mali Slováci tak ako Nemci. Ani jeden národ sa nedovolal autonómie plynúcej z práva na sebaurčenie národov. Slováci na tom boli o málo horšie v tom, že Československo oficiálne Slovákov ako národ neuznávalo – a to preto, aby mohlo tvrdiť, že tu je veľká takzvaná československá väčšina. Nemcov totiž žilo v ČSR viac ako Slovákov a ústupky Slovákom by znamenali rast problémov s Nemcami.

Situácia bola teda vtedy veľmi zložitá – každý národ mal pocit práva aj krivdy – Česi a Moravania chceli svoj štát v historických hraniciach, ale veľká časť krajiny bola ponemčená a Slovensko maďarské. Bojovať o štátne národné sebaurčenie je právo každého národa, ale klérofašistický Slovenský štát by som si rozhodne neidealizoval, keďže vtedajší nacizmus a fašizmus boli v prvom rade organizovaným násilím, ktoré by sme nemali nikdy zľahčovať a už vôbec nie znovu privolávať.

Diskusie o výklade dejín sa vedú aj smerom ku školskej výučbe. Kde, úplne všeobecne, možno vidieť deficity dostatočného uvedomenia si hrdinských činov slovenských ozbrojených síl v behu našich moderných dejín? V smere ku školským osnovám, pedagogickej praxi aj všeobecného príspevku školy k výchove českého dieťaťa a študenta? Bola by potrebná výchova k vlastenectvu?

O veľkých i hanebných okamihoch našich národov by sa mali deti bezpochyby nielen učiť, ale aj sa z nich poučiť – naučiť sa pokore, pretože mnoho momentov naše národy nezvládli, ale tiež máme dosť toho, na čo môžeme byť hrdí. Ono to je veľmi zdravé – pokiaľ poznám svoju silu, potom som imúnna voči komplexom, ktoré môžu viesť práve k extrémizmu.

Aké je vaše hodnotenie súčasnej českej armády? Často sa píšu vety o „expedičnom zbore“, žoldnieri či čosi ešte horšie … Na druhú stranu sa vie, že AČR by Českú republiku neuhájila, že máme pojazdných pár tankov … Nemá byť armáda primárne k obrane štátu, a nie pre zahraničné misie?

Áno – česká armáda je predsa k obrane republiky, nie aby legitimizovala americké záujmy niekde ďaleko po celej planéte.

Vie sa, že Armáda má pri nábore vojakov problém s fyzickou zdatnosťou mladých mužov. Nebolo by potrebné obnoviť brannú výchovu? Aj vzhľadom k možným krízovým situáciám ako terorizmus a podobne?

Vari branná výchova … To chce zmeniť životný štýl, filozofiu a myslenie. Naši predkovia v Orlu a Sokole cvičili kvôli svojmu vlastenectvu – aby náš národ bol silný a zdravý. Nešlo o peniaze z prvej ligy, ale o pocit každého jednotlivca z toho, že je zdravý a je oporou svojej vlasti. Je potrebné v prvom rade zmeniť financovanie športu, tak aby sa prioritou stal šport a rôzne športovanie, ktoré obohacuje každého z nás, a to už od škôlky až do dôchodku. Teda aby dal štát možnosť športovať každému občanovi. Nie aby boli prioritami profesionálny šport či náročné exhibície, ktoré bežnému občanovi silu a zdravie nepridajú. Súhlasím s návrhmi zmeniť týmto smerom štruktúru súčasných ministerstiev a vytvoriť buď znovu ČSTV, alebo ministerstvo zdravia a športu, ktoré by vďaka reštrukturalizácii súčasných ministerstiev nestálo peniaze navyše, ale ktoré bude realizovať koncepciu národného zdravia a športu a bude za ňu centrálne politicky zodpovedné.

Nejde len o klesajúcej fyzické výkony detí a mládeže. Ruka v ruke to ide so zdravotným stavom našej spoločnosti, a to je tiež problém, ktorý musí štát riešiť. Už aj malé deti mávajú infarkt a totálne zničené cievy a príčinou je vražedný životný štýl, teda sedenie pri počítači a televízii, hranolky, hamburgery, coly. A v škole sa cez deň poriadne deti ani nepretiahnú. Pochopiteľne k tomu sa družia aj všeobecne, hoci skryto vzývaný kult lenivosti – teda, uč sa dobre, nech si manažér a nemusíš moc pracovať ‚. Ale naopak práce a fyzická by mala byť pre deti odmenou, pretože bez pohybu nie je zdravie. Nezabíjajú nás v prvom rade fajčenie alebo pivo – najväčší zabijak je obžerstvo a lenivosť. Ale bojovať s tým nie je populárne.

Predseda Českého zväzu bojovníkov za slobodu, plukovník Vodička, verejne proklamuje, že „bola chyba spoliehať sa na NATO“. Navyše máme skúsenosť z doby Mníchova, kedy nás náš západný spojenec, Francúzsko, nechal na holičkách … A naším spojencom v NATO je aj taká krajina ako Turecko. A je diskutabilné, či zásahy USA po svete prispievajú k našej bezpečnosti …

Absolútna pravda – minimálne v posledných dvadsiatich rokoch sú nie Rusi, ale USA a s ním aj NATO dnes po celej planéte zdrojom vojen a destabilizácie. Migračná vlna a terorizmus sú priamym dôsledkom takejto činnosti, kedy Američania spolu s Turkami a NATO priamo teroristov stvorili, vyzbrojili a zafinancovali. A destabilizovali stabilné krajiny, pričom po americkej invázii sú tieto krajiny v totálnom chaose a umiera tam mnohonásobne viac ľudí ako za režimov, proti ktorým chceli akoby pôvodne bojovať. Mimochodom, všimnite si, že Američania napospol útočia na krajiny, ktoré majú ropu. A generáli z NATO, keď majú čeliť najväčšej migračnej vlne nelegálnych moslimských kolonizátorov do Európy, nepohnú ani prstom a len kričia, že musíme zbrojiť proti Rusku. To je neuveriteľná politika.

Ktorí českí politici a ktoré české politické sily sa podľa vás pozitívne zasadzujú o naplnenie pojmu „vlastenectvo“?

Nechcem hovoriť sám o svojom hnutí, ale je zrejmé, že v parlamente v tomto ohľade jednoznačne vyčnieva naše hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD). A myslím, že aj prezident robí dosť pre to, aby politikom napravil povesť, ale sú aj ďalšie, ktorí sa nevzdali, a ja nie som schopný ich všetky vymenovať – z konkurencie to budú určite Jarda Foldyna, Vojta Adam či Standa Berkovec. Ale nezabúdal by som na niektoré ďalšie osobnosti – napríklad prepošt Petr Piťha, ktorý je tak v kontraste s úplne odnárodnelými ľuďmi, ako je napríklad pán Halík. A pojem vlastenectvo vôbec nič nehovorí ani takým ľuďom, ako sú premiér Sobotka, Andrej Babiš, Karel Schwarzenberg či Jiří Dienstbier.

Myslíte si, že v riešení imigrantskej krízy sa prejavuje určitá vina Nemecka za holokaust a druhú svetovú vojnu, ako sa občas objavuje? Je to zo strany Merkelovej pokus, aby sa to, čo sa stalo v 30. rokoch minulého storočia, neopakovalo? Alebo je tomu vo svojich dôsledkoch práve naopak?

Pani Merkelová je podľa môjho súdu úplne regulárne niekým úkolovaná – vinu Nemcov za zločiny nespravíte predsa tým, že spáchate nové a navyše na celej Európe a európskej civilizácii. Koniec koncov prvou masovou obeťou Merkelovej a jej chlebodarcov sú európski Židia – tí dnes utekajú z Európy v najväčšom počte od konca druhej svetovej vojny. Majú prečo. Práve oni sú už teraz prvý na rane ako obete ako neonacistov, tak islamistov.

Cieľom je nepochybne Európu oslabiť a dostať následne pod silnejší protektorát USA – teda cieľom nie je federalizácia Európy, ale federácie USA a EÚ. Američania nevyhnutne potrebujú naše trhy a posilniť ekonomicky, pretože úplne evidentne strácajú dych a je jasné, že Čína, ale aj ďalšie krajiny ako India v tomto storočí môžu byť lídrami sveta.

Je možné obetovať slobodu slova či už pod hrozbou terorizmu či „novej studenej vojny“ alebo konfliktov? Môže sa podľa vás štátna mediálna politika vrátiť k regulácii, ktorá bude pripomínať socialistické informačné inštitúty a regulácie? Takéto hlasy sa teraz hojne objavujú a je im dopriate počúvania. Kde je podľa vás neprekročiteľná hranica takýchto prístupov?

V mene boja s terorizmom predsa netreba oslabovať slobodu slova. To je nutné vždy v mene posilnenia diktatúry. Teda cieľ vládnucich elít je zrejmý, takže sa česká vláda aj EÚ snažia kus po kuse naše slobody oklieštiť. A na jednej strane vládne čiernobiela propaganda a na strane druhej je tu snaha potláčať všetky politicky nekorektné názory. Ja a naše hnutie SPD samozrejme naopak presadzujeme viac demokracie, a to v tej najrýdzejšej forme, teda priamu demokraciu a slobodu.

V čom je ešte podľa vás odkaz druhej svetovej vojny stále živý? Čo je potrebné nezabudnúť, a naopak na čo už nespomínať? A akým fenoménom sú v tomto ohľade napríklad Benešove dekréty?

Povojnový odkaz tu vidíme a táto história nám, Čechom a Moravákom, celkom jasne odkazuje – mocnosti nás zradili vtedy a nechali nás napospas nacistom a ani dnes západné elity nepohnú pre Českú republiku prstom. Tak ako vtedy Hitler a nacizmus de facto stvorili po prvej svetovej vojne západných politikov a priemyselníkov bažiacich po ruských surovinách, tak dnes islamistov opäť stvorili tí istí hráči – mix politikov, zbrojár a magnátov bažiacich po surovinách. A je len na nás, či znovu zohrajú úlohu naivných hlupákov, ktorí až do poslednej chvíle veria ľuďom, ako sú Daladier, Chamberlain alebo Juncker s Merkelová, ktorým servilne poklonkuje Sobotka s Babišom.

Benešove dekréty by som z dnešného pohľadu nehodnotil – vtedy bol odsun Nemcov logickým dôsledkom vojny a správanie Nemcov k nám.

Čo je podľa vás pre súčasnú českú spoločnosť tou najdôležitejšou hodnotou, za ktorú by bola ochotná bojovať?

To je nepochybne individuálne – tí, ktorí majú rodinu a deti, budú určite ochotní umierať za svoje deti a rodiny. Je veľa mladých ľudí, ktorí sú vlastenci a sú pripravení hájiť svoju krajinu, vlasť a národ. A potom tu máme aj veľa ďalších, ktorí sú ochotní svoju vlasť predať – niekedy len preto, že vlastne netušia, čo to vlasť je, pretože ich to nikto nenaučil. Ono keď od narodenia vysedávate u amerických seriálov a obedujete hamburgery v americkom fastfoode a aj v škole miesto dušičiek slávite Helloween, potom ťažko vás napadne, že by ste mal obhajovať nejaké české pivo, syrečky, moravskú zabíjačku alebo peceň chleba.
To, že chýba výchova k vlastenectvu, je veľký problém českého školstva a tiež úplne zlyhávajú verejnoprávne médiá a vládnuci politici. Zdravo uvedomelý národ sa totiž vie v ťažkých chvíľach zomknúť a spoločne prekonať aj veľké prekážky.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Tomio Okamura: Rusko ekonomicky ani ľudsky nepoložil ani Hitler s miliónovou armádou, nieto nejaké sankcie.

Tomio Okamura: Rusko ekonomicky ani ľudsky nepoložil ani Hitler s miliónovou armádou, nieto nejaké sankcie.

Západ sa chce s rusmi zmieriť, pretože inak vojnu s islamistami vyhrajú Rusi bez nich. To by bola špatná reklama pre podvodníkov, čo islamistov stvorili a podporovali.

Ale keďže je nutné zbližovanie s Ruskom predstaviť ako víťazstvo západu, tak minister hospodárstva Fracúzska Macron povedal, že chce západ tento rok v lete zrušiť sankcie proti Rusku, pokiaľ vraj bude rešpektovať mierový proces dohodnutý v Minsku. A rovnako tak hovorí minister zahraničia USA Kerry. No netuším, ako to Washington s Bruselom spytlíkujú, aby to verejnosť zjedla.
Myslím, že bude treba, aby sa začal Kyjev snažiť a prestal porušovať dohody z Minska. Dodnes pučisti z majdanu nesplnili základné politické body zmluvy. Dnešná verejnosť v celej Európe je už dosť kritická a odolná voči manipuláciám. A samozrejme Rusko nemá zapotreby západu ustupovať.

Sankcie dlhodobo najviac poškodili Európu a Rusko prešlo síce kvôli západu krízou, ale tá zem posilnila. Aj cez útoky špekulantov a západných vlád začal rubeľ rásť, a ekonomiku Putin úspešne postupne presmeroval na Čínu a ďaľšie mimoeurópske krajiny.

Ruský vlak dávno ušiel a Európska únia iba stratila miliardy eur na obchode s Ruskom a to na moc dlho a niektoré oblasti natrvalo. Rusko už Európe neverí a nebude pre nich strategickým partnerom a je skôr možné, že cieľom sankcií bolo poškodiť európsku úniu a oslabiť jej pozíciu pri vyjednávaní s USA toľko i nami kritizovanej zmluvy TTIP – Transatlantickej dohody o obchodu a investicích mezi EU a USA. Pretože i najväčší laik vie, že Rusko ekonomicky ani ľudsky nepoložil ani Hitler s miliónovou armádou, nieto nejaké sankcie.

Dnes, keď sme stratili Rusko, musí Európa o to usilovnejšie hľadať iné trhy včetne USA. A to je povedzme si komu k prospechu?

Video:

Historické referendum v českom parlamente: Vystúpi Česká republika z Európskej únie?

Historické referendum v českom parlamente: Vystúpi Česká republika z Európskej únie?

Český parlament prvýkrát v histórii jedná o referende o vystúpení ČR.

Citujeme Tomia Okamuru:

Dnes (14.1.2016) o 16:30 popoludní bude prvýkrát v histórii SLOVENSKEJ REPUBLIKY Parlament rokovať o referende o vystúpení ČR z Európskej únie – a to na základe petície za referendum o vystúpení z EÚ, ktorú vlani na jeseň zorganizovalo naše hnutie Sloboda a priama demokracia (SPD). Podarilo sa nám pozbierať papierovou a elektronickou formou dohromady viac ako 100 tisíc podpisov. Moc Vám všetkým ďakujeme za skvelú spoluprácu a sľubujem, že budeme na pôde Parlamentu bojovať za práva občanov na referendum zo všetkých síl, aj keď proti nám stojí vládna väčšina. Sledujte, ako toto verejné prejednávanie dnes dopadne. Budeme radi aj za podporu vonku pred Snemovňou, pretože kapacita pre verejnosť vo vnútri je už naplnená. Napíšte tiež maily alebo volajte čo najviac do Českej televízie a do Českého rozhlasu, aby prerokovanie necenzurovali a nebojkotovali, ale odvysielali, aby sa ľudia dozvedeli pravdu. Ak súhlasíte, prosím zdieľajte tento príspevok, keďže médiá nás cenzurujú.

Dovoľte mi stručne zhrnúť, prečo referendum o vystúpení z Európskej únie.

Európska únia sa od nášho vstupu radikálne zmenila a zároveň nenaplnila naše mnohé očakávania. V čase, keď občania hlasovali o vstupe, drvivá väčšina z nás vnímala Európsku úniu ako spoločný európsky priestor, v ktorom sa po vstupe budeme slobodne a voľne pohybovať, pracovať a obchodovať.

Voľný pohyb po Európe však nerieši Európska únia, ale takzvaná Schengenská zmluva a voľný pohyb tovaru rieši zmluva o Európskom hospodárskom priestore – separátne dohoda o voľnom obchode medzi európskymi krajinami, ktorá zahŕňa okrem štátov EÚ aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.

Každý z nás si spomenie, že pokiaľ ide o voľný pohyb pracovných síl, tak tam si krajiny ako Nemecko vydobyli výnimku a našich občanov na svoj pracovný trh po niekoľko rokov nepustili.

Od Európskej únie sme si tiež sľubovali, že Česká republika ako jej člen bude môcť ďaleko silnejšie hájiť svoje záujmy v zahraničí. Opak sa stal pravdou. Napríklad v momente, keď Kanada obnovila s Českou republikou víza na základe úplne zcestných dôvodov, sa za nás Únia nepostavila.

Čakali sme silnú ekonomickú podporu. Drvivá väčšina politikov sa tešila na Európske dotácie. Áno, tu Únia splnila, čo sľúbila, a dotácie prišli. Naše očakávania sa ale nielen nenaplnili, ale ešte aj po ďalšie roky sa bude odhaľovať, ako hlboko poškodil únijný a český dotačný systém českú ekonomiku. V prvom rade výmenou za dotácie sme sa museli podvoliť diktátu Bruselu v oblasti zákonných noriem a pravidiel. V prvej vlne to zlikvidovalo napríklad jednu z najviac prosperujúcich produkcií v Českej republike – cukrovarníctvo.

Dotácie naštartovali obrovskú vlnu korupcie, kedy peniaze, z ktorých veľká časť pochádzala z vreciek českých daňových poplatníkov, sa úplne sprosto vyhodili oknom. Pochopiteľne dotácie pokrivili trh – podvodníka, ktorý si vedel dotácie kúpiť, zvýhodnili pred firmou, ktorá to nevedela a nechcela.

Systém dotácií je paradoxne škodlivejší pre krajiny chudobnejšie, ktoré sú na dotáciách závislé, ako pre krajiny bohaté, ktoré na dotácie prispievajú. Chudobnejšie krajiny sú prostredníctvom dotačnej politiky riadené krajinami bohatšími. Jedná sa o skrytú formu ekonomického kolonializmu.

V roku 2004, teda v roku vstupu do EÚ, český HDP na hlavu dosahoval 34,2 percenta nemeckej úrovne. Konvergencia sa však zastavila už v roku 2008 na hranici 49,5 percenta nemeckej úrovne a v roku 2014 to bolo už len 41,8 percenta. Takže od roku 2008 Česko v porovnaní s Nemeckom dlhodobo chudobnie. Ak by sme teda skúmali časový rad údajov z rokov 2008 až 2014, došli by sme k názoru, že dotácie podkopávajú zdravie ekonomiky a že lepšie je byť čistým platcom ako Nemecko.

Na celom svete neexistuje ani jedna ekonomika, ktorá by vďaka dotáciám dosiahla trvalej prosperity. Najdesivejší príklad je Grécko, ktoré od vstupu r. 1981 dodnes patrí k najvyšším príjemcom dotácií a jeho ekonomika je v ruinách.

To, že Európska únia napomohla vygradovať nelegálnu migráciu, je tou poslednou najhrozivejšou kvapkou. To, čo by nezávislý suverénny štát nikdy nedopustil – vpustiť na svoje územie desaťtisíce kultúrno nepriateľských migrantov, sa vďaka členstvu v EÚ môže stať realitou počas veľmi krátkej chvíle a bez toho, aby náš názor vedúce európske krajiny rešpektovali.

Aký má zmysel zostávať v spolku, ktorý nerešpektuje národné záujmy svojich členov a kde neexistuje rovnosť členov? Počínanie predstaviteľov EÚ voči našej republike je ponižujúce a nedôstojné.

Denne vidíme, ako názory niekoľkých prominentných členov sú násilne vnucované všetkým proti ich vôli. V EÚ sa meria dvojakým metrom a existujú rôzne štandardy. EÚ je klub, ktorý kontinuálne nedodržiava svoje vlastné pravidlá a svojvoľne ich porušuje, ako napríklad Pakt stability.

Aký je stručný súhrn z toho, čo som uviedol? Je preukázateľné, že naša váha je v EÚ takmer nulová. Je preukázateľné, že našu ekonomiku európska regulácia a systém dotácií poškodil a poškodzuje. Je preukázateľné, že Únia ako nečinnosťou, tak mnohými podpornými krokmi, vyvolala moslimskú migračnú vlnu a ohrozila existenciu európskej civilizácie, ako ju poznáme. Je viac ako preukázateľné že členstvo v Európskej únii v jej súčasnej podobe nás dnes silne poškodzuje.

Je preto absolútne legitímne opýtať sa tých, komu táto krajina a štát patrí, teda občanov Českej republiky, či si želajú v tomto spolku zotrvať aj naďalej, tak ako sa to chystajú urobiť aj Briti. A bez ohľadu na výsledok referenda je toto referendum potrebné pre Úniu samotnú. Probruselské elity stratili sebareflexiu a je potrebné, aby sa zamysleli nad tým, v akej podobe je spoločenstvo európskych štátov prínosom a od akého momentu je to spolok odsúdený k zániku.

Čo teda po prípadnom vystúpení Českej republiky z EÚ? Ako Švajčiarsko možno regulovať hospodárske vzťahy s Európskou úniou na základe bilaterálnych zmlúv. Tento variant je výhodný v tom, že na SR by sa nevzťahovali pravidlá povinné pre členov Európskeho hospodárskeho priestoru. Súčasne s vystúpením môže ČR pripraviť a podpísať zmluvu s EFTA (Európske združenie voľného obchodu), ktoré zakotvuje platnosť štyroch základných slobôd – voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. V praxi by to znamenalo, že by sme síce platili príspevok EÚ, ale násobne nižší a platili by pre nás naďalej len niektoré únijné pravidlá.

Mali by sme samostatné zastúpenie vo Svetovej obchodnej organizácii a naša obchodná politika by bola úplne suverénna, nijako nezväzovaná rozhodnutiami Bruselu.
Okrem iného by sme prestali byť napríklad naviazaní poľnohospodárskou politikou EÚ, ktorá nás dlhodobo poškodzuje, rovnako tak politikou politických sankcií, ktoré poškodzujú český export. Na druhej strane český export do EÚ by vystúpenie nijako neovplyvnilo. Také postavenie má napríklad Švédsko alebo Nórsko a je úplne zrejmé, že tieto krajiny sú úspešné a prosperujú.

A ako by prebehlo vystúpenie? Procedúra začína oznámením zámeru Európskej rade a celý proces je zakotvený v čl. 50 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), kde sa píše, že, citujem: Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. S ohľadom na pokyny Európskej rady Európska únia dojedná a uzavrie s týmto štátom dohodu o podmienkach jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Ak sa dohodu nepodarí uzavrieť, ukončuje sa členstvo do dvoch rokov od podania žiadosti. Koniec citátu.

A aká je v súčasnej dobe z nášho pohľadu varianta k vystúpeniu z EÚ? Variant je, ale muselo by dôjsť k hlbokej reforme EÚ, zásadné revízii celého systému komunitárneho práva, odbúranie zbytočnej legislatívy (čo možno urobiť len z úrovne EÚ, nie národných štátov). Muselo by tiež dôjsť ku spružneniu zmluvného systému EÚ smerom k tzv. viacrýchlostnej EÚ (teda možnosť opustiť, či nepodieľať sa na niektoré komunitárnej politike EÚ, podľa vlastnej národnej preferencie), trvať na daňovej autonómii členských krajín. Nepripustiť navyšovanie európskeho rozpočtu či zavádzaní jeho vlastných zdrojov.

Na záver by som chcel zdôrazniť, že my v hnutí Sloboda a priama demokracia (SPD) sme pre spoluprácu všetkých národných štátov Európy, sme pre voľný pohyb občanov Európy aj pre voľný pohyb tovaru. To je však možné aj bez bruselskej byrokracie – naše vzťahy možno usporiadať bilaterálnymi zmluvami tak ako to majú usporiadané aj iné európske krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ.

zdroj: facebook