Miloš jakeš: kapitalizmus a nenažratosť sa raz skončí.

Miloš jakeš: kapitalizmus a nenažratosť sa raz skončí.

Miloš Jakeš patril k osobnostiam Novembra 89, akurát z tej opačnej strany. Odpovedá na otázky dotýkajúce sa bývalého Československa, Novembra 89, ale aj otázku fungovania socializmu, príčinám pádu bývalého režimu, čo by sa stalo keby neprišiel November 89. Hovorí aj o tom, že do prevratu bola zapojená ŠtB i KGB. Nebišiel ani tému kapitalizmu, NATO a ovládnutie sveta USA.

zdroj: youtube.com

Totalita za dobro versus Totalita za zlo: Ktorú by ste brali?

Totalita za dobro versus Totalita za zlo: Ktorú by ste brali?

Prečo občania nedokážu mať štátnu moc vo svojich rukách, ako deklaruje ústava SR?

Po revolúcii v r. 1989 bola vyhlásená Demokracia. Všetky zákony začínajúc ústavou SR tak boli pochopiteľne postupne prispôsobované demokratickým princípom. Občania sa domnievali, že ide o skutočnú slobodu a demokraciu.

Boli však tvrdo oklamaní! Ako? .. čítajte nižšie.

Počas revolúcie 1989 nastrčené osoby argumentovali tvrdou totalitou Komunistickej strany, cenzúrou a neslobodou. Áno, mali pravdu, ale nepovedali, že to, čo je dobré pre občanov, bude zrušené! Tieto argumenty stačili na to, aby média strhli celý národ k vopred dôsledne pripravenému prevratu, ktorým priniesli tzv. demokraciu a slobodu, ale ktorým zároveň zničili obrovské hodnoty fungujúceho a sebestačného štátu.

Zlo, ktoré v totalitnom systéme do roku 1989 bolo, tvorilo len malý zlomok dobra, ktoré pre občanov bolo zabezpečené. Hovoríme o tom, že Československo bolo ekonomicky aj hospodársky sebestačné, neexistovala nezamestnanosť, neexistovalo bezdomovectvo, mali sme zadarmo zdravotníctvo, boli sme štát, v ktorom občanom patrilo: nerastné bohatstvo a základné zdroje energie; základný lesný fond, vodné toky a prírodné liečivé zdroje; prostriedky priemyselnej výroby, hromadnej dopravy a spojov; peňažné a poisťovacie ústavy; rozhlas, televízia a film, ďalej tiež najdôležitejšie spoločenská zariadenia, ako zariadenia zdravotnícke, školy a vedecké ústavy. Mali sme výrobné podniky vo všetkých oblastiach priemyslu a boli sme sebestační v potravinárstve aj poľnohospodárstve.

Revolúcia 1989 bol iba prechod od jedného (socialistického) totalitného systému k druhému (kapitalistickému systému) s tým rozdielom, že totalitný systém do r. 1989 bol pre bežných občanov (robotnícku triedu) ďaleko ústretovejší, ako je totalitný kapitalistický systém k bežným občanom (robotníkom) ústretový dnes.

Prečo politici to malé zlo, ktoré sme tu mali nezničili a to obrovské dobro neponechali?

Nastúpila malá a veľká privatizácia, nástroj na rozobratie dobra a zbohatnutie hŕstky osôb, ktorá bude ovládať ďaľší politický vývoj. Ako zámienka pre tento najväčší zločin v histórii Československa bola občanom propagovaná lepšia budúcnosť v podobe prosperujúcich štátov, ako napr. Švajčiarsko. Došlo však k najväčšej lúpeži na majetku občanov v histórii Československa a teraz aj Slovenska. Sebestačnú krajinu politici premenili na krajinu závislú na zahraničných ale aj niektorých pár slovenských podnikateľoch. Nastúpil tvrdý kapitalizmus, v ktorom zhruba 350 000 občanov nemôže mať prácu (má jednoducho smolu), v ktorom desaťtisíce občanov býva na ulici, v ktorom sa denne páchajú samovraždy so zúfalstva.

Aká je realita a čo ďalej?

  1. V článku 2 ústavy SR je napísané: Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Občanom bol však politikmi v praxi podsunutý iba model vykonávania štátnej moci prostredníctvom svojich volených zástupcov.
  2. Volebný systém bol síce nastavený slobodne tak, že občania si môžu voliť  politické strany a politikov slobodne vo voľbách, avšak tu je práve paradox, o ktorom sa v médiách nedozviete. Občanom sú agentúrami a kľúčovými médiami podsunuté politické strany a hnutia, z ktorých si môžu vo voľbách vybrať. Vždy to doteraz boli politické strany a hnutia, za ktorými boli a sú sponzori s peniazmi, nie bežní občania. Bežní občania sú dnes totiž radi, že vôbec prežijú.
  3. Kľúčové média ako najsilnejší a rozhodujúci nástroj propagácie sú ovládané politicky v prospech vybraných politických strán. V spolupráci s agentúrami, ktoré pravidelne vytvárajú prieskumy typu: „Ak by sa voľby konali teraz, do parlamentu by sa dostali ..“  plnia podľa vopred určeného scénara svoju dôležitú úlohu v celom volebnom procese. Viete aká drahá a účinná je reklama v televíziách? Preferované politické strany a hnutia ju takto dostávajú zadarmo! Takže ak nie ste na listine agentúr, pravidelne prezentovanej v médiách, nemáte momentálne šancu uspieť. 
  4. Hra na opozíciu a koalíciu. Tento nezmyselný model a spôsob riadenia štátu je ďaľšou súčasťou scénara a plne vyhovuje práve našim voleným zástupcom. Len si skúste predstaviť, že by ste Vašu firmu riadili takýmto spôsobom. Samozrejme v procese tejto politickej hry zohrávajú najdôležitejšiu úlohu média. Kauzy, ktoré sa pravidelne v médiách objavujú slúžia na upútanie pozornosti na riešenie dôsledkov, za ktoré získavajú politické body práve ich riešitelia. Všimnite si, že nikdy neriešia príčinu. Je to paradox, ale toto politické divadlo si platia samotní občania. 
  5. Finančná pyramída od vrchu až dole. Na peniazoch dnes funguje všetko. Máte peniaze, máte všetko, nemáte peniaze, máte smolu. Systém riadenia štátnej infraštruktúry je postavený na sile peňazí a sile kľúčových médii. Ten, kto má v rukách peniaze a vie ovládať média, vyhráva.
  6. Aká je realita? Štátna moc je v rukách našich volených zástupcov, nie v rukách občanov, ako by podľa ústavy SR mala byť. Naši zvolení zástupcovia používajú demokraticky napísané zákony tak, ako vyhovuje im, nie občanom. Toto je realita a občania s tým momentálne nevedia nič urobiť. Všetkým je jasné, že naši zvolení zástupcovia by mali spolupracovať a riadiť štát v prospech občanov. Bohužiaľ to tak nie je.
  7. Čo ďalej? Bežní občania veľa na výber nemajú. Občania sú iba voliči, nič viac. Môžu ísť slobodne voliť, výsledkom čoho je zvolenie agentúrami propagovaných politických strán a ich plnšie kasy z daní občanov. Občania sa môžu tiež pokúsiť založiť si politickú stranu alebo hnutie, nemajú však na to peniaze, nevedia sa dostať na listinu agentúr a urobiť si tak zadarmo miliónové reklamy, aby uspeli. Občania majú síce v zákonoch demokraciu a slobodu, nevedia ju však v praxi plnohodnotne uplatniť. Majú jednoducho zatiahnutú ručnú brzdu. Môžu si slobodne písať, môžu sa slobodne vyjadrovať, nikto ich však z našich zvolených zástupcov neberie vážne. A preto jediná cesta, ako niečo zmeniť je ako hovorí Prof. Ing. Peter Staněk, CSc v závere videa:

Je tu však ešte jedna možnosť: Chce to jediné .. Spojiť sa .. nič iného.

Video:

Miloš Jakeš natvrdo: November zinscenovala ŠtB. Žiadni disidenti, Havlovci, Vondrovci na tom nemajú zásluhu, tí len prevzali moc.

Miloš Jakeš natvrdo: November zinscenovala ŠtB. Žiadni disidenti, Havlovci, Vondrovci na tom nemajú zásluhu, tí len prevzali moc.

V roku 1989 bol Miloš Jakeš generálnym tajomníkom KSČ, ale do udalostí novembrového prevratu príliš nezasiahol. Zato podľa neho zasahovali iní komunisti, ktorým sa ich puč proti vedeniu nakoniec vymkol ak moci sa dostala skupina disidentov, ktorí do tej doby len za západné peniaze tárali. Aj to povedal vo veľkom rozhovore pre magazín Reflex.

November 1989 bol podľa Jakeša skôr súhrou náhod, kedy sa skupine komunistov zvrtol puč proti vedeniu strany. „Menovite to boli generál Alojz Lorenc (vtedajší šéf ŠtB – pozn.red.) A Rudolf Hegenbart. Lenže sa im to vymklo. Chamtivosť po moci otvorila cestu k štátnemu prevratu, „myslí si dnes Jakeš.

Okrem toho vraj v strane bol rad „kohútov“, ktorí túžili byť generálnym tajomníkom. Ladislav Adamec, Miroslav Štěpán, takisto Lubomír Štrougal, ktorý sa vraj nikdy nezmieril s tým, že sa v roku 1987 dostal do čela strany Jakeš a nie on.

„November zinscenovala ŠtB. Žiadni disidenti – Havlovci, Vondrovci na tom nemajú zásluhu, tí len prevzali moc. A rovnako sa museli opierať o komunistov. Bez Čalfy by neboli schopní nadiktovať ani jedno vládne uznesenie, „máva rukou. Čalfa sa podľa neho dal celý do ich služieb, dokonca brutálne zastrašoval poslancov, aby zvolili Havla prezidentom.

Pred novembrom vraj komunisti opozícii, reprezentovanej Chartou 77, neprikladali veľký význam. „To bolo tisíc šesťsto ľudí, ktorých základňou bol zahraničný rozhlas,“ spomína. „U nás žiadna reálna opozícia nebola, to boli takí táraji, ktorí sa nechali živiť zo západných peňazí, schádzali sa a robili šum za pomoci cudzieho rozhlasu,“ dodáva Jakeš. Význam odmieta prikladať aj skupine ekonómov z Prognostického ústavu. „Dokonale si preštudovali kapitalizmus, druhí houby vedeli, a potom tu s tými svojimi múdrymi boli ako králi. To oni po novembri nastoľovali kapitalizmus so všetkými jeho krásami, „pripomína.

Československých komunistov podľa neho zradil Gorbačov, a jeho spojkou v Československu mal byť pravdepodobne Miroslav Štěpán, ktorý v posledných mesiacoch pred novembrom robil viacmenej vlastnú politiku. „Gorbačov si možno ani neuvedomuje, čo s perestrojkou rozpútal. Nastolil rozkladný systém, „rozčuľuje sa dnes bývalý generálny tajomník.

Nebolo to vraj prvýkrát, keď sami komunisti prispeli k rozkladu systému. „Píšem teraz knižku o povojnovom vývoji, a je potrebné si priznať, že obrovskú ranu komunistickému hnutiu zasadil Chruščov odhalením Stalina. Na dvadsiatom zjazde priviedol na svet antistalinismus, revizionizmus, „hovorí dnes Jakeš.

Podľa neho také slová špinili prácu miliónov ľudí a slúžili nepriateľovi. Podobne sa vraj pozeral aj na procesy päťdesiatych rokov u nás. Ľudia, ktorí stáli pred súdom, podľa neho chceli obnovovať kapitalizmus. „Z Horákovej sa dnes robí hrdina, ale ona sa skutočne tešila na príchod americkej armády a robila všetko pre to, aby tu vznikla základňa, ktorá by ju vítala“.

On sám v tej dobe pôsobil v regióne a spomína, ako každý deň, vrátane víkendov, prehováral ľudí k vstupu do JRD. Občas to vraj muselo ísť aj „po zlom“, aby bola splnená úloha zabezpečenia výživy ľudu. „Keď niekto nesplnil dodávky a pri prehliadke sa u neho našlo päťdesiat metrákov pšenice, tak išiel do väzenia,“ pripúšťa. „Všetci ale nakoniec ocenili, že sú v JRD. Začali žiť, mohli ísť na dovolenku, prestali byť otrokmi svojho hospodárstva, „vykladá.

Prezradil napríklad aj to, že vo vedení strany si skutočne všetci dôsledne tykali a oslovovali sa „súdruh“, ale inak sa medzi nimi priateľstvo nepestovalo. Len raz vraj doma navštívil chorého Gustáva Husáka, ktorý bol veľký štátnicky formát. Spomínal aj na Leonida Brežneva, ktorý bol vraj veľmi emotívny, a keď na jeseň 1968 na stretnutí s československou delegáciou hovoril o tom, ako mu Československo leží na srdci, nefalšovane sa vraj rozplakal.

O ľuďoch z roku 1968 sa vyjadril skôr pohŕdavo – Dubček a Smrkovský podľa neho boli ovládaní tlačou, zatiaľ čo František Kriegel bol „taký protestný človek“. Normalizácia, ktorá ich éru vystriedala, bola podľa neho najväčším vzopätím nášho národného hospodárstva v dejinách. „Prišli ľudia, ktorí tomu rozumeli a robili to poctivo.“

Komunizmus toho vraj ľuďom veľa dal. „Po februári sa znárodňovalo, ale potom sa to vyrovnalo,“ myslí si bývalý generání tajomník. Podľa neho bola v myšlienke komunizmu úplne zásadná spravodlivosť, bez ktorej nie je ani sloboda.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Jožo Ráž otvorene: Na Slovensku majú peniaze len tí, ktorí ich nakradli!

Jožo Ráž otvorene: Na Slovensku majú peniaze len tí, ktorí ich nakradli!

Putin je bohovsky múdry muž. Za jeho názory ho niektorí obviňujú, iní obdivujú. Určite to tak bude aj teraz, keď sa líder kapely Elán rozhovoril o tom, ako sa žilo za komunizmu a čo sa mu nezdá v dnešnej dobe.

Ako ste prežívať november 1989?

V tej búrlivej dobe som chvíľu zahorel aj ja nádejou, že nastane niečo dobré. A tiež som išiel zvoniť kľúčmi na námestie. Za celú pop-music som potom vystúpil na tribúne, že s tým súhlasíme, že už je potreba zmena. Ale bolo to len chvíľkové opojenie, z ktorého som vytriezvel veľmi rýchlo.

Prečo?

Videli sme, čo sa varí, a varilo sa niečo hrozné, čo sme neskôr pochopili. Nastala zmena zo socializmu na kapitalizmus. Zmena, ktorá bola kontrolovaná a riadená komunistami. Urobili to veľmi dobre, takmer bezbolestne. Všetko mali dobre pripravené, ukradli, čo sa dalo, a nič sa im nestalo. A to nás doviedlo k tomu, ako dnes žijeme.

Vám sa dnešná doba nepáči?

Osobne si myslím, že socializmus je spravodlivejší systém. No, nedá sa nič robiť, tretiu svetovú vojnu vyhráva kapitalizmus. A my žijeme v tom, čo je nám súdené. Sme malí, slabí, o ničom nerozhodujeme a robíme to, čo nám tí silní kapitalisti diktujú. Našťastie, Slovensko sa celkom dobre drží, je boží úspech, že máme svoj vlastný štát a pomerne silný priemysel. Na druhej strane sme stratili schopnosť sa sami uživiť, potraviny musíme dovážať, a keď západné štáty prestanú od nás odoberať to, čo vyrábame pre automobilový priemysel, tak nebudeme mať čo jesť.

Prečo v prvých rokoch po revolúcii ľudia o tých časoch hovorili s nechuťou, ale keď si spomínajú dnes, tak väčšinou s nostalgiou?

Pretože za komunizmu mali všetci prácu, aj keď nemali peniaze. Ale mali istý priebeh života, vedeli, odkiaľ idú, a kde skončia. A bolo o všetko postarané, o zdravotníctvo, školstvo … Ľudia len nemali peniaze a nemohli cestovať. V kapitalizme môže každý robiť, čo chce, a tiež si robí, čo chce, ale o nikoho nie je postarané. Je väčšia zodpovednosť jedinca za seba, je menej práce. A je ťažké v kapitalizme fungovať, alebo pretože v kapitalizme nie ten najväčší šéf ten najväčší odr … .č.

Súvisí s tým, ako ste uviedol, fakt, že väčšina najväčších multimilionárov boli komunisti, alebo pochádzali s papalášských rodín?

Je to tak. Pripravili sa na to. Tu majú peniaze len tí, ktorí ich nakradli. Normálny ľudia – učitelia, ani robotníci, ani muzikanti peniaze nemajú.

Mnohí speváci a muzikanti spomínajú, že ak chceli vtedy fungovať a cestovať do zahraničia, museli viac či menej spolupracovať s režimom. Niektorí sa ocitli na zoznamoch ŠTB. Ako spolupracovali elánisti s režimom?

Nič sme im nesľúbili, ani sme nespolupracovali s ŠTB. Len sme v zahraničí zarábali obrovské prachy, valuty, ktoré nám potom oni zobrali. Pre štát sme zarábali obrovské prachy, preto nás nechali žiť.

A nesnažili sa vás tajní zlanáriť na spoluprácu?

Samozrejme, veľmi decentne, ale stále. Chceli nás aj zakázať, proti kapele sa rozbehla veľká kampaň z Prahy. Vtedy bol ale ministrom kultúry básnik Miroslav Válek, veľmi rozumný a schopný človek. Ten si nás zavolal, debatovali sme a na konci povedal: „Viesť vás nebudeme, ale hrajte ďalej.“ A bolo to vybavené. Keby nebolo jeho, tak by nás zrušili, ale on bol veľmi vysoký papaláš, tak nemohli.

Čím ste si súdruhov rozhnevali?

Na koncerte v Prahe som povedal, že Lennon bol najväčší bojovník za mier, a to bolo podľa nich protištátne.

Veľa ste cestovali po svete. Nekoketovali ste niekedy s myšlienkou zostať na Západe?

Vždy, keď sme išli hrať von, tak sme doma nechávali veľa rukojemníkov. Ak by sme zostali na Západe, zničili by sme naše rodiny. Druhá vec je, že podľa mňa bolo väčším hrdinstvom zostať, než odísť.

Na čo s komunizmu spomínate nerád a čo bolo, na druhej strane, podľa vás vtedy lepšie ako dnes?

Komunisti mali moc a všetkých udržiavali v strachu. Na druhej strane toľko nekradli, boli relativne skromní. Oproti dnešným papalášom to boli normálne seriózni ľudia. Na tej dobe bolo dobré, že bolo veselo. Všetci sa so všetkými bavili, nikto nemal peniaze, ale bola veľká zábava a výborné vtipy. Teraz nie sú dobré vtipy a nikto sa s nikým nebaví.

Existovalo iné východisko než to, že totalitný režim padol?

Socializmus je podľa mňa filozoficky správny systém, je veľmi kompatibilný s kresťanským učením, ale skrachoval preto, alebo ľudia sú hlúpi. Skrátka to neuniesli. Kapitalizmus je systémom kto z koho a nemá východisko. Smeruje do pekla. Jediná šanca je, že naše vnúčatá, tie malé deti, čo sa dnes rodia, to zachránia, ak ichnepokazíme.

Aj keď ste známy tým, že si nedávate servítky cez ústa, v dobe totality ste neboli nejakí rebeli a Elán nespieval nejaké protestné songy. To bol zámer?

Vždy sme spievali o tom, o čom sme chceli. Myslím, že naše psychologické postavenie proti tomu systému bolo vždy medzi riadkami našich textov čitateľné. Komunisti kontrolovali všetko, každé slovo, ale boli hlúpy, mnohokrát nepochopili, že je niečo proti nim. Tých, ktorí boli tvrdší, tých zakázali, alebo zavreli. Je to otázkou inteligencie, ako prežiť v útlaku. A najväčšou silou tejto kapely je práve inteligencia. A preto sme boli najslávnejšou kapelou za komunistov a sme aj dnes.

Viete si predstaviť, čo by s vami bolo, keby nepadol komunizmus?

My by sme sa mali rovnako dobre, ale tak normálne dobre. Tak, ako sa máme dnes že máme čo do huby, máme kde prespať a sme slávni. To je celé.

Dnes nerozhoduje stranícka knižka, ale peniaze. Vy osobne sa cítite slobodnejší, než predtým?

Vnútorne som sa vždy cítil slobodný. Vnútri slobodný je ten, ktorý robí to, o čom si myslí, že je správne. Slobodných ľudí je málo, nech už je akýkoľvek systém.

Od revolúcie ubehlo 25 rokov. Čakal ste, že za tú dobu budeme na tom lepšie, alebo ste milo prekvapení?

Myslím, že sme tam, kde patríme. Chvalabohu, nie je to katastrofa. Väčšina ľudí má čo jesť a môže si robiť, čo chce. Ale, ako som uviedol, tento systém je nespravodlivý. Kapitalizmus má jedinú šancu, že tiež zažije perestrojku. Zatiaľ to tak bohužiaľ nevyzerá. Treba sa modliť, aby to dopadlo dobre.

Veľa neistoty vnieslo momentálne napätie medzi Západom a Ruskom. Niektorí hovoria o začiatku novej studenej vojny.

Putin je bohovsky múdry muž. To, že Rusko je také silné, že má najlepšie zbrane na svete, je zárukou, že zatiaľ žijeme relativne v pokoji a v mieri. Rusko je základom stability, ktorá tu je. Ja mám k Rusku o mnoho lepší vzťah, než k Amerike, a to som precestoval obe krajiny krížom-krážom. Uvediem príklad. V Amerike si s vodičom autobusu nemáte o čom porozprávať, on je šťastný, keď vie čítať a písať. On dokáže len stlačiť gombík na automate, aby mu vypadli kolesá a hamburger, a keď nevypadne, tak nevie, čo má robiť.

A v Rusku, tam si môžete s vodičom autobusu rozprávať o živote, filozofii, o vážnych veciach. To je základný rozdiel medzi týmito národmi. Rusi sú veľmi vzdelaní a schopní, Američania pohodlní a nevzdelaní.

Čo zostáva v tejto napätej situácii Slovensku?

K Rusom máme o mnoho bližšie, než ku všetkým ostatným. Naši politici veľa nemôžu, robia to, čo im tí silní diktujú, a tak sa tu „trepú“ v strede Európy a musíme sa to snažiť nejako zvládnuť, Zasa je to otázka inteligencie. Keď to budeme robiť šikovne, tak prežijeme.

zdroj: svobodnenoviny.eu

17. november 1989 bolo iba odovzdanie moci vlastizradcom a zlodejom.

17. november 1989 bolo iba odovzdanie moci vlastizradcom a zlodejom.

Od zamatu k politickej mafii.

Pohodlne sa usaďte a pozorne počúvajte:


[clear]