V Yellowstone praská zem, supervulkán sa zobúdza. Vystrašení Američania uvažujú o “migrácii” do inej krajiny.

V Yellowstone praská zem, supervulkán sa zobúdza. Vystrašení Američania uvažujú o “migrácii” do inej krajiny.

Yellowstonský národný park je známy svojimi gejzírmi či termálnymi prameňmi ako dôkazmi neustálych nepokojných geologických procesov v zemskom vnútri. Takéto “nevinné” prejavy nepokoja vzbudzujú v nás príjemný úžas, no najnovšie vytvárajúce sa pukliny v zemi v nás môžu vzbudiť celkom opačné reakcie na silnejúce sily supervulkánu.

V časti Yellowstonu na severe amerického štátu Wyoming sa objavuje puklina v zemskej kôre dlhá takmer 700 metrov a v niektorých miestach až 45 metrov široká. Návštevníci národného parku prinášajú na sociálnych sieťach jej fotografie a nie je im, ako sa vraví, “všetko jedno”.

V tejto oblasti však hrozí, že môže niekedy dôjsť k supererupcii, čo znamená, že sopka vyvrhne až 1 000 km³ horúceho materiálu, čo je skutočne obrovské číslo. Posledný výbuch v oblasti Yellowstonu pred 640 tisíc rokmi zasypal oblasť rovnajúcu sa asi polovici dnešnej rozlohy USA jeden meter vysokou vrstvou popola. Tiež iste viete, ako výrazne pritom dôjde aj k zmenám v atmosfére, kedy evidentne poklesnú teploty.

Vystrašení Američania teda nenechávajú nič na náhodu a rozmýšľajú, kde by sa presťahovali mimo krajiny do bezpečia.

Juhoafrické webové stránky Praag uviedli, že vláde jej krajiny (Africkému národnému kongresu) bolo ponúknutých 10 miliárd dolárov ročne po dobu 10 rokov na výstavbu dočasného bývania pre prípad erupcie. Juhoafrická vláda sa však obáva, že umiestnenie toľkých Američanov by mohlo dramaticky zmeniť jej krajinu. “Južná Afrika nebude súčasťou plánu, pretože je tu riziko, že by mohli byť milióny bielych Američanov poslaných do Južnej Afriky v stave núdze a že by to predstavovalo riziko pre čiernu národnú kultúrnu identitu,” vraví Dr. SIPH Matwetwe, hovorca ministerstva zahraničných vecí JAR. “Máme svoje vlastné problémy, a to aj v prípade, že je dostatočne bývanie a infraštruktúra k dispozícii, destabilizovalo by to krajinu a mohlo dokonca priviesť späť k apartheidu.”

Vedecké štúdie z posledných rokov dokonca popisujú, že povrch Yellowstonského krátera sa nadúva a podzemie sa plní magmou. A tieto javy nestále prebiehajú.

Vedci však nebijú na poplach. Ako informujú americké blogové online noviny The Huffington Post, Americká geologická služba nenachádza s najväčšou pravdepodobnosťou žiadnu spojitosť vytvárajúcej sa pukliny s neďalekou supersopkou a že sa chystá v blízkom čase vybuchnúť. Ide len o prejav bežnej geologickej činnosti našej Zeme.

V oblasti navyše nebola zaznamenaná žiadna výrazná seizmická aktivita. Tá sa tu prejavuje spravidla stále, ale pohybuje sa do hodnoty zhruba dvoch stupňov Richterovej stupnice. Vedci by na zvýšenú aktivitu upozorňovali, keby siahala ku piatim stupňom. Ide skôr o to, že mokrá pôda sa výrazne kĺže po skalnom podloží. Expert Chamois Andersen dodáva, že pohyb (kĺzanie) nestabilného povrchu po skalnom podloží môže byť príčinou výdatných dažďov počas jari a leta.

zdroj: hlavnespravy.sk

Vedci objavili pri Japonsku najväčšiu podmorskú sopku na svete

Vedci objavili pri Japonsku najväčšiu podmorskú sopku na svete

NEW YORK – Americkí vedci objavili východne od pobrežia Japonska obrovskú podmorskú sopku, ktorá je najväčšia na svete a jednou z najväčších v celej slnečnej sústave. Správu o podmorskom sopečnom masíve Tamu zverejnili v odbornom časopise Nature Geoscience, informovala americká televízia CBS.

O existencii rozľahlého podmorského masívu vedci vedeli už skôr. Mali ale podľa amerického geológa Williama Sager zato, že ide o sústavu menších vulkánov. Masív Tamu, ktorý leží asi 1600 kilometrov od brehov Japonska, je ale podľa Sager jedinou sopkou. Jej rozloha je neporovnateľná s ktorýmkoľvek pozemským vulkánom.

Sopka Tamu, ktorá sa sformovala pri zmenách zemskej kôry pred 145 miliónmi rokmi, má podľa vedcov rozlohu 192.000 štvorcových kilometrov. Jej úpätie leží viac ako šesť kilometrov pod hladinou Pacifiku. Doslova ako trpaslík sa proti nej javí doteraz najväčšia známa sopka Mauna Loa na amerických Havajských ostrovoch. Jej rozloha dosahuje 3200 štvorcových kilometrov.

Zrodenie sopky trvalo až dva milióny rokov

Neďaleko sopky Tamu sa podľa Sager nachádzajú ďalšie mamutie vulkány, napríklad sopka Ori s rozlohou 48.000 štvorcových kilometrov. Vedci ale musia tento geologický útvar podrobiť podrobnejšiemu skúmaniu, aby mohli určiť, či skutočne ide o jedinú sopku, a nie o zhluk sopiek menších.

„Horský masív v Tichom oceáne poznáme dlhé desaťročia a tušili sme, že tam sú velikánske kopce,“ povedal časopisu Sager. „Nevedeli sme ale nič o ich štruktúre, nemali sme žiadne nástroje, s ktorých pomocou by bolo možné ju zistiť,“ dodal. V roku 2009 ale vedci získali unikátne technické vybavenie, ktoré umožňovalo diaľkové monitorovanie dna. Do oblasti sa vydala prieskumná loď Marcus G. Langseth. Až vďaka nej sa podarilo zistiť, že láva v skúmanom masíve nevyteká z viacerých kráterov, ale len z jedného.

Do masívu sopky sa podarilo vyvŕtať otvor hlboký 170 metrov. Z odobratých vzoriek vedci usúdili, že sopka sa skôr nachádzala v plytšom mori, ale nad úroveň hladiny sa nikdy nedostala. Jej „zrodenie“ trvalo jeden až dva milióny rokov. Sager pritom nevylučuje, že budúce výskumy ukážu na existenciu ďalších, ešte väčších tichomorských vulkánov.