NSA monitoruje 1,6% internetu. Obama chystá reformu
Už to sú dva mesiace, čo prepukla aféra Snowden. Barack Obama teraz oznámil, že chce presadiť reformu odpočúvania a jeho úrad zverejnil niekoľko informácií o NSA.
Pred dvoma mesiacmi vypukla aféra PRISM, ktorá preslávila bývalého zmluvného zamestnanca NSA Edwarda Snowdena, ktorý odovzdal médiám informácie o monitorovacích praktikách NSA a ďalších amerických agentúr na internete.
Šéfovia všemožných washingtonských úradov odvtedy presviedčajú verejnosť, že NSA a ďalšie robia len svoju prácu a že cieľom sledovania sú predovšetkým zahraniční surferi, ktorí spriadajú intrigy a chcú ohroziť národnú bezpečnosť krajiny.
Snowden dodnes rozdeľuje Ameriku. Kým jedni ho považujú jednoducho za zradcu, ktorý ohrozil hromadu protiteroristických programov, iní mu naopak držia palce, lebo doložil, že internet je možno ešte menej anonymný, ako by si pomyslel aj ten najťažší schizofrenik.
Témy sa nakoniec chytili aj ďalšie internetové osobnosti a využili ho vo svoj prospech. Slušné PR tak vďaka afére získal napríklad projekt švédskeho šifrovaného komunikátora Hemlis, na ktorého vývoji je zainteresovaný aj spoluzakladateľ The Pirate Bay Peter Sunde, alebo projekty Kima Dotcoma, ktorý by rád vedľa úložiska Mega vybudoval aj šifrovanú poštovú službu, ktorú žiadna agentúra na svete nerozlúšti.
Biely dom pripravuje reformu
Potichu ale samozrejme nezostal ani Biely dom. Obamova administratíva na sklonku minulého týždňa oznámila, že síce pripravuje reformu legislatívy, ktorá umožňuje FBI, NSA a ďalším sledovať a odpočúvať telekomunikácie, nič to ale nemení na oficiálnom názore, že Edward Snowden jednoducho porušil hromadu federálnych zákonov a mal by sa vrátiť do USA.
Obamova administratíva síce Snowdena odsudzuje, rada by ale presadila reformu.
V rámci reformy by sa malo predovšetkým oveľa transparentnejšie zaobchádzať s odpočúvaním telefónnych hovorov amerických operátorov podľa článku 215 legislatívy Patriot Act. Ostatne bol to práve zber metadát o telefonátoch, ktorý celú kauzu v júni odštartoval ešte pár dní pred tým, než Snowden zverejnil samotný program PRISM.
V rámci reformy by sa mala sprehľadniť aj činnosť tajného súdu FISC – Foreign Intelligence Surveillance Court, ktorý v rámci legislatívy FISA / Patriot Act získal právomoc na to, aby vydal rozhodnutie o telekomunikačnom sledovaní prakticky kohokoľvek všade tam, kam siahajú právomoci amerických úradov. Problém súdu FISC spočíva v tom, že jeho rozhodnutia sú tajné, bez možnosti revízie a kontroly verejnosti a médií. Ak teda napríklad Google dostane od FISC príkaz k tomu, aby postúpil agentom kompletné informácie o nejakom užívateľovi vrátane prístupu na jeho účet, dokonca to nesmie ani nikomu povedať a tento údaj nemôže ani zverejňovať na svojom webe Transparency Report.
Súčasťou reforiem by nakoniec mal byť aj akýsi nezávislý zbor odborníkov, ktorý bude kontrolovať a pripomienkovať bezpečnosťou politiku Bieleho domu. Jeho členmi by nemali byť dôstojníci z Pentagonu a tajných služieb, ale skôr profesori počítačových vied, práva, rôzne mimovládne organizácie a trebárs aj samotné internetové firmy, ktorých sa to konieckoncov dotýka najviac.
NSA zverejnila, akú časť internetu skutočne sleduje
Nezostalo ale iba pri slovách a sľubov. Obamova administratíva zverejnila dva dokumenty, ktoré popisujú niektoré operácie NSA. Prvý dokument s názvom The National Security Agency: Missions, Authorities, Oversight and Partnerships sa venuje predovšetkým samotným úlohám Národnej bezpečnostnej agentúry, ale spomína aj rozsah sledovania na internete. Druhý a omnoho rozsiahlejší dokument Bulk Collection of Telephony Metadáta Under Section 215 of The USA Patriot Act pre zmenu legislatívne vysvetľuje a obhajuje odpočúvanie telefónnych sietí v USA a zber metadát o hovoroch (kto, kedy a komu volal bez archivácie samotného hovoru).
Pre nás je oveľa zaujímavejší ten prvý dokument, NSA v ňom totiž vysvetľuje, aký kus priemernej dennej komunikácie na globálnom internete skutočne sleduje.
NSA: Monitorujeme 1,6% globálneho internetu
Podľa odhadov pretečie každý deň internetom 1 826 petabajtov dát. Úlohou NSA je chrániť americkú bezpečnosť pred zahraničnými agresormi. Nie je to tuzemský policajt – od toho majú USA federálne FBI. Sledovanie teda spadá do programu zahraničných operácií „foreign intelligence mission“. V rámci tohto programu NSA podľa svojich vlastných slov zachytáva 1,6% celkovej aktivity na globálnej sieti.
To je ohromný balík dát, ktorý by v praxi agentúra nedokázala tak rýchlo spracovať, v skutočnosti sa teda pre analýzu vyberá „iba“ 0,025% dát na internete. Ale ani to vraj nie je konečný diel webu pod permanentnou kontrolou amerických úradov, k hĺbkovej štúdii a agentovi pred počítačom sa totiž dostane približne 0,00004% informácií putujúcich cez internet.
To je síce stále ohromný balík dát, už ale ani náznakom nemožno konštatovať, že snáď NSA kdesi na uzloch chrbticových sietí a podmorských káblov zachytí všetko, čo preletí internetom. Napokon keď v júni unikla mapka zahraničných sledovacích operácií, bolo z nej zrejmé, že Slovenská republika Američanov prakticky nezaujíma.
Čím teplejšia farba, tým viac sledovacích operácií v danej krajine. Mapu z internej aplikácie NSA zverejnil tento rok v júni Edward Snowden.
Dvojaký pohľad na Snowdena
Celú dobu sa tu píše o zahraničných operáciách, ale podľa mapy to vyzerá, že sa NSA zaujíma predovšetkým o svoju vlastnú Ameriku. To je dané jednoducho tým, že drvivá väčšina poskytovateľov toho najpopulárnejšieho webového obsahu a poštových služieb sídli práve v Amerike. Hovoríme teda síce o globálnom internete, ale na tej najvyššej úrovní sa prakticky všetko odohráva v USA.
A práve z toho vyplýva aj dvojaký pohľad na kauzu Edwarda Snowdena. Európania a ostatní okrem USA Snowdenovi často fandia, lebo ukázal na to, ako nás NSA môže monitorovať. Podľa niektorých prieskumov dokonca klesla dôvera v americkej internetovej firmy a B2B cloud-computing.
Američania už ale tak jednotní nie sú, pretože aktivity Národnej bezpečnostnej agentúry na ne nie sú primárne zamerané a teda môžu celý prípad vnímať skutočne tak, že Snowden zverejnil ich tajnú zbraň a tým Ameriku vlastne poškodil. Čas od času sa tiež objavia štúdie, že to predovšetkým bežne Američanov vôbec nezaujíma, riešia skôr to, z čoho zaplatiť hypotéku, a nevadí im ani monitoring hovorov, ak teda slúži k boju proti terorizmu.
A ešte na jednu vec celý prípad ukázal. Americká NSA rozhodne nie je jediná špionážna organizácia na internete. Najbohatšie krajiny sveta s dostatkom prostriedkov budujú vlastné sledovacie systémy. O ich existencii niet pochýb vo Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku, Rusku, Číne a ďalších štátoch, ktoré na to jednoducho majú.