Každý ôsmy Slovák žije v chudobe: Na pokraji biedy živoria z 300 eur mesačne!

Každý ôsmy Slovák žije v chudobe: Na pokraji biedy živoria z 300 eur mesačne!

Podľa najnovších údajov žije na Slovensku vyše 640-tisíc ľudí v chudobe. Hoci zažívame obdobie hospodárskeho rastu, stúpajú priemerné zárobky a klesá nezamestnanosť, mnoho domácností necíti žiadne zlepšenie. Biedu zažíva vyše 12 % Slovákov. Každá tretia rodina s tromi deťmi je pod hranicou chudoby.

Aktuálna hranica chudoby, ktorú zverejnil Štatistický úrad, je 347 € na mesiac. „Domácnosť jednotlivca s mesačným príjmom nižším, ako je táto suma, je už v pásme ohrozenia rizikom chudoby,“ potvrdila predsedníčka Štatistického úradu SR Ľudmila Benkovičová. Na Slovensku žije vo finančnej biede až polovica nezamestnaných a tiež osamelí dôchodcovia s penziou do 347 €.

Problém je, že stúpol počet pracujúcich ľudí ohrozených rizikom chudoby. Ak bezdetný Slovák žije sám a robí za minimálnu mzdu, je s čistým zárobkom 355 € tesne nad hranicou biedy. Takže aj keď pracujete, reálne vám hrozí bieda. Chudoba najviac číha na rodiny s deťmi. Najhoršie sú na tom rodiny s 3 a viac deťmi – každá tretia je pod hranicou biedy.

„Môže to byť spôsobené tým, že domácnosť s viacerými deťmi musí zo svojich príjmov uspokojovať väčší rozsah potrieb, ale aj v tom, že deti vytvárajú bariéru pre účasť ženy na trhu práce,“ domnievajú sa odborníci zo Štatistického úradu. Zle sú na tom aj osamelo žijúci rodičia, ktorí sa starajú o jedno alebo viac neplnoletých detí. Chudoba sa nasťahovala do dvoch regiónov, kde je najviac nezamestnaných a najnižšie zárobky.

Ide o Banskobystrický a Prešovský kraj. Najnižším rizikom chudoby sú ohrození obyvatelia Bratislavského, Trnavského a Trenčianskeho kraja. S chudobou zápasí viac ako 12 % Slovákov. Podobná situácia je v Maďarsku, Poľsku či Chorvátsku. Napríklad v Nemecku je rizikom chudoby ohrozených až 17 % obyvateľov. Z tohto porovnania na prvý pohľad vyznieva, že sme na tom s číslom 12 % lepšie. Pravda je však iná.

Každá krajina má svoju národnú hranicu chudoby. Nemec je na pokraji biedy, ak je jeho mesačný príjem menej ako 987 €. Hranica chudoby je v porovnaní so Slovenskom takmer trojnásobne vyššia. Súvisí to s vyššími príjmami aj kúpnou silou. „Z tohto pohľadu je chudobou ohrozený aj ten Nemec, ktorý zarába 900 € mesačne,“ vysvetľuje Marián Jánošík zo Štatistického úradu. Pritom 900 eur je priemerná mzda na Slovensku. Drvivá väčšina Slovákov so svojimi zárobkami by tak bola v Nemecku automaticky medzi žobrákmi.

Ako je na tom vaša rodina?

Hranica chudoby pre dospelého človeka je 347 €. Pri každom ďalšom členovi rodiny toto číslo stúpa. Pozrite si, aký príjem má mať vaša rodina a hneď zistíte, či žijete pod hranicou chudoby, alebo ste na tom lepšie.
osamelý rodič s 1 dieťaťom 451 €
osamelý rodič s 2 deťmi 555 €
rodičia s 1 dieťaťom 624,50 €
rodičia s 2 deťmi 728,50 €
rodičia s 3 deťmi 832,50 €

Oľge (75) na mesiac ostane 19 eur

Pre Oľgu je mäso, jogurty či ovocie nedostupným luxusom.

Pre Oľgu je mäso, jogurty či ovocie nedostupným luxusom.

Devätnásť eur na mesiac. Toľko zostáva starenke Oľge Čudrnákovej (75) zo Starej Turej, keď z dôchodku 300 eur zaplatí byt, obedy či lieky. Aj takto vyzerá neveselá jeseň života mnohých slovenských seniorov. Pani Oľga, matka dnes 47-ročného syna, ovdovela ako 31-ročná, a tak nemá nárok na vdovský dôchodok. Nadrela sa ako upratovačka a dnes, keď by mala spokojne odpočívať, musí premýšľať, za čo si kúpi jedlo.

„Obedy mi nosí opatrovateľka, na raňajky a večeru mám chlieb so sekanou, ktorú si kúpim za jedno euro. Keď ju zjem, tak mi zostane iba suchý chlieb. A k tomu čaj. Takto je to deň, čo deň,“ posťažovala sa starká. Ovocie, jogurty či mäso sú pre pani Oľgu nedostupným luxusom. Obedy, ktoré zabezpečuje mesto, má starká zaplatené od pondelka do piatka. Už dvanásť rokov jej ich nosí opatrovateľka Erika Málková (58).

Aby starenka nebola cez víkendy hladná, prinesie jej z toho, čo navarí pre svoju rodinu. „Erika mi veľmi pomáha, je to moja druhá pravá ruka. Už sme ako rodina,“ hovorí dojato vďačná starenka. Skromná, dobrosrdečná žena si kráti dni pri svojom milovanom vyšívaní. Na predkreslené obrazy na plátne a bavlnky na vyšívanie jej prispeje syn, ktorý žije v inom meste.

On sám je však už vyše roka bez práce. Ako hodnotí starenka svoj neľahký život? „Nariekanie mi nepomôže. Musím vyjsť s tým, čo mám. Čo iné môžem robiť? Páni sú na vine, nie chudoba,“ odvetí tichým hlasom. „Jednoznačne je to veľká hanba tohto štátu, keď starí ľudia končia takto smutne,“ dodala nahnevane opatrovateľka Erika.

Výdavky pani Oľgy:

Mesačne dostáva dôchodok 300 eur, z toho platí:
125 eur byt
26 eur energie
100 eur obedy a opatrovateľka
30 eur lieky
Zostatok: 19 eur

S tromi deťmi bývajú v karavane

Päťčlenná rodina musí bývať takto.

Päťčlenná rodina musí bývať takto.

Chudoba ohrozuje až tretinu rodín s tromi a viac deťmi. Biedu na vlastnej koži veľmi dobre pozná aj rodina Krónerovcov v Istebnom pri Dolnom Kubíne. S tromi deťmi ostali odkázaní na bývanie v karavane. V starej hrdzavej Avii vychovávali rodičia František (59) a Anna (26) tri malé ratolesti Kevina (6), Kristiána (4) a Anetku (3). František bol predtým štyrikrát ženatý, má ešte päť ďalších detí, na ktoré platí výživné.

Keďže manželia nemajú na prenájom bytu, rozhodli sa ostať v nepojazdnom aute. Aby mali svetlo, používajú elektrinu z autobatérie. Perú a kúpu sa v potoku, varia na plynovom variči a po pitnú vodu chodia do dediny. „Najhoršie sú zimy. Kúrime v piecke, na nej aj ohrievame vodu na kúpanie. Platíme uhlie, pretože sa neodvážim kradnúť drevo z lesa, aby ma nezavreli. Veď čo by si tu bezo mňa počali,“ povedal nám František.

S rodinou však nie sú v dedine problémy. Aj podľa vyjadrení starostky deti nechodia špinavé a majú čo jesť. Rodinu v biednych pomeroch často navštevujú aj sociálni pracovníci. Nič zlé však nezistili.

Výdavky Krónerovcov:

Mesačný príjem: 400 eur
95 eur výživné na deti
60 eur pôžička
20 eur plynová bomba
40 eur vrece uhlia
25 eur výdavky na deti
Zostatok: 160 eur

zdroj: pluska.sk

Parlamentné voľby 2016: Slovensku hrozí vysoká živostná úroveň s vysokými platmi pre občanov. Viete si to predstaviť?

Parlamentné voľby 2016: Slovensku hrozí vysoká živostná úroveň s vysokými platmi pre občanov. Viete si to predstaviť?

Kto s kým a kto proti komu?

Toto je najväčšia tragédia Slovákov. Nevieme si predstaviť spoluprácu s tým a tým. Takéto vyhlásenia bezradne počúvajú občania, ktorí odovzdaním hlasu majú nárok sa 4 roky už len na politický cirkus „prizerať“.

Vyhlásenie o nespolupráci s kýmkoľvek, koho občania zvolili je neprofesionálne. Je neprofesionálne riadiť štát vládou a parlamentom, v ktorom všetci zvolení zástupcovia občanov nespolupracujú. Nespolupracujú na riešeniach v prospech občanov, neriešia a neriadia štát tak, ako si profesionálne riadenie vyžaduje. Len si pre porovnanie predstavte, že by firmu riadil manažment, ktorí si robí prieky a firma na to dopláca. Majitelia firiem by takýto manažment určite nestrpeli.

To isté sa deje v slovenskej vláde a parlamente. Kto s kým a kto proti komu má svoje dôvody. Čo myslíte, zvolení zástupcovia bojujú za záujmy občanov? .. alebo sa tento politický cirkus deje pre záujmy iných..

Vo voľbách občania odovzdávajú štátnu moc svojim zvoleným zástupcom. Čo myslite?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

Viete si predstaviť?

Viete si predstaviť, že minimálna mzda na Slovensku by bola 1 500 EUR?
Viete si predstaviť, že by všetko fungovalo tak, ako má?
Viete si predstaviť, že by si všetci zvolení zástupcovia v prvý pracovný deň po ich zvolení sadli do parlamentu a začali by riešiť skutočné problémy občanov?

Slovensko má dosť financií na školstvo, zdravotníctvo aj vyššie platy občanov!

Viete si predstaviť, že Najvyšší kontrólny úrad (NKÚ) by si začal plniť svoju povinnosť, ktorú má zakotvenú v zákone a začal by kontrolovať EFEKTÍVNOSŤ hospodárenia s verejnými financiami a majetkom štátu?  Viac TU >>

Viete si predstaviť, že za NEEFEKTÍVNE vynaložené prostriedky by naši zvolení zástupcovia niesli zodpovednosť?

Viete si predstaviť, že by štát riadili skutoční odbornici?

Viete si to vôbec predstaviť?

Nemecko zavádza minimálnu mzdu. Osem a pol eura za hodinu

Nemecko zavádza minimálnu mzdu. Osem a pol eura za hodinu

Minimálna mzda sa nebude vzťahovať na zamestnancov mladších ako 18 rokov a tiež na dlhodobo nezamestnaných do šiestich mesiacov od nástupu do práce .

Berlín – Nemecká vláda schválila zavedenie plošnej minimálnej mzdy vo výške 8,50 eura ( 233 korún ) za hodinu . Nové pravidlá majú začať platiť od 1. januára 2015 .

Podľa plánov kabinetu kancelárky Angely Merkelovej by mal príslušný zákon ešte pred prázdninami prerokovať Spolkový snem .

“ Minimálna mzda je predovšetkým dobrá správa pre tých ľudí , ktorí tvrdo pracujú , ale dostávajú tak malé platy , že z nich nemôžu vyjsť . Týmto zákonom sa teda postaráme o mzdovú spravodlivosť , čo je dobré pre súdržnosť Nemecka , “ hovorí ministerka práce Andrea Nahlesová . “ Z minimálnej mzdy budú mať výhody všetci zamestnanci vo všetkých odvetviach na východe i na západe , “ dodala .

Jednotné pravidlo doteraz chýbalo
V Nemecku doteraz zákon výške minimálnej mzdy nestanovil . Najnižšia platy určovali v niektorých odvetviach dohody odborov so zamestnávateľskými zväzmi . Úroveň minimálnej mzdy sa tak líšila podľa odborov i podľa spolkových krajín .

Zavedenie plošnej minimálnej mzdy bolo jedným zo základných požiadaviek sociálnych demokratov ( SPD ) pri rokovaniach s konzervatívnou úniou CDU / CSU o vytvorenie vlády . SPD svoj ​​názor presadila aj napriek obavám niektorých zamestnávateľov , že stanovenie minimálnej mzdy môže ohroziť pracovné miesta v málo platených odvetviach .

Vládou schválená norma však niektoré z výčitiek podnikateľov zohľadnila . Minimálna mzda sa tak nebude vzťahovať na zamestnancov mladších ako 18 rokov a na študentov a učňov , ktorí v ​​rámci prípravy na zamestnanie absolvujú vo firmách praktickú prípravu .

Výnimka pre dlhodobo nezamestnaných
Na minimálnu mzdu nebudú mať nárok ani dlhodobo nezamestnaní v prvých šiestich mesiacoch po nástupe do práce .

Výnimku pre dlhodobo nezamestnaných kritizuje najväčší nemecký odborový zväz Verdi . Nahlesová ale dnes opatrení obhajovala . Podľa nej uľahčí výnimka dlhodobo nezamestnaným nástup do prvej práce , pretože ich prijatie bude pre zamestnávateľa výhodné z hľadiska nákladov . Ministerka ale nevylučuje , že by sa v budúcnosti mohla táto úprava zmeniť . “ V roku 2016 preveríme , či to malo pre nezamestnaných pozitívny , alebo negatívny vplyv , a v prípade potreby zákon upravíme , “ povedala Nahlesová .

Zatiaľ čo Nemci by sa mali v prepočte dočkať najmenej 233 korún na hodinu , v Českej republike predstavuje minimálna mzda 50,60 korún . A na Slovensku 2,02 EURA.

autor : ČTK

Koľko Slovákov je spokojných s prácou? Málo

Koľko Slovákov je spokojných s prácou? Málo

Ani zamestnaní Slováci nie sú podľa výsledkov najnovšieho prieskumu spokojní so svojou prácou – najčastejším argumentom ich negatívneho postoja je platové ohodnotenie. Úplne spokojných so zamestnaním je na Slovensku len 6 ľudí zo 100.

Najspokojnejší zamestnanci: Od 25 do 34 rokov

Prieskum uskutočnil pracovný portál Profesia.sk na vzorke 5574 respondentov. Na otázku „Nakoľko spokojní ste vo svojej súčasnej práci“ odpovedalo 6 % pracujúcich respondentov, že je úplne spokojných a ďalších 41 %, že je spokojných. Naopak, skôr nespokojných je podľa prieskumu 40 % respondentov a úplne nespokojných až 11 %.

Výsledky prieskumu okrem iného ukázali, že najviac spokojní v práci sú ľudia vo veku od 25 do 34 rokov, najmenej zasa ľudia pred dôchodkom – vo veku nad 55 rokov. Spokojnejší ľudia žijú v Bratislavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji.