Šľak ma môže trafiť. Má slovenský prezident vlasť? Jozef Banáš reaguje na prejav Andreja Kisku

Šľak ma môže trafiť. Má slovenský prezident vlasť? Jozef Banáš reaguje na prejav Andreja Kisku

Od slovenského prezidenta by som očakával, že bude obhajovať predovšetkým záujmy občanov svojej krajiny a až potom záujmy „svojich silných priateľov a spojencov“, zamýšľa sa nad prejavom Andreja Kisku vo svojom komentári pre ParlamentnéListy.sk najprekladanejší slovenský spisovateľ, bývalý politik a diplomat Jozef Banáš.

Pozorne som si vypočul vystúpenie prvého muža tejto krajiny v Národnej rade k otázke utečencov. Možno mu až takú pozornosť nebolo treba venovať, ale keďže som občan disciplinovaný – keď niečo povie prezident, tak počúvam, hoci, úprimne povedané, moja pripravenosť počúvať prezidenta je po tomto prejave opäť o čosi menšia. Autori jeho prejavu uviedli zopár pozoruhodných myšlienok. Napríklad tú, že sme si v tejto migračnej kríze zle zapli gombík. Nielen ja, ale každý, kto má v hlave to, čo sa volá mozog, vie, že nie Slovensko, ale Európa si v tejto migračnej kríze zle zapla gombík. Prezident lamentuje, že sme Európe na smiech a vraj sme sa izolovali. Chcel by som ho poopraviť. Na smiech sme smiešnym európskym oportunistickým politikom a novinárom, nie občanom Európy, ktorých hlas je v médiách ich krajín umlčovaný podobne ako u nás. Ak by to tak nebolo, tak napríklad táto moja úvaha vyjde v niektorom z mainstreamových médií.

Na strane oportunistov

Prezident vo svojom vystúpení apeloval na schopnosť porozumieť vážnosti chvíle. Súhlasím s prezidentom – ohrozenie základov európskej, a teda aj slovenskej kultúry a identity je skutočne vážna chvíľa. Očakával by som, že sa v takejto vážnej chvíli postaví na stranu svojho národa a Európanov. On sa však postavil na stranu európskych oportunistov – mám na mysli európskych politikov. Opakovane nám podsúval myšlienku, že Slováci sú nesolidárny a bezcitný národ. Slováci vo svojej histórii nespočetne ráz ukázali svoju ľudskú tvár aj v omnoho nebezpečnejších podmienkach, keď napríklad mnohé slovenské rodiny ukrývali Židov, ale museli vedieť, že to má zmysel, že pomoc prenasledovaným je súčasťou riešenia. Napriek tomu, že sám prezident priznáva, že kvóty riešením nie sú, slovenské inštitúcie aj jednotlivci pomoc ponúkli. Síce rozpačito, ale ponúkli. Nepochybujem, že by sme ju ponúkli rázne a rozhodne, keby sme vedeli, že kvóty sú riešením. Prezident si parádne protirečí. „Nielen u nás na Slovensku, ale ani nikto v Európe nikdy nenazýval mechanizmus tzv. kvót riešením migračnej krízy.“ Doplnil by som – kvóty nielen že nie sú riešením problému, sú jeho zväčšovaním. Ozaj pozoruhodné – hlava štátu priznáva, že kvóty nič neriešia, a predsa nás do nich v mene jalovej a pokryteckej solidarity európskych politikov núti. Od prezidenta by som očakával, že sa bude snažiť krízu naozaj riešiť prinajmenej poukázaním na jej príčiny. Od prezidenta by som očakával, že v zásadnom prejave veci jasne pomenuje. Jasné pomenovanie vecí pre mňa znamená jasne a smelo povedať, kto je na vine vzniku masívnej utečeneckej vlny. Očakával som, že suverénny a smelý prezident povie, že vlnu utečencov z Líbye spôsobilo nepremyslené a barbarské bombardovanie Líbye, o ktorom vtedajší šéf NATO Rasmussen sklamaný vyhlásil, že „NATO má ešte rezervy, lebo na bombardovaní sa podieľalo len osem z 28 členských krajín“… Myslel som, že prezident jasne povie, že prúd utečencov zo Sýrie spôsobila vojna, ktorú vyvolali Spojené štáty svojím podvodným zdôvodnením začatia vojny v Iraku – pod zámienkou zbraní hromadného ničenia v arzenáli Saddáma Husajna, ktoré tam dodnes nikto nenašiel. Zo zvyškov vojenských a bezpečnostných zložiek Iraku vnikli základy Islamského štátu. Podobne v Líbyi rozbili niektoré krajiny NATO štruktúry funkčného štátu, nastolili vojnu a chaos, pred ktorým ľudia utekajú. Pozoruhodné, že v čase, keď sú americké špionážne satelity schopné prečítať z kozmu písmo na papieri na stole, Američania si nevšimli vybudovanie tridsaťtisícovej armády bojovníkov ISIS. A bombardovali ich a bombardovali a za toho otca nie a nie trafiť… Ak chcú Američania odstraňovať na Blízkom východe diktátorov, tak ich náš lojálny prezident môže nasmerovať do Saudskej Arábie, v ktorej každý druhý deň popravia jedného odporcu režimu. Režimu, ktorý spravodliví Američania nielenže neodstraňujú, ale ho aj podporujú. Skúste si predstaviť, čo by bolo, keby sa diktátorský režim v Saudskej Arábii podujali odstrániť Rusi, podobne ako to robia Američania s Asadovým režimom v Sýrii…

Očakával som, že prezident sebakriticky povie, že na vyháňaní ľudí z Afganistanu sme sa podieľali a podieľame aj my účasťou v nezmyslenej vojne v tejto krajine. Očakával by som, že si prezident aspoň položí rečnícku otázku, prečo by mali Slováci, Česi, Bulhari, Maďari či Poliaci byť solidárni s utečencami z krajín, ktoré tí, ktorí nás dnes poučujú, stáročia úspešne rabovali a vykrádali. Mám na mysli koloniálne mocnosti počnúc Veľkou Britániou, Španielskom, Holandskom, Francúzskom, Nemeckom a končiac Spojenými štátmi, ktoré si masovo dovážali otrokov, aby na nich robili. Európski lídri sa napokon ani dnes netaja tým, že ide o masový prílev pracovnej sily, pretože, čuduj sa svete, náš svet kresťanského materializmu sa vyľudňuje. Bol by som od prezidenta a, najmä, tých, ktorí mu prejav písali, očakával, že sa aspoň zamyslia, prečo majú kresťania čoraz menej detí a prečo sa ich moslimom rodí tak veľa. Prečo sa Európa islamizuje? Je to tým, že viera moslimov je taká silná alebo, naopak, viera kresťanov taká slabá? Nemá na vyľudňovanie kresťanskej Európy zásadný vplyv pokrytectvo katolíckej cirkvi, ktorá na jednej strane hlása a manifestuje za rodinu a deti, na druhej si za ideál zvolila celibátneho kňaza, mnícha, mníšku a z úžasného muža menom Ježiš Kristus spravila celibátnika len preto, aby sa jej nemuseli deliť majetky?

Čo si prezident asi nevšimol

Prezident vytrvalo prejavoval ľútosť nad utekajúcimi pred vojnou. Každému normálnemu človeku je utečencov ľúto. Nikto predsa neopúšťa svoju vlasť bez vážneho dôvodu. Pri počúvaní tejto stereotypnej lamentácie mi na um opakovane prichádzali slová Júliusa Satinského: „Šľak ma môže trafiť!“ Myslím, že tento pocit má pri „riešení“ utečeneckej krízy každý Slovák, ktorému ešte v hlave napriek enormnej snahe mediálnych manipulátorov ostali nejaké závity. Už som niekoľkokrát povedal (mám radosť, že moju metaforu prebrali aj niektorí politici), že keď vám niekto urobí dieru do vane, z ktorej sa prúdom leje voda, tak normálny človek sa snaží zapchať dieru, a len idiot rieši, ako bude tečúco vodu rozdeľovať. Predovšetkým by však mal vyzvať toho, kto dieru vytrvalo vŕta, aby s tým prestal. Takéto slová by som od môjho prezidenta očakával. Očakával by som, že tí, ktorí mu prejav písali, doň vpíšu veľkými písmenami výčitku sýrskeho chlapca, ktorá preletela svetom európskych politických a mediálnych salónov takmer bez ohlasu: „Zastavte vojnu a nebudeme utekať!“ Pán prezident, vyzývam Vás – ste najvyšší ústavný činiteľ tejto krajiny. Neriešte solidaritu s utečencami, riešte skončenie dôvodov, pre ktoré musia títo nešťastní ľudia utekať!!! Je na mieste vysloviť počudovanie, že drvivá väčšina utečencov sú mladí, zdraví muži. Očakával by som, že si to všimne aj prezident a jeho poradcovia, a že si položia otázku – ak ľudia utekajú pred vojnou, prečo neutekajú bezbranné ženy, deti, starci? Prečo utekajú mladí muži? Čo sú to za chlapi, ktorí nechajú doma svoje rodiny a sami zmiznú do bezpečia? Čo sú to za ľudia, ktorí utekajú pred vojnou a smrťou, a pritom si stanovujú podmienky za akých ich máme prijať? Čo sú to za ľudia, ktorí kašľú na pomoc Slovenska, nechcú u nás byť a trvajú na tom, aby ich umiestnili do bohatých európskych krajín? Prezident varuje, že ak sa nebudeme správať lojálne, nebudú nám spojenci dôverovať. Pýtam sa, ako máme dôverovať spojencom, ktorí vymysleli štátny útvar, ktorý sa nazýva Kosovo s jediným dôvodom – vytvoriť v ňom jednu z najväčších vojenských základní v Európe – Bond Steel. Dnes Kosovčania tvoria časť utečencov…

Stali sme sa rukojemníkmi európskej politickej „korektnosti“ a akýchsi imaginárnych európskych hodnôt. Čím viac utečencov prijmeme, tým viac ich sem bude prichádzať. To je jasné každému okrem európskych politikov. Prezident si protirečí v mnohých veciach. Na jednej strane apeluje, aby sme „uľahčili situáciu krajinám, kam prichádzajú desaťtisíce a státisíce ľudí (teda desaťtisíce či státisíce?)“… Nerozumiem, prečo máme uľahčovať situáciu krajinám, ktoré utečencov chcú!? Pani Merkelová ich pozýva, Švédi majú očividnú snahu premeniť svoju krajinu na islamský štát, tak nerozumiem, prečo by sme im mali v ich snahe brániť? Napokon, ak by sme aj utečencov prijali, tak kam ich dáme? Do koncentračných táborov, kde im bude armáda brániť v tom, aby od nás nezutekali? Uvedomuje si prezident, že vyzýva k revolte vlastných občanov? Migranti dostávajú od únie viac peňazí, ako sú platy a penzie väčšiny Slovákov. Obávam sa, že toto náš prezident v rámci európskej solidarity svojim kolegom nepovedal. Pred Národnou radou však povedal: „Keď som nastupoval do úradu…vychádzal som z toho, že zahraničná politika má rovnaký cieľ ako domáca – zaistiť na Slovensku lepšie podmienky na život dnes a dobrú perspektívu zajtra.“ Neviem, či to bol zámer tých, ktorí túto prezidentovu slohovú prácu písali, alebo náhoda, ale v tejto vete mi chýbajú slová – „občanom Slovenskej republiky“. Takže veta by správne mala znieť: „…zaistiť na Slovensku lepšie podmienky na život občanom Slovenskej republiky dnes a dobrú perspektívu zajtra.“ Od slovenského prezidenta by som očakával, že bude obhajovať predovšetkým záujmy občanov svojej krajiny a až potom záujmy „svojich silných priateľov a spojencov“! Prezident opakoval aj svoju snahu o „bezproblémovosť vo vzťahu s našimi spojencami“. Mám pocit, že pod touto „bezproblémovosťou“ rozumie „držanie huby a kroku“. Takúto „bezproblémovosť vo vzťahu k spojencom“ sme si tu štyridsať rokov skúšali…

Prezident spomenul aj náš zlý postoj k riešeniu finančných problémov Grécka. Opäť ho musím poopraviť – o finančné problémy Grécka šlo len minimálne, šlo o to, aby o svoje peniaze nanútené Grékom neprišli nemecké a francúzske banky. Prezident tiež spomenul anexiu Krymu Ruskom – nespomenul však, že na Kryme bolo referendum, ktoré sa konalo až po Majdane. To, že Majdan bol zneužitý na zvrhnutie Janukovyčovej vlády, už netaja ani naši verní spojenci (Nulandová). Prezident nám vyčíta, že v troch kľúčových krízach Európy – Grécko, Ukrajina a utečenci nezaujali slovenskí občania solidárne stanovisko. Toto konštatovanie je pozoruhodné a symptomatické. Napriek neustálemu vymývaniu mozgov prakticky všetkými médiami, má väčšina Slovákov na udalosti v Európe iný názor ako prezident a lojálne médiá. Je to asi tým, že ľudia noviny nečítajú očami, ale srdcom.

Keby ho tak počul Štúr

Prezident svoje vystúpenie uzavrel slovami: „Dajte ľuďom na Slovensku dôvod, aby zahraničnopolitickým a európskym záujmom Slovenska aj záväzkom a prínosom, ktoré z toho vyplývajú, nielen rozumeli. Aby ich v parlamentných voľbách nielen potvrdili. Ale aby sa s nimi stotožnili. Aby im dôverovali. Aj rozumom, aj srdcom.“ Ja by som tieto slová poopravil. Pán prezident, nesnažte sa, aby ľudia porozumeli Vám, Vašim poradcom a ich poradcom, snažte sa, aby ste Vy porozumeli občanom tejto republiky.

Politikov delím na tri kategórie. Nadpriemerní sa nestrápňujú. Priemerní sa strápňujú po hranice svojich možností. Podpriemerní sa strápňujú za hranice svojich možností. Prezident je prvý občan našej krajiny, ak chcete – našej vlasti. Jeho psou povinnosťou je načúvať hlasu ľudu, svojho ľudu. Ľudovít Štúr, ktorého dvesto rokov od narodenia si o pár dní pripomenieme, v roku 1847 na prešporskom sneme povedal: „Či taký človek, čo ničoho nemá, čo cez celý svoj život takmer vždy len druhým na prospech robotuje, či taký človek má vlasť? Či takýto človek ľnie, či môže s láskou ľnúť k vlasti? Čoho nemá, čoho nezná, toho nemôže milovať, k tomu nemôže ľnúť. Ten, kto bol utisnutý, podľa zákona prírodného nikdy nemohol milovať miest tých, kde cítil svoj útisk. Takýto človek má len rodnú zem, ale vlasti nemá!“

Som presvedčený, že ak by si Štúr vypočul prezidentov prejav, smutne by sa ho spýtal – má slovenský prezident vlasť?

zdroj: parlamentnelisty.sk

Jozef Banáš si berie na mušku Obamu a USA: Vládnu svetu múdri ľudia, ktorí si z nás robia žarty, alebo dementi, ktorí to myslia vážne?

Jozef Banáš si berie na mušku Obamu a USA: Vládnu svetu múdri ľudia, ktorí si z nás robia žarty, alebo dementi, ktorí to myslia vážne?

OKNO DO EURÓPY JOZEFA BANÁŠA Obama a Porošenko vystupujú ako poslední dvaja ľudia na zemi, ktorí nevedia, kde je sever. Aká je skutočná zahraničná politika USA? Akou krutou zásadou sa riadi a ako likviduje veľmoc svojich nepriateľov? Bývalý diplomat a najprekladanejší slovenský spisovateľ Jozef Banáš komentuje pre ParlamentnéListy.sk zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Američanom ponúka aj recept, ako by mohli všetky konflikty vo svete vyriešiť za päť minút.

Počas vystúpenia prezidenta USA Baracka Obamu na ostatnom Valnom zhromaždení OSN som si všimol zanietenie, s ktorým vyzýval krajiny k spolupráci s cieľom „ukončiť chaos v Sýrii a v iných oblastiach sveta“. Podčiarkol tiež dôležitosť dodržiavania ideálov OSN. Podporil ho v tom aj Porošenko. Pozrel som si Obamov prejav niekoľkokrát na viacerých staniciach, aby som sa ubezpečil, že sa mi nesníva. Nesnívalo sa mi. Americký prezident skutočne vyzval k ukončeniu chaosu v Sýrii a iných oblastiach. Prvé čo mi pri jeho slovách zišlo na um, bolo, či to je skutočný prezident USA alebo niekto, kto práve prišiel na zem z inej planéty a nachádza sa v štádiu zorientúvania sa. U nás tomu hovoríme hľadanie severu. Mám pocit, že on a Porošenko sú poslední dvaja ľudia na zemi, ktorí nevedia, kde je sever, poslední dvaja, ktorí nevedia, kto spôsobil a spôsobuje chaos v Sýrii, Líbyi, Afganistane či v Iraku. Poslední dvaja, ktorí nevedia, že chaos v Sýrii nezačal sýrsky prezident, ktorého americkí aj iní mediálni medili (poznámka redakcie: mediálni manipulátori podľa J.Banáša) označujú za tyrana, podobne ako označovali Kaddáfiho, ktorý urobil z Líbye prosperujúcu krajinu.

Napokon USA zaraďovali ešte donedávna medzi darebácke krajiny aj Kubu a Irán, dnes nimi však už nie sú, keďže prejavili voči Washingtonu ústretovosť. Keby boli ústretovosť k Washingtonu prejavili Kaddáfí, Husajn, Janukovyč, alebo trebárs prezident Sýrie Asád, boli by Obamom nepochybne chválení a boli by na svojich miestach dodnes. Zdá sa mi teda, že Obama a Porošenko sú dvaja poslední, ktorí nevedia, že vojnu v Sýrii nezačal Asád, ale americká invázia do Iraku v roku 2003, ktorá vygenerovala chaos v celom regióne aj ISIS. Vtedajšiu vojnu zdôvodnili USA (pri blahej pamäti) zbraňami hromadného ničenia, ktoré mal údajne Saddám Husajn a ktoré dodnes nikto nenašiel. Obama v New Yorku nehovoril ani o tom, že prečudesná, dobre režírovaná arabská jar nepriniesla ani do jednej krajiny, v ktorej prebehla, stabilitu a demokraciu, ale chaos a násilie. Keby sme v prejave amerického prezidenta vymenili slovo demokracia slovom chaos, bol by jeho prejav presný. Zoznam krajín, do ktorých len v dvadsiatom storočí prišli Američania šíriť chaos (rozumej demokraciu) by bol veľmi dlhý. Mexiko, Kuba, Nikaragua, Haiti, Panama, Čile, Dominikánska republika, Libanon, Vietnam, Kambodža, Laos, Zaire, Grenada, Irak, Somálsko, Juhoslávia, Ukrajina, Afganistan, Líbya, Sýria…

Ostatní môžu aj zomrieť

Aby to nevyzeralo, že som na USA príliš kritický, dovolím si citovať jedného z najuznávanejších amerických bezpečnostných a politických stratégov Georgea Friedmana, ktorý na zasadaní Chicago Council on Global Affaires dňa 4. februára 2015 vysvetlil politiku a záujmy Spojených štátov. Prezradil, že hlavným cieľom Washingtonu je likvidovať všetkých, ktorí aspoň trochu môžu ohroziť postavenie USA ako svetového hegemóna. „Amerika pociťuje nebezpečenstvo zo strany Ruska a EÚ, ale aj nevyspytateľného Nemecka“, a preto Friedman bez okolkov priznáva, že Washington nesmie dopustiť žiadnu spoluprácu a bližšie vzťahy Nemecka a Ruska. Taktiež pokojne prezrádza mnohé účinné metódy amerických tajných služieb, politikov a médií. Jeho logika je dojemne jednoduchá: „Všetko, čo je v prospech Ameriky, je dobré, a ostatní môžu aj zomrieť. Ameriku to nezaujíma.“

Friedman potvrdzuje taktiku „dvojitého metra“ – čo je dovolené Amerike, nemôže robiť niekto iný. V politickej diplomacii obhajuje starý dobrý americký postoj: „Je to síce lotor, ale je to náš lotor.“ Ilustruje svoje slová súčasným vedením Ukrajiny. Friedman ďalej pokračuje: „USA dodávajú zbrane do Pobaltia, Poľska, Rumunska, Bulharska a, samozrejme, na Ukrajinu. Konajú mimo rámca NATO, pretože v NATO musí byť stopercentný súhlas a ktorákoľvek krajina môže vetovať čokoľvek. USA sú pripravené vybudovať sanitárny koridor okolo Ruska. USA majú zásadný záujem mať pod kontrolou všetky oceány sveta. Vďaka tomu môžeme napádať ľudí, zatiaľ čo oni nás napadnúť nemôžu. Udržať si kontrolu nad oceánmi a vesmírom je základom našej moci. Najlepší spôsob, ako poraziť nepriateľskú flotilu, je zabrániť jej výstavbe. Briti to zariadili tak, že žiadna európska sila nemohla vytvoriť flotilu, pretože prinútili Európanov útočiť na seba navzájom. Odporúčam viesť takú politiku, akú viedol Ronald Reagan proti Iránu a Iraku. Podporoval obe strany a zaistil tak, že nepôjdu proti nám. Je to cynické, nemorálne, ale funguje to. Británia neokupovala Indiu, zabrala len niektoré indické štáty, poštvala ich proti sebe a dodala im britských dôstojníkov. Rimania tiež nevysielali veľké armády, ale vytvorili miestneho kráľa, ktorý zodpovedal za udržanie pokoja a bol podriadený cisárovi. Priznávame, že máme impérium. Otázka, na ktorú nemáme odpoveď, je: Čo spraví Nemecko? USA budujú svoj sanitárny kordón nie na Ukrajine, ale v západnej Európe. Obava USA zo spojenia nemeckého kapitálu a nemeckej technológie s ruskými prírodnými zdrojmi a s ruskou pracovnou silou je odveká. Toto je pre USA stáročnou pekelnou hrozbou. Ako to riešiť? Hovoríme to jasne – nárazníková zóna medzi Baltom a Čiernym morom. Sú to bývalé krajiny Varšavskej zmluvy: Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.“

V týchto Friedmanových slovách je kľúč k pochopeniu súčasnej európskej krízy s utečencami aj snahy o oslabenie Európy osvedčeným spôsobom – vyvolať chaos.

Čo nám slovenské médiá zamlčali

Mottom mojej novej knihy Dementi je citát iného Američana – Marka Twaina: „Občas som si nie istý, či svetu vládnu múdri ľudia, ktorí si z nás robia žarty, alebo dementi, ktorí to myslia vážne.“ V tej knihe okrem Marka Twaina citujem napríklad aj niekdajšieho afganského prezidenta, dlhoročného spojenca USA Hamída Karzaja. Keď sa koncom roku 2014 uskutočnil v Kábule slávnostný ceremoniál zvesovania vlajky NATO pri príležitosti skončenia jednej misie a začatia druhej, Karzaj podľa agentúry Reuters (naše médiá, prirodzene, túto informáciu nepriniesli), šokoval Američanov slovami: „Misia USA v Afganistane bola zradou. Washington si nikdy neprial, aby na území Afganistanu zavládol mier. Američania tu nechcú mier, lebo tu majú vlastné záujmy. Nie je to naša vojna, ale vojna, ktorú nám vnútili a ktorej sme obeťou. Mier v Afganistane nezavládne dovtedy, dokedy to USA a Pakistan nebudú chcieť.“

Je povznášajúce, že morálnu kázeň svetu dal z tribúny OSN prezident krajiny, v ktorej je v tridsiatich štyroch z päťdesiatich dvoch štátov platný trest smrti. Trest smrti odmieta a nepraktizuje väčšina krajín, ktoré Obama z tribúny OSN poučoval. Je dobre, že morálny apel zaznel z úst prezidenta krajiny, ktorá odpočúva svojich i cudzích občanov vrátane najvyšších predstaviteľov spojencov, ako sú nemecká kancelárka či francúzsky prezident (ktorí to so sklopenými ušami akceptovali), prezidenta krajiny, čo spravila krátky proces s nespratníkmi a má najvyšší počet väzňov na svete. Podľa správy FBI bolo v USA v roku 2008 spáchaných 1,4 milióna násilných deliktov, 9,8 milióna majetkovo právnych deliktov, zavraždených bolo 17 000 ľudí, spáchalo sa 445 125 lúpeží, čo je oproti roku 2007 nárast o 7,5 percenta. Barack Obama má teda najlepší dôvod vysvetľovať svetu princípy morálky. Vo svojom vystúpení na Valnom zhromaždení si povzdychol. „USA nemôžu riešiť všetky konflikty na svete“. Mám pre Obamu odporučenie, ako USA vyriešia konflikty vo svete za päť minút: Prestaňte sa svetu do toho miešať.

Jozef Banáš

zdroj: parlamentnelisty.sk

Európe vládnu najväčší hlupáci: Jozef Banáš, exdiplomat naložil aj Merkelovej, USA a ďalším …

Európe vládnu najväčší hlupáci: Jozef Banáš, exdiplomat naložil aj Merkelovej, USA a ďalším …

Európe vládnu najväčší hlupáci a oportunisti, ja som ich spoznal. V Bruseli sú idioti. Jozef Banáš, exdiplomat a nejprekladanejší Slovák, naložil aj Merkelovej, USA a ďalším …

Polnočný rozhovor, bývalý diplomat, poslanec a dnes v zahraničí nejprekladanejší a najcitovanejší slovenský spisovateľ Jozef Banáš si pri hodnotení súčasnej utečeneckej krízy neberie servítky. Európski politici, ktorých značnú časť za svojej kariéry osobne poznal, sú podľa neho hlupáci a oportunisti najhrubšieho zrna, ktorí sa boja priznať aj to, čo vraj dnes už vie každý idiot- totiž, že Sýriu, Irak a ďalšie turbulentné regióny rozdrbaly USA.

Tému migrantov určite sledujete pozorne. Kde je podľa vás skutočná príčina takejto masívnej vlny? Veď aj v minulosti sa v arabskom svete bojovalo a nikdy nebolo toľko utečencov. Prečo tomu tak je?

Mám k tomu jednu metaforu: Niekto prederavil vaňu, z tej vane vyteká voda. Čo urobí normálny človek, keď z vane vyteká voda? Snaží sa zapchať dieru! A tu teraz všetci európski politici behajú a premýšľajú: „Čo budeme robiť s tou tečúcou vodou z tej vane?“ Sú to hlupáci a oportunisti najhrubšieho zrna! Osobne ich poznám viac, sedel som s nimi v rade Európy i v parlamentnom zhromaždení NATO. Preto hovorím: Áno, vždy boli utečenci, samozrejme, pretože tento svet je nespravodlivý. Ak však deti v Bangladéši a v Indii pracujú ako otroci na dámskych kabelkách, ktoré tu potom nosia dámy, neviem, pod akou značkou, a kupujú si ich len tak z roztopaše, tak tento svet nebude nikdy dobrý. Teraz by ma niekto mohol osočit, že hovorím ako marxista, ale je to tak!

Tak buďme teda konkrétnejší, ako vnímate súčasnú masívnu vlnu utečencov?

Pokiaľ ide o utečencov, nikdy ich nebolo toľko z tých krajín, ktoré sú relatívne blízko k Európe, teda z Líbye, Sýrie, z Iraku či čiastočne z Afganistanu. Je to najmä posledné štyri či päť rokov. Ale odkiaľ tí utečenci utekajú? No z miest, kde sú konflikty. Ako hovoria Sýrčania: „Zastavte vojnu a my nebudeme utekať …“ Čiže odkazujem pani Merkelovej a všetkým, ktorí tu teraz robia veľké ramená – chápem ľudsky, že je to strašné pre tých mladých ľudí – čím viac bude utečencov brať, tým viac bude zhoršovať ich vlastnú situáciu. Pretože kto už chce utekať zo svojej vlasti? Mám priateľov v Sýrii, v Egypte, kto už chce opustiť svoju vlasť? Nikto! A oni ich z tej vlasti vlastne lákajú, takže je tu jediná odpoveď. Je potrebné sa opýtať, kto to celé spôsobil? A keď sa opýtame, kto „rozdrbal“ Líbyu, Sýriu, Irak, Afganistan, vychádza nám jediná odpoveď: Spojené štáty americké! To už každý idiot vie! Len európski politici – lebo sú podplatení vysokými platmi a boja sa o svoju moc a svoje miesta, veď nie sú sprostí – len nikto z nich to nepovie nahlas. V týchto dňoch som tu mal svojich priateľov z Nemecka a pýtal som sa ich: Ako Nemci prijímajú utečencov? Viete, čo mi povedali? To je propaganda ako sviňa, v Nemecku sú ľudia nasraní a oni v televízii ukazujú, ako je v Mníchove vítajú s otvorenou náručou. To je taká cenzúra, že až … „Čiže my sa tu musíme starať o to, aby sme zapchali špunt, len ide o to, že kam máme dať tú vodu, ktorá z deravej vane vyteká …

Sme ako slováci či česi povinní rešpektovať kvóty určené Bruselom? Je to podľa vás cesta, pretože najmä krajiny V4 v minulých dňoch vyjadrili výrazný odpor proti tejto metóde prerozdeľovania?

Tu nie je nad čím premýšľať. Samozrejme v tom podporujem Fica aj Orbána. Na tom je vidieť, akí idioti sú v Bruseli, ktorí sú úplne mimo realitu. Predstavte si, že sem príde Sýrčan, jeho brat ide do Nemecka a ďalší do Holandska. Jeden druhému zavolá a spýta sa: „Starý, koľko dostávaš na dávkach?“ Ten v Nemecku povie 500 eur a ten na slovenskom povie – ja 50 … Tak ako dlho tu zostane? Ani päť minút! Čo teraz urobíme? Postavíme armádu, aby bránila utečencom, aby neutekali ďalej? Tie kvóty sú totálna nonsens! Čítal som napríklad rakúske noviny a tam bol titulok: „Z pätnástich tisíc utečencov, ktorí prišli do Rakúska, požiadalo o azyl 89!“ Čítajte dobre – len 89 (!), Keďže Rakúsko je z hľadiska životnej úrovne inde, než sme my. Čiže koľko by ich chcelo zostať na slovensku?

Poznáte dobre nemecké aj rakúske prostredie. Prečo to teda Angela Merkelová robí, že ponúka migrantom takmer milión miest v Nemecku? Nie je to precedens, ako donútiť „malých“ ako my, aby výrazne zvýšili počet prijatých utečencov?

Viem, prečo to Merkelová robí. Z dvoch dôvodov. Je pod tlakom USA, to je jasné, a za druhé si myslí, že títo nešťastní ľudia im tam budú zametať ulice a robiť podradné práce. Lenže nie všetci medzi nimi sú šťastní. Je potrebné sa opýtať, kto sú tí ľudia? Alebo keď vidím obrázky utečencov, je tam pár matiek s deťmi, ktoré zneužívajú na vyvolanie súcitu, ale ostatní sú väčšinou mladí, zdraví, silní chlapci! To znamená, že je tu jednoznačný záujem rozbiť Európu, lebo Európa bez Nemecka nemôže fungovať. Kto položí na kolená Nemecko, položí na kolená Európu. To znamená, odkazujem pani Merkelovej, že ona potápa Európu. Môže tú prezident Kiska hovoriť, ako chce, že hovorím o nejakom „Bielom Slovensku“, to sú také diletantské vízie, že človeku sa až rozum zastavuje.

Poďme k problému, ktorý tiež s utečencami súvisí. Ako sa podľa vás dá bojovať s Islamskou republikou? Je nevyhnutná širšia dohoda aj medzi doteraz znepriatelenými stranami – USA, Ruskom, Čínou a EÚ?

Veľa čítam aj zahraničné médiá, na Slovensku je totálna mediálna cenzúra v mienkotvorných médiách. Islamský štát vznikol z vysokých sunnitských dôstojníkov armády, polície, tajných služieb, ktoré mal v moci Saddám Husajn. Američania chceli „dať dole“ Asada v Sýrii, Rusi povedali, Asada si nepustíme. Ale tak z týchto ľudí vymysleli ISIS (Islamský štát), aby sa tam dostali „zadnými dverami“. Teraz však nastáva hodina pravdy. Zachytil som vyhlásenie Rusov, že keď Američania nevedia urobiť poriadok s ISIS – logicky – nechcú urobiť poriadok, lebo im vyhovuje „bordel“, tak Rusi povedali: „My tam prídeme a poriadok tam urobíme.“ Preto teraz Američania protestujú. Vytvoriť koalíciu proti ISIS? Samozrejme, len Američania žiadnu koalíciu nechcú! John Kerry dokonca povedal, že by to mohlo eskalovať konflikt medzi USA a Ruskom. Aký konflikt, keby mali ísť spoločne proti ISIS?

A čo koalícia Ruska s EÚ proti ISIS?

Dávam pol roka – pamätajte si, čo hovorím – do pol roka budú európski politici na čele s Merkelovou, pokiaľ ju medzitým Nemci nepošlú do hája, chodiť s prosíkom za Putinom, aby pomohol Európe. Do pol roka, keď to takto pôjde s utečencami ďalej.

Ako sa podľa vás môže zmeniť Európa, keď sa pustí uzda a prijme sa tu neúmerné množstvo migrantov, najmä moslimov?

Mám medzi moslimami mnoho priateľov, dokonca som sa stretol osobne aj s dalajlámom a na tento stretnutie významne prispeli práve moji moslimskí priatelia. S normálnymi moslimami skutočne nemám problém, niektorí chodia do mešít viac, iní zase menej. Ale nemám rád fanatikov, nemám rád ani fanatických moslimov, ani fanatických kresťanov. Čiže vôbec nemám problém s multikultúrou. Mám však problém s tými, ktorí chcú dostať tento kontinent „zu grunt“! Či už teda chceme alebo nechceme, musíme sa neustále vracať k tomu, čo som povedal na začiatku, kto nám tú vodu z vane neustále vypúšťa? Kto nám tam robí stále tie diery?

Nie sú problém a príčina aj v tom, že kedysi za vlády Charlesa de Gaulla Francúzi až príliš pustili uzdu benevolentnosti k prisťahovalcom z Alžírska či iným prisťahovalcom z moslimského sveta? Podobne neskôr hranice otvorili aj Nemci Turkom či Kurdom, ale urobili tak aj severské krajiny, Holandsko alebo Anglicko? Nebol problém už tam?

Teraz ste to v podstate pomenoval. To sú všetko bývalé koloniálne krajiny, pripočítal by som k nim ešte Portugalsko či Španielsko. Týchto chudákov vyrabovali, urobili si z nich doslova otrokov a dnes sa čudujú, že pomaly polovica zemskej populácie žije pod hranicou chudoby. To je prakticky všetko potenciál na utečencov. Pýtam sa: Čo majú slováci, maďari, poliaci, česi či rakúšania a bulhari spoločné s tým, že oni ich rabovali? Znie to možno veľmi egoisticky, ale – nech si to riešia! Generál de Gaulle to „pustil“, oni to začali riešiť tak, že je ich čím dá menej a menej, a hlavne to, že potrebovali ľudí, ktorí u nich budú robiť podradné práce. Tam je to celé podhubie migrantov. Prečo by sme my mali za iných riešiť to, čo sme nespôsobili? Mimochodom, podobný názor majú už aj Angličania. Tam dokonca začínajú vznikať fankluby Vladimira Putina! To samozrejme naše médiá nikdy nepovedia.

Jozef Banáš, narodený 27.9.1948. Vyštudoval zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, pôsobil v zahraničnom obchode a potom od roku 1977 v diplomacii. V rokoch 1990- 1992 bol zástupcom veľvyslankyne ČSFR vo Viedni. Neskôr pôsobil aj v politike, v rokoch 2002- 2006 bol poslancom Národnej rady SR, viedol parlamentné delegácie pri Rade Európy a Parlamentnom zhromaždení NATO. Tu bol zvolený za podpredsedu. Vo voľnom čase sa celý život venoval spisovateľskej a dramatické činnosti, napísal scenár niekoľkých televíznych inscenácií a niekoľko románov. Knihy Zóna nadšenia, Zastavte Dubčeka! a Kód 9 vyšli aj v slovenčine. Píše i novinové komentáre a eseje.

zdroj: parlamentnilisty.cz