USA začali rozmiestňovanie svojich vojsk na Ukrajine, ruskí hackeri získali zoznam vojenských inštruktorov, medzi nimi sú aj dvaja Slováci.

USA začali rozmiestňovanie svojich vojsk na Ukrajine, ruskí hackeri získali zoznam vojenských inštruktorov, medzi nimi sú aj dvaja Slováci.

České odvody sa urýchli! Dzeržinského ohlasovacej zákon o trvalom pobyte bude platiť aj v ČR!

Spojené štáty začali prípravnú fázu na rozpútanie vojnového konfliktu s Ruskou federáciou. Pred dvoma dňami začali americké transportné lietadlá privážať na letisko vo Ľvove amerických výsadkárov na Ukrajinu, napriek tvrdeniu slovenských a všeobecne západných médií, že do krajiny prídu len inštruktori. Video nasnímané skrytou kamerou zachytilo deployment výsadkovej jednotky americkej armády, podľa ruskej televízie boli identifikovaní ako príslušníci 101. výsadkovej brigády americkej armády (podľa zdroja UNIAN 137. brigády). Ich úloha nie je jasná, teda okrem oficiálneho oznámenia Kyjeva, že prišli na cvičenie, však podľa ruských médií bude ich úlohou na Donbase pozemná činnosť a podobné úlohy, ktoré plnili v Iraku v bojoch o Basre, teda pozemné zameriavanie objektov pomocou laseru pre navádzanie riadených striel .

Rusko de facto odhalilo, že vyslanie poradcov a inštruktorov na Ukrajinu, ktorí majú pomôcť vycvičiť ukrajinskú armádu, je len zastierací manéver, ktorý má zakryť vojenské pohyby lietadiel a materiálu z Európy na Ukrajinu. Ruskí hackeri získali zoznamy poradcov a inštruktorov, ktorí majú prísť na Ukrajinu, aby cvičili vojakov UA. Na ňom sú aj dvaja Slováci, Ivan Bela a Martin Joskak. Zoznam je veľmi skromný (58 mien), ak vezmeme do úvahy, že Ukrajina má hneď po Rusku najväčšiu armádu v Európe, tak zoznam sotva šesťdesiatich inštruktorov to asi nevytrhne. O to viac je jasné, že ide len o zastierací manéver, ktorý má odviesť pozornosť médií od prípravnej fázy na otvorenie južného frontu pre vpád do Ruska pod nejakou zámienkou. Úplne rovnaké divadlo teraz prebieha v Pobaltí, kde Američania chystajú zázemie pre vytvorenie severného frontu.

Američania vyslali na Ukrajinu jednotku 101. výsadkovej brigády, príprava na vojnu s Ruskom začala.

Už koncom marca priniesli talianske médiá informáciu, že z amerických základní v Európe je odvážených 50 obrnených bojových vozidiel Bradley vlakom na Ukrajinu, a to na príkaz prezidenta Obamu. Len ťažko sa dá predpokladať, že to majú byť „služobné autá“ pre tých inštruktorov. Rakúsko silne protestovalo kvôli prejazdu vlaku a vzápätí informovalo ruskú ambasádu vo Viedni, že s transportom nevydalo súhlas. Rakúsko má totiž s Ruskom dohodu o neutralite, ktorá podmieňuje, že Rakúsko nedovolí využiť svoje územie pre presuny cudzích vojsk. Podobne sa americká armáda chová k českej vláde. Aj cez české územie sa presúvajú americké zbrane sem a tam a generálny štáb vie sotva o polovici tohto premiestňovania.

V tejto súvislosti je zaujímavá informácia o chystanom zákone v ČR na zriadenie povinnosti mať trvalé bydlisko. Doteraz totiž zo zákona táto povinnosť pre občanov ČR nevyplýva z podstaty samej, totiž trvalé bydlisko bolo potrebné, len keď ste od štátu niečo fakticky potrebovali. Nový zákon o evidencii obyvateľov by mal však toto zmeniť a uzákoniť. Možno vás to prekvapí, ale povinnosť mať trvalé bydlisko pochádza z roku 1923 zo Sovietskeho zväzu, kde sa tomu hovorilo „Ohlasovacia povinnosť“. Tá zahŕňala okrem povinnosti hlásiť adresu zamestnania aj povinnosť hlásiť trvalé bydlisko, prechodné bydlisko a dokonca aj táborový pobyt alebo pobyt na dovolenke. Nový predpis v ČR tento Dzeržinského zákon doslova kopíruje. A pýtate sa prečo?

Dôvodom je chystaná novela branného zákona. Úrady majú strach, že by sa povolanci mohli odvodom vyhýbať veľmi vyhýbavým spôsobom, totiž nahlásením trvalého pobytu na obecný alebo mestský úrad. Povolanci by boli potom nedohľadateľní. Oficiálne je to vraj kvôli exekútorom, ale to je nezmysel, každý vie moc dobre, ako exekútori pracujú a dlžníka vypátrajú najčastejšie cez príbuzných, najspoľahlivejšie udavačov, stačí pohroziť a exekútor sa dozvie aj adresu hrobu prababičky dlžníka. Snaha získať dostatočne veľkú inváznu armádu pre vojnu s Ruskom naberá tak podstatné obrátkach.

Novinári zachytili transport americkej techniky v rakúskom Linzi na ceste na Ukrajinu

transport-americkej-techniky-na-ukrajinu

Od našich čitateľov z ČR a zo Slovenska dostávame informácie o cestných i železničných transportoch americkej a nemeckej obrnenej techniky, ktorá je premiestňovaná cez Slovensko ďalej na východ, teda na Ukrajinu. Nás predovšetkým zaujímajú počty a typy techniky, aj keď chápeme, že väčšina z čitateľov nie sú vojenskí odborníci. Transporty navyše prebiehajú hlavne v noci na otvorených železničných koridoroch, takže je to ťažké získavať nejaké fotografie. Ak sa vám to podarí, pošlite nám ich do redakcie.

Súčasná politická garnitúra v ČR smeruje našu krajinu do vojnového konfliktu. V tejto chvíli koná minister financií Babiš v USA s americkými predstaviteľmi o pripravenosti krajiny na prípadný konflikt v Európe a pochopiteľne je v hlavnom záujme otázka, koľko mužov bude Česko schopné dodať. Tu je potrebné zdôrazniť, že chystaná novela branného zákona bude potrebná skôr ako až od januára 2017. Vzhľadom k eskalácii situácie na Ukrajine a aktivácii ruských raketových vojsk a neustálym provokáciám ohľadom nových a nových cvičení NATO na bezprostrednej hranici s Ruskou federáciou, sa dá predpokladať, že USA sa budú snažiť zinscenovať incident, ktorý by doprial NATO dôvod rozpútať vojnovú operáciu na území Ukrajiny v smere na východ.

Zvodky s menami inštruktorov NATO pre ukrajinskú armádu

Ukrajinský predseda vlády Jaceňuk pred 2 dňami de facto pochoval Minský protokol, keď zrejme na príkaz Johna Kerryho, po nočnom telefonickom rozhovore, dal rozkaz ukrajinskej armáde, aby začala mohutnú delostreleckú paľbu na Doneck. Porošenko doslova zúril. V Berlíne totiž paradoxne v tej chvíli prebiehalo rokovanie Západu, Ruska a Ukrajiny (zastúpené práve Porošenkovým​​tajomníkom) o ďalšom sťahovaní ťažkých zbraní z Donbasu. Je tak evidentné, že Jaceňuk je plne pod kontrolou americkej administratívy, ktorá chce vojnu s Ruskom za každú cenu a Jaceňuk má za úlohu útočiť na Donbas a paneláky s civilistami, aby to vyprovokovalo Rusko k invázii na Ukrajinu. Ukrajinská vláda a prezident sú tak v rozkole. Junta nie je jednotná.

Je neuveriteľné, že naša krajina (Česká republika), ktorá zažila Lidice a Ležáky, sa politicky a čoskoro už aj vojensky má zúčastniť genocídy na Donbase. Že má podporovať Kyjevskú juntu, ktorá máva prápory s podobizňou Stepana BANDERU, toho BANDERU, ktorý terorizoval Československo po II. sv. vojne. Nezostáva tak nič iné, než nahlásiť českým úradom trvalý pobyt v KĽDR alebo v Iráne, kam vás nikto kvôli odvodu na vojnu hľadať nepôjde, alebo tí odvážnejší z vás sa môžu vzdať štátneho občianstva ČR a prijať občianstvo v inej krajine, na výber ich je celkom dosť. Ak nie je vláda už vládou, ktorá by si zaslúžila rešpekt, musí občan vziať svoj život do svojich rúk a musí vedieť povedať nie. Pretože nie je to slovo, ktoré mnohí z nás vo vzťahu k štátu sa boja vysloviť. Sloboda niečo stojí, nie je zadarmo. Je vystavaná na odvahe robiť a hovoriť, čo je správne a bojovať za vlasť proti nepriateľom, aj keby to bol vnútorný nepriateľ, a že ich táto krajina má od novembra 89 naozaj požehnane, kolaborantov a pokrytcov, ktorým sa hrnie z úst demokracia, ale z rúk im steká cudzia krv a špina od peňazí, ktoré si nakradli. Nie vojne s Ruskom! Nie policajnému štátu a dohľadu nad tým, kto kde býva cez prázdniny alebo trvalo. Do toho štátu nič nie je! Za toto sme v novembri 1989 kľúčami necinkali. Mier národu, Európe, svetu a najmä našim deťom!

zdroj: aeronet.cz

Vojna medzi Západom a Ruskom na dohľad: zbabelí Američania dúfajú, že v nej budú krvácať hlavne Európania.

Vojna medzi Západom a Ruskom na dohľad: zbabelí Američania dúfajú, že v nej budú krvácať hlavne Európania.

Čakanie na zámienku. Posledné týždne ticha pred búrkou?

PETR HÁJEK komentuje „zapadnutú“ poznámku slovenského premiéra, že svetová vojna je na spadnutie, a kladie si otázku, prečo súčasne z českých médií ukrajinská téma takmer zmizla. Ukrajina z českých médií záhadne zmizla. Občas síce ešte prebleskne správa, že podľa NATO Rusko obmedzuje prísun zbraní povstalcom v Donecku a Luhansku. Potom zase, že je naopak dodáva skrz humanitárneho konvoja. Alebo že české úrady súhlasia s repatriáciou niekoľkých desiatok Volyňských Čechov. Celkovo však musí mať verejnosť dojem, že je „na východnom fronte pokoj“.

A do toho náhle zaznie zo Slovenska, od predsedu vlády Roberta Fica, že na Ukrajine hrozí veľký vojenský konflikt. A pravdepodobnosť jeho vypuknutia odhaduje na sedemdesiat percent. Teda s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Ale pretože české médiá tejto „poplašnej správe“ nedávajú takmer žiadny priestor, zostávajú Česi naďalej pokojní. Právom?

Black-out v dohľade?

Situácia na Ukrajine sa v skutočnosti dramatizuje viac, než kedy predtým: Ako z dôvodov vnútorných, tak predovšetkým vonkajších. Aj české médiá už priznávajú, že krajina balansuje na hrane štátneho bankrotu. Ukrajina je energeticky vyhladovaná a už teraz je jasné, že zimu nemôže prežiť. Plynové zásobníky sa podarilo naplniť zhruba len na štyridsať percent. Ale od októbra z nich už zase odčerpali bezmála tri miliardy kubíkov.

Podľa všetkého sa tiež definitívne zastavia ruské dodávky čierneho uhlia. A iného dodávateľa Ukrajina nenájde. Za rovnakého dôvodu: Nemá čím platiť. Rozhodujúca časť elektrární tak zrejme nebude schopná prevádzky. Krajine súčasne hrozí zrútenie prenosových sústav. Dosť možno si tak budeme môcť „prehliadnuť“, ako v reáli vyzerá rozsiahly „black out“ – situácia, ktorá vedie k úplnej deštrukcii všetkého, čo považujeme za civilizačné vymoženosti. Ak dôjde k tomu, bude to aj pre nás drsná „laboratórna lekcia“. Kvôli nemeckej „zelenej energii“ môže totiž „black-out“ v ktorejkoľvek chvíli ochromiť tiež našej časť Európy. V prípade vojenského konfliktu sa tak stane s úplnou istotou.

Vláda cudzincov

Ešte vážnejšia je súčasne politická situácia. Západ tlieskal ukrajinským voľbám, ktoré „legalizovali“ dôsledky štátneho prevratu, a predovšetkým ich miestnych spoluorganizátorov. Už v tejto chvíli je však jasné, že nič nevyriešili, skôr naopak. Prezident Porošenko je na vojnovej ceste s designovaným premiérom Jaceňukom. A rodiaca sa vláda má priamo operetné parametre: Na kľúčových postoch zasadnú – cudzinci …

Ministerkou financií sa stane Američanka ukrajinského pôvodu N. Jaresková, predsedníčka spoločnosti Horizon Capital, ktorá vo Washingtone pracovala pre americkú vládu. Litovský partner East Capital Group, A. Abromavičius, sa zase stane ministrom hospodárstva. A to pravdepodobne zďaleka nie je koniec. Ukrajinská vláda bude teda úplne nezastrene v rukách západných „expertov“, v skutočnosti zástupcov firiem a záujmových skupín, ktoré si chcú rozparcelovať pozostatky trosiek – tentoraz nie Boeingu, ale tunajšieho hospodárstva – a hlavne dosiahnuť na prírodné zdroje. Ale predovšetkým: Pokiaľ dôjde k „veľkej vojne“ bude Západ ukrajinskú vládu z Washingtonu a Bruselu priamo riadiť. Ak ku konfliktu nedôjde, potom „len kontrolovať“. Protektorát nemožno charakterizovať lepšie.

Nemožno sa preto čudovať, že ani Jaceňukove ponuky populárnym osobnostiam zo západných regiónov boli vypočuté. Do tejto kolaborantskej vlády vstúpiť nechcú. Ale je tu aj ďalší dôvod. Hoci sa o tom u nás nehovorí, zvyšujú sa separatistické tendencie v celej krajine. Odmietnutie vstupu do Jaceňukovy vlády sú toho dobrou ilustráciou.

Politikárčenie s krajanmi

To všetko by ale nakoniec ešte mohlo byť „v rámci tolerancie“. Aj keď vnútorný chaos v krajine je na bode varu a množia sa príznaky ďalšieho „Majdanu“ – tentoraz spontánneho – mohli by sme nad tým vlastne pokrčiť ramenami: Majú, čo chceli. Oni aj ich západní sponzori. A my by sme sa mali postarať medzitým o repatriáciu krajanov, ktorí o návrat do svojej starej vlasti usilujú. Popasovať sa s volaním mnohými Volynských Čechov o pomoc, trochu menej nechutným spôsobom, než zatiaľ predvádzame.

Potom, čo prezident Zeman odovzdal ministerstvu vnútra zoznam asi troch stoviek „neodvážnějších“, ktorým sa predtým Zaorálkove ministerstvo zahraničia a český ambasádor pokúsili vyhrážkami návrat znemožniť, sa situácia príliš nezlepšila. Formálne síce návrat českých rodín pripravujeme – ale len tých z „východu“. Má ísť len asi o päťdesiat (!) Ľudí z Doneckej a Luhanskej oblasti.

Médiá, na prvom mieste ako vždy ČT, nás naopak balamutia správami, že ruská verejnosť začína pociťovať západne sankcie a popularita Vladimíra Putina v dôsledku toho klesá. V skutočnosti je to práve naopak.

Stovky ďalších – tých z údajne „bezpečného západu“ vraj ohrození nie sú. Samozrejme že sú, možno ešte viac, než tí z východných regiónov. Lenže to by musela Sobotková vláda pripustiť, že Porošenkova Ukrajina stojí na pokraji zrútenia – čo z politických dôvodov urobiť nechce. Vidí predsa jasne, čo sa deje okolo prezidenta Zemana. Vníma temné poznámky z Bruselu. A vie, že na americkú ambasádu nastúpilo v podobe pána Schapira „novej washingtonskej metly“, ktoré už dalo jasne najavo, že prišlo urobiť poriadok. A že Piatu kolónu v našej krajine vie s pomocou hlavných médií pomerne ľahko a rýchlo aktivovať.

Napriek tomu by bolo treba, aby vláda k tomuto kroku našla rýchlo odvahu. S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote je totiž zjavné, že veľmi rýchlo môže byť pre našich krajanov neskoro. Prečo? Tu sa vraciame k „poplašnej“ poznámke slovenského premiéra, ktorá by však nemala zapadnúť.

Tiché zahusťovanie

„Hovorím o priamom vojenskom konflikte. Nehovorím o konflikte Rusko-Ukrajina, ale o veľkom konflikte, povedal podľa ČTK Robert Fico, dodal, že túto informáciu má z nemeckého zdroja, ktorý nechcel menovať. Kvôli tomuto možnému konfliktu panuje vraj v EÚ veľká nervozita. preto by sa mali v Európe nájsť sily, ktoré sú pripravené zohrať úlohu mierotvorcu. „Ak tam vypukne vojna, ak sa niečo stane, Slovensko bude veľmi trpieť,“ konštatoval premiér a dodal, že dianie na Ukrajine je v skutočnosti veľký rusko-americký stret. Európska únia, ktorá je nejednotná, v ňom podľa neho nezohrala zodpovedajúcu úlohu.

Inými slovami – vojna medzi Spojenými štátmi (ktorým sa pre tieto prípady v Európe hovorí NATO) a Ruskou federáciou je podľa slovenského premiéra na spadnutie. Čitatelia tým asi budú prekvapení menej. Väčšinová verejnosť – obeť bojovníckej propagandy slovenského mediálneho mainstreamu, ktorý sa už nejaký čas tvári, že je „na východnej fronte pokoj“, to však vôbec netuší.

Samozrejme, Slovensko je s Ukrajinou v priamom styku, a tak Robert Fico má väčšiu motiváciu k otvorenosti a odvahe povedať pravdu. Pokiaľ si však naši politici – okrem škandalizovaného prezidenta Zemana – neuvedomujú, že v tomto prípade sme stále Československo, že tento konflikt jednoducho oba štáty postihne v „prvej línii“, sú absolútne nezodpovední. Ich zbabelé mlčanie o „tichom zahusťovaní“, ktoré je príslovečným tichom pred búrkou, je len prejavom „lojality strachu“ z Bruselu a Washingtonu, ale naprostej neloajality voči českej verejnosti.

Napätie sa stupňuje

Bodom obratu bola nepochybne konferencia G 20 v Austrálii. Vladimír Putin prišiel s návrhmi na kompromis – ktorý však Barack Obama, a nakoniec po šesťhodinovom rokovaní aj Angela Merkelová (teda Brusel), odmítli.Německá kancelárka potom šéfa Kremľa nebývalo ostro napadla a varovala pred „rozsiahlym požiarom“, ku ktorému konflikt na Ukrajine môže viesť. Všetko potom zavŕšilo víťazstvo republikánov v americkom Kongrese, po ktorom je jasné, že Spojené štáty sa na „európsku“ vojnu otvorene začali pripravovať.

Pripravuje sa ale tiež druhá strana, tá, ktorá má byť napadnutá. S relatívnou výhodou v tom, že ruská verejnosť – narozdiel od americkej – za svojím prezidentom pevne stojí. Ako práve konštatoval – z českých korporátnych médií jediný – časopis Týždeň: „Popularita ruského prezidenta Vladimira Putina od marcovej anexie ukrajinského Krymu zostáva na historických maximách a ďalej láme rekordy. Na konci novembra bolo s prácou šéfa Kremľa spokojných takmer 88 percent opýtaných Rusov. “

Zastavenie stavby plynovodu South Stream, francúzske odmietnutie odovzdať Rusku už zaplatenú vojnovú loď, prebiehajúce mohutný výcvik civilnej obrany v celom Rusku a dramatická situácia na Ukrajine (o ktorej nemáme vedieť) sú jasné symptómy toho, že konflikt fakticky už začal. Mlčanie českých médií je v tomto smere úplne príznačné.

Otázka je len Kedy a Prečo?

Je takmer isté, že Američania k pokusu vyvolať vojnu s Ruskom siahnu. Otázka je dnes už len kedy a pod akou zámienkou. Nie náhodou NATO práve oznámilo, že „jednotky rýchlej reakcie“ – teda oddiely prvého sledu – budú k dispozícii už na začiatku januára. Tento dátum by sme si preto mali zapamätať. Pretože náhla zmena postoja Angely Merkelovej a tiež nástup poľského válečnického jastraba Donalda Tuska do pozície „európskeho prezidenta“ signalizujú, že elity EÚ sa už úplne dostali do vleku amerických záujmov a na životné záujmy Európanov úplne rezignovali.

Aj preto teraz to mediálne ticho okolo Ukrajiny. Konflikt má vypuknúť ako rana z čistého neba, aby sa verejnosť nestačila v protivojnovej obrannom geste sformovať.

Presnejšie povedané je to však naopak: Washingtonská lokomotíva dosiahla svojho. Prepriahla. Svoj európsky vojnový vlak už neťahá, ale tlačí pred sebou ako štít. Dúfa, že krvácať budú Európania, zatiaľ čo oni sa budú v „zámorskom tieni“ iba viezť a počítať zisky. Krachujúci dolár zachráni takmer určite už len vojna. Táto doktrína však počíta s tým, že vojnový konflikt neprerastie v jadrový. Že ako v desaťročiach prvej studenej vojny bude hrozba totálneho zničenia oboch strán pôsobiť ako poistka.

Je to zbabelá, a predovšetkým neistá stratégia. Svet sa zmenil. Rusko už nie je Sovietsky zväz. Je preto tiež slabšie – a zo všetkých strán obklopené vojskami NATO. Prečo asi v Rusku práve prebieha veľká revízia celého jadrového arzenálu? Prečo sa mnohé raketové mobilné systémy sa presúvajú k ruským západným hraniciam? A prečo ruskí vojenskí predstavitelia už tiež jasne verejne povedali, že s ich použitím – v prípade napadnutia svojej krajiny Západom – nebudú váhať?

Ide vlastne len o to, čo všetko spustí. Aká zámienka všetko „odpáli“. Po neúspechu tej prvej, zostrelenie letu MH-17, s najväčšou pravdepodobnosťou Kyjevským pučistami, sa podobný scenár môže opakovať kedykoľvek. Mali by sme ho očakávať. A byť pripravení.

Budú nás ďalej uspávať. Vianoce snáď ešte prežijeme v relatívnom pokoji. Čo bude po Novom roku, vie len Boh.

zdroj: protiproud.parlamentnilisty.cz

RUSKO vyhlásilo vojnu ! – Skutočný cieľ úderu je Vojna o plyn

RUSKO vyhlásilo vojnu ! – Skutočný cieľ úderu je Vojna o plyn

Kyjev – Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil Rusko z vyhlásenia vojny. Krajina sa podľa neho nachádza na pokraji katastrofy. Moskvu vyzval, aby stiahla svojich vojakov z ukrajinského územia. Úradujúci prezident Oleksandr Turčynov žiada svet o reálne kroky, ktoré by Ukrajine pomohli. Zároveň oznámil, že letecký priestor nad Ukrajinou bol uzavretý pre všetky necivilné lietadlá. Ukrajinská armáda tiež povolala vojenské zálohy a vyhlásila mobilizáciu. Ukrajinskí poslanci prerokúvajú svoje ďalšie kroky na mimoriadnom zasadnutí, ktoré sú uzavreté pre médiá i verejnosť.

Čo je skutočnou príčinou vojny ?

V stávke je príliš veľa, totiž osud samotných severoatlantických elít. V žiadnom prípade nejde len o nerastné zdroje alebo o Blízky Východ. Západ nemá inú možnosť, než sa tlačiť stále vpred.

Ide o toto: napriek enormnému materiálnemu a informačnému potenciálu tejto gigantickej mašinérie, ktorá je riadená nanajvýš skúsenými nadnárodnými konštruktérmi a inžiniermi, prežívajú dnes USA isté prepätie síl. “ Nihil dát fortuna mancipio “ – šťastena nič nedáva navždy ! Čas Ameriky končí.

Tento text vychádza z časti nemeckého prekladu veľmi obsiahlého interview s prof. Andrejom Fursovom, riaditeľom Centra ruských výskumov Moskovskej humanitnej univerzity a členom Medzinárodnej akadémie vied, ktoré 9.8.2012 vyšlo na serveri KP.ru. Tento ruský historik v ňom na základe situácie v Sýrii prezentuje svoje pozorovania a prognózy ; pohybuje sa od konkrétneho ku globálnemu.

– Prečo Západ tak ponáhľa sa zatĺkaním klincov do truhly Assadovho režimu ?

– Sýria, neveľká krajina na Blízkom východe sa nečakane stala neuralgickým bodom celej planéty. OSN kvôli tomu nepretržite zasadá. K tejto kríze sa nekompromisne stavajú 2 štáty, Rusko a Čína. Rusko vyslalo flotilu vojnových lodí do Stredomoria s cieľom monitorovať situáciu. USA medzitým poskytli “ rebelom “ ďalších 15 mil USD. Nezaváňa to trochu veľkou vojnou ?

– Ako je možné, že tento štátik takto zavaril mocnému Západu ?

Vojna o plyn

Dôvodov je mnoho, preberieme ich po poriadku – od malých k veľkým, od regionálnych ku globálnym. Na Blízkom východe je konštalácia taká, že Američania a sunnitská monarchia ( Saudská Arábia a Katar ) bojujú proti šíitskemu Iránu. Sýria nie je iba spojencom Teheránu, ale článkom reťaze, ktorý spája všetky šíitske zoskupenia na Blízkom východe. Bez tohto spojovacieho článku by bol vplyv Iránu v arabských krajinách podstatne menší. A to ani nebudem zdôrazňovať fakt, že skrz Sýriu vedie ropovod z Iránu. Bez vyriešenia sýrskej otázky si nemôžu Anglosasi ( teda Američania a Briti ) trúfnuť na Irán.

Sýrsky režim je fakticky jediný silný svetský režim v celom arabskom svete. Jeho sila prekáža Anglosasům v ich plánoch na prebudovanie Blízkeho Východu i celého sveta a jeho svetskosť ( a zároveň hospodárska úspešnosť ) vadí Saudskej Arábii a Katare.

Niektorí ľudia tvrdia, že dôjde k prvej vojne o zemný plyn.

V južnom Stredomorí bola prevažne v sýrskom teritóriu objavené náleziská zemného plynu – a to ako v mori, tak na pevnine ( v Kare ). Nedá odhadnúť, aké veľké tieto náleziská sú, ale rozhodujúce je, že existujú. Katar vyváža skvapalnený zemný plyn prostredníctvom flotily tankerov, takže ak padne Assadov režim, získa Katar príležitosť k tomu, aby “ modré palivo “ transportoval cez sýrske územie priamo k pobreží stredozemného mora. To umožní navýšenie exportovaného množstva minimálne na dvojnásobok a zároveň sa tým obmedzí export zo strany Iránu. Posilnenie Katare na trhu so zemným plynom oslabí pozíciu Ruska. Ak sa zároveň podarí Američanom získať kontrolu nad alžírskym plynom, tak situácia vyústi do blokády ruského vývozu zemného plynu. To znamená, že hospodárske záujmy Katara sa v tomto smere kryjú s hospodárskymi záujmami USA. Obom štátom tu prospeje maximálne oslabenie Ruska – Rusko nesmie nikdy znova zosilniť.

Znamená to, že yankeeovia v Sýrii vlastne nepriamo útočia na ruský Gazprom ?

Anglosasi sú globálni hráči biliardu. Uznávajú princíp, kedy človek jedným šťuchnutím umiestni viac gulí (čo by sme sa od nich mali učiť ). Veľký Blízky východ so svojím ( zvonku ) riadeným chaosom oddeľuje Čínu od zdrojov ropy a zemného plynu a zároveň funguje ako delítko medzi čínskou a západoeurópsku časťou Eurázie. Kontrola nad ropou a zemným plynom na Blízkom východe znamená v prvom rade kontrolu USA nad Európou, zvlášť západnou Európou, čo prispieva k oslabeniu Ruska a jeho pozícií. A ak sa to Európe jedného dňa prestane páčiť, tak nie je nič jednoduchšie ako jej dopriať aj trochu nepokojov africko – arabského typu.

Táto logika ( hoci nie ako jediná ) súvisí s tendenciou severoatlantickej elity k prenikaniu arabským svetom na východ. Už majú za sebou Tunisko, Egypt a Líbyu; teraz sa teda dostali k Sýrii. Na tomto kúsku zeme sa však stretli s inou svetovou mocnosťou, ktorá sa s nimi môže merať v hospodárskom i vojenskom ohľade a navyše prestavuje úplne inú civilizáciu. Jedná sa o Čínu, ktorá má pre zmenu tendenciu prenikať na západ. V prípade Číny sa jedná o určitú krížovú výpravu za zdrojmi. Pakistan už pod čínskym vplyvom je. S afganským Talibanom majú Číňania už dlho dobré vzťahy. Irán je tiež ich spojenec, a to veľmi zvláštneho druhu. Juh Iraku už je kontrolovaný šiitskými spojencami Iránu. Z geostrategického aj geoekonomického pohľadu sa Čína tlačí nielen k pobrežiu Indického oceánu, ale ik pobrežiu Atlantiku ( totiž k sýrskemu stredomorskému pobrežiu ). Obrazne povedané narazili križiaci zo Západu na Veľkú čínsku stenu.

Toto je prvýkrát, čo anglo – americko – židovská elita, ktorá sa vytvorila počas uplynulých stáročí a stala sa akousi organizačne historickou vymoženosťou Západu, narazila na protivníka nie – západného typu ( pretože aj špičky ZSSR patrili určitým spôsobom k Západu, k jakobínskej moderne ). Čínska kultúra je ešte staršia ako európska a je rovnako intenzívne orientovaná na materiálno, na obchod a na peniaze. Navyše sa nezastaví ani pred dobrodružstvami kriminálneho rázu, Číňania majú predsa svoju vlastnú globálnu zločineckú sieť.

Čínska mafia je zrejme ešte o niečo ostrejšia ako talianska…

Áno. A to sme sa ešte nezmienili o nebezpečnej čínskej finančnej zbrani, totiž o zlatých rezervách.

Peking veľmi dobre chápe, že Sýria sa nachádza na trase hlavného smeru útoku Severoatlanťanov, ktorých cieľom ukázať Číne, kde je jej miesto ( tzn. iba na jej vlastnom území ), odtrhnúť ju od zdrojov nerastných surovín a technologicky ju zadusiť. Z toho dôvodu teraz Čína prezentuje v OSN k sýrskej kríze tak nekompromisné stanovisko.

A čo stanovisko Moskvy ? Prečo je teraz tako odlišné od toho, ktoré Rusko zastávalo v prípade Líbye ?

Po prvé máme teraz iného prezidenta. Po druhé, aspoň sa tak domnievam, si ruské vedenie vzalo ponaučenie z príbehu s Kaddáfím. Po tretie má Rusko v Sýrii námornú základňu. Po štvrté má ruský zbrojný priemysel o Sýriu eminentný záujem, a hospodárske záujmy sú pre ruskú vládu sväté. Po piate sa Sýria nachádza o mnoho bližšie k hraniciam Ruska a k postsovietskému územiu než Líbya. Toto všetko určuje pozíciu Ruska, ktorá svojím atómovým a diplomatickým potenciálom podopiera pozíciu Číny. Samy o sebe by ani Čína, ani Rusko neobstáli.

Isteže sa môžu Anglosasi vykašľať na ruské a čínske veto, rovnako ako na celé medzinárodné právo a OSN, ktoré beztak chcú rozpustiť. To sú však zatiaľ len zámery. Alebo ako raz povedal Stalin – logika okolností je vždy silnejšia ako logika zámerov. Tieto okolnosti, alebo skôr nepríjemnosti, teraz predstavujú Rusko a Čína, ktoré v Severoatlanťanoch vzbudzujú šialenú zlosť – stačí si párkrát vypočuť pani Clintonovú a sledovať jej mimiku.

Napriek ostrej pozícii Moskvy a Pekingu sa Západ nemá sklony stiahnuť. Ako to ?

Po prvé, z historickej tradície Anglosasov vyplýva, že nepúšťajú korisť, do ktorej sa už raz zahryzli – ako pitbuli. Budú tlačiť tak dlho, kým nepresadia svoje zámery, alebo kým im protivník nevyláme zuby.

Po druhé, Anglosasi začali byť v posledných 25-30 rokoch, teda po tom, čo zvíťazili nad sovietskou elitou, proste a jednoducho namyslení. Zvykli si na to, že Rusko všetko vzdá a stavia na tom, že dokážu na ruskú elitu vytvárať tlak – už len preto, že má svoje peniaze deponované v západných bankách.

Po tretie, a toto je hlavný dôvod, ktorý prevažuje všetky ostatné : v stávke je príliš veľa, totiž osud samotných severoatlantických elít. V žiadnom prípade nejde len o nerastné zdroje alebo o Blízky Východ. Západ nemá inú možnosť, než sa tlačiť stále vpred.

Ide o toto: napriek enormnému materiálnemu a informačnému potenciálu tejto gigantickej mašinérie, ktorá je riadená nanajvýš skúsenými nadnárodnými konštruktérmi a inžiniermi, prežívajú dnes USA isté prepätie síl. “ Nihil dát fortuna mancipio “ – šťastena nič nedáva navždy ! Čas Ameriky končí.

Nie náhodou ide v novej vojenskej doktríne, ktorú Obama vyhlásil 5.1.2012, o to, že USA už nemusia tak ako doteraz byť vyzbrojené na dve súbežné vojny, ale len na jednu plus nepriame aktivity vo viacerých regiónoch. Musíme tiež vziať do úvahy, že Američania presúvajú na 60 % svojho vojska do východnej časti Tichého oceánu, a tak sa pripravujú na strety s Čínou. A nie náhodou sa v poslednej dobe objavujú v časopise “ Foreign Affairs „, ktorý vydáva Council on Foreign Relations ( CFO ), jedna z najvplyvnejších amerických organizácií v otázkach medzinárodných vzťahov, čoraz častejšie články, ktoré priamo hovoria o tom, ako Amerika potrebuje oddychovú pauzu, “ aby sa mohla koncentrovať na opätovné vybudovanie základov národného rozmachu „. Amerika teraz pripomína Rímsku ríšu za čias cisára Trajána, ktorý vládol na začiatku 2. stor. n.l. Vtedy prešiel Rím od strategických útokov k strategickej obrane. Začala sa stavať limes, systém opevnenia Rímskej ríše. Rím sa tiež zriekol niektorých dobytých území, v prvom rade tých na Blízkom východe.

To je priama analógia. USA majú v úmysle opustiť Afganistan, stiahli sa z Iraku…

Z výsledkov samitu NATO v Chicagu, ktorá sa uskutočnila 20. – 21.5.2012, vyplýva, že v pravom slova zmysle ani USA, ani NATO naozaj Afganistan neopustia. Koniec koncov preto sa tam tiež vydali. Avšak teraz musia odtiaľ určitým spôsobom “ preč “ – model vedenia bude iný. Dôvod je jasný : ide o to, aby toto miesto nebolo obsadené konkurentmi, menovite EÚ a v prvom rade Čínou. Tento zámer sa skrýva za novým modelom riadenia regiónu – riadeným chaosom. Ťažko si možno predstaviť lepšieho kandidáta pre implementáciu a udržanie tohto modelu, ako sú islamisti, “ strážnych psov globalizácie po americky „. No a teraz vidíme, ako sa na Blízkom východe a predovšetkým v kľúčovej krajine, Egypte, v dôsledku tzv Arabskej jari dostávajú práve islamisti k moci. Presnejšie povedané sa im cielene ide z cesty. Avšak Anglosasi narazili na kameň úrazu v podobe dvoch štátov, v ktorých islamisti nie sú nijako zásadne aktívne alebo nemajú silnú pozíciu. Jedná sa o Líbyu a Sýriu. Líbya už bola zničená barbarskou agresiou NATO a teraz je na rade Sýria. Sýrska armáda bojuje s medzinárodným terorizmom, ktorý je riadený angloamerickými intrigánmi.

Pravá tvár “ priateľov Sýrie „

Ak dovolíte Andrej Iľjič, tak západné médiá informujú o tom, že sýrsky ľud povstal proti Assadovu režimu. Povstalci sú vraj Sýrčania, ktorí dezertovali z armády.

Veď to tiež sú západné médiá, lepšie povedané prostriedky masovej propagandy, agitácie a dezinformácie. Plnia jednoducho svoju vojenskú úlohu – vedú informačnú a psychohistorickú vojnu. Tí takzvaní “ sýrski rebeli “ majú moderné protitankové zbrane, termovízie, najlepšie pušky a mnoho iných vecí, neraz tureckej výroby. Trochu zvláštne na to, že sa jedná o dezertérov a utečencov, nemyslíte ? Ale to najdôležitejšie je organizácia ozbrojených stretov. Od júna sa situácia v Sýrii od základov zmenila. Assad teraz čelí vysoko kvalifikovanej štábnej kultúre, ktorá sa za týmito vojenskými diverziami skrýva a ktorej dezertéri s hodnosťami od kapitána po majora nie sú schopní. Od drobných stretov teraz “ povstalci “ prešli k taktike mohutných útokov, za ktorými očividne stojí kontingent 25-30 tisíc mužov. Títo ozbrojenci pochádzajú z Líbye, Tuniska, Afganistanu a iných islamských krajín. Presunúť ich do Sýrie, to nebol pre Západ a sunitskú monarchiu najmenší problém. Predsa len je nutné toto “ palivo “ niekde nejakým spôsobom zamestnať. Pracovať títo chlapci nebudú a pri nedostatku činnosti hrozí nebezpečenstvo, že by tieto ostré psiská mohli pohrýzť svojich pánov.

Bok po boku s profesionálnymi žoldniermi a medzinárodnými teroristami proti vládnym jednotkám bojujú aj príslušníci sýrskych zločineckých klanov ; vraždia svojich vlastných susedov a tieto zločiny potom neváhajú pripísať Assadovu režimu. Situácia v Sýrii vyniesla na svetlo jednu nemilú skutočnosť : medzinárodný terorizmus, proti ktorému Američania údajne bojujú, je v skutočnosti ich vlastná zbraň a vytvorili ju oni sami.

V Líbyi už al – Kájda splnila úlohu, ktorú jej atlantis dali. Došlo teda k tajnému presunu síl do Sýrie – jedná sa napríklad o ozbrojených bojovníkov islamistami Abd al – Hakima Balhadsche ( angl. Abdelhakim Belhadj ), ktorý mal svojho času na povel líbyjských “ povstalcov „. Balhadsch je jedným z najvplyvnejších vysokých dôstojníkov v Tripolise a už dlho je spolčený s al – Kájdou. Al – Kájda je vôbec veľmi šikovný nástroj amerických a britských tajných služieb. Keď to musí byť, postará sa takáto organizácia napríklad aj o zbúranie amerických “ dvojičiek „. A keď to musí byť, môže sa človek s al – Kájdou spojiť a vystúpiť proti Kaddáfímu alebo Al Assadovi. Teraz sa al – Kájda hodí. Ako raz povedal náš Protopop Avvakum, “ včera ešte skurvysyn a dnes už kňaz „.

Mali by nám prestať vykladať nezmysly : Sýrčania nebojujú proti Sýrčanom, ale proti anglosaskej elite, ktorá vedie vojnu prostredníctvom medzinárodných teroristov. Ich postup v Sýrii pripomína napríklad eskadróny smrti Johna Negroponteho v Guatemale. “ Priatelia Sýrie “ ( niekdajšie “ priatelia Juhoslávie, Iraku, Líbye “ ) a zo svojho pohľadu aj “ priatelia Ruska “ predstavujú najhlavnejšie medzinárodnú teroristickú moc. Ja veľmi dúfam, že ako ich, tak ich prisluhovačov ( aj tých z Haagu ) nakoniec čaká ich vlastný Norimberg.

zdroj: chelemendik.sk

[clear]