Európska únia chce v rámci rodovej rovnosti regulovať domáce práce

Bruselskí byrokrati sa zrejme zbláznili. V boji za tzv. “rodovú rovnosť” chcú regulovať domáce práce. V praxi by to vyzeralo tak, že muži budú musieť zo zákona variť a upratovať viac ako doteraz. Bruselu sa totiž nepáči, že domácim prácam sa najviac venujú ženy.

Už od dávnych čias to bolo tak, že muži išli na lov a ženy sa starali o teplo domova. Toto prirodzené správanie sa vo veľkej miere zachovalo až dodnes. Bruselským sociálnym inžinierom sa to však nepáči. Preto chcú, aby muži aj ženy sa venovali domácim prácam rovnako.

Európska komisia pre túto záležitosť založila dokonca inštitúciu s názvom “Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.” V rámci tohto poradného orgánu bol vypracovaný “Index rodovej rovnosti 2015″, z ktorého vyplynulo, že na Slovensku sa vareniu a domácim prácam najmenej hodinu denne venuje až 62 % žien a “len” 8% mužov. Informoval o tom portál aktualne.atlas.sk

“Muži by sa mali nabádať k tomu, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za domácnosť a starostlivosť o deti,” píše sa v indexe.

Rovnomerné rozdelenie času pri domácich prácach by sa malo stať skutočnosťou v roku 2054. Ako to však chcú dosiahnuť a následne kontrolovať domácnosti, sa však nikde neuvádza.

Kritici tohto nariadenia však argumentujú tým, že domáce práce je súkromná vec manželov a žiadni byrokrati z Bruselu nemajú právo im do toho zasahovať.

Podľa doterajšieho vývoja to vyzerá tak, že Európska komisia bude vyvíjať tlak na členské štáty Únie, aby prijali také opatrenia, ktoré budú rovnomerne rozdeľovať domáce práce medzi mužov a ženy.

To, že európski poslanci žijú mimo realitu, už hovorí aj premiér Robert Fico. Europoslanci to potvrdili aj v tomto prípade, keď v hlasovaní o podpore tohto kontroverzného návrhu hlasovalo kladne až 443 europoslancov, 123 bolo proti a 100 sa zdržalo. Jedným z tých, čo s návrhom nesúhlasili, bol aj slovenský europoslanec Branislav Škripek.

“Nie, toto naozaj nie je žart. Už vo viacerých dokumentoch opäť vidíme snahu Komisie a Európskeho parlamentu zasahovať do zodpovednosti manželov či partnerov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti,” povedal Škripek.

zdroj: hlavnespravy.sk

Brusel pripravuje regulačnú smršť: Neuveríte, čo chcú zakázať, domácnosť bez nich skolabuje

Brusel pripravuje regulačnú smršť: Neuveríte, čo chcú zakázať, domácnosť bez nich skolabuje

BRATISLAVA – Európska únia chystá novú vlnu regulácií. Tento raz však byrokrati z Bruselu môžu očakávať tvrdú vlnu odporu. Po vysávačoch či banánoch prichádzajú na rad spotrebiče, ktoré Slováci bežne používajú. Eurokrati sa stretli s výsmechom, no nič to nemení na ich pláne. Zákazy spotrebičov by mohli prísť už čoskoro.

V minulosti sa už bruselskí regulátori zamerali napríklad na zakrivenie banánov, vysávačov či na sviečky na svietnikoch. Tentoraz prichádzajú na rad hriankovače, kanvice alebo fény. Spotrebiče, ktoré nedosahujú požadované ekologickú normu, budú musieť z trhu zmiznúť. K schváleniu by malo prísť mesiace po britskom referende, ktoré sa bude konať 23. júna. A to aj napriek tomu, že viacerí predstavitelia EÚ čelili výsmechu, píše britský portál The Telegraph.

Podľa plánov Európskej komisie sa pri používaní bude musieť obmedziť buď ich spotreba alebo musia byť vyrobené z úspornejších častí, aby vyhovovali po novom „ekodizajnu“. Cieľom je ušetrenie miliónov ton oxidu uhličitého v ovzduší. Do pamäti sa zapísala najmä regulácia vysávačov, ktoré majú väčší výkon ako 1 600 wattov. V roku 2014 sa po návrhu obmedziť vysokovýkonné vysávače strhla vo Veľkej Británii búrka nevôle.

Na rade sú aj mobily, mrazničky, či sušiče rúk

Po hore zmienených spotrebičoch by mohli prísť na rad aj ďalšie „neekologické“ domáce potreby. Medzi ne patria napríklad internetové routre, výťahy, sušiče rúk, mobily alebo mrazničky. Predstavitelia Komisie si podľa Telegraphu uvedomujú problematickosť regulácií, no na druhej strane tvrdia, že spotrebiteľom ušetria peniaze.

Lavína regulácií

Všetko musí nakoniec odobriť šéf Komisie Jean Claude-Juncker. Šéf kampane za odchod Británie z EÚ Matthew Elliott tvrdí, že tých regulácií je až príliš. „EÚ sa mieša do toľkých oblastí života, od raňajok až po hranice. Keď sa rozhodneme zostať, budeme bezmocní voči lavíne regulácií, ktoré Brusel chystá po referende,“ tvrdí Elliott.

Radšej až po referende

Nový návrh má prísť na rad až po britskom referende. Úradníci zrejme správne vytušili, že nové regulácie by vytočili Britov natoľko, že by sa v referende priklonili na stranu, ktorá požaduje vystúpenie z Únie. Návrh vyplával na povrch už vo februári, písali o ňom britské noviny Financial Times. Tie už pred tromi mesiacmi informovali, že Brusel z požiadavky ustúpi do britského referenda, aby zbytočne nedráždil.

Zákazy a regulácie EÚ nahrávajú kampani za vystúpenie z Únie

Briti berú nové regulácie ako „útok proti britskému životnému štýlu“. Pred referendom je preto celá záležitosť veľmi citlivá. Ak by nové nariadenia vstúpili do platnosti, prispôsobiť by sa im museli nielen ostrovania, ale aj Slováci.

zdroj: topky.sk

EÚ môže dočasne zaviesť víza pre Američanov.

EÚ môže dočasne zaviesť víza pre Američanov.

Európska komisia (EK) rozhodne, či Američanom pozastaví bezvízový styk pri vycestovaní do Európskej únie.

V Bruseli dnes môžu odporučiť ročné pozastavenie bezvízového styku pre Američanov, ak občania EÚ nebudú naďalej mať rovnaké právo v USA. Túto otázku medzi Bruselom a Washingtonom označil denník za Financial Times za „dlhodobo napätú“.

Komisári budú rokovať o tom, aké konkrétne kroky a či vôbec, nariadia voči Spojeným štátom. Prekáža im, že americké orgány ignorujú bruselskú požiadavku na zrušenie vízovej povinnosti všetkých občanov EÚ. Američania môžu pritom navštíviť krajiny EÚ bez víz na tri mesiace.

„Naším cieľom zostáva úplné recipročné zrušenie vízovej povinnosti s našimi strategickými partnermi a konštruktívne na tom s nimi pracujeme,“ povedala novinárom pred týždňom v Bruseli hovorkyňa EK Mina Andrejevová.

Opatrenia môže platiť o 4 mesiace

Ak odporučí EK pozastavenie bezvízového styku, opatrenie môže vstúpiť do platnosti až po štyroch mesiacoch, čo poskytne členským štátom EÚ a Európskemu parlamentu čas na prípadné námietky.

Hoci väčšina ľudí z EÚ môžu do USA cestovať bez riadnych víz, Washington stanovil prísne pravidlá pre ľudí z niektorých krajín strednej a východnej Európy. Obmedzovaní sú najmä Poliaci, Chorváti, Cyperčania, Bulhari a Rumuni.

Sú zaťažení ďalšími administratívnymi krokmi pred vycestovaním na dovolenku alebo kvôli práci. Práve tieto štáty tlačia na Brusel, aby prijal reštrikčné opatrenia.

Problémom je Rumunsko

USA v roku 2014 zaviedli pre občanov EÚ bezvízový program pre 30 európskych štátov. V Bruseli zamerajú sa podľa hovorkyne EK na rokovaniach zamerajú „ekonomický dopad, politický dosah a vplyv na vonkajšie vzťahy týchto krajín.

Pri zavedení opatrení by mal mať posledné slov Európsky parlament. Američanom môže pozastaviť bezvízový styk. Tieto kroky sa však netýkajú Veľkej Británie a Írska, ktoré majú vo vízovej politiky EÚ udelenú výnimku.

Americké úrady podľa denníka však trvajú na tom, že Rumunsko nespĺňa podmienky pre vstup do krajiny bez víz. Rumunsko, ale aj Bulharsko predstavujú rovnaký problém aj pre Kanadu.

Austrália, Barbados, Brunej, Kanada a Japonsko boli takisto v novembrovej správe EK označené za krajiny, ktoré majú problém s uplatňovaním vízovej obojstrannosti.

Vízazdroj: aktuality.sk

Ďalší prefíkaný a smrteľne nebezpečný pokus Európskej komisie ako dostať migrantov do každej krajiny

Ďalší prefíkaný a smrteľne nebezpečný pokus Európskej komisie ako dostať migrantov do každej krajiny

Včera predložila Európska komisia návrh na „reformovanie“ azylového zákona. Za pojmom reforma sa neskrýva nič iné, ako len ďalší stupeň snahy prerozdeľovania azylantov do všetkých krajín únie. Oficiálne to komisia zdôvodňuje tým, že Dublinská dohoda je nefunkčná a tento stav treba ukončiť. Kto ale túto dohodu vedomo a úmyselne fakticky zrušil diskrétne prehliadajú.

Podľa tagesschau.de a iných nemeckých médií predkladá Európska komisia 2 návrhy.

V prvom návrhu zástupcovia únie navrhujú, aby všetky kompetencie v azylových konaniach boli odobrané suverenite členských štátov a boli prenesené na novozriadený orgán EÚ, ktorý by ako jediný mal právo rozhodovať o prideľovaní alebo zamietnutí žiadostí o azyl. Tento orgán by mal zastúpenie v každej krajine. Všetky rozhodovacie právomoci prejdú na Brusel ktorý rozhodne o žiadosti a bude rozdeľovať azylantov do jednotlivých štátov Únie.

Druhý návrh sa zakladá na ponechaní rozhodovacieho práva štátom do ktorých žiadateľ prišiel ako do prvého štátu EÚ a v ktorom žiadosť podal. V prípade, že v niektorom členskom štáte prekročí počet imigrantov hranicu, ktorú určí európska komisia, rozhodne EÚ o prerozdelení nadhraničných migrantov do ostatných štátov EÚ.

Či už tak, alebo inak, stále je hlavným motívom európskej trojky Merkelová, Juncker a Schulz, rozmiestniť ilegálnych imigrantov po celej Európe. Namiesto toho, aby sa snažili zabrániť príchodu ilegálnych do Európy, je ich jedinou motiváciou, dopraviť ich čo najviac a prerozdeľovať ich do celej Európy. Tomu slúži aj likvidačná dohoda s tureckým sultánom, s ktorým Merkelová jedná ako jeho poddaná a ospravedlňuje sa mu už aj za satirický príspevok na jeho úkor v nemeckej televízii, aby si ho nepohnevala. K tejto dohode sa vyjadril merkelovej koordinátor migrantskej krízy, minister kancelárskeho úradu, Altmaier v interview s denníkom taz:

„Poukazujem na to, že cieľom tohoto riešenia nie je znížiť počet prichádzajúcich“.

Mimochodom dostal satirik Böhmermann za jeho kritiku Erdovana na krk prokurátora. Hlavne, že sa Nemci rozhorčujú nad potrestaním ruskej výtržníckej skupiny Pussy Riot za ich vyčínanie v moskovskom kostole.

Pri rozhodovaní o tejto tzv. reforme môžeme na jej podporu opätovne počítať zo zastrašovaním rozpadom Európskej Únie a maľovaním katastrofických scenárií, keď nebudeme nasledovať návrhy týchto troch tvoriteľov novej Európy, tak ako to býva zvykom pri pokusoch o obmedzovanie práv jednotlivých členských štátov.

Takto to bolo pri tzv. záchrane Grécka, ktorá ale v skutočnosti spočívala v záchrane nemeckých a francúzskych bánk, takto to je pri výstavbe hraničných plotov ako ochrane proti ilegálnym imigrantom a platí to aj po včerajšom rozhodovaní holandského národa o asociačnej dohode s Ukrajinou. V prípade odmietnutia tejto dohody, k čomu aj došlo, v holandskom referende vidí Juncker zase na obzore rozpad Európy. No zrejme najneskorší rozpad únie nastane po Brexite.

Bodaj by mal tento protagonista demágogie aspoň raz v živote pravdu. Úniu podľa predstáv Berlína a Bruselu Európa určite nepotrebuje.

zdroj: hlavnespravy.sk

ROZHODNUTÉ: 23 členských štátov musí začať prijímať 6000 migrantov mesačne

ROZHODNUTÉ: 23 členských štátov musí začať prijímať 6000 migrantov mesačne

Systém prerozdeľovania je podľa Európskej komisie kľúčový pre zvládnutie prílevu migrantov do Európy. Eurokomisár Avramopulos dnes zdôraznil, že „ak relokácia nebude fungovať, potom sa zrúti celý tento systém“.

Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopulos dnes vyhlásil, že 23 členských krajín únie musí začať prijímať každý mesiac 6000 utečencov z Grécka a Talianska, aby sa tak zmiernila migračná záťaž pre Európu. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Krajiny EÚ sa vlani v septembri dohodli, že v priebehu dvoch rokov si prerozdelia 160.000 utečencov z Grécka a Talianska, pomohli týmto juhoeurópskym štátom, ale po siedmich mesiacoch je takto v skutočnosti prerozdelených menej než 900 ľudí.

zdroj: konzervativnyvyber.sk