Slovenskí europoslanci hlasovali za politické ovládnutie a prevzatie politickej kontroly nad členskými krajinami

Slovenskí europoslanci hlasovali za politické ovládnutie a prevzatie politickej kontroly nad členskými krajinami

Richard Sulík: V utorok prijal Europarlament čudnostrašný návrh o tom, že akási komisia pozostávajúca z 38 „expertov“ bude dohliadať na dodržiavanie princípov demokracie, právneho štátu a ľudských práv. Je to nič iné, ako politické ovládnutie členských štátov. Samotný šéf právneho oddelenia Europarlamentu sa vyjadril, že návrh prekračuje právomoci EÚ a ostáva dúfať, že Európska rada ho zamietne.

V utorok hlasoval európsky parlament o zriadení mechanizmu, ktorý má dohliadať na hodnoty Európskej únie, konkrétne sú to princípy právneho štátu, demokracie a základných ľudských práv. Toto znie veľmi pekne, ale v skutočnosti ide o ovládnutie členských krajín, ide o prevzatie politickej kontroly nad členskými krajinami.

V podstate tam, kde nejakí nikým nevolení ľudia, nejaké comité – nejaký výbor 38 expertov bude mať dojem, že niektorá z členských krajín porušila princípy demokracie, ľudských práv,alebo právneho štátu, tak môžu ten členský štát pokutovať. Toto je samozrejme ďaleko – ďaleko nad rámec toho, čo by európska únia mala robiť.

Je to mimoriadne silný zásah do suverenity členských krajín, ktoré majú riadne volené svoje parlamenty a vláda a samotný šéf oddelenia právnych služieb európskeho parlamentu sa vyjadril, že tento návrh prekračuje právomoci vyplývajúce zo základných zmlúv. Napriek tomu takýto strašidelný návrh prešiel, je to len ďaľší krok k integrácii, k ovládnutiu tých členských krajín, a mňa teraz mrzí, že 5 slovenskí europoslanci, konkrétne štyria za Smer a aj pán Kukan, hlasovali za takýto návrh.

Slovenskí europoslanci, ktorí podľa Richarda Sulíka hlasovali za:

Boris Zala (SMER-SD)

Boris Zala (SMER-SD)

Monika Smolková (SMER-SD)

Monika Smolková (SMER-SD)

Vladimír Maňka (SMER-SD)

Vladimír Maňka (SMER-SD)

Eduard Kukan (SDKÚ-DS)

Eduard Kukan (SDKÚ-DS)

Monika Flašíková Beňová (SMER-SD)

Monika Flašíková Beňová (SMER-SD)

[clear]

Ďaľší postupmá byť taký, že do roka – do septembra 2017 má byť už predloženénejaké konkrétne paragrafové znenie, ktoré bude skôr, či neskôr zapracované do samotnej zmluvy o fungovaní európskej únie.

No, tak ostáva dúfať,že tak ďaleko k tomu nedôjde a že sa presádí princíp subsidiarity, ktorý je zapísaný tiež ako jeden zo základných princípov. A je ním myslené to, že čo si vedia riešiť členské krajiny samé, nech si riešia a nech sa do toho nemontuje nikto iný.

Koho by tento skvost zaujímal v plnej kráse, nájde to TU >>

Video

zdroj: facebook.com

Hlasovanie bez sčítavania. Nielen slovenský, ale aj európsky parlament je fraška. Po tomto videu už nebudete mať žiadnu dôveru v EÚ.

Hlasovanie bez sčítavania. Nielen slovenský, ale aj európsky parlament je fraška. Po tomto videu už nebudete mať žiadnu dôveru v EÚ.

[clear]

Richard Sulik: Dnes v europarlamente 10 hlasovaní za menej ako minútu

Kto má to šťastie, že rozumie predsedajúcemu priamo, stíha. Kto je odkázaný na tlmočníka v sluchadlách, má zmätok, lebo pravidelne sa stáva, že kým tlmočník prekladá „kto je ZA“, predsedajúci sa už pýta „kto je PROTI“. Tým, ktorí sa dnes sťažovali, odporúčil predsedajúci sa naučiť ZA, PROTI a ZDRŽAL SA vo viacerých jazykoch, lebo musíme byť efektívni. To nie je žart. Nuž, tak dnes síce viacerí netušili o čom hlasovali, ale zato sme boli efektívni…

Ešte chcem dodať: existuje aj elektronické hlasovanie, len o málo pomalšie. To ale poslanci odmietajú používať pravidelne, lebo vraj nemusia všetci pri každom bode vedieť, kto ako hlasoval. Fraška.

Video

Historický deň pre Európsku úniu: Rada ministrov prehlasovala kvóty, SR to nebude rešpektovať

Historický deň pre Európsku úniu: Rada ministrov prehlasovala kvóty, SR to nebude rešpektovať

BRUSEL – Väčšina ministrov vnútra Európskej únie hlasovala dnes na mimoriadnom stretnutí v Bruseli za návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ.

Luxemburské predsedníctvo európskej dvadsaťosmičky to dnes oznámilo v správe zverejnenej na sociálnej sieti Twitter. Český minister vnútra Milan Chovanec na Twitteri oznámil, že plán prerozdelenia azylantov bol schválený, proti však hlasovali Česká republika, Slovensko, Rumunsko a Maďarsko, pričom Fínsko sa zdržalo hlasovania, píše agentúra Reuters.

„Veľkou väčšinou členských štátov bolo dnes prijaté rozhodnutie o premiestnení 120.000 ľudí,“ uvádza sa v odkaze luxemburského predsedníctva.

Slovensko podľa Fica nebude rešpektovať rozhodnutie únie

Premiér Robert Fico (Smer-SD) pôjde radšej do impeachmentu proti Slovensku, ako by súhlasil s diktátom Bruselu. Reagoval tak na dnešné hlasovanie ministrov vnútra Európskej únie, ktorí odsúhlasili v Bruseli návrh na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ.

Fico vyhlásil, že pokiaľ bude predsedom vlády, povinné kvóty nebudú realizované na území Slovenska. SR v riešení migračnej krízy podľa neho ponúka peniaze, personál a v prípade nevyhnutnosti aj vojenskú prítomnosť, ako i pomoc pri ochrane vonkajších hraníc.

Ako dnes vyhlásil na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti, toto rozhodnutie ministrov vnútra významne ovplyvní konanie stredajšieho summitu EÚ. „Bude prudká výmena názorov na to, čo sa udialo,“ podčiarkol s tým, že povinné rozdelenie sa skončí blamážou.

Fico očakáva, že v stredu sa premiéri na Rade Európskej únie budú venovať formám konkrétnej pomoci. Podľa Fica je Slovensko pripravené poskytnúť 300-tisíc eur na svetový potravinový program a 20 miliónov eur na podporu programov na ochranu hraníc, napríklad do agentúry Frontex. „Je to vážna suma peňazí, ktorú ponúkame,“ uviedol premiér. Fico takisto zopakoval, že sme pripravení poskytnúť personál, technické vybavenie či vojenskú pomoc na výstavbu bezpečných miest, tzv. hot-spots. Zopakoval, že Slovensko chce trvalo udržateľné riešenie, čo kvóty nie sú.

Na stredajšom summite chce Fico dať za príklad aj to, ako Slovensko chráni svoju schengenskú hranicu s Ukrajinou, ktorá je podľa neho „technicky dokonalá“. Je si však vedomý, že je rozdiel chrániť 98-kilometrový úsek ako tisícky kilometrov pobrežia ako Grécko a Taliansko. Avšak myslí si, že ak by aj tieto krajiny chránili svoje schengenské hranice, migrančná kríza by nebola taká vypuklá.

Predseda vlády priznal, že je dnešným rozhodnutí ministrov vnútra prekvapený. Ako dodal, z rozhovorov s európskymi lídrami mal pocit, že nechcú riešiť situáciu prehlasovaním. „Pravdepodobne ich vnútropolitická situácia donútila do takéhoto diktátu,“ povedal Fico poslancom na výbore. Zdôraznil však, že pokiaľ bude on premiérom, kvóty na Slovensku nedovolí. „Pôjdem radšej do infringementu (konanie Európskej komisie proti členskej krajine, ak poruší dohodu – pozn. red), akoby som akceptoval výsledky,“ vyhlásil premiér. Zároveň ide podľa Fica o precedens. Podľa jeho slov sa ešte nikdy nestalo, aby krajiny, ktoré majú racionálne argumenty, boli „prevalcované“ kvalifikovanou väčšinou len preto, že lídri neboli schopní či ochotní nájsť konsenzus.

To, že kvóty sa skončia blamážou, podľa Fica dokazuje aj to, že ani žiadatelia o rakúsky azyl nechcú ísť na Slovensko. „Ten počet u nás je smiešne číslo,“ povedal premiér. Slovensko s Rakúskom podpísalo memorandum, že na dva roky sme ochotní dočasne ubytovať na Slovensku 500 žiadateľov o rakúsky azyl. Zatiaľ ich je v Gabčíkove 24. Fico tiež potvrdil, že žiadatelia o rakúsky azyl sem jednoducho nechcú ísť. „Je to veľmi silný argument, že tu nechcú ostať,“ skonštatoval Fico.

Slovensko si nedá nanútiť žiadne pevné kvóty, tvrdí Kaliňák

Slovensko by malo prijať 1 500 utečencov, no ako povedal po zasadnutí rady šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák, „Slovensko nebude konfrontované a nedáme si nanútiť žiadne pevné kvóty na základe tohto rozhodnutia“.

„Neboli vypočuté racionálne argumenty a som veľmi prekvapený z tohto rozhodnutia,“ poznamenal Kaliňák. Zdržanie sa Fínska v hlasovaní podľa neho svedčí o tom, že návrh nie je dobrý a nebude fungovať. „Ide o rozhodnutie, ktoré nepomohlo znížiť krízu, ale môže naopak zvýšiť atraktivitu Európskej únie pre nelegálnych migrantov a prevádzačov. Toto je zelená pre prevádzačov, aby sa čo najviac snažili ďalej dodávať utečencov do únie,“ povedal novinárom Kaliňák. Na rade sa ministri podľa neho bavili o 120-tisíc ľuďoch, no denne do únie prichádza 10-tisíc ľudí, preto to bolo veľmi zlé a chybné rozhodnutie.

Ako Kaliňák ďalej upozornil, na dnešnom stretnutí sa riešili len kvóty, no proces, ako by mal byť tento systém zrealizovaný, nie. „Európska komisia mala od slov k činom vždy ďaleko, čo potvrdzuje, že tento systém fungovať nebude, pretože žiadne pravidlá, ako chce zamedziť pohybu, nepadol,“ poznamenal s tým, že toto rozhodnutie je odsúdené na neúspech. Slovensko pomáha Rakúsku, rodinám s kresťanským zázemím či zvýšilo presídľovací program, pripomenul minister vnútra. „Nič iné ďalej robiť nebudeme, tým sa to pre nás končí. Rozhodnutie situáciu nepomôže vyriešiť, preto zotrváme na tomto a budeme naše programy naďalej dôsledne realizovať,“ povedal s tým, že žiadny ďalší tlak na nás nemôže byť vyvíjaný a ani ho nemôžeme akceptovať.

Poľsko nehlasovalo proti návrhu

S ostatnými členmi takzvanej višegrádskej skupiny (V4 – Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko) teda nakoniec proti návrhu na rozdelenie utečencov nehlasovalo Poľsko. Varšava pritom v minulých dňoch zdieľala názor ostatných krajín, že povinné kvóty nie sú riešením terajšej migračnej krízy.


Pôvodný návrh Európskej komisie počítal s prerozdelením 120.000 Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov z troch migráciou najviac postihnutých krajín EÚ, teda z Grécka, Talianska a Maďarska. Budapešť ale oznámila, že s migrantmi teraz nemá problém. Podľa diplomatických zdrojov preto luxemburské predsedníctvo EÚ prišlo s kompromisným variantom predpokladajúcim rozdelenie 66.000 utečencov, ktorí sa nachádzajú v Grécku a v Taliansku; ďalších 54.000 miest rezervovaných pôvodne pre osoby z Maďarska malo byť akousi rezervou pre ďalší rok. Presná podoba schválených kvót zatiaľ nie je známa.

„Veľmi skoro zistíme, že cisár je nahý. Dnes prehral zdravý rozum!“ komentoval dnešné hlasovanie únijných ministrov na twitteri Chovanec.

Kaliňák a Chovanec: SR a ČR zvažujú podnet na Všeobecný súd EÚ kvôli migrantom

Ministri vnútra Slovenskej republiky a Českej republiky, Robert Kaliňák a Milan Chovanec uviedli, že obe krajiny sú pripravené podať žalobu na Všeobecný súd EÚ v Luxemburgu v súvislosti s dnešným rozhodnutím Rady EÚ o prijatí návrhu na prerozdelenie 120.000 žiadateľov o azyl medzi jednotlivé krajiny EÚ.

Český minister vnútra pripustil, že kvôli postoju Poľska pri dnešnom hlasovaní sa dá hovoriť o „dočasnom prerušení“ fungovania Vyšehradskej štvorky (V4).

zdroj: topky.sk

Poslanec EÚ Petr Mach: Strčte si tie dotácie za klobúk. Dotácie sú totiž ako rakovina, ktorá bujnie a ničí všetko, čo je v ekonomike zdravé.

Poslanec EÚ Petr Mach: Strčte si tie dotácie za klobúk. Dotácie sú totiž ako rakovina, ktorá bujnie a ničí všetko, čo je v ekonomike zdravé.

Podobne ako na Slovensku aj v Českej republike Európska komisia straší politikov obmedzením financií z eurofondov. Takto reagoval poslanec Petr Mach v Európskom parlamente:

Video

Pán predseda, vážení kolegovia, Českej republike je vyhrážané zo strany nemeckej vlády a údajne európsej komisie. Vraj nedostaneme dotácie zo štrukturálnych fondov, keď nebudeme súhlasiť s kvótami pre utečencov. Vyhrážanie a závisť, to sú tie európske hodnoty? kde je rešpekt k odlišnému názoru? Vari nemôžeme povedať nie? ale viete čo? strčte si tie dotácie za klobúk. Dotácie sú totiž ako rakovina, ktorá bujnie a ničí všetko, čo je v ekonomike zdravé. Pokiaľ nedostaneme tieto dotácie, tak Vám hovorím, že to bude dobré nie len pre našu ekonomiku, ale že to bude hlavne dobré pre našu vlastnú dôstojnosť a našu česť. Ďakujem.

Oddĺženie Grékov stálo pred 2600 rokmi pri koreňoch európskej demokracie.

Oddĺženie Grékov stálo pred 2600 rokmi pri koreňoch európskej demokracie.

Zdá sa, že v súčasnej európskej politike výrazne chýbajú sir Humphrey Appleby a Bernard Woolley, nezabudnuteľní aktéri britského sitcomu Yes Minister. Obaja páni, ktorí sekundujú svojmu ministrovi Jimovi Hackerovi, sú absolventmi univerzity v Oxforde (sir Humphrey zjavne Balliol College), kdežto ich minister získal vzdelanie len na London School of Economics. Obaja štátni úradníci bežne používajú latinčinu a gréčtinu a sú zasvätenými znalcami antickej i modernej histórie. Pri hľadaní kľúča k riešeniu súčasnej gréckej krízy by svojmu ministrovi zrejme obaja naznačili, sir Humphrey svojím zastretým a komplikovaným spôsobom, Bernard neošúchanou priamočiaru anotáciou, že riešenie jednej dlhovej krízy v Attice bolo vlastne prvým krokom európskych národov k demokracii.

Pretože už to sir Humphrey ministrovi Hackerovi nikdy nevysvetlí, pripomeňme si túto udalosť sami. V roku 594 pr.n.l. bol v Aténach ustanovený prvým archontom istý Solón, síce aristokrat, ale zrejme nie príliš zámožný. Tradícia hovorí, že bol súčasne obchodníkom, mysliteľom a básnikom. V každom prípade sa Solón stal jedným z najdôležitejších zákonodarcov európskej histórie a práve teraz stojí za pripomenutie, prečo a ako toto miesto v histórii zaujal.

V čase, keď bol Solón povolaný k moci, zmietala Atikou prudká ekonomická kríza, ktorej hlavnou súčasťou bola neriešená dlhová kríza. Početní občania, ktorí si museli požičiavať obilie od svojich susedov, sa dostali do postavenia tzv. Hektemoroi, doslova „šestinových ľudí“ (inokedy prekladané aj ako ‚šestidielníci‘). Veritelia zabrali ich poľností a nechali ich na nich hospodáriť len pod podmienkou, že šestina akýchkoľvek príjmov pripadne na splácanie úverov aj s úrokmi. Základným problémom však bolo, že vo vtedajších podmienkach už aj odvod iba desatiny výnosov znamenal pre roľníka veľmi značné zaťaženie. Nárok veriteľov na šestinu výnosov bol pre absolútnu väčšinu hektemoroi likvidačné. Preto v opozícii k nátlaku aristokratov a proti tendencii k ďalšiemu ožobračovaniu slobodných roľníkov zaznievali silné požiadavky na prerozdelenie všetkej pôdy v Attice spravodlivejším spôsobom. Situácia hrozila prerásť v ozbrojený konflikt.

Vo chvíli, keď sa Attika prepadla až na pokraj občianskej vojny, sa Solónovou úlohou stalo takému konfliktu zabrániť. Podľa svojich vlastných slov Solón „oslobodil skôr Zotročené pole“ a „obmedzil úrokovú mieru“, inými slovami: odpustil dlhy, ktoré boli zo všeobecného hľadiska nemorálne, a ďalšie užívanie úverov obmedzil reguláciou, zaručujúcu osobnú slobodu a nedotknuteľnosť pôdy budúcim dlžníkom. Nepostavil sa ani na jednu stranu sporu, ale ako sám hovorí, „s využitím všetkých síl mocne čelil obom stranám,“ čím dosiahol upokojenie situácie a položil základy politického systému, ku ktorým sa hlásime aj dnes, po viac ako dvoch a pol tisíc rokoch.

Stojí za to, prečítať si, ako sa s týmto Solónovým činom vysporiadal vynikajúci moderný nemecký znalec dejín staroveku Jochen Bleicken: „Prvým a najdôležitejším Solónovým činom bola tzv. ‚Seisachtheia‘ čiže ‚zatrasenie bremena‘, ktorým boli zaťažené pozemky. Nebola to ešte reforma, ale predpoklad toho, aby sa ľudia v Attice vôbec mohli opäť spojiť v spoločenstve; v jej dôsledku mohli mnohí opäť disponovať vlastnou osobou. Tisíce ľudí, ktorí ušli do cudziny, sa teraz vrátili späť. Iných, ktorí boli predaní do otroctva, nechal Solón vykúpiť, ďalší sa cítili oslobodení od ťaživých dlhov. ‚Strasenie bremena‘ bolo hlbokým, avšak potrebným zásahom do hospodárstva krajiny. Zabránilo však prenikavému prevratu spoločenských pomerov, ku ktorému by bolo došlo, keby sa bola presadila požiadavka prerozdeľovania pôdy. ‚Seisachtheia‘ tak vymanila z poroby jednu skupinu obyvateľstva, bez zničenia druhej.

Solón využil moc, ktorá mu bola zverená, k tomu, aby zakázal slobodným obyvateľom Atiky dávať do zástavy za dlhy vlastnú pôdu alebo osobnú slobodu. Nebolo teda možné, aby v budúcnosti niekto upadol do otroctva, ale ani miernejšie formy vazalstva kvôli dlhom. Práve tým, že slobodných roľníkov vybavil neodňateľne osobnými právami a tieto práva nadradil nad záujem veriteľov, položil Solón základy neskoršej aténskej demokracii. Pripravil síce veriteľa chudobných roľníkov o časť ich nárokov, ale zachoval im majetky a možno aj životy. Jeho riešenie prinieslo jednoznačný úspech a stalo sa základom aténskeho právneho poriadku. Nie nadarmo sa Solón dostal medzi tzv. Sedem mudrcov, ktorých zásadami sa Gréci a Rimania snažili riadiť po celé nasledujúce stáročia.

Bleickenova Aténska demokracia vyšla v origináli prvýkrát roku 1984, teda v roku, keď končil seriál Yes Minister. Bleicken však nadväzoval na literárnu a bádateľskú tradíciu, siahajúcu až do talianskej renesancie. Páni Humphrey Appleby a Bernard Woolley by pre triviálne informácie o Solónových reformách naozaj nemuseli siahať práve po jeho diele. Bohužiaľ, úpadok klasického vzdelania v radoch súčasnej európskej politickej elity je snáď najlepšie viditeľný na tom, že v súvislosti s práve zúriacou gréckou krízou meno Solón vo verejnom priestore takmer vôbec nezaznelo. Výnimkou sú Briti, ktorí do istej miery doteraz ctia tradíciu.

Nie vždy sa to podarí. Solóna začiatkom napríklad júna zmienil v tejto súvislosti Armand D’Angour z univerzity v Oxforde, keď prispel na BBC do verejnej diskusie vtipným, ale tak trochu lacným starogréckym riešením dlhovej krízy. Jeho príspevok, zjavne adresovaný ľuďom, ktorí snáď neprešli ani strednou školou, síce začína odsekom venovaným Solónovi, ale štýlom je určený skôr čitateľom krátkych komiksov, než ľuďom užívajúcim získané vzdelanie sofistikovanejším spôsobom. Približovať grécke myšlienkové dedičstvo od Homéra po Archimeda v desiatich kratučkých a miestami trochu kŕčovito humorných odstavčekoch nemá zvláštny význam.

Až v posledných dňoch som zaznamenal veľmi roztomilý komentár Petera Jonesa vo Spectatoru, ktorý celú situáciu s podrobným odkazom na Solóna zhŕňa vskutku brilantne. Bohužiaľ, z úst žiadneho z európskych politikov podobný odkaz doteraz počuť nebol. Pritom sa nemôžem zbaviť dojmu, že keby dnešné európske politické elity boli predvídavejšie pridŕžali by sa pri hľadaní politického východiska z gréckej dlhovej krízy klasického vzdelania. Mali by tak zrejme väčšiu šancu na úspech, ako keď sa budú húževnato a bezmyšlienkovite držať teórií absolventov ekonomických škôl a prípravkov, produkujúcich nositeľa titulu MBA pre bankový sektor. Bez istej dávky kreativity Solónove razenie, obávam sa, nikto z ich predstaviteľov medzi sedem mudrcov dnešnej doby svojim návrhom na riešenie gréckej dlhovej krízy neprenikne.

zdroj: blisty.cz