Bude aj naša staroba taká?

Bude aj naša staroba taká?

Francúzka Jeanne Louise Calmentová nastolila nový rekord dĺžky ľudského života. Keď zomrela, bolo jej 122 rokov a 164 dní. Bola tak jediným starým človekom, u ktorého bol dátum narodenia vierohodne doložený. A osudu sa zrejme páčil spôsob, ktorým madam Calmentová žila.

Narodila sa 21. februára 1875 v Arles, kde prežila celý život. Medzi účastníkmi osláv stého výročia začatia prevádzky Eiffelovej veže v roku 1989 bola zrejme najstaršia. Keď Eiffel vežu otváral, bolo jej už štrnásť. A určite bola posledným žijúcim človekom, ktorý sa osobne stretol s Vincent van Gogh. Keď sa pri príležitosti stého výročia Goghovo príchodu do Arles nakrúcal o tomto slávnom maliarovi v roku 1988 film, madam Calmentová na neho spomínala takto: „Bol špinavý, zle oblečený a zamračený“.

Bola preukázateľne najstaršou filmovou herečkou – malú rolu seba samej vo filme „Vincent a ja“ zohrala vo svojich 114 rokoch.

Aký bol životný štýl Louise Calmentovej?

Zaistené pomery, do ktorých sa narodila a sobáš so zámožným bratrancom jej umožnili viesť pokojný život. Nikdy nemusela pracovať pre obživu. Venovala sa tenisu, cyklistike, plávaniu, mala rada operu a hrala na piáno. Jej veľkou záľubou bol šerm, ktorému sa venovala ešte v osemdesiatichpiatich rokoch. Na bicykli jazdila do stovky.

Olivový olej používala nielen do pokrmov, ale aj na potieranie pokožky. Pila portské, jedla veľa čokolády (vraj až kilogram týždenne) a nevyhýbala sa ani fajčeniu, aj keď nikdy nevyfajčila viac, ako 2 cigarety denne. Fajčila do svojich 117 rokov a prestala preto, že pre slabý zrak jej robilo ťažkosti si cigaretu pripáliť. Nechcela s tým nikoho obťažovať.

V deväťdesiatich rokoch zostala sama, prežila aj svojho vnuka, ktorého po smrti jedinej dcéry sama vychovala. Dediča žiadneho nemala, a uzavrela preto zmluvu o predaji svojho domu s právnikom Raffrayem. Zmluva jej zaisťovala právo v dome dožiť a až do smrti dostávať mesačný dôchodok 2500 frankov. Koho by napadlo, že Jeanne Louise bude žiť ešte dlhšie ako tridsať rokov? Pán Raffray zomrel vo svojich sedemdesiatich siedmich a v platbách pokračovala jeho manželka. Celkom pôvodnej majiteľke zaplatili viac ako dvojnásobok hodnoty domu.

Madame Calmentová žila vo svojom dome sama až do svojich 110 rokov. Potom sa kvôli veľmi slabému zraku presťahovala do domu s opatrovateľskou službou.

Do posledných dní si zachovala úplnú sviežosť rozumu. Ako sa hovorí, pálilo jej to. Keď sa jej v rozhovore pri príležitosti stodvaciatich narodenín pýtali, aká bude podľa nej budúcnosť, lapidárna odpoveď znela: „Veľmi krátka“.

Louise Calmentová zomrela v Arles 4. augusta 1997.

Výroky Jeanne Louise Calmentovej:

[list icon=“check“ icon_color=“red“]

  • Mladosť je stavom duše, nie tela. Ja som ešte úplné dievčatko, len posledných sedemdesiat rokov zle vyzerám.
  • Mám jednu malú vrásku a na tej teraz práve sedím.
  • Všetky bábätká sú nádherné.
  • Boh na mňa pozabudol!
  • Milujem víno.
  • Vždy sa usmievajte. Ja sa tým riadim a vysvetľujem si tým, prečo som tak dlho živá.
  • Keď s niečím nemôžete nič robiť, netrápte sa tým.
  • Mám veľkú chuť do života a tiež dobrý apetít – hlavne na sladké.
  • Nikdy som sa nelíčila, pretože sa často smejem až k slzám.
  • Zle vidím, horšie počujem a niekedy sa zle cítim, ale to sú len hlúposti.
  • Myslím, že umriem od smiechu.
  • Vždy som mala priamo železné nohy, ale ak mám byť úplne úprimná, v poslednej dobe začali pomaličky hrdzavieť.
  • Radovala som sa pri každej vhodnej príležitosti, držala som sa istých morálnych zásad a nemám čo ľutovať. Mala som šťastie.
  • Po jednom interview jej novinár pri lúčení povedal: „Zase sa uvidíme! Možno budúci rok … „Madame Calmentová smečovala:“ Prečo by nie? Nevyzeráte ešte tak zle …! „

[/list]

zdroj: pronaladu.cz

Zdrvujúca správa pre Slovákov, štát sa o nás už nepostará: Buďte prichystaní na najhoršie!

Zdrvujúca správa pre Slovákov, štát sa o nás už nepostará: Buďte prichystaní na najhoršie!

BRATISLAVA – Bude nám stačiť štátny dôchodok na živobytie? Asi len veľmi ťažko. Budúcnosť príjmov Slovákov na staré kolená môže priniesť vážne problémy. Vzhľadom na to, že Slovensko vymiera, nebude mať kto pracovať na budúcich dôchodcov. V porovnaní s našimi susedmi sme na tom najhoršie, lepšia situácia je aj v Mexiku či Rumunsku.

Slovensko patrí do dvadsiatky krajín s najohrozenejším dôchodkovým systémom. Lepšie vyhliadky na dôchodok majú Bulhari aj Rumuni. Prvý pilier v súčasnom nastavení nie je dlhodobo udržateľný, varujú analytici poisťovne Allianz. V štúdii s názvom Global Pension Atlas sa pozreli na budúcnosť slovenských dôchodkov. A tá nie je vôbec priaznivá. V súčasnosti dôchodcovia poberajú 47% z priemernej mzdy, no v dôsledku ubúdania populácie sa toto číslo zníži až na 30%.

Rýchlo starneme a málo rodíme

S pomocou Indexu udržateľnosti dôchodkov vytvorili rebríček udržateľnosti národných dôchodkových systémov. Slovensko sa v rebríčku udržateľnosti dôchodkových systémov umiestnilo až na 35. mieste z 50 štátov. Príčinou sú podľa analytikov „okrem demografických faktorov ako je rýchle starnutie populácie a nízka pôrodnosť, aj priveľké výdavky na vyplácanie penzií.“

Lepšie dôchodkové vyhliadky ako Slováci majú Bulhari aj Rumuni

Oproti našej situácii majú lepšie vyhliadky susední Česi, Poliaci, Maďari ale aj Bulhari a Rumuni. Analytici tiež kritizujú rozhodnutie vlády brať peniaze z druhého piliera. „Dôvodom je odčerpávanie peňazí z druhého piliera kvôli zaplátaniu rozpočtových problémov v krátkodobom a strednodobom horizonte. Menej peňazí v dôchodkovej kase môže ohroziť naplánované doplnenie nízkych štátnych penzií. To by mohlo ešte zvýšiť riziko pádu dôchodcov pod hranicu chudoby a štát by im tak musel poskytnúť sociálnu pomoc, čo by ešte viac zaťažilo verejné financie,“ informujú v správe.

Prvý pilier stačiť nebude, musíme sporiť súkromne

Túto analýzu potvrdzuje analytik spoločnosti Miroslav Kotov. „Aj keď sa to zle počúva, náš dôchodkový systém je na možnosti ekonomiky nastavený veľmi štedro. Na jedného dôchodcu dnes platia odvody viac ako dvaja pracujúci. Za pár desaťročí to bude už len jeden pracujúci. Prudký pokles pôrodnosti, ktorá patrí medzi najnižšie v Európe, spolu so silnými ročníkmi Husákových detí, robí zo Slovenska krajinu s veľmi rýchlo starnúcou populáciou. Priebežný pilier pri jeho súčasnej štedrosti sa stane neudržateľný,“ myslí si analytik s tým, že súkromné úspory sa stanú nevyhnutnými.

Najohrozenejšie dôchodky má Thajsko, Brazília a Japonsko

Štúdia odhalila, že z dlhodobého hľadiska má najmenej udržateľný dôchodkový systém Thajsko, Brazília a prekvapivo aj Japonsko. Dôvody sú v každej krajine iné. V Thajsku, ktoré v rebríčku skončilo na poslednom 50-tom mieste, je to extrémne nízky vek odchodu do dôchodku (55 rokov), spojený s rýchlym starnutím obyvateľstva.

Podobne pre rýchle starnutie obyvateľstva v kombinácií s tamojšími možnosťami predčasného odchodu do dôchodku, je penzijný systém v Brazílii z dlhodobého hľadiska takisto neudržateľný. Vyspelé Japonsko sa na chvoste rebríčka ocitlo kvôli prestarnutému obyvateľstvu a veľmi vysokej úrovni verejného dlhu. Krízou zmietané Grécko, ktoré v roku 2011 skončilo v rovnakom rebríčku na poslednom mieste, sa vďaka zavedeniu viacerých drastických reforiem a úsporných opatrení podarilo zlepšiť svoje dôchodkové vyhliadky a z posledného miesta sa posunulo o sedem priečok vyššie.

Protinožci sa staroby obávať nemusia

Na opačnom spektre rebríčka leží Austrália. Jej štíhly štátny aparát v kombinácií s vysoko rozvinutým kapitalizačným systémom dôchodkov z nej robí krajinu s najudržateľnejším penzijným systémom na svete a v rebríčku jej patrí suverénne 1. miesto.

Úspech protinožcov nasledujú Švédsko, Nový Zéland, Nórsko, Holandsko, ďalej Dánsko a Švajčiarsko. Dôchodkový systém týchto európskych krajín ťaží z komplexného penzijného systému, ktorý je postavený na silných a finančne podporovaných pilieroch. „Čím má krajina zdravšie verejné financie a lepšiu demografickú štruktúru populácie, tým sa v rebríčku umiestnila vyššie. Dôležitým faktorom udržateľnosti je aj podiel sporivých pilierov na celkovom dôchodku“, hodnotí úspech vyspelých krajín Miroslav Kotov.

V prípade Nového Zélandu tamojšia populácia nestarne tak rýchlo a v kombinácií s relatívne nízkym štátnym dlhom, nastaveniu dôchodkového systému a pracovnej sile, ktorá inklinuje k práci aj po dovŕšení dôchodkového veku, je jej penzijný systém považovaný za udržateľný do budúcnosti.

zdroj: topky.sk