Pápež František vydal nové pravidlá: Prevratné zmeny v pochovávaní katolíkov

Pozostalí katolíkov, ktorí boli po pohrebe spopolnení, nebudú smieť popol svojich zosnulých nechať rozptýliť ani si urnu ponechať doma.

Vyplýva to z nových cirkevných pravidiel, ktoré zverejnil Vatikán. Podľa nového dokumentu by mali ľudia popol svojich zosnulých uchovať na dôstojných, cirkvi stanovených miestach. „Nie je dovolené rozptyľovanie popola do vzduchu, na zemi a do vody či v akejkoľvek inej forme, či uchovanie popola v pamätných predmetoch, ako sú napríklad šperky,“ hovorí sa okrem iného v novom dokumente.

Pokiaľ budú tieto pravidlá porušené, má cirkev odmietnuť pozostalým cirkevný pohreb. Uchovanie popola doma bude povolené len vo veľmi výnimočných prípadoch. „Mŕtvi nie sú majetkom rodiny, sú to deti Božie,“ zdôvodnil nové pravidlá vatikánsky prefekt Gerhard Müller. Dodal, že popol by mal byť uchovaný na posvätnom mieste, teda na cintoríne, či ak je to potrebné, v kostole alebo na inom mieste vyčlenenom cirkví pre tieto účely.

Katolícka cirkev po dvetisíc rokov nepovoľovala iný pohreb než do zeme, až v roku 1963 umožnila kremáciu. Aj v nových pravidlách sa ale uvádza, že pochovávanie do zeme je preferované.

V dokumente Ad Resurgendum cum Christo, ktorý pápež schválil tento rok v marci, sa tiež uvádza, že popol by nemal byť rozdelený, napríklad medzi rodinných príslušníkov. Podľa agentúry AP sa však Vatikán nechystá dávať dohromady ostatky svätých, ktoré sú roztrúsené po kostoloch v rôznych častiach sveta.

zdroj: cas.sk

Zomrel kňaz Anton Srholec, bojovník proti komunizmu

Zomrel kňaz Anton Srholec, bojovník proti komunizmu

Rímskokatolícky kňaz, salezián, bojovník proti neslobode, odporca komunistického režimu a zakladateľ centra Resota Anton Srholec dnes zomrel. Ako prvá správu priniesla televízia Markíza. Srholec sa dožil 86 rokov.

Narodil sa v Skalici, kde študoval na gymnáziu. V roku 1946 sa pridal k saleziánom. Keďže mu komunisti neumožnili študovať teológiu, v roku 1951 sa rozhodol pre útek. Chytili ho a odsúdili na dvanásť rokov, vo väzení nakoniec strávil desať. Prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove.

Po návrate z väzenia pracoval ďalších desať rokov ako robotník, k teologickým štúdiám sa dostal až začiatkom 70. rokov v Taliansku. Počas normalizácie však dlho stále nemohol pôsobiť ako kňaz, časť tohto obdobia strávil ako kostolník v bratislavskom Blumentálskom kostole s povolením vypomáhať v kňazských prácach.

Laureát Bielej vrany

Za aktívnu účasť na púti vo Velehrade v roku 1985 Antonovi Srholcovi odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe. Na púti totiž zorganizoval mládežnícky program. Posledné štyri roky pred dôchodkom teda znova pracoval ako robotník.

Po zmene režimu sa začal venovať bezdomovcom, v roku 1992 pre nich zriadil domov Resota v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Opatroval tu desiatky ľudí, ktorým iní pomôcť nevedeli.

Srholec stál na čele Konfederácie politických väzňov, do konca života upozorňoval na zločiny komunizmu a varoval pred režimami, v ktorých vládne nesloboda. Slovensko videl v Európe, spolu s ostatnými slobodnými štátmi.

Srholec sa na verejnosti naposledy ukázal vlani 17. novembra pri pamätníku na Devíne, kde predniesol aj svoj posledný prejav. „Slovenský národ v dohľadnej dobe nebude hrať v Európe prvé husle, ale to nie je dôležité, sme Európou a v Európe aj zostaneme,“ povedal v ňom.

V ten istý večer dostal od združenia Via Iuris ocenenie Biela vrana.

Zastal sa Bezáka

Srholec patril k jedným z mála predstaviteľov katolíckej cirkvi, ktorí sa verejne zastali odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka.

„Bezák je symbolom toho, čo je v srdciach väčšiny obyvateľov žijúcich na Slovensku, že biskup, kňaz, veriaci človek by mal byť a môže byť slušný, priateľský, obetavý, angažovaný, stáť pri nás. Ukázal nám, že je to možné,“ zopakoval aj takto pred rokom na Troch kráľov.

Bezákovým odvolaním si podľa Srholca dala cirkev gól do vlastnej brány, ktorý sa bude spomínať aj o sto rokov. Srholec bol ako kňaz aj po revolúcii skôr na okraji katolíckej cirkvi a cirkevnú hierarchiu neraz kritizoval. Nemal ani vlastnú farnosť.

Nechcel byť Yesterday Man

Podpredseda Konfederácie politických väzňov Peter Sandtner vraví, že Srholec sa snažil do poslednej chvíle riadiť túto organizáciu. „V posledný rokoch zdôrazňoval, že nechce byť Yesterday Man, že nechce hľadieť na minulosť, ale skôr na budúcnosť,“ spomína.

„Keď som ho prosil, aby vo svojich úvodníkoch a článkoch písal o minulosti, o jáchymovských lágroch, nechcel. Nechcel zostať v minulosti. Chcel tvoriť krajší svet, krajšiu Európu. Zaujímala ho politika a súčasnosť, aj keď je to možno trochu škoda. No jeho kniha Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov azda túto situáciu opisuje najlepšie.“

Sandtner vraví, že Srholcovým veľkým snom bolo vydanie knihy o pamätníkoch politickým väzňom. „Vždy chcel, aby tu po ňom ostalo čo najviac. Vravel, že kým sa táto kniha nevydá, nemôže umrieť,“ spomína Sandtner. Vlani sa vydania tejto knihy dočkal.

Urobil zo svojho života zázrak

Šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, ktorý sa so Srholcom priatelil, o ňom napísal, že je z ľudí, bez ktorých si Slovensko nevie predstaviť.

„On, vždy ponižovaný a odsúvaný, komunistami aj vlastnou cirkvou, urobil zo svojho života zázrak, keď trápenie stále znovu premieňal na lásku. Je hriechom tejto krajiny, že on sám ju dostáva plným priehrštím až teraz.“

So Srholcom sa na svojom profile na Facebooku rozlúčil aj prezident Andrej Kiska. „Otec Srholec nám zanechal svoju víziu nášho Slovenska. Vždy chcel, aby naša krajina bola skutočným domovom pre ľudí. Nie domom, z ktorého utekajú ľudia. Ale domovom, kde je teplo, otvorené náručie, ochota odpúšťať a poprosiť o prepáčenie.“

zdroj: dennikn.sk

Zomrel nitriansky emeritný biskup Ján Chryzostom Korec

Zomrel nitriansky emeritný biskup Ján Chryzostom Korec

Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia.

V Nitre dnes zomrel vo veku 91 rokov Ján Chryzostom Korec. Emeritný nitriansky biskup a kardinál skonal o 13.30 h. Informovala o tom Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za kardinála ho pápež Ján Pavol II. ustanovil v konzistóriu 28. júna 1991.

Za nitrianskeho diecézneho biskupa pápež Ján Pavol II. menoval Koreca krátko po zmene spoločenského systému 6. februára 1990. Diecézu spravoval až do roku 2005. Aj ako emeritný biskup až do svojho úmrtia býval v Nitre.

Korec patril k duchovným, ktorí boli perzekvovaní komunistickým režimom. Za biskupa bol tajne vysvätený ako 27-ročný už v roku 1951 biskupom Pavlom Hnilicom. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník.

KBS pripomenula, že v tomto období desať rokov každý deň očakával, že príde pre neho Štátna bezpečnosť. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach.

Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý mu odovzdal biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný, priblížila KBS. Okrem kontaktu s mladými ľuďmi sa venoval literárnej činnosti.

Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Do rehole jezuitov vstúpil 15. septembra 1939 v Ružomberku. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.

Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza. Za biskupa bol 24. augusta tajne vysvätený po internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov.

zdroj: teraz.sk

Manželstvo tvorí muž a žena, napíšu Slováci do ústavy. Dohoda medzi stranou SMER a KDH?

Manželstvo tvorí muž a žena, napíšu Slováci do ústavy. Dohoda medzi stranou SMER a KDH?

Bratislava – Slovensko zakotví do svojej ústavy , že manželstvo tvorí zväzok muža a ženy. Chce tým ochrániť tradičné usporiadanie rodiny .

Úprava bude súčasťou širších zmien ústavy , ktoré zahŕňajú tiež reformu justície .

Dohodli sa na tom zástupcovia vládnych sociálnych demokratov ( Smer – SD ) premiéra Roberta Fica s opozičnými kresťanskými demokratmi ( KDH ) .

Tí tvoria v snemovni dohromady trojpätinovú väčšinu potrebnú k zmene základného zákona krajiny . Ich plány ale vyvolali v krajine kritiku .

Ochranu takzvanej tradičnej rodiny čoby zväzku muža a ženy na slovenskom dlhodobo presadzuje okrem KDH hlavne katolícka cirkev , ku ktorej sa v päťmiliónové krajine hlási väčšina obyvateľov .

Bratislava na rozdiel od iných štátov vrátane Česka registrované partnerstvá osôb rovnakého pohlavia ešte neuskutočnila . Podľa odborníkov by takémuto kroku v budúcnosti nemala zabrániť ani spomínaná úprava ústavy , ktorá má vstúpiť do platnosti na jeseň .

Dohoda medzi Smerom – SD a KDH ohľadom zmeny ústavy vyvolala kritiku ďalších opozičných strán pravého stredu , podľa ktorých kresťanskí demokrati v záujme presadenie svojej agendy neváhali krátko pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami obísť  politických partnerov .

“ Normálne je , že strany pravého stredu navrhujú zmenu ústavy spolu . SDKÚ – DS nesúhlasí so spoločným postupom a prezentácií zmien ústavy , ktorú predviedlo KDH sa Smerom , “ reagoval šéf SDKÚ – DS Pavol Frešo .

Niečo za niečo
Navrhovanú úpravu ústavy však plánujú podporiť aj niektorí poslanci opozičného zoskupenia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti .

Podľa poslanca hnutia Jozefa Viskupič tak urobia preto , aby Smer – SD a KDH nevyužívali svoju dohodu v kampani pred priamou voľbou hlavy štátu . Smer – SD do volieb nominoval svojho predsedu a premiéra Fica , KDH zase svojho poslanca Pavla Hrušovského .

S návrhom na zmenu ústavy nedávno prišli sociálni demokrati , ktorí chceli upraviť iba fungovanie súdnictva . Ficova strana síce má v snemovni pohodlnú väčšinu , tá ale nestačí na schválenie ústavného zákona .

K presadeniu novely ústavy je totiž vo 150-člennej snemovni potrebný súhlas aspoň 90 zákonodarcov , pričom Smer – SD disponuje 83 hlasmi . Sociálni demokrati preto ustúpili KDH , ktoré výmenou za zakotvenie ochrany tradičného manželstva prisľúbilo vládnej strane podporu pri hlasovaní o zmene ústavy .
autori : Zahraničie , ČTK