Čína zrušila rokovanie s Ficom

Slovenská delegácia na čele s premiérom Robertom Ficom odletela dnes neskôr do Rigy na summit krajín strednej a východnej Európy + Čína. Informoval o tom Úrad vlády. Dôvodom neskoršieho odletu bolo zrušenie bilaterálnej schôdzky z čínskej strany.

„Čínska strana zrušila bilaterálne rokovanie so slovenským premiérom, ktoré bolo plánované priamo na mieste ešte pred uskutočnením summitu,“ píše sa vo vyhlásení novinárom.

Dôvod zrušenia stretnutia Úrad vlády nešpecifikoval. Premiér na tlačovej konferencii v Rige uviedol, že čínskeho premiéra na summite kontaktoval. „Našli sme si k sebe cestu a pozval som premiéra na návštevu Slovenska. Je tu problém, ktorý bol niečím spôsobený,” povedal podľa RTVS.

Fico pred pár dňami kritizoval prezidenta Andreja Kisku za jeho obed s dalajlámom. Tibetský náboženský vodca je dlhé roky v nemilosti Pekingu.

Podľa premiéra Kiska týmto stretnutím poškodil vzťahy Slovenska s Čínou. Fico pre TA3 vyhlásil, že po tomto kroku sa odmlčal aj jeden z možných čínskych investorov.

Doteraz však nebolo známe jeho meno. „Ministerstvo hospodárstva dlhodobo nekomentuje prípadné rokovania s investormi,“ uviedol pre Aktuality.sk rezort Petra Žigu (Smer-SD).

Fico Kiskovi tiež v prípade obedu s dalajlámom odkázal, že by mal menej počúvať svojich poradcov.

„To, čo urobil Kiska, jednoznačne poškodilo slovensko-čínske vzťahy a na tom nie je nič tajomné,“ vyhlásil nedávno predseda vlády s doplnením, že v tomto duchu sa vyjadril aj šéf našej diplomacie Miroslav Lajčák.

Slovensko podpíše memorandum

Schôdzka v Rige nadviaže na výsledky rokovaní v čínskom Suzhou z novembra 2015. Má sa sústrediť najmä na vyhodnotenie napĺňania cieľov a aktivít v doprave, vzdelávaní, vede, výskume, inováciách či cestovnom ruchu.

Čína v tejto iniciatíve určila tri potenciálne prioritné oblasti ekonomickej spolupráce, ktorými sú: infraštruktúra, špičkové technológie a ekologicky šetrné technológie.

Po 19.00 SEČ sa očakáva podpis Memoranda o porozumení medzi Čínou a Slovenskom. Za našu stranu ho podpíše štátna tajomníčka Ministerstva financií SR Dana Meager.

Na stretnutiach s Čínou sa v rámci 16-členného formátu zúčastňujú: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česká republika, Čierna Hora, Estónsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko a Slovensko, spresnil Úrad vlády.

zdroj: aktuality.sk

Vo Washingtone vypukla panika kvôli Putinovu plánu. A ešte viac kvôli Číňanom, ktorí chcú Američanom vypáliť rybník týmto zásadným projektom

Je tomu takmer šesť rokov, čo ruský prezident Putin navrhol Nemecku „vytvorenie harmonického ekonomického spoločenstva, ťahajúceho sa od Lisabonu po Vladivostok.“ Realizácia jeho návrhu by znamenala obrovité trhové spoločenstvo, ktoré by prepojilo Rusko s EÚ. Alebo, ako to nazval sám Putin, „unifikovaný kontinentálny trh s kapacitou hodnoty v biliónoch dolárov.“ Teda dvoma slovami: Eurázijská integrácia.

Dôvod, prečo rozbiť Ukrajinu

Vo Washingtone vypukla panika. A ďalší vývoj situácie ukazuje, ako sa mu Putinovu víziu – hoci bola pre nemeckých priemyselníkov extrémne lákavá – podarilo zniesť zo sveta kontrolovanou demoláciou Ukrajiny.

Lenže pred tromi rokmi v Kazachstane a neskôr v Indonézii nadviazal na Putinove návrhy čínsky prezident Si Ťin-pching a navrhol takzvaný projekt Jeden pás, jedna cesta (One Belt, One Road – OBOR), teda projekt nazývaný tiež Nový hodvábny chodník. Tým sa myslí podpora geoekonomickej integrácie Ázie a Pacifiku pomocou ich prepojenia sietí diaľnic, vysokorýchlostných železníc, ropovodov, prístavov a optických káblov.

Hodvábna cesta 21. storočia

Ide vlastne o ešte ambicióznejšiu verziu eurázijskej integrácie, ktorej vytvorenie sa pozitívne premietne do životov dvoch tretín svetovej populácie, globálnej ekonomiky i obchodu. Rozdiel je, že tentoraz má plán za sebou značnú finančnú hnaciu silu. Tú mu dodáva Fond Hodvábnej cesty (Silk Road Fund), Ázijská banka pre investície do infraštruktúry (Asian Infrastructure Investment Bank – AIIb), Nová rozvojová banka BRICS (New Development Bank – NDB), rozvoj obchodu, ktorý zachvátil celú Áziu, a tiež oficiálne pripojenie Yuan medzi meny zaradené do koša pre stanovenie hodnoty zvláštnych práv čerpania – teda „meny“ Medzinárodného menového fondu. Tým je súčasne Yuan uznaný za kľúčovú menu, ktorá je vhodná na držanie každou centrálnou bankou štátov s takzvane rozvíjajúcimi sa trhmi (teda BRICS a spol.).

Na nedávnej schôdzke G20 v Kantone ukázal prezident Si, že projekt OBOR (teda Nová hodvábna cesta) je absolútne kľúčový pre čínsku predstavu o tom, ako by mala naďalej prebiehať globalizácia. Peking vsádza na to, že väčšina národov v celej Eurázii by radšej investovala do výhodného scenára ekonomického rozvoja, v ktorom budú všetci víťazmi, než sa nechala zatiahnuť do strategickej hry medzi Spojenými štátmi a Čínou, v ktorom, pokiaľ dôjde do určitého štádia, nakoniec všetci prehrajú.

Lenže pre Impérium Chaosu je to absolútne nemysliteľné. Ako by aj mohli jeho vedúce postavy prijať myšlienku, že Čína vyhráva mocenskú hru zvanú 21. storočie tým, že v Eurázii buduje akúsi Hodvábnu cestu?

Totálna prepojenosť sa stáva realitou

Málokto na Západe si všimol toho, o čom informovali RT: že schôdzu G dvadsiatky predchádzalo ekonomické fórum vo Vladivostoku. V zásade išlo o ďalšiu podporu integračného projektu – zišli sa tu Rusko, Čína, Japonsko a Južná Kórea. Táto platforma sa má čoskoro prepojiť s ruským projektom eurázijskej ekonomickej únie, čo je vlastne len ruský názov pre Hodvábnu cestu.

Všetky plány smerujú predovšetkým k totálnej prepojenosti regiónu. Vezmite si napríklad nákladné vlaky, ktoré už teraz prepájajú Kanton, kľúčové mesto juhovýchodnej Číny, s priemyselným parkom vo Vorsinu blízkosti Kalugy. Cesta medzi oboma miestami trvá menej ako dva týždne, čo v porovnaní s lodnou dopravou znamená úsporu celého mesiaca, a súčasne ponúka obchodníkom výraznú úsporu v porovnaní s leteckou dopravou.

To je len jedno z mnohých prepojení typu „hodvábna cesta“, ktorá vznikajú medzi Európou a Čínou cez ruské územie. Ďalším, podstatne ambicióznejším projektom, bude premena Transsibírskej magistrály na vysokorýchlostnú železnicu prezývanú Sibírsky hodvábny chodník.

Rovnako je potrebné dať si všimnúť prehlbujúcu sa integráciu Číny a Kazachstanu, ktorý je mimochodom tiež členom eurázijskej ekonomickej únie. Bezcolná preprava na Trans-eurázijskej železnici už existuje: trasa vedie od Čong-čingu v čínském Sečuáne cez Kazachstan, Rusko, Bielorusko a Poľsko až do Duisburgu v Nemecku. Peking a Astana tiež rozvíjajú spoločnú obchodnú zónu v Horgose. A súčasne začala minulý mesiac výstavba Čínsko-mongolskej zóny cezhraničnej ekonomickej spolupráce, projektu v celkovej hodnote 135 miliónov dolárov.

Chodník ústi v Sýrii

Kazachstan dokonca koketuje s myšlienkou Eurasijského kanála z Kaspického mora do Čierneho mora a potom ďalej do mora Stredozemného. Je len otázka času, než mu k tomu niektorá čínska stavebná spoločnosť dodá štúdiu uskutočniteľnosti.

A tak neprekvapí, že jednou z úplne neviditeľných súčastí agendy, ktorú presadzuje Washington v Damasku prostredníctvom obsedantného torpédovania akéhokoľvek mysliteľného prímeria, prípadne neustávajúcej podpory „umiernených povstalcov“ v Aleppe,  je opäť rozbitie ďalšieho z možných stredísk na Hodvábnej ceste.

Čína a Sýria už Hodvábnou cestou raz prepojené boli, tou úplne pôvodnou, ktorá sa kľukatila cez Palmýru a Damask. A pred „Arabskou jarou“ boli sýrski podnikatelia zásadne aktívny v I-wu, južne od Šanghaja, kde je najväčší veľkoobchodný trh s malým spotrebným tovarom. To tu hojne nakupovali, aby ho potom výhodne predali v Levante.

„Americké jazero“

Washington, ovládaný neokonmi a neo-liberál-konmi, je absolútne neschopný, pokiaľ ide o formuláciu odvety, alebo aspoň protinávrhu, k eurázijskej integrácie. Je pravdepodobné, že dokonca aj niekoľko ako-tak inteligentných Američanov rozumie faktu, že „čínska hrozba“ voči USA je v skutočnosti záležitosťou ekonomickej moci.

Vezmite si len hlbokú nenávisť, ktorú chová Washington k základu čínskemu projektu AIIb (Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry). Ale nech Amerika lobovala, ako chcela drsne, nezabránilo to jej spojencom, ako sú Nemecko, Británia, Austrália alebo Južná Kórea, aby sa do projektu zapojili.

Potom sme tu mali zúfalú snahu schváliť TTP – obchodná „nohu“ plánu „NATO v obchodnej sfére“, ktorý mal viesť k marginalizácii Číny a ktorého vojenskou obdobou je „pivot do Ázie“. Zmluva mala byť čerešničkou na inak dosť chuťovo nezaujímavej torte Obamovej zahraničnej politiky. Lenže TTP tak, ako je, je dnes praktickou mŕtvou záležitosťou.

Ide o prístup k zdrojom

Súčasná geopolitická križovatka nám dáva úplne jasný signál, že kým Americké námorníctvo je schopné otvorenej agresie, aby zabránilo Číne v strategickej dominancii v Pacifiku, TTP ju malo v tom istom zabrániť ekonomicky.

„Pivot do Ázie“ bol údajne akciou pre „zamedzenie čínskej agresie“. Jeho autori preukázali, že sú neschopní poctivo priznať, že celá vec je ideologicky úplne neutrálna a ide v nej o geopolitiku a prístup k zdrojom. Spojené štáty nepotrebujú „zadržať“ Čínu. Zato potrebujú – a veľa – kľúčové priemyselné, finančné a obchodné spojenie s najzásadnejšími ázijským centrami, aby mohli obnoviť, alebo možno skôr vybudovať, vlastné zle pošramotenú ekonomiku.

Áno, to boli časy, keď sa v roku 1949 generál MacArthur chvastal, že „Pacifik je dnes anglosaským jazerom“. Ešte po konci studenej vojny bol Pacifik de facto americkým jazerom. Spojené štáty narušovali čínsky námorný aj vzdušný priestor, kedy sa im zachcelo.

Čína vyhráva s infraštruktúrou

Lenže to už neplatí. Namiesto toho máme stav, v ktorom si celá kadetka vo Westpointe s “Thinktank štátom v štáte“ amerických nevládok namiesto spánku prehráva v hlave obrazy sofistikovaných čínskych rakiet, schopných zabrániť Americkému námorníctvu v prístupe do Juhočínskeho mora. Americké jazero? Na to zabudnite.

Ale skutočným jadrom problému je, že Čína správne stavila predovšetkým na rozvoj infraštruktúry, čo znamená, že teraz má výnimočné prepojenie nielen so svojimi susedmi. To je ozajstná spoločná téma dvadsiateho prvého storočia, oveľa dôležitejšia, než takzvaná „bezpečnosť“. Koniec koncov je to práve infraštruktúra, ktorá akémukoľvek globálnemu integračnému projektu zatiaľ vo veľkej miere chýba.

Takže zatiaľ čo Čína posilňuje svoju úlohu špičkového vývozcu tejto infraštruktúry, od vysokorýchlostných železníc po nízkonákladové telekomunikácie, takzvane „nepostrádateľný“ americký národ je v pasci stúpencov „pivota“: bezradné, prefúknuté armády, posadnuté „zadržiavaním“.

Rozdeľ a panuj

Veci sa v Amerike politicky už dlho moc nezmenili. Na konci deväťdesiatych rokov sníval doktor Zbig „Veľká šachovnica“ Brzezinski o rozpade Číny zvnútra. Obamova Národná bezpečnostná stratégia z roku 2015 dokáže len nostalgicky opakovať jeho dokonale vyprázdnené predstavy o zadržiavaní Ruska, Číny a Iránu.

A tak tu máme plno mytológie, ktorá má tie prázdne miesta vyplniť, tak napríklad „slobodné more“, ktoré predstavuje len eufemisticky názov Washingtonu pre snahu o nekončiacu kontrolu nad námornými cestami tvoriacimi chrbticu čínskeho zásobovania. Z rovnakej liahne je samozrejme apoptóza „čínskej agresie“, ktorá sa neustále prelína s „ruskou agresiou“ – koniec koncov je to logické. Integrácii Eurázie, ktorej motorom je spojenie Peking-Moskva, sa treba vyhnúť za každú cenu.

Prečo? Pretože globálna hegemónia Spojených štátov musí jednoducho trvať na veky, nekonečná ako sily prírody, smrť a dane (z ktorých všetkých je zrejme vyňatá len firma Apple, toho času sídliaca v Írsku).

Dvadsaťštyri rokov po Manuále k plánovaniu obrany (Defense Planning Guide) sú stále aktuálne jeho kľúčové strategické prvky: „Naším prvoradým cieľom je zabrániť, aby sa znovu vynoril akýkoľvek súper, zabrániť akejkoľvek nepriateľskej mocnosti, aby ovládla región, ktorého zdroje by boli – ak by boli pod jednotnou kontrolou – dostatočné na vytvorenie globálnej moci. Tento región zahŕňa západnú Európu, východnú Áziu, teritórium bývalého Sovietskeho zväzu a juhozápad Ázie. “

Teraz už sa bojí aj Zbig „Veľká šachovnica“. Ako máme zabrániť vzniku tých zatratených hodvábnych vecí, keď ich vytvárajú Pentagonom vytipované „existenčné hrozby“ Číny a Ruska? Možno urobiť jediné: rozdeliť a panovať.

Ako raz mienil popletený doktor Brzezinski, Spojené štáty by mali „vytvoriť politiku, v ktorej sa aspoň jedna z potenciálne nebezpečných mocností stane partnerom v úsilí o regionálnu a neskôr širšiu globálnu stabilitu, čím sa zamedzí v rozvoji štátu, ktorý je momentálne najmenej predvídateľný a je u neho najpravdepodobnejšie, že prestrelí. Momentálne je to Rusko, ale v dlhodobom horizonte by touto mocou mohla byť aj Čína. “

To sú veci. Zdá sa, že mu to nejako nevyšlo. Ak iný návrh nemá, potom môžem jedine popriať doktorovi Zbigovi príjemné nočné mory!

zdroj: euportal.parlamentnilisty.cz

Číňania kúpili najväčší grécky prístav za stámilióny

Číňania kúpili najväčší grécky prístav za stámilióny

Privatizácia štátneho majetku je jednou z kľúčových podmienok záchranného programu pre zadlžené Grécko.

Čínska prepravná spoločnosť Cosco dnes získala 51-percentný podiel v najväčšom gréckom prístave Pireus. Na kúpe podielu za 280,5 milióna eur sa už v apríli dohodla s gréckou vládou. Parlament privatizáciu prístavu schválil v júni.

Aprílová dohoda predpokladá, že Cosco po realizácii sľúbených investícií získa ďalších 16 percent akcií prístavu za 88 miliónov eur. Podľa gréckej privatizačnej agentúry HRADF by sa mal podiel čínskej firmy zvýšiť na 67 percent počas nasledujúcich piatich rokov.

„Ak Cosco splní určité podmienky stanovené v dohode, vrátane úspešného dokončenia povinných investícií v hodnote až 300 miliónov eur, zaplatí ďalších 88 miliónov eur a zvýši svoj podiel na 67 percent,“ uviedla agentúra. Spoločnosť Cosco minulý týždeň oznámila, že do modernizácie prístavu investuje až 500 miliónov eur.

Pireus je významnou námornou bránou do Ázie, východnej Európy a severnej Afriky. Proti privatizácii v apríli protestovali prístavní robotníci kvôli obavám o svoje pracovné miesta. Privatizácia štátneho majetku je jednou z kľúčových podmienok záchranného programu pre vysoko zadlžené Grécko.

zdroj: finweb.hnonline.sk

Nestačí mať len peniaze a moc. Čínského miliardára Liu Hana popravili

Nestačí mať len peniaze a moc. Čínského miliardára Liu Hana popravili

Bývalý šéf jednej z najväčších ťažobných spoločností Liu Han bol obvinený z organizovania zločinecko-mafianskej skupiny a úmyselnej vraždy.

Čínsky súd vyniesol rozsudok a uložil trest smrti miliardárovi Liu Hanovi, bývalému šéfovi jednej z najväčších ťažobných spoločností v Číne Hanlong Group, ktorý bol obvinený z organizovania zločineckej skupiny, túto informáciu priniesla čínska agentúra Xinhua.

Najvyšší ľudový súd v provincii Chu-pej v pondelok tiež vyniesol rozsudok a uložil trest smrti štyrom komplicom miliardára Liu Hana. Celkovo je v tomto prípade odsúdených 36 vysokopostavených ľudí. Päť z nich bolo odsúdených na trest smrti, päť z nich bolo odsúdených k trestu smrti s odkladom na dva roky, štyria boli odsúdení na doživotné väzenie a ďalších 22 bolo odsúdených k rozličným trestom odňatia slobody.

Spolu s miliardárom Hanom bol popravený jeho brat Liu Wei. Pred vykonaním trestu smrti súd povolil odsúdeným stretnúť sa s rodinami.

Liu Han bol obvinený z organizovania “zločineckej skupiny” a úmyselnej vraždy. Podľa obžaloby, členovia skupiny organizovaného zločinu vykonávali trestnú činnosť od roku 1993 a to najmä v provincii S’-čchuan. Skupina na čele s Liu Hanom mala údajne nezákonne pod kontrolou celý rad odvetví miestneho hospodárstva, čím “získavala obrovské zisky a vážne narúšala ekonomiku a hospodársky a sociálny poriadok”.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne zdroje oznámila, že Liu Han bol niekdajším asistentom najstaršieho syna bývalého ministra verejnej bezpečnosti Zhoua Yongkanga, ktorý sa podieľal na najväčšom korupčnom škandále v histórii novej Číny.

zdroj: hlavnespravy.sk

V čínskej jaskyni natrafili na 200-ročného mloka. Pozrite si najväčšieho obojživelníka sveta.

V čínskej jaskyni natrafili na 200-ročného mloka. Pozrite si najväčšieho obojživelníka sveta.

V jednej z čínskych jaskýň objavili mimoriadne vzácneho a dnes aj chráneného tvora. Vek mloka sa odhaduje na 200 rokov!

Keď si to istý rybár nedávno namieril do jednej z jaskýň pri meste Chongquing, netušil, čo v nej objaví. Vo vode sa kúpal tvor, ktorý podľa prvotných odhadov prežil obe svetové vojny a je dokonca starší, než Beethovenova 9. symfónia z roku 1824.

Vzácny živočích z čínskej jaskyne má dĺžku 1,3 metra a váhu 50 kilogramov. Mnohí vedci ho považujú za žijúcu fosíliu, ktorej predchodcovia žili v dávnych časoch, pred niekoľkými miliónmi rokov.

Unikátny nález

Kvôli strate biotopu ale mloky zažili v ostatných rokoch mimoriadne krušné chvíle a ich počty prudko klesli. Z údajov Medzinárodnej únie pre ochranu prírody vyplýva, že počet obrích mlokov upadol za posledných 50 rokov o 80 percent. Aj preto sa z tohto nečakaného stretnutia veľmi tešia. Mnohým sa ale úmysel, že mloka premiestnia do „laboratórnych podmienok“ vôbec nepáči.

Väčšina z nich tvrdí, že keď bez pomoci ľudí prežil tak dlho, mali by sme ho nechať naďalej na pokoji. Aj napriek tomu skončil v rukách expertov, ktorí skúmajú jeho stav a skúsia konkretizovať zatiaľ len odhadovaný vek.

Rybár stretnutie s mlokom opísal slovami, že „z ničoho nič stúpil na niečo mäkké a poriadne slizké“.

zdroj: aktuality.sk