O vodu sa možno v budúcnosti rozpútajú vojny, no na Slovensku si sami nečinnosťou ohrozujeme chemikáliami z bývalej skládky CHZJD v Bratislave ten najväčší zdroj – Žitný ostrov. A začína to byť vážne.

Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni ani nevyzerá ako skládka. Je to na niektorých miestach lúka zarastená burinou, hneď vedľa je administratívna budova, nejaký predajný objekt či areál nocľahárne pre bezdomovcov Mea Culpa. Skládku totiž zaviezli trojmetrovou vrstvou zeminy, a tak ju nevidieť. Vznikla v roku 1966, keď začali do vyschnutého koryta dunajského Mlynského ramena nákladné autá vyvážať chemické svinstvo z Dimitrovky v sudoch, ale aj kartónových krabiciach. Nič horšie vtedajším zodpovedným nemohlo napadnúť, hlúpejší nápad, ako dať to do koryta ramena rieky a zasypať zeminou asi neexistoval. S vozením skončili v roku 1978, čiže 12 rokov tam tisícky nákladných áut vysýpali najhorší chemický odpad, aký sa v Československu produkoval, možno aj vrátane bojových chemikálií určených pre vtedajšie vojská Varšavskej zmluvy. Plechové sudy však časom prehrdzaveli, chemikálie začali vytekať, spodné vody ich šíria smerom cez Žitný ostrov a sú už najmenej 5 kilometrov od skládky.

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy. Zdroj: Miro Miklas

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy.
Zdroj: Miro Miklas

Ani krt

Vrakunčan Juraj Štubniak dlhodobo bije na poplach, že nikto nič so skládkou nerobí, hoci riziko je také veľké, že už od roku 2002 majú vo Vrakuni zákaz používať vodu zo studní. Lebo je plná chemikálií. A onedlho možno pribudnú zákazy v ďalších a ďalších oblastiach. Keď začal kričať ešte viac, vyvešal bilbordy, upozorňoval motorkárskou „jazdou za pitnou vodou“, pridali sa ďalší a až potom sa zobudilo aj príslušné ministerstvo.

„Takúto skládku by nebolo zodpovedné nechať na prírodu a nesmieme dopustiť ďalšie znečistenie,“ hovorí šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zsolt Lukáč.

„Odrazu sa niekoľko politických subjektov pokúša robiť kariéru na tom, že treba skládku riešiť, aj keď ani netušia, čo je to za skládku, ako vznikla, prečo je problematická. Lenže nik sa k nej nepostavil systémom – poďme niečo urobiť. Ja som neustále chodil po úradoch, na ministerstvo životného prostredia a celkom úspešne sa už s niektorými úradníkmi nemáme radi. Keď som už kričal príliš, tak zorganizovali pred jeden a pol rokom okrúhle stoly. Prišiel aj vtedajší štátny tajomník ministerstva životného prostredia, svätosväte sľúbil, že tento rok na jar sa už začne kopať, že už sa začne robiť. A nekope tam nikto, ani krt,“ hovorí Juraj Štubniak.

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak. Zdroj: Miro Miklas

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak.
Zdroj: Miro Miklas

Úrady dobre vedia o časovanej bombe vo Vrakuni. Dali preto spraviť prieskum, ktorý potvrdil slová Juraja Štubniaka, že toxické chemikálie zo skládky naozaj prúdia spodnou vodou smerom na Žitný ostrov.

Hľadá sa…

Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská vraví, že podľa geologického prieskumu skládka „nateraz neohrozuje vody Žitného ostrova, no potvrdilo sa postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie“. Podľa hovorkyne však Okresný úrad Bratislava vydal rozhodnutie o zastavení konania, lebo nie je možné určiť povinnú osobu zodpovednú za sanáciu. Čo to znamená? Že sa hľadá, kto má skládku riešiť.

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak sa na tom smeje, hovorí, že je to idiotská rozprávka, lebo už rok a pol sa hľadá „povinná osoba“. Tvrdí, že povinná osoba je mesto Bratislava, ktoré v roku 1988 od CHZJD prevzalo skládku situovanú na svojich pozemkoch. Lenže ak by malo skládku sanovať mesto, finančne by skolabovalo. „To je magistrátu jasné, no mohol by prejaviť aspoň snahu o riešenie problému. Povinnosť teda musí prevziať štát a nebude to predsa robiť ministerstvo kultúry alebo ministerstvo spravodlivosti. Je jasné, že skládku bude sanovať ministerstvo životného prostredia, že ono bude povinná osoba. Napriek tomu povinnú osobu stále hľadajú. Asi pátrajú, skúmajú, že kde asi tak môže povinná osoba byť. Keď som sa ich vlani pýtal, že čo hľadajú, povedali, že to je proces,“ hovorí Juraj Štubniak.

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Podľa hovorkyne ministerstva rozhodne vláda o určení ministerstva, ktoré bude skládku sanovať, pravdepodobne na jeseň tohto roka. „V prípade, že bude povinnou osobou ministerstvo životného prostredia, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí. Použitá by mala byť metóda kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Odhadovaná suma nákladov pri zvolenej forme sanácie skládky je 20 až 24 miliónov eur.“

Kapsulizácia by znamenala, že vykopú hlboké zákopy a zeminou, ktorá neprepúšťa látky, izolačnými materiálmi a možno aj betónom by vytvorili akýsi bazén, aby spodné vody neprenikali ku skládke a nerozširovali chemikálie ďalej po prúde.

Postupovanie chloridazonu pod zemou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Postupovanie chloridazonu pod zemou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak však naznačuje, že aj kapsulizácia môže byť problém. „Nie som odborník a nebudem spochybňovať profesionalitu ľudí, čo navrhujú riešenia, lebo by som vyzeral ako chrobák Truhlík. No stále rozmýšľam, aké hlboké základy by to museli byť a ako by chceli výkop zaistiť, aby sa nerúcal. Lebo ak chcú odizolovať skládku od spodnej vody, museli by sa dostať až na podložie, ktoré je 20 metrov hlboko. Neviem, akými technológiami sú schopní takto hlboko kopať v navezenej hline a toxickom odpade, aby sa im to nezosypávalo,“ hovorí. Podľa neho je jediná možnosť úplného vyriešenia problému v odvezení zeminy a toxického odpadu preč na zneutralizovanie, resp. zrecyklovanie.

„No keby začali robiť kapsulizáciu, videli by sme, že sa aspoň niečo deje. Lenže oni stále nič, len prekladajú papiere a hľadajú povinnú osobu a medzi tým možno tretine Bratislavy tečie pod nohami svinstvo. Jediným vysvetlením pre mňa je, že sú vystrašení ako malé deti, lebo nevedia, čo s tým a čakajú v teple, kým uplynie ich volebné obdobie,“ tvrdí Juraj Štubniak a dodáva: „Že nás naši volení predstavitelia okrádajú a inak nám znepríjemňujú život, na to si občan už zvykol, ale, že ho svojou laxnosťou a ignoranciou vystavia ohrozeniu zdravia a života, na to si zrejme zvykne len ťažko. Trápi ma tiež nezáujem širšej skupiny občanov, ktorí si neuvedomujú, čím sú ohrození. To neplatí len pre ľudí v pásme prúdenia toxických látok. Veď koľko ľudí kupuje ovocie a zeleninu zo Žitného ostrova na trhoviskách a vôbec pritom netuší, že konzumuje aj odkaz z vrakunskej skládky.“

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní. Zdroj: Miro Miklas

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní.
Zdroj: Miro MiklasToxická

Čo vyplynulo z geologického prieskumu

Výsledky vlaňajšieho prieskumu sú prezentované na 170 stranách odborného textu, a keď sú závery štúdie prečítané laickým okom redaktora, dajú sa v skratke popísať takto: je preukázané riziko, niektoré látky ohrozujú vodu v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej na Žitný ostrov – sú vo vzdialenosti 5 kilometrov od skládky. Pri súčasnej hladine Dunaja a súčasnom odbere vody nie sú ohrozené vodné zdroje Kalinkovo, Šamorín a Jelka. V prípade väčšieho odberu vody z týchto zdrojov by sa situácia mohla zmeniť, lebo by sa zmenili hydraulické pomery. Postupujúce znečistenie ohrozuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej oblasti, navyše v ceste prúdenia sú osídlené oblasti. Pre severozápadnú oblasť skládky bolo vypočítané potenciálne riziko pri dermálnom kontakte so zeminou, pre juhovýchodnú oblasť skládky vyplynuli riziká nekarcinogénneho, no najmä karcinogénneho charakteru pri používaní vody – arzén, BTEX, chlórbenzén, 1,4-dichlórbenzén, PCB, herbicídy, pesticídy. Treba dôsledne dodržiavať zákaz používania vody zo studní vo Vrakuni, zvážiť by sa malo oplotenie priestoru skládky, aby k nej nik nechodil. Je nevyhnutná sanácia skládky.

zdroj: zivot.cas.sk