Nemecká polícia sa potýka s kriminalitou, za ktorou stoja veľké rodinné klany. Upozorňuje na to agentúra DPA. Na obchode s drogami alebo v oblasti prostitúcie sa tieto klany podieľajú najmä v Berlíne, ale aj v Dolnom Sasku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Najnebezpečnejšie sú tie libanonské, ktorých členov sa nepodarilo efektívne integrovať do spoločnosti. Mnoho Libanončanov do Nemecka dorazila v 80. rokoch. „Boli úmyselne vytlačený na okraj spoločnosti,“ tvrdí berlínsky odborník na islam Ralph Ghadban. Najnovšie sa klany podieľajú aj na obchode s utečencami.

Berlín – Neobyčajná lúpež šperkov v luxusnom berlínskom obchodnom dome KaDeWe. Prepadnutia medzinárodného pokrového turnaja, rovnako v Berlíne. Oblasti Porúria, do ktorých sa takmer neodváži ani polícia.

Všetky tieto prípady majú podľa nemeckej agentúry DPA jedno spoločné: mnoho podozrivých pochádza z rodinných klanov, ktoré polícia považuje za ťažko integrovateľné.

Najmä v Berlíne, Severnom Porýní-Vestfálsku (kde leží aj Kolín, kde došlo na Silvestra k masívnemu útoku cudzincov na ženy) a v Dolnom Sasku sú členovia klanov podozrievaní, že sa podieľajú na ilegálnej činnosti v prostredí prostitúcie alebo obchodu s drogami.

Kriminalita v prostredí hazardu

Z hľadiska „erózie právneho štátu“ patria k najnebezpečnejším skupinám organizovanej kriminality libanonské klany, tvrdí odborový zväz nemeckej polície (GDP). Bezpočet trestných činov sa podľa neho odohráva v prostredí vyhadzovačov, nočných podnikov a hazardu.

„Tiež Brémy majú zhruba desať rokov problémy s jedným rodinným klanom, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s drogami v nemalom množstve, a políciu stavia pred veľkú výzvu,“ hovorí Brémsky šéf GDP Jochen Kopelke, ktorého DPA cituje.

Ako vyplýva z internej situačnej správy policajného prezídia v Duisburgu, udávajú vo štvrti Marxloh tón dve veľké libanonské rodiny. Marxloh je povestná mestská časť, do ktorej ulíc sa polícia odvažuje len s posilami. Obchod s drogami, výpalné, vlámanie, výtržnosti – až od posilnenia polície vlani v lete sa násilia v duisburských uliciach pomaly upokojujú.

Berlínske podsvetie

Na vrchole berlínskeho podsvetia sú nesporne veľké arabské klany, povedal vlani denníku Bild starosta mestskej časti Neukölln Heinz Buschkowsky. „Určujú pravidlá, najbrutálnejším spôsobom ich presadzujú, a keď to musí byť, tak aj zbraňami,“ uviedol Buschkowsky.

Zločinecké klany bývajú označované ako kurdsko-libanonské klany, arabskej rodiny alebo takzvaní mhallamíjskí Kurdi. Do tejto skupiny v Nemecku patrí podľa odhadov okolo 15 000 ľudí. Ale prečo práve jej príslušníci sú tak často v ohnisku policajného vyšetrovania? Podľa názoru expertov na islam a migráciu možno ich kriminálne štruktúry vysvetliť ich negatívnymi utečeneckými skúsenosťami v uplynulých takmer 100 rokoch.

Migráciou arabskojazyčnej etnickej skupiny mhallamíjských Kurdov sa zaoberal berlínsky odborník na islam Ralph Ghadban. V prvých desaťročiach minulého storočia ich ušli tisíce z ekonomických dôvodov z dedín v juhovýchodnej časti Turecka do libanonského hlavného mesta Bejrútu, vysvetľuje Ghadban.

Namiesto toho, aby si našli prácu a novú vlasť, sa s nimi zaobchádzalo ako s malomocnými. Dospelí neboli prijatí do žiadneho zamestnania, deti nesmeli navštevovať školy. V getách boli odkázaní sami na seba, čo ešte dnes vysvetľuje ich tesnú súdržnosť.

Vojna v Libanone

Keď v Libanone vypukla občianska vojna, nastala druhá utečenecká vlna. Mnohí v 80. rokoch odišli do Nemecka, väčšina sa usadila v Berlíne, Essene a Brémach. V určitom ohľade sa ich osud opakoval. Reštriktívnou integračnou politikou sa mhallamíjskí Kurdi v Nemecku opäť cítili vylúčení, hovorí Ghadban.

Žiadosti o azyl boli odmietané, kvôli často chýbajúcim dokladom však mhallamíjskí Kurdi nemohli byť vyhostení. „Boli úmyselne vytlačení na okraj spoločnosti s cieľom prinútiť ich k návratu,“ tvrdí Ghadban.

„Zásadným problémom bol rozšírený názor, že mnoho prisťahovalcov v Nemecku natrvalo nezostane,“ hovorí ďalší expert na islam Mathias Rohe z univerzity v Erlangene. Preto vraj nebol podniknutý žiadny pokus je rýchlo začleniť do systému. „Tí ľudia namiesto toho hľadali zastanie v rodinnom prostredí, a tak boli opäť vybudované známe klanové štruktúry s prastarými mechanizmami,“ hovorí Rohe.

Ghadban dodáva, že títo ľudia majú nepriateľský postoj ku všetkému, čo je im cudzie. „Nerešpektujú naše zákony, ale vnímajú Nemecko ako vykorisťovateľskú krajinu.“
Podľa vedcov sú klanovými štruktúrami zasiahnuté hlavne Berlín, Brémy, Lüneburg, Hildesheim, Essen a Duisburg.

V kriminalite deviaty

Nemecká polícia vlani v oblasti organizovaného zločinu vyšetrovala 13 libanonských skupín. Išlo o pranie špinavých peňazí či násilnú kriminalitu, ale hlavne o pašovanie drog a obchodovanie s omamnými látkami.

Podľa štatistiky Nemeckého kriminálneho úradu (BKA) sa libanonské skupiny pri páchaní organizovaného zločinu radia na deviate miesto, a sú tak pred Rumunmi a Rusmi.

Dohromady pritom v Nemecku žije len 35 000 Libanončanov, čo je 0,04 percenta populácie.

Najnovšie sa klany podieľajú aj na obchode s utečencami. V Essene polícia začiatkom novembra rozbila medzinárodne pôsobiaci gang kompresných staníc. Pätnásť obvinených vraj Libanončanom a Sýrčanom vystavovalo falošné cestovné doklady a víza.

Podľa vyšetrovateľov si za svoje služby účtovali 10 000 eur za každého človeka. Ide vraj o príslušníkov jedného libanonsko-kurdského rodinného klanu z národnostnej skupiny takzvaných mhallamíjských Kurdov. Polícia o nich dobre vie a sú aj mediálne známi.

zdroj: zpravy.aktualne.cz