Minister obrany Martin Stropnický nevylúčil, že Česko vyšle asi stovku vojakov do síl Severoatlantickej aliancie, ktoré majú pôsobiť a posilniť vojenskú prítomnosť aliancie vo východných štátoch NATO.

Povedal to v nedeľných otázkach Václava Moravca v Českej televízii. Ak príprava pôjde podľa plánu, je podľa neho veľmi pravdepodobné, že do misie budú vyslaní v tohtoročnom druhom polroku.

NATO sa už skôr v reakcii na ruský postup na Ukrajine rozhodlo posilniť obranu svojho východného krídla vytvorením novej jednotky veľmi rýchlej reakcie o sile päť tisíc mužov, ako aj šieste veliteľstvo v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku. Tie majú poslúžiť práve k rozvinutiu síl rýchleho nasadenia, plánovaniu spoločnej obrany a koordinácii cvičenia.

Predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel v ČT vyhlásil, že vojenská prítomnosť na východe aliancie nemá za cieľ Rusko vojensky ohroziť. Skladba malých jednotiek, ktoré dajú dohromady asi jednu brigádu, nie je pre Rusko vojenskou hrozbou, uviedol a dodal, že to má ukázať jednotu aliančných partnerov. Tiež Stropnický súdi, že ani Rusko si neželá väčší konflikt, podľa jeho slov ide o to vydržať a ukázať pripravenosť.

Pavol povedal, že je dohoda na tom, že prítomnosť NATO na území východných členov bude posilnená, vzniknú plány pohotovosti pre východných aliančných partnerov a budú prijaté opatrenia na posilnenie pripravenosti reagovať na nepredvídateľné udalosti v regióne.

Držať Rusko čo najďalej

„Ak je toto širší plán NATO, nevidím dôvod, prečo by sme mali stáť bokom,“ povedal v debate europoslanec ODS Jan Zahradil. Podľa svojich slov verí, že vojenská prítomnosť bude pôsobiť ako zadržiavací faktor proti Rusku a pravdepodobne nespôsobí rast napätia. Záujmom českých a slovenských politikov by podľa neho malo byť držať Rusko čo najďalej od českých hraníc, a to za použitia všetkých politických prostriedkov.

Stropnický tiež povedal, že ukrajinská politická reprezentácia nevykazuje „bohvieaké výsledky“. Ukrajina podľa neho v minulých rokoch premárnila čas a potáca sa vo svojich problémoch.

„To je samozrejme voda na mlyn ruským stratégom,“ vyhlásil a dodal, že týmto ruským stratégom nie je vzdialená predstava, že to budú oni, kto bude stabilizovať situáciu na Ukrajine a vytvoria tam bábkový režim, ktorý dostane situáciu pod kontrolu.

„No a potom sa napríklad objaví nejaký chlapík, ktorý bude mať – a ako to bolo v minulosti – pomerne blízko k Moskve a Rusko by bolo tým veľkým mierotvorcom,“ domnieva sa Stropnický. Pre Ukrajinu by to podľa neho bola zlá cesta.

Prítomnosť vojsk NATO

Vilnius, Riga, Tallinn a Varšava usilujú o trvalú prítomnosť jednotiek NATO v regióne. Aliancia sa až doteraz obmedzovala na rotáciu síl. USA už ohlásili, že umiestni ťažkú ​​výzbroj pre americkú jednotku v sile brigády v Pobaltí, Bulharsku, Rumunsku a Poľsku, kde by prvé sily mali byť rozmiestnené v polovici roka.

Stropnický uviedol, že ohrozenie vedľa Pobaltia a Poľska cíti aj Bulharsko a Rumunsko. „Je tam viacero narušení vzdušného priestoru a výsostných vôd,“ uviedol minister.
Poliaci organizujú tento rok v júli vo Varšave summit, na ktorom by plány posilnenia prítomnosti NATO v strednej a východnej Európe mali byť dokončené. Poľsko by podľa svojho prezidenta Andrzeja Dudy stálo o trvalú prítomnosť aliančných vojakov na svojom území.

Niektoré krajiny NATO sa ale tomuto kroku bránia. Obávajú sa nákladov na túto misiu a tiež ďalšieho zhoršenia vzťahov s Moskvou, ktoré by to zrejme vyvolalo.

zdroj: zpravy.aktualne.cz

Poznámka: Všetky vyjadrenia vysokých štátnych činiteľov v médiách, ktoré podporujú scénare prípravy vojnových konfliktov a riešení problémov vojnami považujeme za ľudské zlyhanie, pretože problémy sa dajú riešiť aj inak. VIAC TU >>