Ľubomír (†33) nezvládol problémy a obesil sa: Nechal po sebe tri deti a bezradnú priateľku!

Ľubomír (†33) nezvládol problémy a obesil sa: Nechal po sebe tri deti a bezradnú priateľku!

Nezvestného Ľubomíra našli obeseného v ťažko prístupnom teréne. Náhodný okoloidúci našiel dnes predpoludním v ťažšie dostupnom teréne v lese za Kysuckým Novým Mestom obeseného človeka.

Podľa záchranárov ide o nezvestného 33-ročného muža Ľubomíra Jančigu z Kysuckého Nového Mesta, po ktorom pátrali okrem záchranárov aj dobrovoľní hasiči. „Robili sme všetko preto, aby sme ho našli živého a zdravého. Svedkovia, ktorí nám tvrdili, že ho videli na určitých miestach sa nakoniec nepotvrdilo,“ povedal nám dobrovoľný hasič z Nesluše Ivan Todorov.

Podľa záchranárov problémom jeho zmiznutia boli finančné problémy. Ľubomír bol totiž jediný živiteľ rodiny. V minulosti sa liečil na depresie, nedávno však prestal užívať lieky. „Pri pátraní sme využívali informácie od ľudí, ktorí ho vraj videli, ale nepotvrdili sa ako pravdivé. Je nám však ľúto, že sme nezvestného nenašli živého,“ povedal nám záchranár Igor Janckulík z Orava Rescue Systém z Námestova. Do pátracej akcie sa zapojili aj dobrovoľní hasiči. „Žiaľ, nezvestný sa našiel v lese neďaleko Kysuckého Nového Mesta v smere na Ochodnicu. Lekár na mieste skonštatoval, že na strome visel 48 hodín, to znamená, že život si zobral v deň zmiznutia,“ uviedol hasič Ivan Todorov.

Ľubova priateľka prezradila, že keď ušiel z domu, povedal, že ho už život nebaví a že si ide niečo spraviť. „Neviem ako teraz budem splácať nájom, mesačne platíme 400 eur a teraz som bezradná. Ostali mi tri malé deti. Budeme sa musieť zrejme vysťahovať, pretože to nebudem môcť splácať,“ dodáva priateľka Marta. Ľubo si údajne kúpil v obchode alkohol a so sebou si vzal niekoľko liekov a odišiel na neznáme miesto. Vybral si les, kde ukončil svoj život. „Ešte v ten deň večer zavolal svojmu šéfovi a povedal mu, že sedí v lese a pozerá sa na strom a povraz. To bolo všetko čo povedal a zložil telefón,“ prezradil nám zdroj od záchranárov.

Ľubomír ešte pred smrťou zatelefonoval svojmu šéfovi do práce.

Ľubomír ešte pred smrťou zatelefonoval svojmu šéfovi do práce.

zdroj: pluska.sk

Čoraz častejšie sa medzi občanmi hovorí o genocíde.

WIKIPÉDIA: Genocída alebo genocídium je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin. Známa je napríklad genocída židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Je tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin.

Na genocídu sa vzťahuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). Podľa týchto dohovorov je genocída akýkoľvek z nasledujúcich činov, ak sú páchané s úmyslom zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu:

c) úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej skupiny do takých ekonomckých a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému, alebo úplnému fyzickému zničeniu.

Pýtame sa na názor občanov, čo si myslíte?

Príčinou zúfalého stavu občanov, páchajúcich samovraždy je:

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

[divider]

Myslíte, že na Slovensku máme ekonomickú a sociálnu genocídu?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

Video: Alojz Hlina, dňa 27.3.20013 v NRSR pripustil že na Slovensku je dnes páchaná genocída.


Bohužiaľ, Alojz Hlina nič neurobil preto, aby na Slovensku deklarovaná genocída nebola.

Smutná štatistika pre Slovenko: Samovrahov pribudlo, život si vzali najmä starší ľudia

Smutná štatistika pre Slovenko: Samovrahov pribudlo, život si vzali najmä starší ľudia

BRATISLAVA – Samovrahov na Slovensku vlani pribudlo. O život sa pripravilo 592 ľudí, čo je o 25 viac ako predvlani. Väčšinu z nich (497) tvorili muži. Najväčší výskyt samovrážd bol v Banskobystrickom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji, najmenší v Košickom. Dopúšťali sa ich najmä starší ľudia vo veku 50 až 59 rokov, a to v 65 percentách prípadov doma. Vyplýva to z najnovšej publikácie Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

Sociálne či ekonomické zaradenie obetí samovrážd či ich motívy nie sú známe. Detailnejšie údaje má NCZI skôr o samovražedných pokusoch ľudí. I tých je v porovnaní s rokom 2014 viac. Vlani sa o samovraždu pokúsilo 859 ľudí, predvlani 822. Z toho 268 definovali odborníci minulý rok ako demonštratívne. O život sa chcelo pripraviť o niečo viac mužov (51 percent) ako žien. Najčastejšie sa o samovraždu pokúšali ľudia s trvalým pobytom v Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji, najmenej ich bolo v Nitrianskom. Psychiatrickú diagnózu zistili lekári pri samovražedných pokusoch v 73 percentách prípadov.

„Vykonávali ich často nezamestnaní, ale i tí so zamestnaním či invalidní dôchodcovia. Tiež najmä doma. Zväčša šlo o stredoškolsky vzdelaných bez maturity a tých so základným vzdelaním. Boli to najmä slobodní ľudia,“ píše sa v publikácii. K pokusu ukončiť život ich motivovali najmä konflikty, rodinné či existenčné problémy. Samovražedné pokusy boli oproti samovraždám častejšie v nižšom veku. U mužov vo veku 30 až 39 a žien vo veku 20 až 29 rokov.

Muži aj ženy volili ako najčastejší spôsob samovraždy obesenie, zaškrtenie a udusenie. U mužov nasledoval výstrel z ručnej zbrane a u žien skok z výšky. Pri samovražedných pokusoch prevládala u žien otrava a priotrávenie antiepileptikami, sedatívami, hypnotikami či antiparkinsonikami. Nasledovalo úmyselné ublíženie ostrým predmetom. U mužov zase dominovalo poranenie ostrým predmetom či otrava a priotrávenie liekmi.

O samovraždu sa pokúsili minulý rok i 14-roční. V štyroch prípadoch sa to skončilo tragicky, samovražedných pokusov eviduje NCZI 18. Mladiství vo veku 15 až 19 rokov dokonali 11 samovrážd a mali 81 samovražedných pokusov. Mladí sa najčastejšie pokúsili prísť o život užitím veľkého množstva liekov. Chceli tak riešiť najmä konflikty a rodinné či školské problémy.

zdroj: topky.sk

Čoraz častejšie sa medzi občanmi hovorí o genocíde.

WIKIPÉDIA: Genocída alebo genocídium je čiastočné alebo úplné vyvraždenie skupiny osôb alebo jej ťažké duševné či telesné poškodenie s cieľom zničiť ju, zvyčajne z náboženských, rasových, jazykových, národnostných, niekedy aj kultúrnych či politických príčin. Známa je napríklad genocída židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Je tým najťažším zločinom proti ľudskosti. Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin.

Na genocídu sa vzťahuje Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy (1948) a Dohovor o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti (1968). Podľa týchto dohovorov je genocída akýkoľvek z nasledujúcich činov, ak sú páchané s úmyslom zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu:

c) úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej skupiny do takých ekonomckých a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému, alebo úplnému fyzickému zničeniu.

Pýtame sa na názor občanov, čo si myslíte?

Príčinou zúfalého stavu občanov, páchajúcich samovraždy je:

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

[divider]

Myslíte, že na Slovensku máme ekonomickú a sociálnu genocídu?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

Video: Alojz Hlina, dňa 27.3.20013 v NRSR pripustil že na Slovensku je dnes páchaná genocída.

Ako sa z Mellovcov stali Černákovci: Mafiánski bosovia cez vraždy kamarátov.

Ako sa z Mellovcov stali Černákovci: Mafiánski bosovia cez vraždy kamarátov.

Karol a Ivan Mellovci sa stali obávanými mafiánmi hornonitrianskeho podsvetia po poprave vlastného šéfa. „Požehnanie“ im dal Mikuláš Černák.

Písal sa rok 1996. Mafia na Slovensku rástla nekontrolovaným spôsobom. Vyberanie výpalného, krádeže áut, vybavovanie účtov medzi jednotlivými skupinami a vraždy boli vtedy na bežnom poriadku. Jednotlivé regióny Slovenska ovládali rôzne skupiny podsvetia. Ich bosovia však o sebe veľmi dobre vedeli.

Boj o teritóriá často pripomínal vojnové pole. Región hornej Nitry v krvavých začiatkoch deväťdesiatych rokov kontroloval Peter Novotný, prezývaný Tiger. Pochádzal z Partizánskeho a bol známy tým, že ako prvý zo slovenských mafiánov začal chovať tigre. Ľudia, ktorí si Novotného časy pamätajú, hovoria, že v časoch jeho najväčšej „slávy“ nevedel, čo so sebou.

„Myslel si, že môže všetko. Rozprával o tom, že Partizánske mu patrí, že keď bude chcieť, tak postaví na cestu závoru a pustí tam len toho, koho on bude chcieť,“ priblížil nám časy, keď hornej Nitre vládol Tiger, muž, ktorý sa s Novotným poznal. Ako už bývalo zvykom, aj tento mafiánsky bos sa obklopil rôznymi ľudmi s túžbou po rýchlo zarobených peniazoch. Bol medzi nimi autičkár Ladislav Šuhajda, známy v mafiánskych kruhoch, a Ivan a Karol Mellovci, známi bitkári v Prievidzi a okolí.

Kamaráti

Meno Ladislav Šuhajda v regióne hornej Nitry poznali hlavne v obchodoch s autami zo zahraničia. Podľa ľudí znalých pomerov v hornonitrianskom podsvetí vedel tento chlapík ukradnúť každé auto, ktoré si zaumienil, a na tie časy mal vraj naozaj veľa peňazí. Zrejme aj preto sa Ivan a Karol Mellovci začali pri ňom pohybovať.

Ladislav Šuhajda: Jeho telo vykopali takmer po 20 rokoch, keď Mikuláš Černák prelomil mlčanie.

Ladislav Šuhajda: Jeho telo vykopali takmer po 20 rokoch, keď Mikuláš Černák prelomil mlčanie.

[clear]

Pri Šuhajdovi si vraj bratia z Veľkej Lehôtky prišli na slušné peniaze. Všetci traja tvorili nerozlučnú partiu. Ich vzťahy boli také kamarátske, že sa postupne začali navštevovať ich rodiny. Vtedy pracovali tiež pre miestneho bosa Petra Novotného, pre ktorého robili „vymáhačky“ a on s nimi zas obchody s autami.

Ako to už chodí, kde sú peniaze, prídu aj nezhody. Novotný vraj dlhoval Šuhajdovi sedemstotisíc korún za podvod s luxusnou audinou. Tú predali istému podnikateľovi, potom mu ju ukradli a predali ďalšiemu záujemcovi. To bol kšeft, aký vtedy nebol ojedinelý. Pre dvojicu Novotný – Šuhajda to však znamenalo začiatok konca.

Video

zdroj: pluska.sk

Boris Kollár: Tak toto už je aká vypatlanosť? Vy ste sa s koňom zrazili a na jubilejnom 30 ročníku zriadite pre pedofilov koje na sex s jedenástkami?

Boris Kollár: Tak toto už je aká vypatlanosť? Vy ste sa s koňom zrazili a na jubilejnom 30 ročníku zriadite pre pedofilov koje na sex s jedenástkami?

Tvrdá kritika Borisa Kollára na Facebooku:

Tak toto už je aká vypatlanosť? Vy ste sa s koňom zrazili a na jubilejnom 30 ročníku zriadite pre pedofilov koje na sex s jedenástkami? A na 35 jubileu otvorime cintorin pre nekrofilov ? Aby si prisli aj oni na svoje ? Lebo ved aj oni maju svoje prava ?Toto by mal byt hudobny festival a vy ho sprosto zneuzivate na propagaciu islamu a LGBT . POHODA sa zmenila na NGO? Nikto sa vam neprosi o vase zvratene postoje.

Propagácia na festival Pohoda:

Na festivale Pohoda vyrastie prvý minaret na Slovensku

Jubilejný dvadsiaty ročník festivalu Pohoda bude výnimočný. Zásluhu na tom bude mať okrem hudobnej aj nehudobná časť s množstvom prekvapení.

Legendárny multižánrový festival Pohoda už o mesiac oslávi svoje dvadsiate narodeniny. Jeho hudobnú časť už organizátori predstavili, čo však návštevníkov čaká v tej nehudobnej?

O zaujímavostiach a plánoch porozprával Anton Repka z organizačného tímu festivalu. Úplnou novinkou je Pohodová prímestská doprava. Tá spojí trenčianske letisko s Trenčianskymi Teplicami. Areál opäť spestria mnohé diela vizuálneho umenia, fotografie a inštalácie.

Novinkou bude aj Kušnierik Café

Pripravujú tiež niekoľko špeciálnych vystúpení, napríklad popolnočný set počas otváracieho dňa na hlavnom stagei. Novinkou a zároveň poctou jednej z najvýraznejších osobností nielen Pohody bude Kušnierik Café, s ktorým bude spojených zopár prekvapení. O nich však zatiaľ organizátori nechcú hovoriť.

„Všetci ľudia reagujú na témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, a obzvlášť to platí v umení. S umelcami na Pohodu neprichádza len ich talent a technická zručnosť, ale vždy aj konkrétni ľudia s konkrétnymi príbehmi a postojmi. Jednou z tém bude aj spoločenská zodpovednosť umelcov pri ochrane demokracie či nezodpovednosť iných pri šírení zhubných ideológií ako rasizmus a fašizmus,“ vyjadril sa Repka.

Minaret je víťazným návrhom Public Art Contest

Tento rok organizátori spolu s o.z. Archimera vyhlásili druhý ročník Public Art Festival Contest-u. Do súťaže zameranej na umenie vhodné do priestoru festivalu sa mohli prihlásiť umelci z krajín V4.

Tento rok tak spravilo tridsať autorov či autorských kolektívov zo Slovenska a okolitých krajín. Práve vďaka tomuto projektu na Pohode vyrastie prvý slovenský minaret. Symbolická stavba je víťazným návrhom Public Art Contest. Jeho autori chcú týmto dielom prezentovať solidaritu s ľuďmi, ktorých zasiahla utečenecká kríza.

„Navrhnuté dielo sa nám páči ako symbol, zároveň sa nám páči jeho prevedenie. Reaguje na vážnu spoločenskú tému ľahkou vzdušnou konštrukciou, je vynikajúcou umeleckou odpoveďou na nezmyselné vyjadrenia našich autorít a skvelým spôsobom otvára priestor na diskusiu. Niečím pripomína aj inštalácie z festivalu Burning Man v Nevade. Vnímame ho ako čisto pozitívny počin, kreatívny prejav tolerancie a otvorenosti ako typických festivalových hodnôt. Umenie by malo v ľuďoch zanechať nejakú emóciu. Minaret je umeleckou inštaláciou, ktorá má navodzovať dialóg. Autori návrhu dúfajú, že v ľuďoch zarezonuje ako symbol otvorenej spoločnosti a solidarity s trpiacimi. Uvedomujeme si, že môže pôsobiť na prvý pohľad kontroverzne, z nášho pohľadu ale nie je vyjadrením podpory násilnej ideológie, ide o vyjadrenie podpory obetiam zneužívania tohto náboženstva. Na festivale dávame priestor aj iným názorom a konfesiám. Máme kresťanské bohoslužby či stan Shalom Chaverim. Z vlastnej skúsenosti s hudobníkmi z moslimských krajín vieme, ako si vážia hudobné festivaly a možnosť slobodne hrať hudbu. Preto veríme, že festival by mal reagovať aj na problémy v ich častiach sveta,“ vysvetlil Repka.

zdroj: webnoviny.sk

Kto je vlastne Ján Budaj? A pre koho pracuje? Alebo kto preňho pracuje ..

Kto je vlastne Ján Budaj? A pre koho pracuje? Alebo kto preňho pracuje ..

Komentár Juraja POLÁČKA: Kto je vlastne Ján Budaj? A pre koho pracuje? Alebo kto preňho pracuje…

Zdanlivo nezmyselná otázka. Kto z pamätníkov „Revolúcie štrngajúcich kľúčov“ by nepoznal Jána Budaja organizátora demonštrácií charakterizovaného pletenou čiapkou odvtedy nazývanou „budajkou“? Poďme sa však pozrieť kto sa stal jeho asistentom v NR SR v tomto volebnom období. Pre mnohých to bude veľké prekvapenie.

Po prevalení aféry jeho spolupráce so Štátnou bezpečnosťou sa na chvíľu stiahol z veľkej politiky, ale v politike ako takej zostal aktívny stále. Dnes je späť. Stal sa poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za OĽaNO.

Šokujúcou informáciou sa stalo oznámenie jeho asistenta. Stala sa ním ďalšia známa postava akcií organizovaných zahraničnými mimovládkami a americkou ambasadádou, bývalý asistent Ivety Radičovej, konšpirátor Juraj Smatana.

Vo viacerých článkoch som sa zaoberal práve spomínanými akciami, ktoré svojim popieraním práva na slobodu názoru a organizovaním politických nátlakových akcií za zahraničné peniaze podkopávajú základy demokratických princípov tejto spoločnosti. Rôzne tzv. mimovládne organizácie v skutočnosti vykonávajú politickú agendu bez verejnej kontroly a samozrejme bez akéhokoľvek mandátu.

Juraj Smatana je jednou z hlavných postáv tohto kaleidoskopu osôb a organizácií. Hoci Budaj so Smatanom spolupracujú už niekoľko rokov v rámci strany Zmena zdola, kedy dokonca spolu kandidovali vo voľbách v roku 2012, zvolením Smatanu za asistenta Ján Budaj akceptoval jeho činnosť v posledných rokoch, jeho väzby so spomínanými organizáciami a ich zahraničnými sponzormi.

Domyslené do dôsledkov: Nevieme, či Juraj Smatana bral a berie za svoje aktivity peniaze. Ak áno, potom by sa dal Juraj Smatana v zmysle amerického zákona FARA (Zákon o registrácii zahraničných agentov) považovať za zahraničného agenta, ktorý zastupuje záujmy USA na Slovensku, Ján Budaj by sa ocitol v podozrení, že jeho verejné aktivity nie sú tak úplne samostatné.

Či je Juraj Smatana alebo nie je zahraničným agentom však nie je až také podstatné. Je skrátka človekom, ktorý intenzívne pracuje na likvidácii demokracie na Slovensku a dnes sa zo súkromnej sféry presunul do verejnej, kde za peniaze nás, daňových poplatníkov šíri svoje konšpirácie a aktivity na pôde najvyššieho orgánu zastupiteľskej demokracie. A Ján Budaj je človekom, ktorý mu to umožnil.

Ešte raz sa pýtam. Kto je vlastne Ján Budaj. A pre koho pracuje?
Juraj Poláček

zdroj: web.archive.org

Ján Budaj

Starosta dal nakladačku výtvarníkovi, ktorý chcel červenou farbou pomalovať pamätník komunistu Pješčáka. Kotlebovci reagujú.

Starosta dal nakladačku výtvarníkovi, ktorý chcel červenou farbou pomalovať pamätník komunistu Pješčáka. Kotlebovci reagujú.

V obci Veľký Lipník v okrese Stará Ľubovňa došlo k incidentu pri ktorom mal na výtvarníka Ľuboša Lorenza zaútočiť starosta obce Peter Labant.

K potýčke došlo pri pamätnej tabuli venovanej prokurátorovi Jánovi Pješčakovi, ktorá je osadená na budove Obecného úradu. Podľa výtvarníka Ľuboša Lorenza ju údajne odhalili 15. mája. Informáciu ako prvý priniesol portál týždeň.

„Opäť sa ukázalo, čoho sú schopní prívrženci komunistického režimu a jeho funkcionárov, mám zlomené rebro. Zaútočil na mňa nejaký hlupák. Neskôr som si prečítal v novinách, že to bol vlastne sám starosta obce,“ uviedol pre TASR Lorenz a priblížil, k čomu vlastne došlo.

„Pokúsil som sa pretrieť tabuľu, ktorá bola venovaná justičnému komunistickému vrahovi, vodou zmývateľnou farbou. Na to on zaútočil, skopol debnu na ktorej som stál, spadla a ja som spadol na tú debnu. Narazil som si rebro o debnu pravdepodobne, ruku a hlavu o betón. Len čo sa to stalo, tak namiesto toho, aby mi dali prvú pomoc, ešte mi začali nadávať. Vyhrážali sa mi, že nech vypnú kolegovia kamery, že si to so mnou vybavia,“ povedal Lorenz.

„Polícia začala trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví a pre prečin výtržníctva. Samotné poškodenie pamätníka sa dokumentuje ako priestupok proti majetku,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Migaľová a dodala, že k čomu presne došlo, je predmetom vyšetrovania.

zdroj: pluska.sk

Ľuboš Lorenz
[clear]

Kotlebovci takto reagujú na facebooku:

Thák a na záver dňa aj radostná správa 🙂

Možno ste zaregistrovali činnosť dvoch akože umelcov Kalmusa a Lorenza. Títo ,,umelci“ sa preslávili tým, že v minulosti pofŕkali červenou farbou bustu Vasila Biľaka. Deň po parlamentných voľbách na seba upozornili znovu. Ako reakciu na demokratický vstup M. Kotlebu do parlamentu sa títo vandráci rozhodli hádzať blato na všetko, čo súviselo s Jozefom Tisom: socha, značku ulice podľa J.Tisa či pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome. Zašpiniť, natočiť a utiecť. KSS ich zažalovala, ale Lorenz,Kalmus obhajovaní Lipšicom súd vyhrali

Dnes sa pán umelec znovu vybral na vandrovku do Veľkého Lipníku, aby obohatil svojim umením ďalší pamätník, tentoraz komunistu Pješčáka. Tentokrát sa mu to vypomstilo a dostal nakladačku od starostu Petra Labanta. Má zlomené rebro, narazenú ruku a kvalitné očné tiene. Nabudúce si chalanisko rozmslí, kde sa bude hrať na hovnomana. Denník N a Týždeň už vyplakávajú.

Tu je srdcervúci telefonát 🙂

zdroj: facebook.com

Video

Ako to vidia občania? Hlasujte v ankete.

Ako hodnotíte čin výtvarníka Kalmusa a Lorenca?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...