Bábätko napadol agresívny hmyz, odborníčka je zhrozená: Dianku dohrýzla lienka z Ázie!

Bábätko napadol agresívny hmyz, odborníčka je zhrozená: Dianku dohrýzla lienka z Ázie!

Dotieravý hmyz dohrýzol malé bábätko! Len trojmesačná Dianka sladko spinkala v kočíku na terase rodinného domu v Rovinke (okr. Senec).
Keď sa však na ňu prišla pozrieť jej mamina Kamila Džurňáková (31), neverila vlastným očiam! Na jej malom drobčekovi si totiž pochutnávala lienka. Obrovské uhryznutie prekvapilo aj odborníčku zo Slovenskej akadémie vied Sandru Viglášovú, ktorá hovorí, že nikdy nič podobné nevidela. Podľa nej pochádza tento druh lienky z ďalekej Ázie.

Trojmesačná Dianka spokojne spala v kočíku na terase ich rodinného domu. Keď ju po 15 minútach prišla skontrolovať mamička Kamila Džurňáková, zbadala na líčku svojej dcérky lienku. „Najskôr som si ju chcela len odfotiť, ale keď som prišla bližšie, videla som, že malá je na líčku celá dohryzená,“ povedala Kamila. Malému drobčekovi rodičia poranené miesto hneď ošetrili. „Líčko sme jej umyli vodou a potierame aloou verou,“ doplnila mamička.

Nový Čas oslovil Sandru Viglášovú, odborníčku z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorá zostala po uzretí fotografie poriadne prekvapená. „Toto som ešte nikdy nevidela. Lienka ju normálne objedala, vôbec tomu nerozumiem. To, že by lienka jedla epitel kože, som nezažila. Môže to byť aj prehnaná alergická reakcia na kontakt s lienkou, lebo dievčatko si buduje imunitu,“ prezradila Viglášová. Na Dianku za­útočila lienka z Ázie. „Uhyzla ju Lienka východná. V Európe sa využíva v boji proti škodcom,“ uzavrela.

Na jeseň sú hladné

Sandra Viglášová, Ústav ekológie lesa SAV

– Lienky hryzú človeka len vtedy, keď sú hladné. Na jeseň nemajú dostatok svojej prirodzenej potravy mušiek a pre oteplenie nalietavajú do ľudských obydlí. Ak si sadnú na človeka, môžu ho pohrýzť. Lienka do tela človeka nevypúšťa nič, môže iba narušiť kožu, ktorá sa bráni opuchnutím a miesto môže svrbieť.

Lienky prišli z Ázie

– Lienka východná pochádza z Ázie. Vo Francúzsku a v Belgicku ju používali v boji proti biologickým škodcom – voškám v skleníkoch. Odtiaľ ušla a začala sa rozmnožovať aj u nás. Najčastejšie je oranžová a môže mať 0 až 19 čiernych bodiek alebo je čierna s 2 až 4 červenými bodkami. Larvy týchto lienok požierajú aj vajíčka našich druhov lienky desaťbodkovej a dvojbodkovej.

zdroj: cas.sk

Prievidzu navštívi prezident SR Andrej Kiska. Na námestí mu môžete vyjadriť svoj názor

V stredu 26. októbra 2016 navštívi mesto Prievidza prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

Oficiálna návšteva sa začne pracovným rokovaním na Mestskom úrade. Podľa plánovaného programu príde Andrej Kiska na Námestie slobody pred Mestský dom o 9.30 h, kde bude priestor na krátke zvítanie sa s ním.

Verejnosť srdečne pozývame, aby sa zúčastnila privítania prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v našom meste.

zdroj: prievidza.sk

Matica Slovenská: Máme trezor so zlatými tehličkami, no nemôžme sa k nim dostať

Matica Slovenská má za sebou aj temnú minulosť. Jej znakom bolo podnikanie. A preto sa dnes súdi s človekom, ktorý jej na čele stál dvadsať rokov.

Matica Slovenská si hľadá novú formu pôsobenia v 21. storočí. No to nič nemení na otázke, či inštitúcia má dnes ešte zmysel.

Na otázky HNtelevízie odpovedal Maroš Smolec, správca Matice Slovenskej.

zdroj: tv.hnonline.sk

Video

VIDEO – Dramatické pristátie lietadla v Prahe, z ktorého tuhne krv v žilách

Mal to byť prílet ako každý iný, pristátie Boeingu 737 z Neapolu na letisku v Prahe sa však zmenilo na nervy drásajúci moment, ktorý takmer skončil leteckou haváriou. Veterné počasie sa podpísalo pod neúspešný pokus o pristátie, ktorý sa iba vďaka duchaprítomnosti a profesionalite pilotov neskončil tragédiou.

Tí stihli v poslednej chvíli zodvihnúť lietadlo späť do vzduchu a na druhý pokus bezpečne pristáť.

Video

zdroj: dobrenoviny.sk

Vo veku 86 rokov zomrel druhý slovenský prezident Michal Kováč

Vo veku 86 rokov skonal v kruhu najbližších v Nemocnici sv. Michala v Bratislave, kde ho v piatok previezli po ťažkostiach s dýchaním. Zomrel na zlyhanie srdca.

Informáciu potvrdil hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov, pod ktorý patrí nemocnica, aj rodinný priateľ Pavol Demeš. Informoval tiež, že kancelária prezidenta pripraví štátny pohreb. S prezidentom sa bude môcť rozlúčiť aj verejnosť.

Kováč ležal v nemocnici od piatka 30. augusta. Jeho stav bol vážny, preto ho museli uviesť do umelého spánku a napojiť na pľúcnu ventiláciu. V pondelok sa jeho zdravotný stav mierne zlepšil. Bol pri vedomí a dýchal bez pomoci prístrojov. Na druhý deň však nastalo zhoršenie a opäť ho museli napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. Začali mu zlyhávať orgány. V priebehu niekoľkých mesiacov ho museli hospitalizovať už viackrát. Exprezidenta roky trápila aj Parkinsonova choroba.

Naposledy sme mohli exprezidenta vidieť koncom septembra 2015, kedy mu usporiadali oslavu 85. narodenín. Tie mal 5. augusta. Zablahoželať mu prišli jeho nástupcovia vo funkcii Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič aj súčasná hlava štátu Andrej Kiska.

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša na východnom Slovensku. Po ukončení Obchodnej akadémie v Humennom vyštudoval v Bratislave Vysokú školu ekonomickú a od roku 1956 až do roku 1989 pracoval v bankovníctve.

V roku 1993 sa stal podľa denníka pravda prvým prezidentom po vzniku Slovenskej republiky. Do funkcie ho zvolili poslanci Národnej rady, bol nominantom HZDS. Jeho prezidentovanie bolo poznačené rozpormi s vtedajším premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom. Dôvodom bol Mečiarov autoritatívny štýl politiky. Michal Kováč vo funkcii hlavy štátu skončil v roku 1998.

Podľa Kisku pomohol M. Kováč Slovensku nezísť úplne z cesty

Odišiel prvý prezident moderného slovenského demokratického štátu, napísal v reakcii na úmrtie Michala Kováča súčasný prezident Andrej Kiska na sociálnu sieť. „Michal Kováč bol prezidentom v zložitom období rokov 1993–1998, keď sa zvádzal bezohľadný a doslova surový zápas o vnútorný charakter a budúcnosť Slovenskej republiky na mape Európy a sveta. V tomto zápase obstál a svojím pôsobením pomohol Slovensku nezísť úplne z cesty, ktorá nás potom postupne priviedla do európskej rodiny slobodných národov a štátov,“ vyzdvihol úlohu svojho predchodcu Kiska.
Prezident ďalej napísal, že je poľutovaniahodné a aj charakteristické pre našu dobu, že sa Kováč nedožil aktov justičnej spravodlivosti za únos svojho syna, po ktorých tak veľmi túžil, tak ako neboli napravené morálne a materiálne krivdy z prvých rokov slovenskej štátnej samostatnosti v 90. rokoch minulého storočia. Vo svojom statuse na facebooku vyjadril Kiska exprezidentovi poďakovanie.

Úprimnú sústrasť rodine prostredníctvom sociálnej siete vyjadril aj predseda parlamentu Andrej Danko.

Na úmrtie Michala Kováča zareagoval aj premiér Robert Fico, ktorý informáciu o jeho smrti podľa svojich slov prijal s ľútosťou. „Spájali nás vynikajúce medziľudské vzťahy – profesionálne i osobné. Rodine a blízkym Michala Kováča chcem vyjadriť svoju úprimnú sústrasť,“ uviedol premiér.

zdroj: spravy.pravda.sk

Nie prvý ale druhý slovenský prezident

Väčšina médii ale aj terajší prezident Andrej Kiska sa zmýlili a napísali, že ide o prvého slovenského prezidenta. Ide o omyl, pretože sa jedná o druhého slovenského prezidenta. Prvým slovenským prezidentom bol Jozef Tiso – Slovensko (1939 – 1945)

Desivý článok o Václavovi Havlovi a jeho rodine. Letí ako hurikán českým internetom

Častý prispievateľ servera Neviditeľný pes Tomáš Guttmann zverejnil svoj komentár na tému morálky Václava Havla a jeho rodiny. Poznamenáva v ňom, že doložené fakty o živote Havlových rodinných príslušníkov sú málo lichotivé. Článok sa teraz, v dňoch pripomínanie nedožitých 80. Havlovci narodenín, masívne šíri českým internetom.

„Havel je často považovaný za morálnu autoritu, ale to je v príkrom rozpore so všetkým, čo si možno o jeho živote prečítať,“ spomína Guttmann vo svojom texte, v ktorom sa odkazuje na mnohé publikácie. „Ide o typickú Kafkovsko-Haškovsko-Cimrmanovskú situáciu: Človek, ktorý písal o živote v pravde, žil v polopravde. Doložené fakty demonštrujú Havlovu nemorálnosť, ktorá má pôvod v jeho rodine a sprevádza ho od skorej mladosti,“ podotýka následne autor, ktorý pravidelne publikuje na serveri NeviditelnýPes.cz, okrem iného aj o celospoločensky diskutovaných témach.

Ten popisuje, ako rodičia Havla boli vždy v kontakte so slávnymi a dôležitými ľuďmi. Za prvej republiky získala napríklad Havlova rodina pomocou politického oportunizmu a aj vyloženej korupcie významné postavenie vo výrobe filmov a faktický monopol na premietanie cudzích filmov, píše.

„Členovia Havlovej rodiny sa za druhej svetovej vojny priatelili s najvyššími nacistami, členmi tajnej služby, gestapa a protektorátnej vlády. Strýko Miloš Havel nielen pasívne kolaboroval, ale dokonca žiadal svojich nacistických priateľov, aby použili násilie proti jemu nepohodlným ľuďom. Firma Lucernafilm natočila v čase okupácie a holokaustu mnoho idylických a veselých filmov. Malý Václav za vojny obdivoval nemecké uniformy a behal na ulici za vojakmi, ako láskyplne poznamenala vo svojom denníku Václavova mamička, „uvádza nelichotivé fakty Guttmann. Po vojne podľa jeho zistení bola rodina získaná pre spoluprácu s novým režimom.

Archív Ministerstva vnútra podľa jeho slov jasne dosvedčuje, že Havlov strýko Miloš podpísal spoluprácu s ŠtB a všetci členovia rodiny vrátane synovca Václava si toho iste boli vedomí. „Rodinné konexie pomáhali aj Václavovi Havlovi, napríklad keď bol prijatý za kulisára v divadle ABC na príhovor otca pri riaditeľa divadla, čo znamenalo začiatok jeho divadelnej dráhy,“ zmienil Guttmann s tým, že Havlov otec sa vyznačoval sympatiami k socializmu, ktoré prešli aj na syna Václava.

„V čase stalinských procesov v roku 1952 bol vášnivým stúpencom socializmu a odporcom kapitalizmu. Tieto názory si Havel udržal až do najzrelšieho veku, a seba označoval nielen za púheho socialistu, ale za ‚socialistu mravného‘, pretože slovo mravný bolo jeho najobľúbenejším prívlastkom. ŠtB kontaktovala Havla už okolo roku 1954 a udržiavala s ním kontakt po celé trvanie socializmu v Čechách, „poznamenáva.

Všíma si však aj Havlových životopisov, v ktorých Václav tvrdil, že kvôli svojmu buržoáznemu pôvodu nemohol študovať. „Faktom je, že bol Havel, na rozdiel od mnohých nadaných ľudí, prijatý na ČVUT, a školu pre nezáujem opustil,“ hovorí.

Stranou nenecháva ani Havlov pobyt vo väzení, keď bol uvoľňovaný a boli mu napríklad umožňované schôdzky s manželkou. Zúčastnil sa vraj aj súťaži o titul Vzorný pracovník. „Po prepustení z väzenia mal Havel pokoj, a bolo mu postupne umožnené stať sa neoficiálne hlavou opozície, za ktorou sa stále viac cítil oprávnený monopolne konať. Ako prebiehala v Rusku perestrojka, komunisti sa už niekoľko rokov chystali na nenásilné odovzdanie moci, aj keď nekompromisného opozičníka držali stále v šachu. Havel neskôr priznal, že už niekoľko rokov pred nežnou revolúciou ho komunisti kontaktovali, „opisuje Guttmann. A opisuje aj situáciu po 17. 11. 1989, kedy ŠtB vraj mala situáciu pod kontrolou a Havlovi zabezpečila vstup na tribúnu.

Všetky svedectvá podľa Guttmann tiež potvrdzujú, že Havel nepremeškal jedinú príležitosť na seba upozorniť alebo presadiť sa. Aj keď písal rád o morálke, sám trpel rozvoľnenými mravmi. „Bez hanby chodil s manželkou svojho neprítomného kamaráta a neloajalitu svojej manželke žartovne nazýval citovou odstredivosťou,“ opisuje.

„Havlov život v pravde sa zdá absurdnejší než všetky jeho absurdné hry dohromady. Úplne absurdným bol obdivovateľ hippies, ktorý viedol vojnu proti civilným obyvateľom spriateleného štátu. Najabsurdnejšie však je, že sa tomuto filozofovi podarilo častým opakovaním slov ‚mravnosť‘ a ‚pravda‘ stať sa hrdinom a morálnym vzorom nielen pre Rudé Právo, ale aj pre mnoho dôverčivých ľudí. Morálnym vzorom sa stal človek, ktorý ignoroval kolaboráciu svojej rodiny s nacistami i komunistami a ktorý sa handrkoval o peniaze, „uzavrel nelichotivo Guttmann sa slovami, že hrdinom sa stal človek s temnou minulosťou.

zdroj: parlamentnilisty.cz