Zamestnanci veľkých supermarketov sa vzbúrili a zakladajú vlastný. Ponúknu slovenskú kvalitu

Zamestnanci veľkých supermarketov sa vzbúrili a zakladajú vlastný. Ponúknu slovenskú kvalitu

Zamestnanci veľkých supermarketov sa vzbúrili a zakladajú vlastný. Ponúknu slovenskú kvalitu . V bratislavskom Ružinove vyrastá mimoriadne odvážny projekt slovenského supermarketu, ktorý ponúkne kvalitné lokálne produkty.

Na okraji nového klientského centra v bratislavskom Novom Meste vyrastá supermarket. Bratislavčania si ho mohli všimnúť pod značkou YEME. Ide o mimoriadne odvážny koncept supermarketu zameraného na lokálnu kvalitu.

Obchod založili bývalí zamestnanci sietí ako Tesco, Lidl či Hypernova, ktorí sa rozhodli založiť vlastný supermarket zameraný na to, čo veľké reťazce často opomínajú – lokálnu kvalitu.
Zatiaľ jediná predajňa nového supermarketu bude stáť pri už spomínanom Klientskom centre na Tomášikovej ulici. Projekt je založený na úzkej spolupráci so slovenskými mliekarňami, chovnými družstvami, farmami, obilnými mlynmi, pestovateľmi, remeselnými pivovarmi a vinárstvami. Práve kvalitné domáce potraviny sú podľa zakladateľov obchodu nedostatkovým tovarom, ktorý v segmente supermarketov chýba.

To, že o koncept je medzi spotrebiteľmi záujem, dokazuje aj raketový rast Facebookovej stránky obchodu, ktorý má už teraz vyše 6000 fanúšikov, hoci stále nie je otvorený. Predajňa by mala svoje brány otvoriť 3. marca. Či pribudnú ďalšie predajne tejto siete závisí od úspechu tej materskej.

zdroj: dobrenoviny.sk

Učiteľka z britského gymnázia reaguje na slovenského ministra školstva: Draxler, toto si prečítaj!

Učiteľka z britského gymnázia reaguje na slovenského ministra školstva: Draxler, toto si prečítaj!

Minister školstva Juraj Draxler zrejme žije v paralelnom vesmíre. Nedávno upozorňoval, že anglickí učitelia sa majú podobne ťažko ako pedagógovia na Slovensku. Čísla sú však úplne iné.

Kým anglický učiteľ patrí podľa OECD medzi najlepšie platených – dostáva 52,1 eura za vyučovaciu hodinu, tak slovenský učiteľ pôsobí ako chudobný príbuzný s platom 4,5-krát menším. Draxler na svojej facebookovej stránke v čase štrajku odporučil článok, ktorý hovorí, ako zle sa majú niektorí učitelia v Anglicku. Musia bývať po troch v izbe či obsluhovať vysokozdvižné vozíky. Realita je však iná. Podľa oficiálnych údajov OECD po prepočte na jednu vyučovaciu hodinu sú anglickí učitelia dokonca štvrtí najbohatší v Európe – zarábajú 52,1 eura.

Slovenskí učitelia tak pôsobia ako absolútne chudobní príbuzní. Na jednu vyučovaciu hodinu zarábaju 12,20 eura. Suverénne najbohatši sú v Luxembursku, kde za jednu hodinu so žiakmi zarobia až neuveriteľných 92,20 eura. Lepšie zarábajú učitelia vo všetkých okolitých krajinách. Draxlerova hovorkyňa svojho ministra bráni tým, že porovnania používa, aby dal situáciu slovenských učiteľov do kontextu. Zároveň ako minister súhlasí so zvýšením platov učiteľov, s tým, že do roku 2020 by im prial navýšenie o tretinu.

Ušetrím mesačný plat

Monika Kočišová pôsobí ako učiteľka v anglickom meste Boston. Okrem vyššieho platu jej zamestnávateľ prispieva takmer celou sumou na nájom. „Áno. Je to hrozné, lebo musím bývať so snúbencom,“ smeje sa Monika s tým, že jej tri single kolegyne bývajú v päťizbovom dome, ktorý im prenajíma škola. „Je nám tu dobre. Za mesiac ušetrím toľko, čo by som na Slovensku ako učiteľka zarobila,“ dodáva Monika s tým, že v Anglicku môže odborne aj platovo rásť. „U nás by som aj s PhD. titulom mala stále ten istý plat,“ uzatvára.

Video

zdroj: cas.sk

Tak tomu sa vraví „dobré hospodárenie“.  Ďakujeme za dobré správy, budeme ich pozerať každý deň, už sa na ne zasa tešíme!

Tak tomu sa vraví „dobré hospodárenie“. Ďakujeme za dobré správy, budeme ich pozerať každý deň, už sa na ne zasa tešíme!

Dobré správy pre Slovensko. Dobré by boli, ak by sa naozaj dobre hospodárilo. Paradoxom je, že podľa platných slovenských zákonov je možné aj zlé hospodárenie legalizovať.

portál topky.sk píše:

Mýtus z dobrých správ zbúraný: Eurofondy zadarmo? Kravina, ktorú odhalia tieto čísla!

BRATISLAVA – Obed zadarmo neexistuje. Ani z eurofondov. Slovensko zaplavili reklamy, ktoré hlásia, že vďaka eurofondom naša krajina rastie. Peniaze z Bruselu však nerastú na stromoch. Aj keď si možno veľa ľudí myslí, že tieto peniaze k nám prichádzajú zadarmo, opak je pravdou.

„Prvou lekciou ekonómie je, že neexistuje niečo ako obed zadarmo. Prvou lekciou politiky je ignorovať prvú lekciu ekonómie,“ píše ekonomický analytik Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS. Diváci, ktorí sa potešili, že od Európskej únie dostávame niečo zadarmo, by mali spozornieť. Faktom je, že na každé euro, ktoré príde z Bruselu, musia Slováci niečo prispieť.

Za rok 2015 sme dostali z eurofondov 17,4 miliardy eur. Slovensko na oplátku odviedlo do EÚ 7,5 miliardy eur. Ďalšími 4,3 miliardami prispelí tí, ktorí o dotáciu žiadali. Celkovo sme sa tak na 1 euro, ktoré prišlo na Slovensko, zložili 68 centami. „Od roku 2004 do roku 2015 sme tak na každé vyčerpané 1 euro z eurofondov museli vynaložiť 68 centov, pričom 43 centov odišlo do bruselského rozpočtu (a potom sa nám v EU fondoch vrátilo), a 25 centov ostalo v cene projektov na Slovensku,“ tvrdí ekonóm.

[clear]

Eurofondy tak nie sú ani zďaleka obedom zdarma. K tomu treba pripočítať plýtvanie a korupciu, ktoré z toho plynú. Na toto treba myslieť hlavne počas reklám s názvom „dobré správy“, ktoré bežia v televíziách.

Dobré správy za peniaze daňových poplatníkov

Na spotoch sa zo začiatku objaví malý chlapec alebo dievča, ktoré oznámi radostnú správu, že vďaka eurofondom Slovensko rástlo. Postupne ho vystrieda o niekoľko rokov staršia osoba až nakoniec výborné správy zahlási dospelák. Spoty končia slovami: „Vďaka eurofondom sme vyrástli. Až 80 percent verejných investícií tvoria prostriedky z EÚ. Vďaka nim sa Slovensko mení na vyspelú a modernú krajinu.“

[clear]

Štvrtého decembra minulého roku podpísal Úrad vlády za 2,1 milióna eur reklamné zmluvy s viacerými médiami. Do Markízy išlo najviac, až takmer 600 tisíc eur. Do televízie JOJ putovalo 540 tisíc eur, do TA3 takmer 411 tisíc. Na eurofondovej reklame so štátom zarobili aj rádiá Fun (300 tisíc), Expres (takmer 121 tisíc) a Vlna, Anténa Rock či Jemné melódie (spolu 168 tisíc).

zdroj: topky.sk

Čo je však príčinou zlého hospodárenia?

Najvyšší kontrólny úrad si neplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

1. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie.

NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom. Jeho činnosť vychádza z Limskej deklarácie Smerníc o zásadách nezávislej kontroly, ktorá bola prijatá na IX. Kongrese medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Tento dokument obsahuje východiskové filozofické axiómy kontroly vôbec a princípy fungovania najvyšších kontrolných inštitúcií zúčastnených štátov.

Podľa nich je kontrola považovaná za jednu z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Preto, aby najvyššia kontrolná inštitúcia štátu mohla plniť svoje základné poslanie, t.j. napomáhaniu správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami a aby mohla svoju kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a účinne, musí byť vo svojej činnosti nezávislá.

Tieto základné požiadavky kladené na činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií štátu sú preto zaručené aj ústavou SR.

Čítať viac >>

Prečo na túto príčinu zlého hospodárenia nepoukáže žiadny poslanec v NRSR? Je to zámer, alebo neschopnosť?

Rozhnevaní učitelia zahodili zábrany, Slovákom ukazujú pravdu: Toto sú naše výplatné pásky!

Rozhnevaní učitelia zahodili zábrany, Slovákom ukazujú pravdu: Toto sú naše výplatné pásky!

BRATISLAVA – A je to vonku. Učitelia po prvý raz zverejnili svoje výplatné pásky. Slovenskom momentálne hýbe štrajk v školstve a požiadavky učiteľov vyvolali v spoločnosti búrlivé reakcie. Veľa kritikov tvrdí, že učitelia majú nadštandardné platy. Po prezretí si týchto pások sa konečne zbúra mýtus, že ich platy sú nadpriemerné!

Každý o nich diskutuje, ale v skutočnosti o nich nikto nič nevie. Reč je o učiteľských platoch. Ministerstvo tvrdí, že priemerný plat je v školstve je 997 eur v hrubom. To by znamenalo, že ich plat je oproti priemernému platu až 116 %. Na prvý pohľad je táto suma naozaj vysoká, no v realite má iba malú oporu. Veľkej väčšine učiteľov však tisíc eur na účet nepríde.

Ako je možné vidieť z priloženej štatistiky, Slovensko je posledné! Za rok 2013 bol zárobok slovenského učiteľa iba 11 116 dolárov, čo je suverénne najmenej z krajín OECD.

Fotogaléria

zdroj: topky.sk

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9 alarmujúcich faktov o školstve, ktoré musí vidieť každý rodič!

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9 alarmujúcich faktov o školstve, ktoré musí vidieť každý rodič!

BRATISLAVA – Na Slovensku sa konečne stáva veľkou témou školstvo. Včerajšia demonštrácia v Bratislave a neobmedzený štrajk vyvolali medzi Slovákmi búrlivé reakcie. To, že učitelia bojujú o dôstojný plat a postavenie svedčí aj 9 alarmujúcich faktov, ktoré zostavili analytici. Tie by mal vidieť, každý rodič.

Deväť alarmujúcich faktov o našom školstve zostavila kampaň A dosť!, ktorá sa skladá z odborníkov na školstvo. Ide o nestranícku občiansku iniciatívu zaoberajúcu sa vzdelávaním v jeho rôznych podobách.

1. V kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov.

Medzinárodná štúdia OECD PISA zisťuje vedomosti a zručnosti 15-ročných žiakov v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Robí sa od roku 2000 každé tri roky, Slovensko sa na nej zúčastňuje od roku 2003.

Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD: z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23. – 29. mieste v matematike, na 28. – 31. mieste v prírodných vedách. Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach.

Napríklad v testovaní čitateľskej gramotnosti OECD PISA 2012 dosiahli slovenskí žiaci 463 bodov a sú pod priemerom OECD, ktorý je 501 bodov. Slovenská republika sa nachádza na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie.

2. Naše deti nie sú v školách šťastné. V celosvetovom hodnotení patria slovenské školy do trojice najmenej obľúbených.

Prieskum OECD PISA 2012 zisťoval, ako rady chodia deti do školy. V hodnotení obľúbenosti sa naše školy umiestnili predposlednom (25.) mieste z 26 krajín Európskej únie a na treťom mieste od konca zo všetkých 64 sledovaných krajín.

(Údaj odráža percento študentov, ktorí „súhlasia“ alebo „rozhodne súhlasia“ s tvrdením: Cítim sa šťastný/á v škole. Krajiny a ekonomiky boli zoradené od najviac po najmenej obľúbené podľa percenta študentov, ktorí uvádzajú, že sú v škole šťastní.)

3. Dlhodobo investujeme do vzdelávania a budúcnosti našich detí najmenej financií spomedzi vyspelých krajín.

Podľa údajov OECD investujeme do vzdelávania našich detí najmenšiu časť HDP. Podľa posledného prieskumu v roku 2011 to bolo iba 4,37 %. Pre porovnanie: krajiny OECD investujú do vzdelávania v priemere 6,07 %. Sme tak na poslednom mieste spomedzi 33 krajín OECD.
Slovenské výdavky na žiaka patria medzi najnižšie. V roku 2010 vynakladalo Slovensko na jedného žiaka vo veku od 6 do 15 rokov spolu približne 53 tisíc USD, čo bolo spolu s Čile, Maďarskom, Tureckom a Mexikom najmenej v OECD.

Napriek zlepšeniu vo vybavení škôl učebnými zdrojmi sme podľa hodnotenia riaditeľov druhí najhorší spomedzi krajín OECD (pred Mexikom).

4. V porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti a tento stav sa ďalej zhoršuje.

Spomedzi všetkých 33 krajín OECD má u nás nepriaznivé sociálne zázemie žiakov najvýraznejší vplyv na ich vzdelávacie výsledky. Na Slovensku viac než inde platí, že ak je dieťa z chudobnej rodiny, nemá šancu získať potrebné vzdelanie.

Už v roku 2003 dosahovali naši žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia horšie výsledky, než by mali vzhľadom na svoj sociálny status. Ich zaostávanie sa v roku 2012 ešte prehĺbilo.

5. Najmenej si ceníme prácu učiteľov. Ich platy v porovnaní s inými absolventmi vysokých škôl sú len polovičné, čo je najmenej spomedzi krajín vyspelého sveta.

V porovnaní platov učiteľov s platmi iných absolventov vysokých škôl (VŠ) sme na poslednom, 30. mieste spomedzi analyzovaných krajín OECD, keď u nás učitelia zarábajú až o 55 % menej ako iní absolventi VŠ. Učitelia vo vyspelých krajinách sveta zarábajú len o 15 % menej než absolventi ostatných VŠ.

6. Dramaticky sa zvyšuje počet žiakov, ktorých náš vzdelávací systém nevie pripraviť na život a dať im šancu na úspech v zamestnaní.

Zvyšuje sa počet žiakov, ktorí dosahujú v testoch z matematiky také slabé výsledky, že im hrozia vážne problémy s pracovným uplatnením a znižuje sa ich šanca uspieť v živote. Podľa výsledkov PISA 2012 sa to dotýka 27 % žiakov a podľa odhadu sa za 25 rokov tento stav takmer zdvojnásobil.

7. Naše univerzity patria k najslabším. Do zahraničia odchádza študovať päťkrát viac maturantov a vysokoškolákov ako z okolitých krajín.

Podľa údajov OECD z roku 2012 odchádza zo Slovenska študovať do zahraničia každý siedmy študent.

V TOP 5 renomovaných rankingových rebríčkoch (QS World University Rankings, Times Higher Education World University Rankings) sa do 700. miesta medzi najlepšími univerzitami sveta pravidelne umiestňuje iba jedna slovenská univerzita (Univerzita Komenského) a do 800. miesta len dve (Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita).

8. Výdavky na výskum a vývoj sú dlhodobo zahanbujúce a predstavujú len jednu tretinu priemeru krajín OECD.

Výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike sa v období rokov 2000 až 2013 síce zvýšili, ale iba z 0,64 % HDP na 0,83 % HDP. Sú to stále piate najnižšie výdavky v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami OECD. V roku 2013 bol priemer OECD na úrovni 2,36 % HDP. Navýšenie medzi rokom 2007 (0,45 % HDP) a rokom 2013 (0,83 % HDP) predstavujú prakticky len investície do výskumnej infraštruktúry zo zdrojov Európskej únie (OP Výskum a vývoj).

9. Vzdelávanie je na Slovensku dlhodobo na okraji politického záujmu.

Rezort školstva trpí nekoncepčnosťou riadenia. V jeho čele sa príliš často striedajú ministri z rôznych strán a zoskupení, pričom každý prichádza s vlastnými predstavami a reformami. Za 25 rokov sa v kresle ministra vystriedalo až 17 ministrov z 10 politických strán a hnutí. Desať z nich zotrvalo v úrade menej ako rok.

zdroj: topky.sk