RTVS chce zvýšiť poplatky, ako protihodnotu obnoví tretí kanál

RTVS chce zvýšiť poplatky, ako protihodnotu obnoví tretí kanál

Od budúceho roka si zrejme siahneme hlbšie do peňaženky, nahor totiž majú ísť koncesionárske poplatky. Za viac peňazí pritom RTVS sľubuje aj viac služieb.
Verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) by si po dlhých rokoch mal polepšiť. Ministerstvo kultúry už totiž zverejnilo návrh novely zákona.

Podľa nej by koncesionári od začiatku budúceho roka mali zaplatiť za RTVS 7 eur. Malo by tak ísť o približne 50 percentné navýšenie poplatkov oproti súčasnosti.

Táto suma by mala platiť do 31. decembra 2019. Podľa predloženej právnej normy by sa totiž takzvané koncesionárske poplatky mali po novom prehodnocovať každé dva roky.

Od roku 2019 bude o novej výške týchto poplatkov rozhodovať Komisia pre hodnotenie financovania verejnoprávneho vysielania. Tá bude fungovať ako poradný orgán ministerstva kultúry. To, akým spôsobom sa bude komisia skladať, rozhodne zákon.

„V komisii bude zastúpený odborník z oblasti televízneho vysielania, odborník z oblasti rozhlasového vysielania, odborník z oblasti technického zabezpečenia programovej služby a technologického rozvoja, odborník z oblasti tvorby a výroby slovenských audiovizuálnych diel, odborník z oblasti práva, auditor a odborník z oblasti ekonómie,“ predstavuje svoj návrh rezort vedený Marekom Maďaričom (Smer-SD).

Od platenia budú oslobodení ľudia, ktorí patria medzi poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Na rozdiel od súčasnej praxe budú tieto osoby túto skutočnosť RTVS len oznamovať, nemusia to preukazovať.

„Vyberateľ úhrady, ktorým je RTVS, si údaje oznámené platiteľom overí v rámci spolupráce s príslušnými subjektmi, ktoré majú konkrétny údaj o platiteľovi k dispozícii,“ uvádza sa v predkladacej správe novely zákona z dielne rezortu kultúry.

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika už viackrát upozornil, že ak by neprišlo k zvýšeniu koncesií, bolo by ohrozené nezávislé fungovanie RTVS v takej podobe, ako je tomu dnes.

Mika sa zároveň s ministrom kultúry Marekom Maďaričom dohodol, že ako protislužbu za zvýšenie poplatkov RTVS obnoví vysielanie tretieho kanálu. Ten by však už nemal mať čisto športový obsah, ako tomu bolo pred rokmi.

zdroj: aktuality.sk

Účet za kráľovský obed na ministerstve: Väčší výsmech Slovákom ste ešte nevideli!

Účet za kráľovský obed na ministerstve: Väčší výsmech Slovákom ste ešte nevideli!

BRATISLAVA – Určite si každý z pracujúcich ľudí povie, že najpríjemnejšia časť dňa je obed. S kolegami vybehneme v lepšom prípade do reštaurácie, v horšom prípade do najbližšej kantíny a necháme sa hostiť aktuálnym obedovým menu. Ceny hlavného jedla s polievkou sa pohybujú v Bratislave od štyroch eur. Nie každý ale pracuje na ministerstve financií, kde sa jedlo kupuje na centy. A verte, že ide o šokujúcu sumu.

Do redakcie sa nám ozval čitateľ, ktorý bol na pracovnej návšteve na Ministerstve financií SR. V rámci nej sa išiel naobedovať. Podľa účtu je očividné, že obedovali štyria, pričom si dali polievky, hlavné jedlá a šaláty.

I keď čitateľ pripustil, že nešlo o nóbl reštauráciu, ale o bežnú jedáleň, z konečného účtu ostal poriadne šokovaný. Treba ale podotknúť, že v pozitívnom zmysle slova. Štyria totiž za obed zaplatili neuveriteľných 2,47 eur. Oplatilo sa, čo poviete?

Účet za obed na ministerstve:

Polievka – 0,08 eur
Šalát 150g – 0,03 eur
Hlavné jedlo mäsité – 0,54 eur
Tarhoňa – 0,00 eur
Hlavné jedlo bezmäsité – 0,54 eur
Opekané zemiaky – 0,00 eur
Varené zemiaky – 0,00 eur

zdroj: topky.sk

Dôchodkový vek sa bude zvyšovať: Pozrite sa, dokedy budete pracovať.

Dôchodkový vek sa bude zvyšovať: Pozrite sa, dokedy budete pracovať.

Od roku 2017 sa každý rok vek odchodu do penzie posunie o zhruba dva mesiace.

Tento rok odídu Slováci poslednýkrát do dôchodku ako 62 roční. Dôchodcovský vek sa začne už od ďalšieho roka zvyšovať. Dnešní tridsiatnici si tak musia zvykať na to, že na dôchodok pôjdu vo veku 70 rokov.

Pán Eliáš celý život ťažko pracoval v hutníckom priemysle pri výrobe ocele. Do dôchodku odišiel predčasne. Dnes ako 71-ročný hovorí, že si nevie predstaviť, aby ešte teraz sedel vo výrobnej hale.

„To bol ťažký priemysel a tí ľudia tam nie sú schopní robiť do 62 rokov. Ja si myslím, že ten dôchodkový vek je už teraz príliš vysoký. Veľa ľudí je nezamestnaných, a práve tí, ktorí by chceli robiť, nemôžu. A tí, čo by mali ísť do dôchodku, nejdú,“ povedal dôchodca Eliáš Lazorik.

Na to, či pracujete ťažko alebo sedíte za počítačom v kancelárii sa v budúcnosti nikto pozerať nebude. Vek odchodu do dôchodku sa bude od roku 2017 prvýkrát viazať na strednú dĺžku života. Teda na to, ako dlho budeme žiť.

„Je celkom prirodzené, že keď ľudia žijú dlhšie a majú málo detí, tak sa budú musieť zmieriť s tým, že budú dlhšie pracovať,“ vysvetlil Peter Goliaš z INEKO.

Od roku 2017 sa každý rok vek odchodu do penzie posunie o zhruba dva mesiace. Každých sedem rokov pribudne jeden rok. Hlavným dôvodom je starnutie populácie.

„Dôchodkový systém, ktorý funguje, bol založený na populačnej pyramíde, že veľa ľudí v mladom veku a menej v dôchodkovom veku. S tým ako starneme a mení sa demografia, jedného dňa bude rovnaký počet pracujúcich ako dôchodcov,“ povedal analytik VÚB Zdenko Štefanides.

„Pre ilustráciu dnes pracujú na jedného dôchodcu zhruba traja ľudia, behom 50 rokov to klesne na jeden a pol človeka. Aj keď budeme predlžovať dôchodkový vek, stále sa bude príliš málo ľudí skladať na peniaze dôchodcom,“ doplnil Goliaš.

Predĺženie dôchodkového veku sa dotkne aj dnešných šesťdesiatnikov, no nie všetkých. Medzi výnimky patria ženy narodené pred rokom 1961, podľa počtu vychovaných detí, ale aj zamestnanci v rizikových povolaniach.

V porovnaní s vyspelými krajinami je dôchodkový vek na Slovensku skôr výnimkou. Väčšina Európanov pracuje totiž oveľa dlhšie.

Vo vyspelých štátoch ako Rakúsko, Švédsko, Taliansko sa odchádza do penzie po dosiahnutí 65 rokov. Odchod do penzie vo veku 67 rokov dvíhajú aj Česi. Podľa Európskej Komisie by mala byť hranicou nakoniec sedemdesiatka.

Video:

zdroj: tvnoviny.sk

Bežní ľudia vs. europoslanci: Páni z europarlamentu majú kráľovské dôchodky!

Napríklad v roku 2013 odišlo do predčasného dôchodku vo veku 50 rokov s penziou 9 000 eur za mesiac tristoštyridsať zamestnancov Európskeho parlamentu!

Výsmechom „obyčajných“ ľudí je preto europarlamentná mašinéria, ktorej zamestnanci, rovnako ako poslanci, majú napriek kríze stále vysoké platy. K nim patria aj iné výhody, napríklad odstupné. Poslanci majú po zániku mandátu nárok na príspevok vo výške jedného svojho mesačného platu za každý rok výkonu mandátu, ktorý sa vypláca maximálne dva roky. Znamená to, že ak bol v europarlamente jedno volebné obdobie, čiže päť rokov, mal by dostať päť platov, teda takmer 40-tisíc v hrubom. Odstupné nedostane, ak má funkciu v inom parlamente alebo dostane inú verejnú funkciu.

Nárok však majú aj na „európsky dôchodok“ – keď dovŕšia 63 rokov, dostanú 3,5 percenta platu za každý celý rok mandátu. To by znamenalo, že človek, ktorý bol v EP päť rokov, môže dostávať dôchodok vyše 1 390 eur, čo je 17,5 percenta (5 rokov x 3,5 percenta). Pri dvoch volebných obdobiach majú nárok dokonca až na 35 percent z platu, teda 2 780 eur ako extra eurodôchodok!

zdroj: zivot.cas.sk

Vláda bude zvyšovať koncesionárske poplatky

Vláda bude zvyšovať koncesionárske poplatky

V programovom vyhlásení kabinet tiež predstavil vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Vláda považuje za dôležité vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií aj prostredníctvom primeraného zvýšenia tzv. koncesionárskych poplatkov. Po dnešnom rokovaní, na ktorom kabinet schválil svoje programové vyhlásenie, to uviedol minister kultúry Marek Maďarič.

Týmto chce zabezpečiť dlhodobé financovanie základných úloh a povinností RTVS v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vrátane rozšírenia ponuky programových služieb o nový vysielací okruh.

Legislatívnou prioritou je nové znenie zákona o vysielaní a retransmisii.

V programovom vyhlásení kabinet taktiež avizuje vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. “Sú to ďalšie peniaze do kultúry. Ale predovšetkým to bude prispievať k tomu, aby sa menšiny na Slovensku naozaj cítili ako doma, aby sme zachovali ich kultúrnu identitu,” priblížil Maďarič.

Vláda sústredí pozornosť aj na kultúrne potreby marginalizovaných a znevýhodnených skupín obyvateľstva v záujme predchádzania ich kultúrnej a sociálnej izolácii.

K prioritám patrí tiež zvýšenie podpory na obnovu kultúrnych pamiatok. “Zámerom je smerovať ju do určitých celkov, ktoré môžu byť atraktívne z hľadiska cestovného ruchu,” podotkol Maďarič, ktorý ako príklad uviedol gotickú cestu.

Hľadať sa budú tiež nové zdroje financovania kultúry prostredníctvom súkromných zdrojov cez sponzorskú zmluvu. Pôjde o doplňujúce financie na obnovu kultúrneho dedičstva, podporu umeleckej tvorby a realizáciu kultúrnych podujatí. Podľa ministra nebude jednoduché nájsť správne riešenie, za dôležité označil transparentnosť a zabránenie zneužívaniu tohto nástroja.

K prioritám patrí tiež čerpanie európskych fondov, v prípade ministerstva kultúry na kreatívny priemysel.

Kabinet chce finančne zabezpečiť dokončenie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie i obnovu hradu Krásna Hôrka. V závislosti od vývoja finančných možností pripraví zámer rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla. Dokončí sa výstavba Múzea holokaustu v Seredi.

zdroj: konzervativnyvyber.sk

Peňaženky Slovákov tento rok draho zaplačú: TOTO je účet, ktorý by mal každý vidieť!

Peňaženky Slovákov tento rok draho zaplačú: TOTO je účet, ktorý by mal každý vidieť!

BRATISLAVA – Kde končia naše dane? Za čo platíme štátu najviac a koľko sme mu zaplatili minulý rok? Slovenskí ekonómovia na tieto otázky našli odpoveď. Vypočítali, koľko presne zaplatí každý Slovák za služby štátu. Z výpočtov vychádzajú zlé správy. Politici sa nevedia uskromniť – za služby štátu platíme viac a viac sme aj zadlžení.

Ekonómovia z inštitútu INESS pripravili pre Slovákov účet za služby štátu. Ten má slúžiť na to, aby si ľudia pozreli, kam putujú ich dane a ako s nimi politici nakladajú. „Jednoduchou formou ilustruje, koľko každý občan Slovenska zaplatí za jednotlivé služby štátu,“ tvrdia ekonómovia s tým, že suma sa vzťahuje na každé batoľa, pracujúceho, či invalidného dôchodcu. Koľko teda zaplatil za rok 2015 v priemere každý z nás? 5 657 eur.

Pozrite si, za čo a koľko platíte štátu

Prepočtom na jedného občana chceli ilustrovať, kam putujú peniaze daňovníkov. „Zároveň však táto forma umožňuje ľahko si spočítať, o koľko by sa musela zvýšiť daňová záťaž na jedného občana, keby mali byť napríklad starobné dôchodky zvýšené o 10%.“

TOP 5 najdrahších služieb

Starobné dôchodky – 996 eur
Zdravotná starostlivosť – 710 eur
Základné vzdelanie – 257 eur
Cesty – 221 eur
Podpora rodiny (prídavky a príspevky) – 212 eur

Účet sa zvyšuje

Za rok 2015 zaplatil za služby štátu každý Slovák 5 254 eur. V tomto roku je to až o štyri stovky viac. „Každý občan Slovenska by mal v tomto roku zaplatiť za služby štátu o 403 eur viac ako mal zaplatiť podľa rozpočtu minulého roka,“ hodnotia analytici.

Rastie aj dlh

Rastie nielen účet za služby štátu, ale aj celkové zadlženie. Inštitút INESS upozornil aj na tento fakt. „To, čo človek neuvidí na výplatnej páske ani v tomto prepočte, je nárast verejného dlhu. Na každého obyvateľa pripadne ku koncu roku dlh 7 750 eur, čo znamená medziročný rast o 208 eur, oproti skutočnosti za rok 2015,“ informujú autori.

Najviac ide na dôchodky

Čo najviac financujú Slováci? Pri pohľade na bloček je to jasné – dôchodky. „Pohľad na bloček ukazuje, že najväčšia časť našich platieb do štátnej pokladnice, konkrétne 996 eur, slúži na financovanie starobných dôchodkov.“ Medziročne vzrástol aj tento výdavok. Až o 60 eur viac zaplatíme tento rok viac.

Drahé je aj zdravotníctvo

Ekonómovia informujú, že najviac bežného Slováka stojí zdravotníctvo. „V tesnom závese (za dôchodkami – pozn. red.) stojí financovanie zdravotníctva,“ vypočítavajú analytici a dodávajú, že „pričom v tejto sume nie sú zahrnuté platby, ktoré občania zaplatia priamo v lekárňach, či u lekárov.“

Vlaky nie sú zadarmo

Bežný Slovák sa skladá aj na „vlaky zadarmo“ pre dôchodcov a študentov. Ročne každého vyjdu výdavky okolo železníc na takmer dve stovky. „Aj tento rok každý z nás na financovanie prevádzky či výstavby zaplatí železničných 173 eur,“ zhodujú sa ekonómovia z inštitútu INESS.

zdroj: topky.sk

Ilona Švihlíková: Prídu zmeny, ktoré vo svete nenechajú kameň na kameni. Znovu opakujem, toto nie je bežná kríza

Ilona Švihlíková: Prídu zmeny, ktoré vo svete nenechajú kameň na kameni. Znovu opakujem, toto nie je bežná kríza

Ekonómka Ilona Švihlíková si trvá na tom, že vo svetovej ekonomike prídu zásadné zvraty. Pre prípad zrútenia súčasného systému odporúča investovať do pozemkov, nehnuteľností a zdrojov pitnej vody. „Očakávať, že to tak nejako pôjde ďalej ako vždy, je veľká chyba,“ uvádza pre ParlamentníListy.cz.

Po prasknutí „bubliny“ neudržateľného boomu výstavby a krachu realitného trhu v USA došlo v rokoch 2007 až 2009 k finančnej kríze a k následnej hlbokej ekonomickej recesii. Jeden z mála analytikov, ktorí tú krízu predpovedali, profesor londýnskej Kingston University, Steve Keen teraz vyhliada krízu z Východu a tvrdí, že neuveriteľnou bublinou je čínska burza. Čaká teda svetovú ekonomiku niečo podobné ako pred cca ôsmimi rokmi?

Myslím, že niečo podobné nečaká. Hlavným dôvodom je to, že tzv. veľká recesia proste dodnes nebola vyriešená a len sa rôznymi opatreniami ako je napríklad kvantitatívne uvoľňovanie zmierňujú jej príznaky. Koniec koncov prečo inak by sa vo vyspelých krajinách začali objavovať pojmy ako z 30. rokov, napríklad pretrvávajúca stagnácia. Čína a jej ďalší vývoj má bezpochyby svoje riziká, ale ukazovať na ňu ako na výlučnú hrozbu je skôr politická objednávka. Rozvíjajúce sa ekonomiky sa musia potýkať s tým, že vyspelé krajiny vykazujú veľmi slabý rast, resp. stagnáciu, že sa prepadli ceny primárnych komodít a obrátili kapitálové toky v ich neprospech.

Riziká vo svetovej ekonomike teda neplynú z Číny, ale z celkových systémových nerovnováh: dlhodobé oslabovanie práce v prospech kapitálu, z toho plynúca vysoká nerovnosť, financilizácia, nadvýroba … stručne zhrnuté, „veľká recesia“ neskončila, trvá.

Existujú pre súčasnú svetovú ekonomiku väčšie hrozby ako tá spomínaná čínska?

Samozrejme, obmedzovať sa len na jednu krajinu, ktorá notabene neovláda svetový finančný systém, ale je ním skôr ovplyvňovaná, skutočne vyzerá ako politická objednávka. A to nechcem obhajovať či bagatelizovať niektoré znepokojujúce signály z čínskej ekonomiky. Avšak dokonca aj dosť konzervatívne inštitúcie ako MMF či OECD si začínajú uvedomovať šírku problémov napr. Volaním po silnejšom fiškálnom stimule u vyspelých krajín. Keby bol problém len v Číne, ich reakcie by boli iné.

Hrá vôbec v globalizovanej ekonomike úlohu, či takáto bublina vznikne v Spojených štátoch, v Číne, alebo niekde inde?

Rolu to samozrejme hrá, pretože je u krajín rôzna miera prepojenosti a z toho vyplývajúca sila prelievacich efektov. Bubliny sú znakom dominancie finančného sektora nad reálnou ekonomikou, čo je problém minimálne posledné dve dekády. Bubliny navyše často „suplujú“ nedostatok rastu v reálnej ekonomike. V minulých dvadsiatich rokoch to bolo vo vyspelých krajinách také putovanie od bubliny k bubline – od Japonska po USA či eurozónu.

Nakoniec samozrejme reálna ekonomika vždy zvíťazí, bohužiaľ za katastrofálnych sociálno-ekonomických dopadov. Bohužiaľ u veľkých aktérov poväčšinou platí „bližšia košeľa než kabát“ a neuvedomujú si, že chyby v ich hospodárskej politike sa nielen dotknú ostatných, ale vráti sa im v globalizovanom svete späť ako bumerang.

Ekonomická kríza je braná ako cyklický jav, ale tiež ako stav, na ktorom niektorí ukrutne zarobia. Sú finančné špekulácie „na krízu“ záležitosťou až posledných desaťročí, alebo to tak bolo aj skôr?

Krízy síce sú cyklický jav, ale ja si vôbec nemyslím, že „veľká recesia“ je cyklický jav. Keby to tak bolo, tak sa nebudeme stretávať s pojmami ako pretrvávajúca stagnácia a centrálne banky by neexperimentovali so zápornými úrokovými sadzbami a v tlači hlavného prúdu, ako sú Financial Times, by sa čím ďalej častejšie nepísalo o peniazoch, vyhadzovania z helikoptéry ako o poslednom možnom riešení . Veľká recesia je kríza iného typu, a preto ju nemožno „riešiť“ bežnými ekonomickými nástrojmi. Preto pozorujeme čím ďalej väčšiu bezmocnosť centrálnych bánk a frustráciu z toho, že sa stále nedarí „nakopnúť motor.“ Špekulovať v takomto prostredí má svoje riziká, pretože poruchy tohto typu vykazujú tak veľkú dynamiku, že si s nejakými jednoduchými modelmi a extrapoláciami nevystačíte …

Občas býva zmieňovaný aj vplyv neproduktívneho kapitálu. Aký dopad má, že nejaký kapitál leží ladom a nepoužíva sa?

Sme dnes v situácii, keď vo vyspelých krajinách je možné si vypožičiavať za veľmi nízke úroky, ale napriek tomu je miera investícií rekordne nízka. Firmy sedia na peniazoch, alebo preferujú svoje zisky roztáčať vo finančnej ekonomike. Prečo to tak je? O tom sa vedie celý rad sporov, môj názor sa týka čoraz menej atraktívnej miery ziskov, (blokovanú značnú nadvýrobou a slabým dopytom – čo sú zase tie stagnujúce mzdy väčšiny obyvateľstva) vrátane toho, že oveľa lepší „biznis“ je dnes vytĺkanie renty prisaním sa na verejné zdroje. Nízka miera investícií, ktorá nie je obnovená ani pri rekordne nízkych úrokových sadzbách, ukazuje na to, že niečo je „veľa inak“ a že sú pred nami veľké zmeny. Vo finančnej ekonomike roztáčanie kapitálu destabilizuje reálnu ekonomiku a prispieva k už tak vysokej nerovnosti. Nevyužité kapacity v reálnej ekonomike vedú k nízkemu rastu, stagnácii a samozrejme nezamestnanosti, či pracujúcej chudobe a podobným javom. Nič pekného to nie je.

Je možné sa na krízu pripraviť? Petr Robejšek na besede s občanmi radil hlavne neinvestovať do eura. „To, čo máte, nenechajte elektronicky v banke, ale dajte si to pod slamník, ale musia to byť správne bankovky; alebo ešte lepšie, nakúpiť niečo, čo je stabilnejšie, a to sú pozemky, nehnuteľnosti, sčasti tiež zlato, malé mince, „vyhlásil. Súhlasila by ste s jeho odporúčaniami, alebo ešte lepšie, keby sa „všetci vrhli na to isté“, mali by takéto rady význam?

Tak do eura by som tiež neinvestovala. Je rozdiel medzi bežnou cyklickou krízou a je rozdiel medzi tým, čo prežívame teraz. Znovu opakujem, to nie je bežná kríza, ktorá proste niekam odkráča. Hĺbka problémov a reakcie inštitúcií, ktoré dlhodobo podporovali neoliberálny kapitalizmus, svedčí o závažnosti situácie. S odporúčaniami by som všeobecne súhlasila, s tým, že medzi tie rozumné investície podľa mňa patria tiež pozemky a nehnuteľnosti, ideálne zdroj pitnej vody a pod. Všetci sa na to vrhať určite nebudú, pretože prvotnou reakciou na ekonomické problémy býva prudký nárast zlata, ktoré ja osobne považujem za fetiš, ktorý je vám v skutočnej kríze, kedy sa rúca celý finančný systém, k ničomu. Mnoho ľudí sa tiež stále domnieva, že celý ten systém tak nejako „pôjde ďalej“, tí sa týmito otázkami nezaoberajú.

O kríze sa ale bavíme zatiaľ ešte v ére ekonomického rastu. Sú oprávnené hlasy, že už je na konci? Alebo sa dá, hoci na nižšej úrovni, ešte niekoľko rokov udržať?

Naozaj rastu? Vyspelé krajiny zažívajú veľmi slabý rast, skôr stagnáciu; a to sme osem rokov (!) od vypuknutia veľkej recesie. Ergo, niečo je veľmi zle. Situácia je tak zlá, že sa znižuje aj potenciál postihnutých krajín – „krátkodobá“ porucha má teda svoje dlhodobé vplyvy, ako sa jasne ukazuje.

Je to ono preklínané písmenko L a vyspelé krajiny sú v tejto situácii zaklinené už veľmi dlho napriek rade netradičných hospodárskych politík. Existuje len malé porozumenie pre skutočné korene veľkej recesie, takže sa stále vyhliada nejaké oživenie, a pritom sa prehliada, k akým závažným zmenám dochádza v ekonomike (a našťastie hoci pozvoľna) aj v ekonomickej teórii. Sme v procese, ktorý som vo svojej druhej knihe nazvala veľká transformácia, ktorá je charakterizovaná obrovskou koncentráciou krízy a v ktorej sa rozbiehajú zmeny, ktoré nenechajú v našom svete kameň na kameni. Očakávať, že to tak nejako pôjde ďalej ako vždy, je veľká chyba.

zdroj: parlamentnilisty.cz