Kľúčový faktor podnikania nás dostal na chvost EÚ, predbehli nás aj africké štáty (+rebríček)

Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti umiestnilo na 65. mieste, v porovnaní s minulým rokom ide o mierne zlepšenie.

Tento rok sa Slovensko umiestnilo na 65. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý vytvára Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Oproti vlaňajšku si polepšilo o dve priečky. Celý rebríček nájdete tu.

Zo zlepšenia ohodnotenia sa Slovensko teší od roku 2014, odkedy sa z historicky najhoršej 78. priečky posunulo už o trinásť miest. Od 37. priečky na svete, na ktorej bolo v časoch ekonomických reforiem v roku 2006, je však ešte veľmi ďaleko.

Len mierne zlepšenie

Výsledky hovoria o ďalšom miernom raste atraktivity Slovenska ako krajiny na podnikanie za posledný rok. Napriek tomu je SR naďalej jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za Slovenskom sú už len Grécko, Cyprus, Chorvátsko a Maďarsko skončilo na 69. priečke, čo znamená zhoršenie o šesť miest.

„Hodnotenie Slovenska sa zlepšilo iba veľmi mierne v oblasti technologickej pripravenosti a inovácií, v ostatných oblastiach prakticky stagnovalo. Posun v rebríčku je preto len nepatrný, dôvodom je skôr zhoršenie iných krajín,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský.

Najväčší problém: korupcia

PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení účastníkov prieskumu. Podnikatelia na Slovensku najlepšie hodnotia úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie, či technologickú pripravenosť. Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo viac dostala úroveň inovácií v krajine.

Vyše 130 účastníkov prieskumu pokladá za najväčší problém podnikania na Slovensku tradične korupciu, jej vnímanie sa dokonca zvýšilo na hodnotu takmer 20 percent. Tesne za ňu sa dostala výška daní s vyše 17, neefektívnosť a byrokracia vlády je tesne pod 15 percent.

Potenciál ako Česi

„Treba sa tešiť aj z malého zlepšenia, ale 65. miesto na svete určite nie je pozícia, s ktorou by sa Slovensko mohlo uspokojiť. V prípade lepšieho spravovania krajiny a vytvárania podnikateľského prostredia máme ako krajina potenciál dostať sa aspoň na úroveň Českej republiky, ktorá sa posunula na 31. miesto,“ zdôrazňuje Kremský.

V boji proti klientelizmu, fungovaní justície alebo zaťažení štátnou reguláciou je Slovensko podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 138 štátov sveta.

Rebríček 138 krajín

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 138 krajín zo všetkých kontinentov. V zložení prvej desiatky sa ani tentoraz veľa nezmenilo. Prevažujú v nej európske ekonomiky, na špici sa už ôsmy rok po sebe udržalo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA tiež obhájili tretie miesto. Najväčším skokanom v prvej desiatke je Veľká Británia, v stúpaní nahor pokračuje Holandsko, ktoré sa dostalo už na štvrté miesto.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 138 krajinách sveta.

Rebríček konkurencieschopnosti 2016

Umiestnenie Krajina Dosiahnuté skóre Umiestnenie v minulom roku
1 Švajčiarsko 5.81 1
2 Singapuer 5.72 2
3 USA 5.70 3
4 Holandsko 5.57 5
5 Nemecko 5.57 4
6 Švédsko 5.53 9
7 Spojené kráľovstvo 5.49 10
8 Japonsko 5.48 6
9 Hong Kong 5.48 7
10 Fínsko 5.44 8
11 Nórsko 5.44 11
12 Dánsko 5.35 12
13 Nový Zéland 5.31 16
14 Taipei 5.28 15
15 Kanada 5.27 13
16 Spojené arabské emiráty 5.27 17
17 Belgicko 5.25 19
18 Katar 5.23 14
19 Rakúsko 5.22 23
20 Luxembursko 5.20 20
21 Francúzsko 5.20 22
22 Austrália 5.19 21
23 Írsko 5.18 24
24 Izrael 5.18 27
25 Malajzia 5.16 18
26 Južná Kórea 5.03 26
27 Island 4.96 29
28 Čína 4.95 28
29 Saudská Arábia 4.84 25
30 Estónsko 4.78 30
31 Česká republika 4.72 31
32 Španielsko 4.68 33
33 Čile 4.64 35
34 Thajsko 4.64 32
35 Litva 4.60 36
36 Poľsko 4.56 41
37 Azerbajdžan 4.55 40
38 Kuvajt 4.53 34
39 India 4.52 55
40 Malta 4.52 48
41 Indonézia 4.52 37
42 Panama 4.51 50
43 Ruská federácia 4.51 45
44 Taliansko 4.50 43
45 Maurícius 4.49 46
46 Portugalsko 4.48 38
47 Juhoafrická republika 4.47 49
48 Bahrajn 4.47 39
49 Lotyšsko 4.45 44
50 Bulharsko 4.44 54
51 Mexiko 4.41 57
52 Rwanda 4.41 58
53 Kazachstan 4.41 42
54 Kostarika 4.41 52
55 Turecko 4.39 51
56 Slovinsko 4.39 59
57 Filipíny 4.36 47
58 Brunej 4.35
59 Gruzínsko 4.32 66
60 Vietnam 4.31 56
61 Kolumbia 4.30 61
62 Rumunsko 4.30 53
63 Jordánsko 4.29 64
64 Botswana 4.29 71
65 SLOVENSKO 4.28 67
66 Omán 4.28 62
67 Peru 4.23 69
68 Macedónsko 4.23 60
69 Maďarsko 4.20 63
70 Maroko 4.20 72
71 Srí Lanka 4.19 68
72 Barbados 4.19
73 Uruguaj 4.17 73
74 Chorvátsko 4.15 77
75 Jamajka 4.13 86
76 Irán 4.12 74
77 Tadžikistan 4.12 80
78 Guatemala 4.08 78
79 Arménsko 4.07 82
80 Albánsko 4.06 93
81 Brazília 4.06 75
82 Čierna Hora 4.05 70
83 Cyprus 4.04 65
84 Namíbia 4.02 86
85 Ukrajina 4.00 79
86 Grécko 4.00 81
87 Alžírsko 3.98 87
88 Honduras 3.98 88
89 Kambodža 3.98 90
90 Srbsko 3.97 94
91 Ekvádor 3.96 76
92 Dominikánska republika 3.94 98
93 Laos 3.93 83
94 Trinidad a Tobago 3.93 89
95 Tunisko 3.92 92
96 Keňa 3.90 99
97 Bhután 3.87 105
98 Nepál 3.87 100
99 Pobrežie Slonoviny 3.86 91
100 Moldavsko 3.86 84
101 Libanon 3.84 101
102 Mongolsko 3.84 104
103 Nikaragua 3.81 108
104 Argentína 3.81 106
105 Salvádor 3.81 95
106 Bangladéš 3.80 107
107 Bosna a Hercegovina 3.80 111
108 Gabon 3.79 103
109 Etiópia 3.77 109
110 Kapverdy 3.76 112
111 Kirgizsko 3.75 102
112 Senegal 3.74 110
113 Uganda 3.69 115
114 Ghana 3.68 119
115 Egypt 3.67 116
116 Tanzánia 3.67 120
117 Paraguay 3.65 118
118 Zambia 3.60 96
119 Kamerun 3.58 114
120 Lesotho 3.57 113
121 Bolívia 3.54 117
122 Pakistan 3.49 126
123 Gambia 3.47 123
124 Benin 3.47 122
125 Mali 3.46 127
126 Zimbabwe 3.41 125
127 Nigéria 3.39 124
128 Madagaskar 3.33 130
129 DR Kongo 3.29
130 Venezuela 3.27 132
131 Libéria 3.21 129
132 Sierra Leone 3.16 137
133 Mozambik 3.13 133
134 Malawi 3.08 135
135 Burundi 3.06 136
136 Čad 2.95 139
137 Mauritánia 2.94 138
138 Jemen 2.74

zdroj: finweb.hnonline.sk

Slovensko poskytne 550 vládnych štipendií prevažne cudzincom zo Sýrie

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák to sľúbil na summite o migrantoch v USA.

Dnešný summit o migrantoch organizovaný prezidentom USA Barackom Obamom bol úspešný. Povedal to v New Yorku na summite minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý v mene slovenskej vlády uzavrel okrem iného záväzok poskytnúť vládne štipendium vyše 500 ľuďom, ktorí museli utiecť zo svojej vlasti.

„Ďalší konkrétny výsledok je, že sa zdvojnásobí počet ľudí, ktorým v takej alebo inej forme bude umožnený prístup do iných krajín. Rovnako tak milión ľudí dostane prístup k vzdelaniu a ďalší milión ľudí dostane prístup na trh práce. Čiže, toto sú konkrétne výstupy z dnešného summitu. Považujem za veľký úspech, že Slovensko bolo pozvané,“ skonštatoval minister zahraničných vecí.

Ako ďalej uviedol, filozofia organizátorov summitu bola založená na princípe dobrovoľnosti; to znamená, že krajiny, ktoré chcú pomáhať, pomáhajú spôsobom, ktorý je im najbližší, vlastný a kde vedia byť najefektívnejšie.

12 miliónov

„V prípade Slovenska som oznámil finančné príspevky. My sme už ku dnešnému dňu do rozličných agentúr OSN aj EÚ, ktoré sa venujú problému migrácie, dali viac ako 12 miliónov eur a do roku 2021 sa ten objem finančných prostriedkov zvýši až na 19 miliónov. Druhá vec, dal som záväzok, že prijmeme 550 štipendistov, to znamená, že poskytneme 550 vládnych štipendií pre mladých ľudí, ktorí budú môcť prísť na Slovensko študovať na našich vysokých školách,“ uviedol minister, ktorý to považuje za istú formu investície do budúcnosti.

Podľa jeho slov bude Slovensko ponúkať vládne štipendiá po dobu piatich rokov, pričom ich prvá časť je určená už pre rok 2017. Vyberať sa bude z ľudí, ktorí nielen prejavia záujem, ale aj spĺňajú predpoklady na to, aby úspešne študovali na vysokých školách. Pôjde o ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Prevažná väčšina z nich by podľa Lajčáka mala byť zo Sýrie.

Keďže vybraní uchádzači budú vládnymi štipendistami, vylučuje sa to s tým, aby boli azylantmi. „Budú mať možnosť študovať, vzdelávať sa, a naším zmyslom je, aby sa po ukončení štúdia vrátili do svojich krajín. Treba si uvedomiť aj to, že niekto musí pracovať na tom, aby sa tie krajiny pozviechali, aby začali normálne fungovať a najlepšia kategória ľudí sú práve mladí vzdelaní ľudia. Myslíme si, že je to investícia do konkrétnych ľudí, ale aj do budúcnosti tých krajín, ktoré sú dnes zmietané vojnovým konfliktom,“ uviedol.

Vyškolení naspäť domov

Ponuka sa podľa ministra týka počtu štipendií, avšak o aké študijné odbory pôjde, bude jasné až v spolupráci s ministerstvom školstva. „Samozrejme, aby to boli tie odbory, o ktoré je záujem a ktoré sme aj schopní vyučovať v angličtine,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.

Domnieva sa, že štipendisti sa po ukončení štúdia budú môcť vrátiť do svojich krajín a podieľať sa na ich obnove.

Slovensko však za to nedostane nič, ale podľa ministrových slov to ani nebolo cieľom. „Nežiadali sme o to, aby sme niečo dostali. Pre nás je dôležité demonštrovať, že nestojíme bokom, že migrácia je naozaj jav, ktorý nezmizne ani o mesiac, ani o rok. Všetko nasvedčuje tomu, že istým spôsobom bude pokračovať, ale treba ju regulovať. Treba jasne odlišovať utečencov od ekonomických migrantov, treba samozrejme pomáhať ľuďom, ktorí bojujú o svoj život. Pre mňa je nesmierne dôležité to, že nikto nemôže povedať, že Slovensko sa tvári, že sa nás to netýka,“ skonštatoval minister Lajčák.

Nosnou témou 71. Valného zhromaždenia OSN je práve téma migrácie. Venovali sa jej dve globálne podujatia – pondelkový summit organizovaný generálnym tajomníkom OSN, ktorý poskytol právny rámec a program pre ďalšie kroky na zvládanie globálnej migrácie. Cieľom utorkového summitu, ktorý organizoval prezident USA, bolo vygenerovať konkrétne záväzky.

zdroj: aktuality.sk

Štátu odvádzame väčšinu výplaty. A bude to ešte horšie

Viac ako 60 percent príjmu priemerného Slováka padne na dane a odvody. Tie od budúceho roka ešte porastú.

Priemernému Slovákovi zarábajúcemu 883 eur zostane po odčítaní všetkých daní a odvodov len 478 eur. Vyplýva to z výpočtov Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika. A to sa ešte nerátalo s pripravovaným zvýšením daní.

„Ďalšie zvýšenie už i tak nadmerného daňového bremena by ešte viac poškodilo obyvateľov, podnikateľské subjekty a celkovo ekonomické prostredie,“ kritizuje ekonóm Konzervatívneho inštitútu Peter Gonda.

Dane sú vysoké, budú vyššie

Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra sa chystá vybrať viac peňazí napríklad vďaka novému odvodu z neživotného poistenia, vyššej dani z tabaku či na poplatkoch za evidenciu vozidiel.

„Dane sú peniaze, na ktoré pracovali bežní občania, a všetko, čo štát míňa, míňa z ich peňazí. A keďže nikto nemíňa cudzie peniaze tak pozorne ako tie vlastné, v prípade štátu dochádza k plytvaniu prostriedkami a k neefektívnosti,“ kritizuje analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.

Práve administratívne poplatky a tabakové výrobky zavážili pri porovnaní daňového zaťaženia v rokoch 2014 a 2015. Vybralo sa na nich menej peňazí a zaťaženie medziročne mierne kleslo. S príchodom nových daní sa tento trend môže zvrátiť.

Pozrite si videokomentár Tomáša Púchleho:

Pri vypočítavaní celkového daňového zaťaženia priemerného Slováka sa ráta so superhrubou mzdou zamestnanca, od ktorej sa odrátavajú jednotlivé položky, vrátane daní z príjmu či DPH.

Všetky dane a odvody si tak za rok 2015 vzali až 61,1 percenta z príjmu pracujúceho.

Občan nemôže rozhodovať

Vo výpočte však chýbajú informácie o výhodách, ktoré občanovi za platenie daní plynú. Ráta sa v ňom so slobodným bezdetným zamestnancom, ktorý nepoberá sociálne dávky ani prídavky na dieťa. „Výpočet v celej šírke odhaľuje, akú veľkú časť svojho príjmu človek použije na nákup verejných služieb. Neznamená to však, že občan za tieto prostriedky nič nedostane,“ hovorí Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS.

Na nedostatky vo výpočte poukazuje rezort financií. „Nepovažujeme za šťastné vyberať jeden typ priemerného daňovníka na ilustráciu daňového zaťaženia. Porovnanie je výlučne pre zamestnancov, ale u nás sú napríklad aj samostatne zárobkovo činné osoby. Je veľký rozdiel v daňovom zaťažení medzi zamestnancom s minimálnou mzdou, priemernou mzdou alebo mzdou výrazne prevyšujúcou priemernú,“ upozorňuje Rastislav Gábik, analytik Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.

Kliknite na infografiku pre jej zväčšenie:

zdroj: finweb.hnonline.sk

Toto Slovákov nepoteší: Úrad zavádza novú daň, viac budú platiť hlavne chudobní

Toto Slovákov nepoteší: Úrad zavádza novú daň, viac budú platiť hlavne chudobní

Zdraženie vody spôsobí nová daň. Vymyslel si ju Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý plánuje od roku 2017 zaviesť fixný poplatok za vodomer. Bude ho musieť platiť každá domácnosť, a to aj odberatelia s nulovou spotrebou vody.

Pripravovaná vyhláška zvýši náklady pre domácnosti podľa odhadu ÚRSO v priemere o 18 € ročne. Výsledok však bude, že chudobné domácnosti s nízkou spotrebou vody zaplatia výrazne viac na m3 ako ľudia z vilovej štvrti s bazénmi. V porovnaní s inými meracími prístrojmi vodomer môže stáť okolo 30 eur. Cena bude závisieť od veľkosti prístroja. S kritikou prichádza Združenie bytového hospodárstva na Slovensku.

Jeho riaditeľka Anna Krajčiová považuje zavedenie novej dane za nespravodlivé najmä voči tým, ktorí často z finančných dôvodov spotrebujú malé množstvo vody. „Ide predovšetkým o obyvateľov bytových domov, kde sú náklady na vodu rozpočítavané podľa nameranej spotreby, ale aj o dôchodcov, ktorí často žijú sami a majú nízku spotrebu vody,“ uviedla Krajčiová. Okrem spomínaných skupín občanov na to doplatia aj chalupári či ľudia, ktorí užívajú vodu z vlastnej studne.

„Odberatelia budú zaradení do tarifných skupín v závislosti od veľkosti vodomera, pričom legislatíva neukladá dodávateľovi povinnosť prispôsobiť vodomer podmienkam konkrétneho objektu. Rovnaké domy tak môžu mať rôznu fixnú platbu za vodomer,“ poukázala na ďalší problém Krajčiová.

„Považujeme tento krok za zlý, keďže namiesto toho, aby sa k spotrebe pitnej vody pristupovalo zodpovedne, tak táto vyhláška nabáda skôr k jej nadmernej a neefektívnej spotrebe,“ dodala na záver. O odpovede sme požiadali aj ÚRSO, ktoré nový poplatok chce zaviesť. Hovorca Radoslav Igaz nám stanovisko prisľúbil už v najbližších dňoch.

zdroj: pluska.sk

Politici a média naučili občanov nariekať nad dôsledkami, príčinu však neriešia. Dokedy to potrvá?

Politici a média naučili občanov nariekať nad dôsledkami, príčinu však neriešia. Dokedy to potrvá?

[clear]

Blamáž alebo neschopnosť?

Odhaľujeme najväčšiu blamáž občanov? Alebo si myslíte, že je to predsa len neschopnosť? Roky občania počúvajú médiách o štátnych kauzách, megakauzách, trasení sa stoličiek ministrov a politikov, problémoch v zdravotníctve, školstve iných odvetviach. Občania sa naučili vnímať životné situácie tak, ako im ich predostierajú politici a zverejňujú média. Z vážnych problémov sa vyrábajú bulvárne články, nad ktorými občania nariekajú a naučili sa dokonca na nich aj dobre zabávať. Pritom si ani neuvedomujú, že túto zábavu si občania platia zo svojho vrecka. Ak nie priamo, tak určite tým, že súhlasia s nízkou životnou úrovňou, pretože financovanie takéhoto politického divadla nie je práve najlacnejšia záležitosť.

Odborníci, analytici, vedci, špecialisti, ekonómovia, právnici, inžinieri, docenti, profesori, špičkoví manažéri.

Máme predsa to najlepšie čo môžeme mať, či nie? Množstvo vysokokvalifikovaných odborníkov riadi Slovensko. Prečo je teda Slovensko už roky zadĺžené, keď z nezadlženého Slovenska sa mal po nežnej revolúcii stať špičkový európsky štát s vysokou životnou úrovňou? Logicky z toho vyplýva: Buď sú neschopní, alebo je to zámer, čiže blamáž občanov? 
[clear]
Vláda Slovenska

Príčiny problémov politici neriešia, riešia iba ich dôsledky. Pritom je to také jednoduché!

Každý problém má svoju príčinu. Aby sa problém neopakoval, nestačí riešiť iba dôsledky, ale aj príčinu. A to v politike neplatí. Zadlžovanie štátu, kauzy a megakauzy sa opakujú. Víťazoslávne sa riešia iba iba dôsledky a občania tlieskajú hrdinom, ktorý tieto dôsledky za peniaze občanov dávajú do poriadku. Príčiny však zostávajú nevyriešené a drahé politické divadlo môže pokračovať. Občania štátnu pokladnicu usilovne napĺňajú, aby si takéto drahé politické divadlo mohli naďalej dovoliť. Pozerajú si ho v médiách a dobre sa na ňom dokonca zabávajú. Veď čo je pre občanov zábavnejšie, napínavý seriál káuz s kriminálnou zápletkou alebo nejaké nudné ekonomické vyriešenie príčiny problému v parlamente?

Príčiny problémov dokáže riešiť aj priemerný manažér, nie je sa na čo vyhovárať.

Prokuratúra aj súdy riešia iba dôsledky ekonomických aj finančných problémov. Samozrejme, že aj to je potrebné riešiť.  Trestajú za trestné činy finančného aj ekonomického charakteru, nie však na najvyšších miestach. Nie sú však hlavným nástrojom na vyriešenie príčiny, aby sa problém zlého hospodárenia neopakoval.

Príčinou všetkých káuz a megakáuz ekonomického a finančného charakteru je nekontrolované a neefektívne hospodárenie s verejnými financiami a majetkom štátu. Ako sa už za roky ukázalo, nestačí kontrolovať už vyčerpané prostriedky, ale pre vyriešenie príčiny by sa mala kontrolovať a posudzovať ich efektívnosť ešte pred ich vyčerpaním a použitím. A to sa nerobí, hoci „podržte sa teraz“ Najvyšší Kontrólny Úrad (NKÚ) má v povinnostiach v zmysle zákona kontrolovať efektívnosť hospodárenia. Robia to naši politici prefíkane, alebo neodborne?

Efektívnosť hospodárenia sa neposudzuje pred, ale až po vyčerpaní prostriedkov. A to je príčina zlého hospodárenia!

Štátny rozpočet je zostavovaný v hrubých číslach a v hrubých kapitolách. Tieto hrubé čísla nedefinujú presne, kam a v akej výške verejné prostriedky poputujú. Po schválení štátneho rozpočtu sa systém neefektívneho čerpania verejných financií môže pomocou nedostatočne kontrolovaného mechanizmu naplno spustiť. Samozrejme všetko v rámci zákona. Nikto neporuší zákkon, aj keď napríklad minie vyše milióna EUR na zbytočnú reklamu, v ktorej nám občanom 2 mesiace média hlásia, že vďaka eurofondom sme vyspelá krajina! Je takáto položka v rozpočte vyčerpaná efektívne? Samozrejme, že nie. Toto je len malý príklad zlého a neefektívneho hospodárenia.

Viete si predstaviť, že NKÚ by si plnilo svoju povinnosť a kontrolovalo by položkovite, nie v hrubých číslach efektívnosť verejných financií pred ich vyčerpaním? Zostalo by dosť peňazí na školstvo, zdravotníctvo, rozbité cesty, chátrajúce štátne objekty a dokonca aj na vyššiu životnú úroveň občanov. Je to jednoduché, zvládne to aj priemerný manažér. Iba si pripomeňme, že občanov stojí parlament a vláda mesačne vyše milióna EUR .. a to vôbec zatiaľ neriešia základnú príčinu zlého hospodárenia. Nerieši to ani vláda, ani parlament.

Poslanci v Slovenskom parlamente

Ako to vidia občania? pýtame sa v ankete:

Prečo poslanci a vláda neriešia príčinu zlého hospodárenia?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

VIAC O VÍZIÁCH PÁNOV OBČANOV >>

Nech sa páči občania: Cena vody pôjde nahor! Platiť budú aj ľudia, ktorí majú nulový odber

Nech sa páči občania: Cena vody pôjde nahor! Platiť budú aj ľudia, ktorí majú nulový odber

Cenotvorba pri vode sa bude vytvárať po novom.

Za vodu si priplatíme. Dôvodom sú vraj vysoké investície do výstavby kanalizácii a čistiarní, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do Európskej únie. Paradoxom je, že najviac na to doplatia ľudia s nulovým odberom. Informáciu prinieslo spravodajstvo RTVS.

„Úrad vyhláškou stanovil len pravidlá, ako sa tieto investície premietnu do konečných cien. Preto pôjdu ceny vody od budúceho roka nahor,“ povedal hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz.

Cenotvorba pri vode sa bude vytvárať po novom. Jednu časť tzv. fixnú zložku by mali platiť aj ľudia, ktorí sú na vodovod napojení, ale majú nulový odber. Vodárne argumentujú tým, že správca má náklady aj na údržbu siete.

Vraj „Ide o spravodlivejší prístup rozdelenia ceny medzi odberateľmi, podobne ako pri iných sieťových odvetviach, ako je energetika (plyn, elektrina). Tam tiež musí každý odberateľ platiť za pripojenie (elekrometer/plynomer) fixnú sadzbu bez ohľadu na to, či energiu odoberá alebo nie,“ napísali pre RTVS vo svojom stanovisku vodárenské spoločnosti.

Ľudia bez odberu by tak podľa prepočtov Regulačného úradu mali po novom platiť približne 18 eur ročne. Na druhej strane by sa zmena mohla pozitívne odraziť v domácnostiach, ale aj firmách s veľkou spotrebou.

ÚRSO ale zdôrazňuje, že v súčasnosti sú ceny vody na Slovensku v porovnaní s európskym priemerom podstatne nižšie.

zdroj: tvnoviny.sk