Koľko Slovákov je spokojných s prácou? Málo

Koľko Slovákov je spokojných s prácou? Málo

Ani zamestnaní Slováci nie sú podľa výsledkov najnovšieho prieskumu spokojní so svojou prácou – najčastejším argumentom ich negatívneho postoja je platové ohodnotenie. Úplne spokojných so zamestnaním je na Slovensku len 6 ľudí zo 100.

Najspokojnejší zamestnanci: Od 25 do 34 rokov

Prieskum uskutočnil pracovný portál Profesia.sk na vzorke 5574 respondentov. Na otázku „Nakoľko spokojní ste vo svojej súčasnej práci“ odpovedalo 6 % pracujúcich respondentov, že je úplne spokojných a ďalších 41 %, že je spokojných. Naopak, skôr nespokojných je podľa prieskumu 40 % respondentov a úplne nespokojných až 11 %.

Výsledky prieskumu okrem iného ukázali, že najviac spokojní v práci sú ľudia vo veku od 25 do 34 rokov, najmenej zasa ľudia pred dôchodkom – vo veku nad 55 rokov. Spokojnejší ľudia žijú v Bratislavskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji.

Ďalšia facka pre Slovákov: Prečítajte si, čo nám vraj odkazuje Únia!

Ďalšia facka pre Slovákov: Prečítajte si, čo nám vraj odkazuje Únia!

BRATISLAVA – Európska únia v Protikorupčnej správe odkázala podľa predsedu SaS Richarda Sulíka Slovákom, že sú skorumpovaný národ. Ako povedal Sulík dnes, nemáme byť na čo hrdí a obzvlášť vláda Roberta Fica sa snaží, aby sa korupcii darilo čoraz viac.

 „Dôkazom toho je i fakt, že napriek tomu, že na Slovensku má pracovať protikorupčná pracovná skupina, tá sa od konca roku 2011 nezišla ani raz,“ povedal s tým, že Robert Fico namiesto toho, aby niečo riešil, snaží sa zbaviť vládnej zodpovednosti saltom do prezidentského paláca.

Európska komisia vo svojej správe konštatuje, že Slovensko vynaložilo značné úsilie na zlepšenie protikorupčného právneho rámca pre trestné právo a verejné obstarávanie. Viacero faktorov však obmedzuje účinnosť protikorupčných opatrení, a to problémy s právnymi predpismi, pocit chýbajúcej nezávislosti zložiek súdnictva a úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou, uvádza sa v správe.

EK navrhuje, aby Slovensko posilnilo nezávislosť súdnictva a aby predovšetkým presne vymedzilo kritériá, na základe ktorých možno predsedov a podpredsedov súdov odvolať z funkcie. Komisia tiež navrhuje, aby sa zlepšila transparentnosť financovania politických strán na miestnej a regionálnej úrovni. V súvislosti so zneužívaním fondov EÚ komisia odporúča, aby sa posilnili mechanizmy kontroly s cieľom predchádzať vzniku konfliktov záujmov.

O káve a vykradnutých eurofondoch

O káve a vykradnutých eurofondoch

Európski úradníci nie sú dobrí v zábavnej literatúre. V sociálno-kritickom písaní sa im darí lepšie. Aj preto, lebo k takému žánru majú viac inšpirácie priamo zo života. Najnovšia protikorupčná správa Európskej komisie ukazuje, že korupcia je poriadne zažratá v životoch Európanov. Slovákom sa v tejto disciplíne (alebo skôr v nedisciplíne) výnimočne darí.

Príčina frustrácie a znechutenia

90 percent občanov Slovenska je presvedčených, že v krajine je korupcia rozšírená. Už tradične sme pesimisti. Ani v ostatných európskych krajinách to však nie je extra veselé. Celoeurópsky priemerný podiel tých, ktorí registrujú vplyv korupcie na osobný i verejný život, je 76 percent. Korupcia v členských štátoch Európskej únie znamená pre európske hospodárstvo náklady vo výške približne 120 miliárd eur ročne. Správa komisie sa v časti venovanej Slovensku dotýka starých známych tém: nezávislosti súdnictva, narábaniu s peniazmi z eurofondov a financovaniu politických strán.

Je zrejmé, že rozšírenosť korupcie prispieva k silnému pocitu frustrácie. V ľuďoch silnie presvedčenie (alebo sa v nich už dávno usadilo ako neprekonateľný tieň), že predpokladmi úspechu nie sú šikovnosť, vzdelanie a odvaha, ale kontakty, pochybne zarobené peniaze a drzosť. Len s týmito „zbraňami“ je možné dosiahnuť vyliečenie, prácu, podnikateľský úspech, štátnu zákazku alebo bývanie.

Napísané pravidlá (podobne ako správy Európskej komisie) sú zbytočné. Oveľa viac platia nepísané formy získavania vplyvu a konexií. Úradné postupy sú iba pre blbcov a idealistov (to sú vlastne tí istí), ktorým sa prieči žobrať o milosť a ešte za to i platiť. V takejto situácii je čestným nemožné „prečítať“ život – sú odkázaní na znechutenie a nádej, že s trochou šťastia v takejto džungli prežijú.

Okrem tohto pomerne čierneho pohľadu na fungovanie vecí bude prospešné uvažovať aj trochu realisticky. Je možné, že korupcia v skutočnosti nerastie. Viac sa však o nej hovorí, píše a polemizuje. Či sa to aktérom hry páči alebo nie, musia sa k nej vyjadrovať v spoločenských a politických debatách. Aspoň formálne sa tvária, že prijímajú opatrenia na jej potlačenie. Skorumpovaný policajt, úradník alebo lekár má šancu získať prvé miesto v úvode televízneho spravodajstva.

Toto všetko podmieňuje pocity občanov. Nie, že by sa korupcia v ich životoch objavovala častejšie. Len ju jednoducho cítia ako aktuálny problém, a tak sa pri prieskumoch hlásia k názoru, že korupcia je rozšírená. Zvýšená citlivosť v tomto prípade neuškodí. Citliví sú žiaľ predovšetkým tí, ktorí sú odpílení od možností. Ostatní, ktorí z korupcie profitujú, ju tiež verejne kritizujú, lebo sa to patrí a je to trendové. Po povinnom odsúdení utekajú späť k svojim kontaktom a kanálom, po ktorých sa pohybujú peniaze z eurofondov a rozhodnutia v ich prospech.

V protikorupčnom ťažení sa zabúda na detaily a potrebné rozlíšenia. Pozornosť za kvalitne vykonanú službu zostáva našou „kultúrnou tradíciou“. Nejde však o úplatky. Služba by bola poskytnutá v každom prípade – čokolády, kávy a fľašky nasledujú až po. Tento druh neformálnych vzťahov možno nie je najideálnejší, ale môže byť chápaný aj ako alternatíva k prísne formálnej spoločnosti, v ktorej sa žije síce kvalitne, slušne, ale iba s naučenými úsmevmi, bez emócie a srdečnosti.

Takáto „korupcia“ je výborná na postihovanie. Je pohodlnejšie čapnúť raz za mesiac úradníka s balením kávy ako naháňať veľké zvery kvôli eurofondom. Preto tá prísnosť – vyrobíme si umelý problém (všimneme si všimné) a na jeho potlačení získame body. Správcovia eurofondových tokov z únie sa musia od smiechu chytať za brucho.

Vedeli ste, že: Súdom na Slovensku verí len každý štvrtý Slovák. V EÚ sú na tom horšie už len Slovinci.

Európska únia má nové logo za 60 tisíc eur, bude ju stáť oveľa viac

Európska únia má nové logo za 60 tisíc eur, bude ju stáť oveľa viac

Európska únia momentálne prechádza najväčšou krízou vo svojej histórii. Krajiny bojujú s poklesom ekonomiky a nárastom nezamestnanosti a dlhov. A v týchto ťažkých časoch sa Európska únia rozhodla inovovať logo Európskej rady.

A keď nové logo, tak nie len tak hocijaké. Európska únia sa predsa potrebuje pred svojimi občanmi prezentovať, a tak za nové logo zaplatila až neuveriteľných 60 000 eur. Skutočné náklady však môžu byť oveľa vyššie.