U parlamentu spousta dementů, a uvnitř ještě víc .. Nohavica predstavil pieseň o pomeroch v krajine

Jaromír Nohavica novou piesňou môže vyvolať silné emócie. Zaoberá sa totiž aktuálnymi pomermi v Českej republike.

V novom songu, ktorý Nohavica predstavil pri svojom koncerte v Londýne, sa zameriava na situáciu v českej spoločnosti. „V deň štátneho sviatku je niekedy dobré sa zamyslieť nad vecami okolo nás – vážne alebo odľahčene. Tú druhú variantu vám ponúka Jarek Nohavica v piesni Hanba sláva.

Nohavica v nej spieva o tom, ako „Pánboh stratil vplyv“ a že „svet nie je ako predtým“. Za zvuku harmoniky spieva: „Lidi nebaví opačné pohlaví. Chlap má chlapa rád a baba babě dává. Jedni křičí hanba hanba, druzí zase sláva sláva.“
¨
Tým ale song zďaleka nekončí. „Hned u vrat na Hrad stojí Pat a Mat, na prezidenta jdou kandidovat. Rozlícený dav už vlaječkama mává – a jedni křičí hanba hanba, druzí zase sláva sláva,“ pokračuje.

V druhej časti riadne pritvrdí. „Když vlezeš do hoven a nevíš jak z toho ven, netoč se dokola, ať nejsi za vola. Hovno na trenkách se špatně dolů dává. A jedni křičí hanba hanba, druzí zase sláva sláva,“ veselo spieva Nohavica.

„U parlamentu spousta dementů, a uvnitř ještě víc, kurva to je hic. Večer na ČT bude to ve zprávách, jak jedni křičí hanba hanba, druzí zase sláva sláva. Pod sochou Václava, to se to nadává. A Václav na koni se trochu kaboní. Těm vlevo chutná rum, těm vpravo černá káva. Nadávají mi pospolu, já piju kofolu,“ ukončil spevák pieseň, za ktorú si vyslúžil búrlivý potlesk.

Nová pieseň bola v Londýne predstavená 21. októbra, na internete bola zverejnená o týždeň neskôr.

Video

zdroj: domaci.eurozpravy.cz

Zemetrasenie v Taliansku: Z dedín v strednom Taliansku nič nezostalo. Miestni popisujú peklo na zemi.

Po necelom týždni zasiahlo stredné Taliansko ďalšie zemetrasenie. A tentoraz bolo najsilnejšie od roku 1980. Otrasy o sile 6,6 stupňa richterovej stupnice, ktoré boli cítiť od Bologne až po Miláno, zrovnali so zemou celé dediny a pripravili tak o strechu nad hlavou desiatky rodín. Televízia Sky News odvysielala zábery mníchov a otrasených ľudí, ako sa na kolenách mlčky modlia pred sochou svätého Benedikta z Nursie. Práve v blízkosti tohto päťtisícového mesta sa nachádzalo epicentrum zemetrasenia. Miestni hovoria o pekle na zemi.

Video

„Spal som zrovna v aute a zrazu sa predo mnou rozhostilo peklo. Všetko sa zrútilo, k nebu sa valili stĺpce dymu. Je to tragédia, úplná tragédia, „povedal agentúre ANSA starosta obce Ussita Marco Rinaldi. Ussita a okolité dediny boli ťažko poškodené už zemetrasením z 24. augusta, kedy si prírodná katastrofa vyžiadala tri stovky životov.

Svedkovia vysvetľujú výjavy ako z apokalypsy. Otrasy vyvolali medzi obyvateľmi paniku, vydesení ľudia vybiehali do ulíc a medzi nimi pobehovali rozzúrení štekajúci psi. Na televíznych záberoch je vidieť, ako hasiči z chrámov evakuujú vydesených mníchov a rádové sestry.

Teraz po ďalšom zemetrasení sa starostovia troch najhoršie postihnutých obcí zmôžu už len na slová zmaru. Ich dediny totiž neboli poškodené, boli zničené. „Žiadne mestá už tu nie sú, všetko sa zrútilo,“ konštatoval podľa denníka The Guardian starosta obce Arquata del Tronto. Tiež starosta dediny Arquata Aleandro Petrucci hlási totálne škody. „Arquata už neexistuje, všetko spadlo,“ citovali ho médiá.

Video

Ľudia sa v meste Norcia bezprostredne po zemetrasení modlili

Šťastím v nešťastí bolo paradoxne to, že oblasť tento týždeň už zasiahlo jedno slabšie zemetrasenie a mnoho obyvateľov kvôli obavám z ďalších otrasov odišlo k pobrežiu alebo aspoň prespávali v autách.

Video

Vďaka tomu nie sú hlásené žiadne obete na životoch a zranených sú „len“ asi dve desiatky. Deväť ľudí sa záchranárom podarilo vyslobodiť z trosiek. Len v meste Tolentino v provincii Macerata záchranári vytiahli zo sutín troch živých.

Taliansky premiér Matteo Renzi v nedeľu zrušil všetky plánované akcie a sľúbil, že sa zasadí o obnovu všetkých zničených domov, kostolov a podnikov v postihnutej oblasti.

zdroj: novinky.cz

Jozef Banáš: Zbrojárske firmy v USA si zvolia víťaza. Čaká nás konflikt v Európe

Zo všetkého čo sa deje v USA v súvislosti s prezidentskými voľbami, je jasné jedno: Wall street a zbrojárska lobby víťazstvo Trumpa nedovolia. Nemôžu. Mať na čele štátu muža, ktorý hlása dialóg s Ruskom, rozpustenie NATO a uvoľnenie napätia je neprípustné. Bez napätia a lokálnych vojen kšeft so zbraňami nefunguje.

V kontexte očakávaného výsledku amerických volieb pozorujem aj vývoj situácie v Pobaltí. Posilňovanie NATO v oblasti je nielen strategickou odpoveďou na ich zbabranú akciu na Ukrajine, ale treba si uvedomiť, že Pobaltie je v istom zmysle východiskovým bodom do Arktídy. Keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že USA so svojimi necelými piatimi percentami obyvateľov sveta spotrebúva takmer 50 percent svetových zdrojov, je jasné, že pri tejto pažravosti sa zdroje dostupné Spojeným štátom vyčerpávajú a treba ich hľadať tam, kde ešte sú. Napríklad v Rusku a v Arktíde.

V ruskom arktickom regióne je asi 80 percent doposiaľ objavených severných ropných ložísk. V prípade ich čerpania bude svetové ceny určovať líder na trhu ropy a plynu, ktorým bude Rusko. Navyše, v tejto oblasti sú zásoby uránu, zlata, medi, niklu, železa, wolfrámu, diamantov. Ak by USA poškodili ruský arktický región, položia Rusko na kolená. Takže je jasné, o čo sa hrá v Pobaltí. Preto Rusi, poučení nielen Stalinovým zlyhaním pred začatím druhej svetovej vojny, ale aj vierolomnosťou západu v Sýrii, Lýbii, Iraku, Afganistane či na Ukrajine nečakajú. Kaliningradská enkláva má jediný ruský nezamŕzajúci prístav v Baltskom mori – Baltijsk, ktorý je domovským prístavom baltskej flotily. Do Kaliningradsekj oblasti, ktorá je v obkľúčení NATO, presúvajú raketový systém Iskander, schopný niesť jadrové hlavice.

Obrovský radar Voronež, ktorý je v oblasti umiestnený, je schopný monitorovať ciele do vzdialenosti 6.000 kilometrov, a preto ho Rusi chránia najnovšími protileteckými systémami S – 300 a S – 400. Nuž, a ako vyvolať napätie, to si Američania odskúšali na Ukrajine. Stačí vyprovokovať národnostné vášne a „už to ide“. Vyvolať takéto napätie v Pobaltí je doslova hračka. Z celkového počtu obyvateľov Lotyšska je 27 percent Rusov, len v samotnom hlavnom meste Riga tvoria 50 percent obyvateľov. V Estónsku je 25 percent Rusov, v hlavnom meste Tallin je ich 37 percent, Litva má asi šesťpercentnú ruskú menšinu, pričom v hlavnom meste Vilniuse je asi 14 percent Rusov.

Pokiaľ vezmeme do úvahy, že na Ukrajine bolo v časoch, keď k nim ešte patril Krym, 17 percent Rusov (8,3 milióna) je nám jasné, ako sa môže ruská menšina v Pobaltských republikách stať omnoho väčšou rozbuškou, akou boli a sú Rusi na Ukrajine. Na to, aby to tam „začalo“ postačí omnoho menšia iskierka. Na radnici v Rige napríklad poskytujú informácie vo viacerých európskych jazykoch okrem ruštiny hoci Rusi tvoria päťdesiat percent obyvateľov Rigy. Vraj preto, lebo ruština nie je oficiálnym jazykom Lotyšska ani Európskej únie.

Občianstvo Lotyšska a Estónska môžu získať len osoby, ktoré zložia jazykovú skúšku, ktorej úroveň stanovili lotyšské a estónske úrady. V dôsledku toho je zhruba polovica ruskej menšiny bez vlasti. Viete si predstaviť, čo by bolo u nás, keby vláda Slovenskej republiky stanovila pre národnostné menšiny podobné kritérium?

V komunálnych voľbách v Rige mohli voliť Lotyši zo všetkých európskych krajín, nie však domáci Rusi, ktorí sa tu narodili a žijú! Po troskotaní zámerov USA vytvoriť na Rusmi obývaných územiach Ukrajiny oblasť trvalého napätia sú snahy o druhý, podobný pokus v Pobaltských štátoch očividné. Mediálne vyvolávanie obrazu Ruska ohrozujúceho Litvu, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko je tradičnou americko-bruselsko-berlínskou mediálnou predohrou k zvyšovaniu napätia. Frankfurter Allgemeine Zeitung priniesol nedávno na titulnej strane komentár k situácii v Pobaltí s jasným názvom: „Strach pred ruskou bleskovou vojnou (Blitzkrieg)“ Ale ani naše „umývačky mozgov“ nezaostávajú a oslavujú rozhodnutie NATO rozmiestniť v tomto regióne 4.000 vojakov.

Obavy pobaltských štátov a Poľska z Ruska sú v dôsledku ich trpkých skúseností so sovietskymi boľševikmi oprávnené, otázkou však je, nakoľko sa dnešné Rusko pod vedením Vladimíra Putina podobá stalinskému Sovietskemu zväzu. V prípade týchto krajín je navyše pozoruhodné odmietanie Rusov ako „pohrobkov“ Stalina, ale bratanie sa s nemeckými „pohrobkami“ Hitlera je v poriadku… Britský minister obrany Fallon to povedal jasne: „Vyšleme týmto signál spojencom, že sme pripravení brániť ich pred trvalou agresiou Ruska.“ Fallonovi pripomínam, že jeho „predchodca“ Chamberlain tiež sľúbil ochrániť Čechov a Slovákov „pred trvalou agresiou Nemecka“ a ako Briti svoj záväzok „dodržali“ už Fallon asi zabudol.

Podobné slová vysiela nepretržite aj istý Anders (nepliesť si s Anderom) Rasmussen – bývalý formálny šéf NATO, ktorý má dnes „poradenskú“ firmu Rasmussen Global (podobnosť s mojou firmou Global Power v románe Kód 7 je čisto náhodná), ktorá radí napríklad Ukrajine. Pozoruhodné je, že Kyjev je ochotný zaplatiť Rasmussenovi za hodinovú prednášku 140.000 dolárov. Nuž čo, na permanentnej démonizácii Ruska sa dá aj pekne zarobiť. Takže sa stavím, o čo chcete, že keď sa prezidentkou USA stane overená „mierotvorkyňa“ Hillary, situácia v Pobaltí sa prudko zhorší presne podľa vzoru Ukrajina. Ibaže v prípade konfliktu ktoréhokoľvek pobaltského štátu s Ruskom to už bude iná káva ako na Ukrajine.

Litvu, Lotyšsko a Estónsko ako členov NATO budú USA nepochybne pripravené brániť do posledného estónskeho, lotyšského, litovského, poľského, nemeckého, kanadského, českého, maďarského, chorvátskeho, ale aj slovenského vojaka, keďže, ako hrdo ohlásil pán Gajdoš, vyšle Slovensko na budúci rok do oblasti 150 vojakov, hoci len „v rámci výcvikovej misie krajín V4“. Ale napokon je to v poriadku. Ak sa Lotyši, Litovci, Estónci a Poliaci spoliehajú na zaručenú pomoc západu, budú mať českí a slovenskí vojaci dostatok času počas spoločného cvičenia im o Mníchovskej zrade trochu porozprávať. Verím, že na slovenskom ministerstve obrany našim mladým vojakom vysvetlia, o čo vtedy išlo.

zdroj: aktualne.atlas.sk

Z platu 550 € sa vyžiť nedá! Zemplínskym šoférom praskli nervy, schyľuje sa k najhoršiemu

Nevzdávajú sa! Vodiči bývalej michalovskej SAD už vyše mesiaca neúspešne vyjednávajú o zvýšení platov.
Zarábajú totiž len 550 eur mesačne, servisní zamestnanci ešte menej. Nechcú robiť za almužnu, žiadajú zvýšenie miezd aspoň o 60 eur. Vedenie im zatiaľ toľko pridať neplánuje, vyhlásili preto štrajkovú pohotovosť.

Pre spoločnosť Arriva Michalovce jazdí 324 vodičov. Rozhorčení šoféri z Michaloviec, zo Sobraniec, z Veľkých Kapušian, Trebišova a Kráľovského Chlmca argumentujú svojou obrovskou zodpovednosťou a skúsenosťami.

So svojimi zhruba 550-eurovými platmi nie sú vonkoncom spokojní. „Za tú zodpovednosť si zaslúžime viac, z tých platov sa nedá vyžiť. Keď urobí chybu ten, čo predpovedá počasie, tak sa nikomu nič nestane. Ale keby som pochybil ja, tak by bolo nešťastie. Vozíme predsa desiatky ľudí,“ vraví Ján Kudráč (50) zo Sobraniec. V SAD je už od svojich 15 rokov.

„Moja práca ma veľmi baví, nevedel by som si predstaviť robiť iné. Jazdím linku Bratislava – Sobrance, denne urobím 500 kilometrov,“ dodáva skúsený vodič.

S kolegami vyhlásili štrajkovú pohotovosť, chcú pridať každému 60 eur. „Vezieme niekedy do školy aj 70 detí, rodičia nám dôverujú. Takú prácu nezvládne hocikto. Je to neúnosné. Chlapi sú nervózni a odhodlaní vstúpiť do štrajku, keby sme sa nedohodli,“ hovorí zástupca odborov Ján Gonda, ktorý robí šoféra 32 rokov.

Neuspeli ani v treťom kole vyjednávania s vedením. Majú zatiaľ istých 20 eur navyše, no na základe vyššej kolektívnej zmluvy. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Gejzu Sačka sú požiadavky šoférov privysoké. „Sme stále ochotní rokovať, len zatiaľ nepadol žiadny ústupok zo strany odborárov,“ vyjadril sa. Vyjednávanie bude pokračovať pred sprostredkovateľom.

zdroj: cas.sk

Zemana môžu zvrhnúť cez Vianoce, udrel Zdeněk Zbořil. A doplnil pár vecí, o ktoré vraj skutočne ide

K zvrhnutiu vlády a hlavne prezidenta môže dôjsť aj o Vianociach

Profesor Oskar Krejčí hovorí v súvislosti s posledným dianím o „hnednutí liberalizmu“, návratu k jeho elitárskym koreňom, neochote uznať výsledky demokratického hlasovania, keď sa to nehodí, čo prerastá v aktivity, ktoré smerujú k zrušeniu volebného výsledku. Máme si vraj predstaviť horúcu jeseň, povedzme od sviatku do sviatku, od 28. októbra do 17. novembra. Potom sa podľa neho ponúkajú dva scenáre farebnej revolúcie: tvrdý, durový – ukrajinský vzor odstránenia prezidenta Janukovyča, alebo mäkký, Molovatý scenár – vzor zvrhnutia brazílskej prezidentky Rousseffovej. „Už minule som upozorňoval na harmonogram politických akcií jesene, ktorého finále, napríklad aj cez Vianoce, by malo byť napríklad aj zvrhnutie ‚vlády, ale hlavne prezidenta. A to aj za pomocou niektorej z vládnych strán. Nezabúdajme na tých, pichľavé oči a nozdry zločin cítiace ‚, ktorých spomínal kedysi Viktor Dyk. Mnohým sa súčasná situácia zdá byť príhodná, dokonca aj s nutkaním, teraz, alebo nikdy ‚, „upozorňuje Zdeněk Zbořil.

Blížiaci sa 17. november a panujúca atmosféra vyvolávajú otázky, či táto zmes nevyvolá pouličné nepokoje či nejaké násilnosti, čo to prinesie, až námestia a ulice obsadia Zemanovi odporcovia. „Mohli by sme tiež uvažovať o vonkajších silách – nezabudnime, že sa v ČR hrá aj o rôzne nukleárne zariadenia, a nielen o ne a o stretnutie nie len politických záujmov, ale aj záujmov ekonomických. To, že prezidentovi stúpenci sú roztrúsení po celej republike, by snáď mohlo byť dobré pri riadnych a nezfalšovaných prezidentských voľbách, ale nie pri nátlakových akciách, ktoré sú pripravované a začínajú sa realizovať. Koniec koncov, presvedčenie rôznych stratégov a taktikárov vždy a všade vychádza z názoru, že revolúcia alebo pseudorevolúcia sa najlepšie robia v hlavnom alebo aspoň v nejakom veľkom meste, „pripomína politický analytik.

S jasotom nad rozkolom medzi Zemanom a Babišom je lepšie ešte počkať

Minister financií a predseda hnutia ANO Andrej Babiš skritizoval vyhlásenia štyroch najvyšších ústavných činiteľov, zastal sa Daniela Hermana po stretnutí s Dalajlámom, povedal, že ako najlepšieho kandidáta na prezidenta by videl ministra obrany Martina Stropnického. V reakcii na to začali jasať odporcovia prezidenta i šéfa ANO, pretože každá roztržka medzi nimi je vraj dobrá, pretože najhoršia možnosť, ktorá našej demokracii vraj hrozí, je, keď sa z Miloša Zemana a Andreja Babiša stanú pevní spojenci. Takže klin medzi nich je vraj tá najlepšia vec. „Myslím si, že by sa malo s nejakým jasotom ešte počkať, a to aj keby sa, podaril ’17. november alebo nejaká zastrašovania či teroristická akcia. Obával som sa, aby k nej nedošlo už na Staromestskom námestí, pretože, revolúcia ‚so ženou vpred bez ohľadu na ich iniciátorov a žijú vlastnými príbehmi, ktoré sme si na ich začiatku nevedeli ani predstaviť, „vysvetľuje Zdeněk Zbořil.

Na spomínané spojenectvo dvoch významných politikov však nahliada trochu inak. „Podľa môjho je to, verné priateľstvo ‚Andreja Babiša a Miloša Zemana tak trochu mediálna povera. V politike neplatí žiadne priateľstvo. Ide tam len o záujmy a obaja páni sa budú priateliť, alebo nepriateliť len podľa toho, ako to bude zodpovedať ich politickým aktivitám alebo názorom na politiku. Možno by bolo zaujímavé pozrieť sa, kto je medzi vo voľnom čase sa vzbúrenými antizemanovskými, umelcami ‚radikálny a zároveň vo svojej pracovnej dobe nás prostredníctvom PPF, tiahne na východ‘, hlavne do Číny. Je to síce nižšia úroveň ako vzťah Zeman-Babiš, ale z hľadiska typológie politického rokovania takmer identické, „dodáva politológ.

zdroj: parlamentnilisty.cz