Jozef Banáš znova píše Merkelovej – Nerozumiem vašej arogancii

Cenzúra je už azda obludnejšia, ako za starého režimu. Mainstreamu verí už len zopár zboľševizovaných vymytých mozgov.

Je to už takmer rok, čo otvorený list Angele Merkelovej od najprekladanejšieho slovenského spisovateľa, expolitika a diplomata Jozefa Banáša vyvolal na Slovensku aj v zahraničí veľký rozruch.

Na tvrdú Banášovú kritiku, jej imigračnej politiky síce nemecká kancelárka neodpovedala, známy slovenský spisovateľ však dostal množstvo listov od stále zúfalejších nemeckých občanov.

Aj preto sa rozhodol opäť najmocnejšej žene Európy napísať otvorený list v ktorom zároveň ľudí vyzýva, aby sa nenechávali klamať politikmi a médiami. Ak ľudstvo opäť uverí lžiam, možno neostane už nik, kto by kopal miliardy jám.

Video:

SVET O SLOVENSKU: Takúto nakladačku Fico ešte nedostal! Vraj patrí do basy

Vyhrážky slovenského premiéra voči Veľkej Británii mu vyniesli tvrdú zahraničnú kritiku – vraj je premiérom iba zázrakom a zaslúži si opovrhnutie.

Britské pohoršenie vyvolal nedávny rozhovor Roberta Fica pre denník Financial Times. Otvorene v ňom vyhlásil, že Európska únia sa postará, aby bol Brexit pre Britov čo najbolestivejší. Cieľom by malo byť ukázať európskej verejnosti, že odchádzať z EÚ sa nevypláca. Tým pichol do osieho hniezda. Britský portál CapX.com priniesol komentár analytika Mariana L. Tupeho z liberálneho Cato inštitútu.

Mal by sedieť a nie sa vyhrážať

“Ak by Fico žil v krajine s nezávislým súdnictvom, zrejme by už sedel v base a nevyhrážal sa krajine, ktorá dala svetu právny štát,” hovorí Tupy vo svojom komentári. Neskôr podrobne popisuje, ako je Fico zapletený do škandálu s Bašternákom a jeho podozrivých daňových machinácií.

Analytik pripomína, že Fico priamo býva v Bašternákovom luxusnom dome Bonaparte a to za nájom o takmer 75 percent nižší ako je trhová cena. “Vyzerá to tak, že slovenský premiér si užíva svoje bývanie takmer zadarmo výmenou za ochranu jeho domáceho pána pred trestným stíhaním,” dodáva Tupy.

Kritike neušiel ani politický výtlak slovenského predsedu vlády a Bratislavský summit, na ktorý bol taký hrdý. “Iba vďaka sile rozkladajúcej sa EÚ je možné, aby sa muž, ktorý sa len vďaka zázraku koaličnej politiky stal premiérom krajiny s 5,5 miliónom duší, odvážil vyhrážať 65 miliónom Britov.”

Vrcholnú schôdzku európskych lídrov v Bratislave označil Tupy za “predvídateľne nudnú, ktorá rýchlo upadne do zabudnutia.” Ironicky podotkol, že britská premiérka Theresa May bola určite “zrútená,” keďže ju na summit nepozvali.
Zaslúži si opovrhnutie

Podľa analytika sú Ficove vyhrážky prejavom jeho vlastnej slabosti a nie sily, pretože Veľkú Britániu v skutočnosti potrebuje, aby mu doma udržiavala nezamestnanosť pod 10 percent. Preto vraj tak tvrdo žiada, aby Slováci mohli naďalej voľne žiť a pracovať na britských ostrovoch.

“Fico vedie Slovensko s malou prestávkou už desať rokov. Preto je to len jeho zlyhanie, že nedokázal vytvoriť silnú ekonomiku, ktorá by udržala doma tisícky najšikovnejších Slovákov a nemuseli by utekať do Veľkej Británie.”

Tupy pripomína, že Poľsko a pobaltské krajiny sa snažia vyrokovať nielen ekonomické otázky Brexitu, ale aj bezpečnostné záruky Veľkej Británie voči ruskej rozpínavosti v Európe. “Lenže Fico je rusofil. Nebojí sa Putinových teritoriálnych ambícií a dokonca namieta sankcie voči Moskve za anexiu Krymu.”

“Správnou odpoveďou Robertovi Ficovi nie je strach, ale opovrhnutie,” uzatvára analytik. Cato inštitút, kde pôsobí, je americký liberálny a pravicový think-tank, ktorý presadzuje hodnoty osobných slobôd, minimálneho štátu, nízkych daní a voľného trhu. Ideologicky je teda v opozícii so sociálnou demokraciou.

zdroj: dnes24.sk

Tvrdý úder korupcii. Konečne!

Čakali sme na to roky. Vytvorili sme na to Špeciálny súd, ktorý sme kvôli malichernosti museli v roku 2009 zmeniť na Špecializovaný trestný súd. Vytvorili sme úrad Špeciálnej prokuratúry. Dlho sme čakali. Dnes sme sa dočkali!

Proti korupcii bojuje celá spoločnosť ako o život. Všetci politici, bez ohľadu na politickú stranu, deň aj noc pracovali na očistení krajiny od korupcie. Podarilo sa. Správu o tom dnes priniesli viaceré médiá. Napríklad Pluska.sk, Aktuality.sk alebo Markíza. Špecializovaný trestný súd dnes rozsudkom schválil dohodu o vine a treste s obvinenými za prečin podplácania. Viete, čo títo nebezpeční páchatelia, rozvracajúci morálne základy našej demokratickej spoločnosti, robili? Dávali vysokoškolským učiteľom úplaty za skúšky. A nie hocijaké úplatky! Klobásky a dokonca značkové víno! Znie to neuveriteľne, odporne, ale je to tak! Klobásky a víno. Žiaľ, na Slovensku nemáme hrdelný trest. Aj trest, ktorý si študenti dohodli s prokurátorom úradu Špeciálnej prokuratúry, bol dosť mierny. Len peňažný. Podstatné je, že úsilie v boji proti korupcii prinieslo ovocie. Čas klobások a značkového vína sa skončil.

Takže, drahí čitatelia, ak ste si doteraz mysleli, že problémom tejto krajiny sú korupčné kauzy Bašternák, Široký, Kaliňák či Váhostav, mýlili ste sa. Skutočným problémom boli klobásky a značkové víno. Áno, kvôli klobáskam a vínu sme zriadili Špecializovaný trestný súd, kvôli klobáskam a vínu platíme prokurátorov špeciálnej prokuratúry. To klobáska a víno rozožierala samé základy demokracie na Slovensku. A ešte kvôli lekárom, ktorí, okrem zachraňovania života, brali nehorázne päťdesiateurové úplatky. Takéto vážne problémy by nikdy bežné všeobecné súdy nevyriešili. To len Špecializovaný trestný súd.

A prestaňme robiť hystériu kvôli nejakému Bašternákovi, Kaliňákovi či Širokému! To sú len vykonštruované problémy. Oni žiadne klobásky ani víno nerozdávali. Ak by to aj boli reálne problémy, aj tak na to nemáme žiadne orgány. Klobáskovovínny súd (nazývaný aj Špecializovaný trestný súd) je na iné.

zdroj: romanjurik.blog.sme.sk

Kľúčový faktor podnikania nás dostal na chvost EÚ, predbehli nás aj africké štáty (+rebríček)

Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti umiestnilo na 65. mieste, v porovnaní s minulým rokom ide o mierne zlepšenie.

Tento rok sa Slovensko umiestnilo na 65. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti, ktorý vytvára Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku (WEF) na základe prieskumu medzi podnikateľmi. Oproti vlaňajšku si polepšilo o dve priečky. Celý rebríček nájdete tu.

Zo zlepšenia ohodnotenia sa Slovensko teší od roku 2014, odkedy sa z historicky najhoršej 78. priečky posunulo už o trinásť miest. Od 37. priečky na svete, na ktorej bolo v časoch ekonomických reforiem v roku 2006, je však ešte veľmi ďaleko.

Len mierne zlepšenie

Výsledky hovoria o ďalšom miernom raste atraktivity Slovenska ako krajiny na podnikanie za posledný rok. Napriek tomu je SR naďalej jednou z najhorších krajín na podnikanie v EÚ. Za Slovenskom sú už len Grécko, Cyprus, Chorvátsko a Maďarsko skončilo na 69. priečke, čo znamená zhoršenie o šesť miest.

„Hodnotenie Slovenska sa zlepšilo iba veľmi mierne v oblasti technologickej pripravenosti a inovácií, v ostatných oblastiach prakticky stagnovalo. Posun v rebríčku je preto len nepatrný, dôvodom je skôr zhoršenie iných krajín,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský.

Najväčší problém: korupcia

PAS je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra, takže sa podieľala na zbieraní vyjadrení účastníkov prieskumu. Podnikatelia na Slovensku najlepšie hodnotia úroveň zdravotníctva a základných škôl (6 zo 7 bodov), ale aj makroekonomické prostredie, či technologickú pripravenosť. Najhoršie je na tom podľa nich kvalita verejných inštitúcií (3 zo 7 bodov), o niečo viac dostala úroveň inovácií v krajine.

Vyše 130 účastníkov prieskumu pokladá za najväčší problém podnikania na Slovensku tradične korupciu, jej vnímanie sa dokonca zvýšilo na hodnotu takmer 20 percent. Tesne za ňu sa dostala výška daní s vyše 17, neefektívnosť a byrokracia vlády je tesne pod 15 percent.

Potenciál ako Česi

„Treba sa tešiť aj z malého zlepšenia, ale 65. miesto na svete určite nie je pozícia, s ktorou by sa Slovensko mohlo uspokojiť. V prípade lepšieho spravovania krajiny a vytvárania podnikateľského prostredia máme ako krajina potenciál dostať sa aspoň na úroveň Českej republiky, ktorá sa posunula na 31. miesto,“ zdôrazňuje Kremský.

V boji proti klientelizmu, fungovaní justície alebo zaťažení štátnou reguláciou je Slovensko podľa hodnotenia vlastných špičkových manažérov stále v poslednej desiatke poradia spomedzi 138 štátov sveta.

Rebríček 138 krajín

V tomto roku WEF zaradilo do hodnotenia 138 krajín zo všetkých kontinentov. V zložení prvej desiatky sa ani tentoraz veľa nezmenilo. Prevažujú v nej európske ekonomiky, na špici sa už ôsmy rok po sebe udržalo Švajčiarsko. Singapur si udržal druhú priečku a USA tiež obhájili tretie miesto. Najväčším skokanom v prvej desiatke je Veľká Británia, v stúpaní nahor pokračuje Holandsko, ktoré sa dostalo už na štvrté miesto.

Index konkurencieschopnosti vypovedá o perspektíve krajiny dosahovať udržateľný hospodársky rast v strednodobom horizonte. Každoročne hodnotí kvalitu verejných inštitúcií, vládne politiky a ďalšie faktory, ktoré podmieňujú úroveň produktivity a prosperity v 138 krajinách sveta.

Rebríček konkurencieschopnosti 2016

Umiestnenie Krajina Dosiahnuté skóre Umiestnenie v minulom roku
1 Švajčiarsko 5.81 1
2 Singapuer 5.72 2
3 USA 5.70 3
4 Holandsko 5.57 5
5 Nemecko 5.57 4
6 Švédsko 5.53 9
7 Spojené kráľovstvo 5.49 10
8 Japonsko 5.48 6
9 Hong Kong 5.48 7
10 Fínsko 5.44 8
11 Nórsko 5.44 11
12 Dánsko 5.35 12
13 Nový Zéland 5.31 16
14 Taipei 5.28 15
15 Kanada 5.27 13
16 Spojené arabské emiráty 5.27 17
17 Belgicko 5.25 19
18 Katar 5.23 14
19 Rakúsko 5.22 23
20 Luxembursko 5.20 20
21 Francúzsko 5.20 22
22 Austrália 5.19 21
23 Írsko 5.18 24
24 Izrael 5.18 27
25 Malajzia 5.16 18
26 Južná Kórea 5.03 26
27 Island 4.96 29
28 Čína 4.95 28
29 Saudská Arábia 4.84 25
30 Estónsko 4.78 30
31 Česká republika 4.72 31
32 Španielsko 4.68 33
33 Čile 4.64 35
34 Thajsko 4.64 32
35 Litva 4.60 36
36 Poľsko 4.56 41
37 Azerbajdžan 4.55 40
38 Kuvajt 4.53 34
39 India 4.52 55
40 Malta 4.52 48
41 Indonézia 4.52 37
42 Panama 4.51 50
43 Ruská federácia 4.51 45
44 Taliansko 4.50 43
45 Maurícius 4.49 46
46 Portugalsko 4.48 38
47 Juhoafrická republika 4.47 49
48 Bahrajn 4.47 39
49 Lotyšsko 4.45 44
50 Bulharsko 4.44 54
51 Mexiko 4.41 57
52 Rwanda 4.41 58
53 Kazachstan 4.41 42
54 Kostarika 4.41 52
55 Turecko 4.39 51
56 Slovinsko 4.39 59
57 Filipíny 4.36 47
58 Brunej 4.35
59 Gruzínsko 4.32 66
60 Vietnam 4.31 56
61 Kolumbia 4.30 61
62 Rumunsko 4.30 53
63 Jordánsko 4.29 64
64 Botswana 4.29 71
65 SLOVENSKO 4.28 67
66 Omán 4.28 62
67 Peru 4.23 69
68 Macedónsko 4.23 60
69 Maďarsko 4.20 63
70 Maroko 4.20 72
71 Srí Lanka 4.19 68
72 Barbados 4.19
73 Uruguaj 4.17 73
74 Chorvátsko 4.15 77
75 Jamajka 4.13 86
76 Irán 4.12 74
77 Tadžikistan 4.12 80
78 Guatemala 4.08 78
79 Arménsko 4.07 82
80 Albánsko 4.06 93
81 Brazília 4.06 75
82 Čierna Hora 4.05 70
83 Cyprus 4.04 65
84 Namíbia 4.02 86
85 Ukrajina 4.00 79
86 Grécko 4.00 81
87 Alžírsko 3.98 87
88 Honduras 3.98 88
89 Kambodža 3.98 90
90 Srbsko 3.97 94
91 Ekvádor 3.96 76
92 Dominikánska republika 3.94 98
93 Laos 3.93 83
94 Trinidad a Tobago 3.93 89
95 Tunisko 3.92 92
96 Keňa 3.90 99
97 Bhután 3.87 105
98 Nepál 3.87 100
99 Pobrežie Slonoviny 3.86 91
100 Moldavsko 3.86 84
101 Libanon 3.84 101
102 Mongolsko 3.84 104
103 Nikaragua 3.81 108
104 Argentína 3.81 106
105 Salvádor 3.81 95
106 Bangladéš 3.80 107
107 Bosna a Hercegovina 3.80 111
108 Gabon 3.79 103
109 Etiópia 3.77 109
110 Kapverdy 3.76 112
111 Kirgizsko 3.75 102
112 Senegal 3.74 110
113 Uganda 3.69 115
114 Ghana 3.68 119
115 Egypt 3.67 116
116 Tanzánia 3.67 120
117 Paraguay 3.65 118
118 Zambia 3.60 96
119 Kamerun 3.58 114
120 Lesotho 3.57 113
121 Bolívia 3.54 117
122 Pakistan 3.49 126
123 Gambia 3.47 123
124 Benin 3.47 122
125 Mali 3.46 127
126 Zimbabwe 3.41 125
127 Nigéria 3.39 124
128 Madagaskar 3.33 130
129 DR Kongo 3.29
130 Venezuela 3.27 132
131 Libéria 3.21 129
132 Sierra Leone 3.16 137
133 Mozambik 3.13 133
134 Malawi 3.08 135
135 Burundi 3.06 136
136 Čad 2.95 139
137 Mauritánia 2.94 138
138 Jemen 2.74

zdroj: finweb.hnonline.sk