Prípravy na vojnu v Čechách: Päťminútovky nenávisti, peniaze a odvody. Zoznamy nepohodlných z americkej ambasády. Upáliť ich, postrieľať a bude pokoj. Kedy to začne?

Prípravy na vojnu v Čechách: Päťminútovky nenávisti, peniaze a odvody. Zoznamy nepohodlných z americkej ambasády. Upáliť ich, postrieľať a bude pokoj. Kedy to začne?

PETR HÁJEK komentuje prebiehajúce prípravy na vojnu proti Rusku, ktoré v českom kolaborantskom prostredí majú tradične podoby ako tragikomické, tak odporné či priamo úchylné.
Približujeme sa deň za dňom, týždeň za týždňom k fatálnej vojne, ktorá rozmetá náš svet, alebo sa nič významného vlastne nedeje a zbytočne sa všetko dramatizuje? Spojené štáty robia čo môžu pre to, aby sa realitou stala prvá možnosť. Významná časť európskych politických a mediálnych elít dúfa v to druhé. Niektorí dokonca tvrdia, že ešte nie sme ani vo fáze „druhej studenej vojny“.

Pri občasných návštevách z Bruselu sa túto „pohodovú verziu“ snažia českej verejnosti implantovať občania milionárskeho bruselského ľudu, zvlášť úporne napríklad Jan Zahradil (ODS). Jeho stranícka družka Miroslava Němcová vo svojich stále hystericktejších vystúpeniach v ČT a spol. sa naopak tvária, ako by horúca fáza vojny mala prísť každý deň. Pre budúcich povojnových rozdeľovačov funkcií, ktorí zjavne naivne veria v ich prežitiu, rovnako ako vo svoje, si zrejme už teraz chcú vybudovať patričné „zásluhy“. Spolu s celou pražskou havlistickou kaviarňou, v ktorej sa už dávno vedeniu tejto hasnúcej strany rozplynulo ako príslovečná kocka cukru.

A pretože tieto „elity“ sú pupočnou šnúrou (a dolarovody) napojené na tunajšiu ambasádu Spojených štátov – a súčasne ovládajú mediálny mainstream – je vcelku pochopiteľné, že „lojálne“ presadzujú americký záujem na vojnovom konflikte ďaleko od pobrežia USA. Je to vlastne stále rovnaké. V tunajších pomeroch sa vojnoví propagandisti už po desaťročia nemenia. Konajú s tradičnou goebbelsovskou či boľševickou zarytosťou, podľa toho, ku ktorému z protektorátu majú založením bližšie. Preto videné z Českej republiky sa mediálne zdá, že vojna s Ruskom už začala. A nie je ospravedlnením, že títo pražskí „salónni Američania“, kolaboranti z princípu, si vôbec neuvedomujú, s čím sa hrajú. Lenže svet je našťastie trochu väčšia než havlistická Praha. A žijú (a umierajú) v ňom tiež normálny ľudia.

Mierime k tretej svetovej vojne

Zrejme najvýznamnejší súčasný nemecký spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Günter Grass, odišiel pred pár dňami na večnosť. V poslednom rozhovore, ktorý niekoľko týždňov pred smrťou poskytol španielskemu denníku El País, tu však zanechal čosi podstatného:

„Mierime k tretej svetovej vojne. Všade je vojna. Existuje nebezpečenstvo, že urobíme rovnaké chyby ako v minulosti. Bez toho aby sme si toho všimli, … môžeme ísť opäť do novej vojny,“ konštatoval bezmála deväťdesiatročný muž, ktorý hrôzy tej predchádzajúcej na vlastnú kožu zažil a bola mu inšpiráciou pre jeho najvýznamnejšie diela.

V rozhovore sa tiež vyjadril k vojne na Ukrajine, kde sa situácia podľa neho nezlepší, pričom tiež v Izraeli a Palestíne je to čím ďalej horšie, nehovoriac o Iraku, kde podľa jeho slov Američania za sebou zanechali spúšť. „Potom sú tu zverstvá Islamského štátu a problém v Sýrii, ktoré takmer zmizli zo správ, aj keď sa tam ľudia naďalej zabíjajú,“ konštatoval.

Súčasne vyzval Európanov, aby pochopili ruského prezidenta Vladimira Putina a nenechali sa viesť záujmami Spojených štátov. Obrovskou chybou podľa neho bolo, že po rozpade Sovietskeho zväzu nikto nepodnikol „žiadne vážne mienky pokusy“ založiť novú bezpečnostnú alianciu, do ktorej by sa zapojilo aj Rusko. Prehovoriť takto u nás už by bol na „zoznamoch“. Ale on asi bol aj tak na tých nemeckých.

Kancelársky akt – tajná klauzula o otroctve

Posledný rozhovor zvečnelého spisovateľa, významné postavy na celej európskej spoločenskej scéne, bol právom široko komentovaný nielen v Nemecku. Len u nás samozrejme prakticky nič. Ako by aj mohla pražská vojnová kaviareň pripustiť, že aj v Nemecku búrlivo silnejú hlasy, ktoré odmietajú americké bubnovanie do vojny skrz umelo vytvorenú a udržiavanú ukrajinskú krízu. Tak sa radšej tvárime, že Nemecko mlčí alebo maximálne „živo diskutuje“ o aktuálne poslednom odhalení škandalózneho prepojenia amerických a nemeckých tajných služieb vraj bez vedomia kancelárky a celej vlády.

A nám, tým zo „zoznamov“, ale aj všetkým ostatným normálnym ľuďom v našej krajine, ktorí vedia, že vojna ani v najmenšom nie prelud „zábavného zabíjania“ na monitore počítača alebo vzrušujúci hollywoodsky thriller, nezostáva, než ešte zosilniť svoj hlas a odprevadiť slová konkrétnymi činmi.

Úprimne povedané aj to je smiešne a pokrytecké. Predpokladá to, že verejnosť vo svojej väčšine nevie o takzvanom „kancelárskom akte“. O povojnovej zmluve, ktorá potvrdzuje „večnú“ nemeckú podriadenosť Spojeným štátom ktoré kvôli tomu majú doteraz (a zrejme navždy) v krajine svoje okupačné armády. Na rozdiel od Rusov, ktorí sa NDR (Gorbačovom a Jeľcinom) vzdali za „babku“. Od roku 1949 (s platnosťou do roku 2099), po tom, čo Američania napísali západnému Nemecku ústavu, ktorú nikdy nemožno zmeniť (tzv. Materiálne jadro), musí každý nemecký kancelár, pred tým, než zloží svojej krajine prísahu, podpísať Američanom onen „akt „. V ňom sa zaväzuje k absolútnej podriadenosti záujmom USA – a bez toho sa kancelárom (kancelárkou) nestane.

Každému, kto o tom chce vedieť viac, vrelo odporúčam, aby zhliadol nasledujúci dvanásťminutový dokument s českými titulkami:

Ak ste tak urobili, potom už oveľa lepšie rozumiete náhlym zvratom v postojoch Angely Merkelovej v ukrajinskej kríze. Je to však dvojsečné: Nemecké politické (a mediálne) elity sú síce „zmluvne“ podriadené americkému protektorátu (konieckoncov Nemecko vojnu prehralo), ale pretože navonok sa všetci tvária, že najväčšia európska veľmoc je suverénny štát, mnohí jej občania sa tak začínajú aj správať. Vláda sa tým dostáva do čoraz silnejšieho dvojitého tlaku: Amerika chce vojnu s Ruskom, obyčajní Nemci chcú naopak mier a spoluprácu s ním, pretože Drang nach Osten si už trpko vyskúšali.

A ako to súvisí s našimi „americkými kolaborantami“?

Zoznamy nepohodlných

O médiách hlavného prúdu nie je potrebné sa príliš šíriť. Píšeme o tom často a adresne. Preto je aktuálne asi najzaujímavejšie sledovať „tlačový orgán“ americkej ambasády (web neovplyvní), ktorý svojim menom kryje Sabina Slonková a niekoľko ďalších novinárov, najviac tí, ktorých po prevzatí Mafra vyhodil Andrej Babiš z Mf Dnes a LN. Súdruhovia pracujú usilovne. A ako v každom predchádzajúcom protektoráte na našom území, začínajú vytváraním zoznamov nepohodlných (neskôr „internovaných“). Aktuálne „Top 10“ vyzerá takto:

Václav Klaus (bývalý prezident ČR)
Petr Hájek (bývalý prezidentov vicekancelár, teraz šéfredaktor protiprúdu)
Jaroslav Foldyna (poslanec parlamentu)
Vladimír Dlouhý (bývalý minister, dnes prezident Hospodárskej komory ČR)
Vojtěch Filip (poslanec parlamentu, predseda KSČM)
Miloš Zeman (prezident Českej republiky)
Jiří Vyvadil (bývalý poslanec za ČSSD)
Michal Voráček (vydavateľ Parlamentných listov)
Miroslav Ransdorf (europoslanec)
Jan Mládek (minister priemyslu a obchodu)

Zoznamy sú samozrejme ďaleko dlhšie, len ich zatiaľ nezverejňujú. Zmyslom doteraz zverejnených mien je samozrejme jediné: zastrašenie tých, ktorí sa netaja so svojimi protivojnovými názormi. A pochopiteľne tiež osobná škandalizácia. Miestna bunka CIA sa domnieva a jej českí „novinári“ ju pri tom nechávajú, že zaradením mien ľudí, ktorí sú si inak politicky vzdialení, do zoznamu amerických „zradcov“, vytvorí medzi nimi napätie.

Za seba musím povedať, že je mi to úplne fuk. Ak sa mám rozhodnúť, či mi boj za odvrátenie vojny stoja za túto spoločnosť, potom odpovedám jednoznačne kladne. Nehovoriac o tom, že väčšina „spoluudaných“ hovorí a koná v tomto zmysle veľmi racionálne a statočne. Nehovoriac o tom, že je medzi nimi súčasný a bývalý prezident našej krajiny. Nehovoriac o tom, že ak sa nakoniec vojnu podarí vyvolať, bude to už fuk úplne každému.

Pravdoláska: Upáľte ich a vraždite!

Nie náhodou práve spomínaný americký web (Neovplyvní) priniesol súčasne rozhovor s českým diplomatom Václavom Bartuškom, vládnym splnomocnencom pre energetickú bezpečnosť. Jeden z popredných havlistov (kedysi ironicky nazývaných pravdoláskari) v ňom s otvorenosťou nacistických ideológov po uchopení moci Hitlerom, prezrádza, ako sa česká vláda chystá na svojich občanov:

„Vláda nedávno schválila návrh obnovenia odvodov ako pre mužov, tak pre ženy od veku 18 rokov. Myslíte, že by niečo podobné vláda prerokovávala pred dvoma rokmi? Odohráva sa obrovská kopa vecí, o ktorých nehovoríme. Nepochybne začali naše služby oveľa viac sledovať jedincov, aj niektorých cudzích štátnych občanov na našom území. To je nepochybná pravda, nevidím dôvod to nejako vybubnovávať. “

Na tému Ukrajina a vojna a ako zatočiť s protivojnovou opozíciou u nás potom tento štátny zamestnanec (Zaorálkove ministerstvo zahraničia) „Náhodne“ hovorí:

„Skupina civilistov obsadí budovy administratívy, muži, ženy, deti. Do dvoch dní sa tam začínajú nosiť zbrane, ženy a deti odchádzajú, zostávajú ozbrojenci. Ak sa im postavíte rýchlo čelom, ako to urobili napríklad v Odese, kde ich jednoducho upálili, alebo v Dnepropetrovsku, kde ich jednoducho zabili a pochovali pri ceste, tak máte pokoj. Keď to neurobíte, tak máte vojnu. To je celé „.

Necháme si to páčiť?

Budiž povedané, že Bartuškov cynický rozhovor predsa len zdvihol niektorých ľudí,dokonca aj politikov zo stoličky. Náhle im dochádza, že pach krvi z blížiacej sa vojny oživuje v určitých obzvlášť „netrpezlivých“ úchylov ich inak umne ukrývanú patológiu. Veď snáď ani pani Němcová by to tak nepovedala ako tento niekdajší „vyšetrovateľ udalostí 17. novembra“. Mediálny mainstream zatiaľ k Bartuškovým slovám úctivo mlčí, lebo súhlasí, len nevie, ako sa s tým popasovať s obvyklým pokrytectvom „politickej korektnosti“. Je preto asi lepšie dať slovo „občianskej spoločnosti“, ktorú títo Goebbelsovi bratia inak toľko vzývajú. Jedna čitateľka (jej meno vzhľadom k „zoznamom“ nezverejníme) nám napísala:

„Málo čo v našej tlači spôsobí, že v šokové emočnsj reakcii ustrniem. Vlastne od čias starej dobrej Albrightovej a jej vyhláseniu o užitočnosti smrti pol milióna detí v Iraku, ktoré zomreli za americkú demokraciu a jej transplantáciu na Blízky východ, sa mi už nič podobné nestalo. Až dnes po otvorení tohto článku. Čítala som si ho úplne zdesene niekoľkokrát po sebe a nemohla som stále veriť.

Slová Bartušku ,, … Ak sa im postavíte rýchlo čelom, ako to urobili napríklad v Odese, kde jich jednoducho upálili, alebo v Dnepropetrovsku, kde ich jednoducho zabili a pochovali pri ceste, tak máte pokoj … „sa ma veľmi negatívne dotkli. Niečoho veľmi hlboko vo mne. Normálne by som napísala pánovi Bartuškovi, ale v tomto prípade nie, pretože týmto stratil atribút človečenstva. Takže aký pán.

Ak je pre neho prínosné riešenie usporiadať hon na ľudí (mnohí boli ešte násťroční študenti), nahnať ich do domu a zapáliť, blahoželám mu k posunu do oblasti tak veľkej patológie, že z nej nie je návratu. Tam ho bohužiaľ nasledovať nemôžem, neobdivujeme masových vrahov ani ich fanatikov a nechcem s nimi zdieľať ich psychické podnebie. Nie je zdravé.

To, čo ,, diplomat „Bartuška predviedol, znamená, že sa dostal do takého štádia dehumanizácia, že odoberá iným ľudské vlastnosti. Dokonca si ich dehumanizuje aj mechanicky, v jeho predstave nie sú ani citliví na bolesť, proste to pre neho už nie sú ľudia.

Dehumanizácia pomáha zbavovať sa viny, pravidelne sprevádza genocídy a občianske vojny, potláča empatiu a súcit, umožňuje ľahšie zabíjať alebo nechať zabíjať, prípadne súhlasiť s masovým vyvražďovaním bez morálnych zábran a výčitiek svedomia.

Ako sa z autora polojasno stane klasický prípad Koukolíkova deprivantov neviem. Ale je mi veľmi ľúto, že som si vtedy jeho knihu zo štipendia kúpila a prispela mu tým na v článku spomínanú cestu okolo sveta, ktorú podnikol z výťažku predaja. Vôbec k ničomu mu nebola, ako sa teraz ukázalo. Stal sa z neho totiž len ,,diplomat“, ktorý by mohol pokojne robiť ideologického frontmana Islamskému štátu.

Keby som sa proti jeho výroku neozvala, stala by som sa súčasťou zla, ktoré vyššie citovanými slovami šíri. Zla naprostej nečinnosti. Umožnila by som mu sa domnievať, že to, čo povedal, prijímam a schvaľujem, aj keď len mlčaním. Že sa zmieruje s tým, že sociálna situácia je pre neho nastavená tak, že on toto hovoriť môže bez odozvy, beztrestne. “

Vlády bez štipky hanby

Proti tomuto havlistickému „sebeodhaleniu“ sú politické hračky s cestou „Nočných vlkov“, motorkárov, ktorí chceli osláviť víťazstvo nad Hitlerom jazdou cez štáty, ktoré ich predkovia v uniformách Červenej armády oslobodili, len úbohé a trápne. Skoro sa o tom ani nechce hovoriť. Verejnosti, napriek obvyklým propagandistickým náletom tunajších amerických kolaborantov, je viacmenej jasné o čo ide.

A práve toho sa vlády Poľska, Nemecka a váhavo i vlády našej tak zľakli. Je im totiž jasné, čo s priezračnou hlúposťou napísal dnešný Respekt (platí, že čo je v Respektu, sa potom valcuje vo zvyšku médií hlavného prúdu): Je vraj nebezpečenstvo, že „ruských motorkárov budú Česi vítať s rovnakým nadšením, ako vítali americké kolóny prechádzajúce krajínou pred niekoľkými týždňami „.

Či už sa motorkárom alebo ich časti nakoniec podarí prejsť, alebo im to amerikanizované úrady Poľska a Nemecka (o tých našich radšej pomlčím) „demokraticky“ zakážu, nič to neznamená. Mimochodom víza dostali Nočná vlci na nemeckom zastupiteľskom úrade v Moskve. Čo asi spôsobilo, že Nemci vzápätí začali konať úplne opačne? Ak ste si až doteraz ten Párminútový film nepustili, urobte tak teraz. Je tam odpoveď.

Naši vojnoví hrdinovia

Ak by zostalo na našich bohatieroch, vojnu s Ruskou federáciou by rozpútali do niekoľkých týždňov. Zatiaľ im nezostáva než podľa diktátov zámorských spojencov sypať miliardy z našich daní do zbrojenia, vytvárať zákony, ktoré umožnia regrutovať do „pomocných technických práporov“ tentoraz americkej armády našich mužov a ženy a hlavne ešte zosilňovať bojovnícku propagandu.

A nám, tým zo „zoznamov“, ale aj všetkým ostatným normálnym ľuďom v našej krajine, ktorí vedia, že vojna ani v najmenšom nie je prelud „zábavného zabíjania“ na monitore počítača alebo vzrušujúci hollywoodsky thriller, nezostáva, než ešte zosilniť svoj hlas a odprevadiť slová konkrétnymi činmi. Než nás Bartuška a ďalší miestny boľševici súčasnosti začnú podľa nôt svojich sponzorov „proste upaľovať“, alebo „jednoducho zabíjať a pochovávať pri ceste“.

Ešte je čas. Ale moc ho nezostáva. Vieme to všetci veľmi dobre. A nemusel nám to pripomenúť ani slávny Günter Grass. Ale dobre, že tak urobil. Pán Boh zaplať.

zdroj: protiproud.parlamentnilisty.cz

Nemysliteľné sa stáva skutočnosťou: Ukrajinci idú radšej do väzenia, ako bojovať

Nemysliteľné sa stáva skutočnosťou: Ukrajinci idú radšej do väzenia, ako bojovať

Noviny Washington Post napísali, že Ukrajinci súhlasia s tým, že budú uväznení za vyhýbanie sa vojenskej službe, len aby sa nemuseli zúčastňovať bojových akcií na východe Ukrajiny. Tým, ktorí sa vojenskej službe vyhýbajú, a dezertérom hrozia pokuty a väzenie od dvoch do piatich rokov. Ukrajincov to však nezastavuje.

„Ja radšej budem sedieť tri roky vo väzení, kde mi dajú najesť a kde budem v bezpečí, než aby som išiel slúžiť. Táto vláda je pri moci už rok a ja aj naďalej musím pracovať dva dni na to, aby som si mohol kúpiť bochník chleba. Za takú vládu bojovať nechcem „, cituje WP slová dvadsaťšesťročného zamestnanca hutníckeho podniku Andreja, ktorý bol povolaný v marci.

Andrej žije vo Slavjansku, ktorý sa od polovice apríla minulého roka do začiatku júla nachádzal pod kontrolou domobrancov. Sympatie obyvateľov sú aj naďalej rozdelené a zo 40 Andrejových známych, ktorí boli povolaní, sa chystá ísť bojovať len jeden.

„Bojovali sme za nezávislosť a za právo žiť a pracovať vo vlastnom regióne. Keď prišla armáda, tak nás dva mesiace v kuse ostreľovala. A teraz mám ísť za ňu bojovať? Ja si to nemyslím „, cituje Andrejov list.

Dokonca aj tí Ukrajinci, ktorí sa zúčastnili protestov na konci roku 2013 a na začiatku roku 2014, nechcú ísť do armády, pretože sa boja o život.

„Ja som sa už dávno rozhodol, že nebudem na povolávací rozkaz reagovať. Absolútne ma nezaujíma účasť v tomto konflikte. Oni (úrady a veliteľstvo – pozn. red.) Mali konať efektívnejšie, aby obmedzili straty. Ja nechcem zoznamy obetí dopĺňať „, uvádza WP slová dvadsaťpäťročného zamestnanca kyjevskej mimovládnej organizácie Igora.

Ukrajinskú armádou zmietajú problémy, medzi ktorými je úplatkárstvo u odvodových komisií a neefektívny systém náboru a prípravy nových vojakov. Okrem toho, rodiny zabitých vojakov musia veľmi často tvrdo bojovať o to, aby dostali podporu, ktorú im štát prisľúbil.

„Nerozumieme, za čo bojujeme, vláda nehovorí ľuďom nič o cieľoch tejto vojny“, cituje vydanie vojenského analytika Alexeja Arestoviča, ktorý poznamenáva, že dokonca ani po roku bojov sa konflikt na Ukrajine oficiálne nenazýva vojnou.

Skôr médiá oznámili, že mobilizácia na Ukrajine, ktorá bola vyhlásená na začiatku roku 2015, skrachovala. Obyvatelia Ukrajiny si začínajú uvedomovať „reálnu a strašnú“ cenu vojny. Podľa ich názoru sa konflikt od apríla 2014 premenil na „krvavý vyčerpávajúci mlynček na mäso“, ktorý si podľa rôznych zdrojov vyžiadal od 5.000 do 50.000 vojakov i civilistov.

zdroj: act24.cz

Mocnejšia než chemoterapia: Bylinka na rakovinu, čo vám rastie priamo pod nosom

Mocnejšia než chemoterapia: Bylinka na rakovinu, čo vám rastie priamo pod nosom

Ide o jednu z najrozšírenejších kvetiniek, aká zrejme existuje. Rastie doslova všade, sú jej plné lúky aj trávniky na sídliskách, hlavne teraz na jar.

Rastie však po celý rok, dokonca sa neraz dá nájsť aj počas zimy, keď nie je zem prikrytá snehom.

Neexistuje snáď dieťa ani dospelý, ktorý by ju nepoznal. Napriek tomu o jej nesmierne silných liečivých účinkoch vie len málokto.
[clear]

Áno, hovoríme o bežnej púpave

Čaj z púpavy (česky pampeliška) pôsobí na rakovinové bunky tak silno, že už po 2 dňoch sa začínajú rozpadať. Zároveň nemá žiadne škodlivé účinky na zdravé bunky.

Táto rastlinka je aj napriek svojmu širokému medicínskemu využitiu často zanedbávaná.

Jediné, čo pre jej získanie potrebujete urobiť, je nazbierať ju z čistých miest, ktoré neležia príliš blízko cesty.

Naše staré mamy robievali z púpavových kvetov sirup, lebo vedeli, že má mnohé liečivé účinky. Čo však nevedeli bolo, že púpavový koreň dokáže pomôcť aj pacientom s rakovinou.

Koreň silnejší ako chemoterapia

Vedci objavili, že koreň púpavy je pri ničení rakovinových buniek účinnejší ako chemoterapia. Dokáže totiž kompletne usmrtiť rakovinové bunky bez toho, aby nejako poškodil tie zdravé.

Okrem protirakovinových účinkov má púpava aj nasledovné vlastnosti:
[list icon=“check“ icon_color=“red“]

  • močopudné
  • vylučovanie žlče
  • detoxikácia pečene
  • pomáha pri alergiách
  • znižuje krvný cholesterol

[/list]
Obsahuje veľa dôležitých vitamínov a minerálov, ako napríklad vitamín B6, tiamín, riboflavín, vitamín C, železo, vápnik, draslík, zinok, horčík a kyselinu listovú.

V jednej miske s 55 gramami púpavových listov nájdete až 535% potrebnej dennej dávky vitamínu K a 112% vitamínu A. To všetko sú fakty známe o púpave už celé roky.

Zázračný púpavový čaj

Výskum uskutočnený na kanadskej Univerzite vo Windsore dal nádej aj onkologickým pacientom. Zistil, že koreň púpavy efektívne zabíja rakovinové bunky a zároveň nemá žiadne vedľajšie účinky.

Čaj z púpavy má pomerne rýchly účinok. Už v priebehu 48 hodín po užití dochádza k dezintegrácii (rozpadu) prvých rakovinových buniek.

Odhaduje sa, že pravidelná dlhodobá kúra koreňom púpavy vie odstrániť väčšinu nádorov. Kvôli týmto neočakávaným výsledkom, boli vedeckému tímu pridelené ďalšie prostriedky na pokračovanie výskumu.

John di Carlo, 72 ročný onkologický pacient, podstúpil intenzívnu liečbou agresívnou chemoterapiou. Po jej neúspechu ho lekári poslali domov umrieť v okruhu svojich najbližších.

Ako poslednú možnosť sa rozhodol pre liečbu pomocou čaju z púpavového koreňa. Len o 4 mesiace neskôr bol tento muž v remisii (ústupe rakoviny).

Ako pripraviť púpavový čaj

Púpavový čaj sa pripravuje zvyčajne zo sušeného pomletého koreňa. Použiť ale môžete aj na jemno nakrájaný čerstvý koreň.

Približne 1 až 2 čajové lyžičky koreňa (podľa chuti a závažnosti ochorenia) zalejte 2,5 dcl vriacej vody a nechajte vylúhovať približne 15 minút.

Čaj pite 2 až 3 krát denne, najlepšie pred jedlom. Užíva sa niekoľko mesiacov.

Niektoré zdroje uvádzajú, že aj listy púpavy majú určité protirakovinové účinky. Pre prípravu čaju preto môžete zvážiť použitie zmesi koreňa a listov.

zdroj: badatel.net