Zomrel kňaz Anton Srholec, bojovník proti komunizmu

thumbnail

Rímskokatolícky kňaz, salezián, bojovník proti neslobode, odporca komunistického režimu a zakladateľ centra Resota Anton Srholec dnes zomrel. Ako prvá správu priniesla televízia Markíza. Srholec sa dožil 86 rokov.

Narodil sa v Skalici, kde študoval na gymnáziu. V roku 1946 sa pridal k saleziánom. Keďže mu komunisti neumožnili študovať teológiu, v roku 1951 sa rozhodol pre útek. Chytili ho a odsúdili na dvanásť rokov, vo väzení nakoniec strávil desať. Prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove.

Po návrate z väzenia pracoval ďalších desať rokov ako robotník, k teologickým štúdiám sa dostal až začiatkom 70. rokov v Taliansku. Počas normalizácie však dlho stále nemohol pôsobiť ako kňaz, časť tohto obdobia strávil ako kostolník v bratislavskom Blumentálskom kostole s povolením vypomáhať v kňazských prácach.

Laureát Bielej vrany

Za aktívnu účasť na púti vo Velehrade v roku 1985 Antonovi Srholcovi odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe. Na púti totiž zorganizoval mládežnícky program. Posledné štyri roky pred dôchodkom teda znova pracoval ako robotník.

Po zmene režimu sa začal venovať bezdomovcom, v roku 1992 pre nich zriadil domov Resota v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice. Opatroval tu desiatky ľudí, ktorým iní pomôcť nevedeli.

Srholec stál na čele Konfederácie politických väzňov, do konca života upozorňoval na zločiny komunizmu a varoval pred režimami, v ktorých vládne nesloboda. Slovensko videl v Európe, spolu s ostatnými slobodnými štátmi.

Srholec sa na verejnosti naposledy ukázal vlani 17. novembra pri pamätníku na Devíne, kde predniesol aj svoj posledný prejav. „Slovenský národ v dohľadnej dobe nebude hrať v Európe prvé husle, ale to nie je dôležité, sme Európou a v Európe aj zostaneme,“ povedal v ňom.

V ten istý večer dostal od združenia Via Iuris ocenenie Biela vrana.

Zastal sa Bezáka

Srholec patril k jedným z mála predstaviteľov katolíckej cirkvi, ktorí sa verejne zastali odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka.

„Bezák je symbolom toho, čo je v srdciach väčšiny obyvateľov žijúcich na Slovensku, že biskup, kňaz, veriaci človek by mal byť a môže byť slušný, priateľský, obetavý, angažovaný, stáť pri nás. Ukázal nám, že je to možné,“ zopakoval aj takto pred rokom na Troch kráľov.

Bezákovým odvolaním si podľa Srholca dala cirkev gól do vlastnej brány, ktorý sa bude spomínať aj o sto rokov. Srholec bol ako kňaz aj po revolúcii skôr na okraji katolíckej cirkvi a cirkevnú hierarchiu neraz kritizoval. Nemal ani vlastnú farnosť.

Nechcel byť Yesterday Man

Podpredseda Konfederácie politických väzňov Peter Sandtner vraví, že Srholec sa snažil do poslednej chvíle riadiť túto organizáciu. „V posledný rokoch zdôrazňoval, že nechce byť Yesterday Man, že nechce hľadieť na minulosť, ale skôr na budúcnosť,“ spomína.

„Keď som ho prosil, aby vo svojich úvodníkoch a článkoch písal o minulosti, o jáchymovských lágroch, nechcel. Nechcel zostať v minulosti. Chcel tvoriť krajší svet, krajšiu Európu. Zaujímala ho politika a súčasnosť, aj keď je to možno trochu škoda. No jeho kniha Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov azda túto situáciu opisuje najlepšie.“

Sandtner vraví, že Srholcovým veľkým snom bolo vydanie knihy o pamätníkoch politickým väzňom. „Vždy chcel, aby tu po ňom ostalo čo najviac. Vravel, že kým sa táto kniha nevydá, nemôže umrieť,“ spomína Sandtner. Vlani sa vydania tejto knihy dočkal.

Urobil zo svojho života zázrak

Šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, ktorý sa so Srholcom priatelil, o ňom napísal, že je z ľudí, bez ktorých si Slovensko nevie predstaviť.

„On, vždy ponižovaný a odsúvaný, komunistami aj vlastnou cirkvou, urobil zo svojho života zázrak, keď trápenie stále znovu premieňal na lásku. Je hriechom tejto krajiny, že on sám ju dostáva plným priehrštím až teraz.“

So Srholcom sa na svojom profile na Facebooku rozlúčil aj prezident Andrej Kiska. „Otec Srholec nám zanechal svoju víziu nášho Slovenska. Vždy chcel, aby naša krajina bola skutočným domovom pre ľudí. Nie domom, z ktorého utekajú ľudia. Ale domovom, kde je teplo, otvorené náručie, ochota odpúšťať a poprosiť o prepáčenie.“

zdroj: dennikn.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)