Vojna medzi Západom a Ruskom na dohľad: zbabelí Američania dúfajú, že v nej budú krvácať hlavne Európania.

thumbnail

Čakanie na zámienku. Posledné týždne ticha pred búrkou?

PETR HÁJEK komentuje "zapadnutú" poznámku slovenského premiéra, že svetová vojna je na spadnutie, a kladie si otázku, prečo súčasne z českých médií ukrajinská téma takmer zmizla. Ukrajina z českých médií záhadne zmizla. Občas síce ešte prebleskne správa, že podľa NATO Rusko obmedzuje prísun zbraní povstalcom v Donecku a Luhansku. Potom zase, že je naopak dodáva skrz humanitárneho konvoja. Alebo že české úrady súhlasia s repatriáciou niekoľkých desiatok Volyňských Čechov. Celkovo však musí mať verejnosť dojem, že je "na východnom fronte pokoj".

A do toho náhle zaznie zo Slovenska, od predsedu vlády Roberta Fica, že na Ukrajine hrozí veľký vojenský konflikt. A pravdepodobnosť jeho vypuknutia odhaduje na sedemdesiat percent. Teda s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote. Ale pretože české médiá tejto "poplašnej správe" nedávajú takmer žiadny priestor, zostávajú Česi naďalej pokojní. Právom?

Black-out v dohľade?

Situácia na Ukrajine sa v skutočnosti dramatizuje viac, než kedy predtým: Ako z dôvodov vnútorných, tak predovšetkým vonkajších. Aj české médiá už priznávajú, že krajina balansuje na hrane štátneho bankrotu. Ukrajina je energeticky vyhladovaná a už teraz je jasné, že zimu nemôže prežiť. Plynové zásobníky sa podarilo naplniť zhruba len na štyridsať percent. Ale od októbra z nich už zase odčerpali bezmála tri miliardy kubíkov.

Podľa všetkého sa tiež definitívne zastavia ruské dodávky čierneho uhlia. A iného dodávateľa Ukrajina nenájde. Za rovnakého dôvodu: Nemá čím platiť. Rozhodujúca časť elektrární tak zrejme nebude schopná prevádzky. Krajine súčasne hrozí zrútenie prenosových sústav. Dosť možno si tak budeme môcť "prehliadnuť", ako v reáli vyzerá rozsiahly "black out" - situácia, ktorá vedie k úplnej deštrukcii všetkého, čo považujeme za civilizačné vymoženosti. Ak dôjde k tomu, bude to aj pre nás drsná "laboratórna lekcia". Kvôli nemeckej "zelenej energii" môže totiž "black-out" v ktorejkoľvek chvíli ochromiť tiež našej časť Európy. V prípade vojenského konfliktu sa tak stane s úplnou istotou.

Vláda cudzincov

Ešte vážnejšia je súčasne politická situácia. Západ tlieskal ukrajinským voľbám, ktoré "legalizovali" dôsledky štátneho prevratu, a predovšetkým ich miestnych spoluorganizátorov. Už v tejto chvíli je však jasné, že nič nevyriešili, skôr naopak. Prezident Porošenko je na vojnovej ceste s designovaným premiérom Jaceňukom. A rodiaca sa vláda má priamo operetné parametre: Na kľúčových postoch zasadnú - cudzinci ...

Ministerkou financií sa stane Američanka ukrajinského pôvodu N. Jaresková, predsedníčka spoločnosti Horizon Capital, ktorá vo Washingtone pracovala pre americkú vládu. Litovský partner East Capital Group, A. Abromavičius, sa zase stane ministrom hospodárstva. A to pravdepodobne zďaleka nie je koniec. Ukrajinská vláda bude teda úplne nezastrene v rukách západných "expertov", v skutočnosti zástupcov firiem a záujmových skupín, ktoré si chcú rozparcelovať pozostatky trosiek - tentoraz nie Boeingu, ale tunajšieho hospodárstva - a hlavne dosiahnuť na prírodné zdroje. Ale predovšetkým: Pokiaľ dôjde k "veľkej vojne" bude Západ ukrajinskú vládu z Washingtonu a Bruselu priamo riadiť. Ak ku konfliktu nedôjde, potom "len kontrolovať". Protektorát nemožno charakterizovať lepšie.

Nemožno sa preto čudovať, že ani Jaceňukove ponuky populárnym osobnostiam zo západných regiónov boli vypočuté. Do tejto kolaborantskej vlády vstúpiť nechcú. Ale je tu aj ďalší dôvod. Hoci sa o tom u nás nehovorí, zvyšujú sa separatistické tendencie v celej krajine. Odmietnutie vstupu do Jaceňukovy vlády sú toho dobrou ilustráciou.

Politikárčenie s krajanmi

To všetko by ale nakoniec ešte mohlo byť "v rámci tolerancie". Aj keď vnútorný chaos v krajine je na bode varu a množia sa príznaky ďalšieho "Majdanu" - tentoraz spontánneho - mohli by sme nad tým vlastne pokrčiť ramenami: Majú, čo chceli. Oni aj ich západní sponzori. A my by sme sa mali postarať medzitým o repatriáciu krajanov, ktorí o návrat do svojej starej vlasti usilujú. Popasovať sa s volaním mnohými Volynských Čechov o pomoc, trochu menej nechutným spôsobom, než zatiaľ predvádzame.

Potom, čo prezident Zeman odovzdal ministerstvu vnútra zoznam asi troch stoviek "neodvážnějších", ktorým sa predtým Zaorálkove ministerstvo zahraničia a český ambasádor pokúsili vyhrážkami návrat znemožniť, sa situácia príliš nezlepšila. Formálne síce návrat českých rodín pripravujeme - ale len tých z "východu". Má ísť len asi o päťdesiat (!) Ľudí z Doneckej a Luhanskej oblasti.

Médiá, na prvom mieste ako vždy ČT, nás naopak balamutia správami, že ruská verejnosť začína pociťovať západne sankcie a popularita Vladimíra Putina v dôsledku toho klesá. V skutočnosti je to práve naopak.

Stovky ďalších - tých z údajne "bezpečného západu" vraj ohrození nie sú. Samozrejme že sú, možno ešte viac, než tí z východných regiónov. Lenže to by musela Sobotková vláda pripustiť, že Porošenkova Ukrajina stojí na pokraji zrútenia - čo z politických dôvodov urobiť nechce. Vidí predsa jasne, čo sa deje okolo prezidenta Zemana. Vníma temné poznámky z Bruselu. A vie, že na americkú ambasádu nastúpilo v podobe pána Schapira "novej washingtonskej metly", ktoré už dalo jasne najavo, že prišlo urobiť poriadok. A že Piatu kolónu v našej krajine vie s pomocou hlavných médií pomerne ľahko a rýchlo aktivovať.

Napriek tomu by bolo treba, aby vláda k tomuto kroku našla rýchlo odvahu. S pravdepodobnosťou blížiacou sa istote je totiž zjavné, že veľmi rýchlo môže byť pre našich krajanov neskoro. Prečo? Tu sa vraciame k "poplašnej" poznámke slovenského premiéra, ktorá by však nemala zapadnúť.

Tiché zahusťovanie

"Hovorím o priamom vojenskom konflikte. Nehovorím o konflikte Rusko-Ukrajina, ale o veľkom konflikte, povedal podľa ČTK Robert Fico, dodal, že túto informáciu má z nemeckého zdroja, ktorý nechcel menovať. Kvôli tomuto možnému konfliktu panuje vraj v EÚ veľká nervozita. preto by sa mali v Európe nájsť sily, ktoré sú pripravené zohrať úlohu mierotvorcu. "Ak tam vypukne vojna, ak sa niečo stane, Slovensko bude veľmi trpieť," konštatoval premiér a dodal, že dianie na Ukrajine je v skutočnosti veľký rusko-americký stret. Európska únia, ktorá je nejednotná, v ňom podľa neho nezohrala zodpovedajúcu úlohu.

Inými slovami - vojna medzi Spojenými štátmi (ktorým sa pre tieto prípady v Európe hovorí NATO) a Ruskou federáciou je podľa slovenského premiéra na spadnutie. Čitatelia tým asi budú prekvapení menej. Väčšinová verejnosť - obeť bojovníckej propagandy slovenského mediálneho mainstreamu, ktorý sa už nejaký čas tvári, že je "na východnej fronte pokoj", to však vôbec netuší.

Samozrejme, Slovensko je s Ukrajinou v priamom styku, a tak Robert Fico má väčšiu motiváciu k otvorenosti a odvahe povedať pravdu. Pokiaľ si však naši politici - okrem škandalizovaného prezidenta Zemana - neuvedomujú, že v tomto prípade sme stále Československo, že tento konflikt jednoducho oba štáty postihne v "prvej línii", sú absolútne nezodpovední. Ich zbabelé mlčanie o "tichom zahusťovaní", ktoré je príslovečným tichom pred búrkou, je len prejavom "lojality strachu" z Bruselu a Washingtonu, ale naprostej neloajality voči českej verejnosti.

Napätie sa stupňuje

Bodom obratu bola nepochybne konferencia G 20 v Austrálii. Vladimír Putin prišiel s návrhmi na kompromis - ktorý však Barack Obama, a nakoniec po šesťhodinovom rokovaní aj Angela Merkelová (teda Brusel), odmítli.Německá kancelárka potom šéfa Kremľa nebývalo ostro napadla a varovala pred "rozsiahlym požiarom", ku ktorému konflikt na Ukrajine môže viesť. Všetko potom zavŕšilo víťazstvo republikánov v americkom Kongrese, po ktorom je jasné, že Spojené štáty sa na "európsku" vojnu otvorene začali pripravovať.

Pripravuje sa ale tiež druhá strana, tá, ktorá má byť napadnutá. S relatívnou výhodou v tom, že ruská verejnosť - narozdiel od americkej - za svojím prezidentom pevne stojí. Ako práve konštatoval - z českých korporátnych médií jediný - časopis Týždeň: "Popularita ruského prezidenta Vladimira Putina od marcovej anexie ukrajinského Krymu zostáva na historických maximách a ďalej láme rekordy. Na konci novembra bolo s prácou šéfa Kremľa spokojných takmer 88 percent opýtaných Rusov. "

Zastavenie stavby plynovodu South Stream, francúzske odmietnutie odovzdať Rusku už zaplatenú vojnovú loď, prebiehajúce mohutný výcvik civilnej obrany v celom Rusku a dramatická situácia na Ukrajine (o ktorej nemáme vedieť) sú jasné symptómy toho, že konflikt fakticky už začal. Mlčanie českých médií je v tomto smere úplne príznačné.

Otázka je len Kedy a Prečo?

Je takmer isté, že Američania k pokusu vyvolať vojnu s Ruskom siahnu. Otázka je dnes už len kedy a pod akou zámienkou. Nie náhodou NATO práve oznámilo, že "jednotky rýchlej reakcie" - teda oddiely prvého sledu - budú k dispozícii už na začiatku januára. Tento dátum by sme si preto mali zapamätať. Pretože náhla zmena postoja Angely Merkelovej a tiež nástup poľského válečnického jastraba Donalda Tuska do pozície "európskeho prezidenta" signalizujú, že elity EÚ sa už úplne dostali do vleku amerických záujmov a na životné záujmy Európanov úplne rezignovali.

Aj preto teraz to mediálne ticho okolo Ukrajiny. Konflikt má vypuknúť ako rana z čistého neba, aby sa verejnosť nestačila v protivojnovej obrannom geste sformovať.

Presnejšie povedané je to však naopak: Washingtonská lokomotíva dosiahla svojho. Prepriahla. Svoj európsky vojnový vlak už neťahá, ale tlačí pred sebou ako štít. Dúfa, že krvácať budú Európania, zatiaľ čo oni sa budú v "zámorskom tieni" iba viezť a počítať zisky. Krachujúci dolár zachráni takmer určite už len vojna. Táto doktrína však počíta s tým, že vojnový konflikt neprerastie v jadrový. Že ako v desaťročiach prvej studenej vojny bude hrozba totálneho zničenia oboch strán pôsobiť ako poistka.

Je to zbabelá, a predovšetkým neistá stratégia. Svet sa zmenil. Rusko už nie je Sovietsky zväz. Je preto tiež slabšie - a zo všetkých strán obklopené vojskami NATO. Prečo asi v Rusku práve prebieha veľká revízia celého jadrového arzenálu? Prečo sa mnohé raketové mobilné systémy sa presúvajú k ruským západným hraniciam? A prečo ruskí vojenskí predstavitelia už tiež jasne verejne povedali, že s ich použitím - v prípade napadnutia svojej krajiny Západom - nebudú váhať?

Ide vlastne len o to, čo všetko spustí. Aká zámienka všetko "odpáli". Po neúspechu tej prvej, zostrelenie letu MH-17, s najväčšou pravdepodobnosťou Kyjevským pučistami, sa podobný scenár môže opakovať kedykoľvek. Mali by sme ho očakávať. A byť pripravení.

Budú nás ďalej uspávať. Vianoce snáď ešte prežijeme v relatívnom pokoji. Čo bude po Novom roku, vie len Boh.

zdroj: protiproud.parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)