Vláda chce ošklbať ľudí o ďalšie peniaze: Cez poistky si plánuje uliať milióny ročne!

thumbnail

Ministerstvo financií vymyslelo „geniálny“ plán, ako oholiť ľudí o desiatky miliónov tak, aby sa ich zlosť neobrátila proti vláde, ale proti iným.

Štát by chcel z ľudí a firiem vytiahnuť vyše 50 miliónov ročne cez poistky. Ak ste zodpovedný človek, ktorý má poistený dom, byt, máte uzatvorenú havarijnú poistku na auto, tak vás vláda „potrestá“ tým, že na vašu poistku zavedie špeciálny odvod. Od januára chce z každej jednej neživotnej poistky, čiže práve z áut, domov či poistenia zodpovednosti, osem percent, ktoré pôjdu štátu. Ak tento nápad ministrovi financií Petrovi Kažimírovi poslanci schvália, ľudia sa tak nedobrovoľne poskladajú štátu každoročne miliónmi z vlastných poistiek napríklad aj na to, aby vládni politici mohli dávať kamarátom predražené štátne zákazky. Keďže však stúpne poistné, hnev ľudí sa neprenesie na ministra, ale na poisťovne. Nejde totiž o peniaze zo ziskov poisťovní, ale priamo z tržieb.

Podobný princíp už funguje pri povinnom poistení na autá. Ľudia, ktorí vlastnia automobily, povinne odvádzajú cez poistku osem percent pre hasičov. Tentoraz chce osem percent ministerstvo rozšíriť na všetky neživotné poistky. Ak má majiteľ domu poistený majetok, napríklad na škody spôsobené prírodnými živlami, je to aj preto, aby napríklad po povodni nemusel pýtať peniaze od štátu a chodiť po úradoch, aby mu pomohli. Ak sa mu za to štát „odmení“ tým, že mu poistku predraží o osem percent, pôsobí to dojmom, že štát chce karhať človeka za to, že myslí na budúcnosť a chce sa vyvarovať rizík.

Ak máte poistený dom napríklad aj proti živlom, štát si z toho bude chcieť vziať osem percent.
Ak máte poistený dom napríklad aj proti živlom, štát si z toho bude chcieť vziať osem percent.

Neživotné poistky však majú omnoho väčší vplyv. Ak si pre zmenu mladí ľudia vezmú hypotéku na kúpu bytu, banka vyžaduje, aby bol byt poistený. Aj ich ministerstvo financií „potrestá“ a ošklbe o peniaze cez skryté zdanenie poistiek. V uvádzaní podobných príkladov, ako chce štát fígľom cez poistky získať od ľudí peniaze, by sa dalo pokračovať až do pos­lednej strany časopisu.

Proti ľuďom

Vlani boli tržby z neživotného poistenia (okrem povinného na autá) 650 miliónov eur, čiže osempercentný odvod by vychádzal na 52 miliónov ročne. Je málo pravdepodobné, že by si poisťovne vzali odvody na vlastné tričko. Odhady tzv. technického výsledku poisťovní z neživotného poistenia boli vlani 43 miliónov, čiže ak by mali zo svojho zaplatiť 52 miliónov, boli by v strate a neoplatilo by sa im zostávať na trhu. Je tak viac ako isté, že ak skrytý odvod, ktorý už dostal pomenovanie Kažidaň, podľa priezviska ministra financií, schvália aj poslanci a nadobudne platnosť, od budúceho roku stúpnu poistky. Hoci sa ministerstvo financií môže tváriť, že je to odvod namierený proti poisťovniam, jednoduchý prepočet musel aj úradníkom ukázať, že poisťovne, ak majú byť schopné plniť svoje záväzky, budú musieť poistné zvýšiť a odvody budú priamo namierené proti ľuďom.

Máte poistený byt proti požiarom? Možno vás ministerstvo „potrestá“ odvodom.
Máte poistený byt proti požiarom? Možno vás ministerstvo „potrestá“ odvodom.

Jozefína Žáková zo Slovenskej asociácie poisťovní hovorí, že po zvýšení poistného budú mať ľudia menší záujem o poistky a veľké firmy si radšej poistia budovy či autá v zahraničí. Poisťovniam klesne zisk, prípadne ho úplne stratia a budú rozmýšľať o zrušení centrál na Slovensku. Na Slovensku by tak vytvorili iba pobočky, cez ktoré by predávali poistky. O prácu by mohlo prísť niekoľko stoviek až tisícok najvzdelanejších ľudí, ktorí pracujú v poisťovniach – matematici, ekonómovia, právnici, IT špecialisti, risk manažéri. Zo všetkých poisťovní na slovenskom trhu majú totiž iba dve slovenských majiteľov, zvyšné by mohli zbaliť centrály preč do domovských krajín, prípadne do susedných štátov. „My tvrdíme, že sa to naozaj môže stať, že takto už poisťovne uvažujú. Bolo by to ako s automobilkami – na Slovensku sa autá len montujú, nevymýšľajú sa, je tu teda aj menej sofistikovaných povolaní s pridanou hodnotou. To isté hrozí v prípade poisťovní,“ hovorí Jozefína Žáková.

Podobne už fungujú dve poisťovne, ktoré na Slovensku nemajú centrálu, ale len pobočky, a tak nevykazujú výsledky na Slovensku, nie sú pod dohľadom Národnej banky Slovenska. „V poisťovníctve platí, že ak poisťovňa získa licenciu v ktoromkoľvek štáte Európskej únie, môže v ostatných členských štátoch otvoriť iba pobočku, nemusí mať licenciu na Slovensku.“ Okrem hrozby straty pracovných miest je podľa nej donebavolajúce, že peniaze ľudí, ktorí sa poistia, by štát cez odvody nepreviedol do štátneho rozpočtu, ale priamo ministerstvám, napríklad ministerstvu životného prostredia alebo ministerstvu vnútra.

Z takéhoto jedného paneláka môže ministerstvo získať aj tisícky eur.
Z takéhoto jedného paneláka môže ministerstvo získať aj tisícky eur.

Ministerstvo: Poškodí to prostredie

Aj ministerstvo financií v dôvodovej správe k návrhu píše, že návrh bude mať negatívne dôsledky na podnikateľské pros­tredie, ale bude mať pozitívny vplyv pre rozpočet verejnej správy. O negatívnych dôsledkoch pre obyvateľov ani slovo. Ministerstvo financií dostalo negatívne vyjadrenia na nápad skrytých daní za poistky od niekoľkých inštitúcií, so zavedením odvodov nesúhlasí Slovenská asociácia poisťovní, Slovenská banková asociácia, ale ani Národná banka Slovenska. Ministerstvo sa ku kritike odborníkov do našej uzávierky nevyjadrilo. V návrhu iba vysvetľuje, že chce zlepšiť stav verejných financií. V tabuľkách, ktoré ministerstvo poskytlo, sa uvádza, že od roku 2017 do roku 2019 chce každý rok vytiahnuť z poistiek 55,6 milióna eur, čiže za tri roky 166,8 milióna eur. Pre lepšiu obrazotvornosť treba sumu uviesť v slovenských korunách – 5,03 miliardy korún majú zaplatiť firmy a ľudia, ktorí si poisťujú autá, domy, byty, záhrady.

Plány ministerstva financií na získanie peňazí však majú riziká, lebo vinou zdraženia poistiek sa môže stať, že veľké firmy radšej poistia v zahraničí svoje flotily áut alebo budovy, prípadne technológie. Pri vyšších poistkách klesne aj počet obyvateľov, ktorí sú ochotní platiť viac, počet uzatvorených poistiek klesne a tým bude menej odvodov štátu. Poisťovne by navyše mali menší zisk a štátu by odviedli omnoho menej daní zo zisku. Štát tak síce získa nejaké peniaze z odvodov, stratí však peniaze z daní zo zisku a v konečnom dôsledku možno bude výsledok blízky nule. Dôsledok Kažimírovho fígľa bude, že poistné sa zvýši – nič z toho nebude mať ani štát, ani poisťovne, len ľudia budú mať škodu.

Ľudia si poisťujú autá a aj na tom chce ministerstvo zarobiť.
Ľudia si poisťujú autá a aj na tom chce ministerstvo zarobiť.

Čo môže spôsobiť Kažidaň

Priemerná cena havarijnej poistky auta je 354 eur ročne. Ak ministerstvo financií zavedie odvod, poistka zdražie o 28 eur, čiže cena by bola 382 eur. Ak má rovnaká domácnosť poistený byt a chatu dohromady za 200 eur, platila by navyše ďalších 16 eur. Keby sme si predstavili panelák s 50 rodinami, z ktorej by každá mala takto poistené auto, byt a chatu, tak by len z jedného paneláka štát získal 2 200 eur. A do poistenia ešte nerátame ďalšie, ako sú cestovné poistenie, poistenie zodpovednosti zamestnancov, úrazové poistenia a podobne. Jedna rodina by tak pokojne mohla platiť aj o desiatky eur viac, ktoré by však nešli poisťovni, ale štátu. Pri týchto príkladoch uvádzame zvýšenie o 8 percent, lenže v skutočnosti môže byť ešte vyššie. Poistky totiž predávajú tzv. získatelia – tí majú s poisťovňami zmluvne dohodnuté provízie ako percento z poistného. Čiže ak poisťovňa zvýši poistku o osem percent, zvýši sa aj provízia získateľa a konečná cena bude viac ako spomínaných osem percent.

zdroj: zivot.cas.sk

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)