Vážený pán Kollár, mýlite sa! Tvrdá reakcia na argumenty: Ktorá žena by mi dnes dala 9 detí?

thumbnail

Reagujeme na slová podnikateľa a predsedu novej strany SME RODINA Borisa Kollára: "Mám 9 detí a nie s jednou ženou, ale ruku na srdce – ktorá žena by mi dnes dala 9 detí?"

Nedá mi, aby som Vám nenapísala. Nie je to preto, že by som voči Vám cítila zášť. Ale preto, aby sme veci uviedli na pravú mieru, ktorá Vám očividne chýba, určite vo veciach podstatných.

Vašu osobu nesledujem cielene, viem o Vašej existencii, o Vašich peniazoch, občas sa z titulkov novín, ktoré pre mňa nie sú hodnoverné, dozviem o ďalšej „novinke“ v súvislosti s Vaším menom.

Stále je to mimo mňa, možno ste pre niekoho zaujímavý, ale pre mňa to znamená úlet človeka, ktorý má z čoho, a tak si žije život podľa vlastných pravidiel v obraze krivých zrkadiel.

Teraz však chcete vstúpiť na pole verejné a dali ste rozhovor, v ktorom ste svoje rozhodnutie založiť stranu so slovom rodina v názve... Prepáčte, bola v ňom veta, pri ktorej neviem, či sa mám cítiť poctená, alebo ponížená. Povedali ste: „Ktorá žena by mi dala deväť detí?“

Je hlboká noc a naša veľká rodina už spí. V dome, ktorý ťažko dokončujeme, oddychuje našich šesť detí, siedmy je v zahraničí a dve naše deti na nás už čakajú v nebi. Dobre počítate, je to presne toľko, koľko ste si vy žiadali mať s jednou ženou, ktorú akosi neviete nájsť.

Som mamou na plný úväzok, bez plesu v Opere v novej róbe za ťažké peniaze, bez luxusu. Mám však niečo, čo Vám asi bude odpoveďou na Vaše hľadanie. Mám milujúceho manžela, ktorý sa dobrovoľne rozhodol prijať všetky naše deti. Už keď sme spolu chodili, plánovali sme veľkú rodinu a ja si ho pre túto odvahu, v tomto čase takú nezvyčajnú a nepriemernú, veľmi vážim. Prijať všetky naše deti nebol omyl ani nezvládnutý kondóm: ale vedomé rozhodnutie. Znamená to pre neho veľa: menej odpočinku, viac obetavosti napríklad pri sprevádzaní nášho syna do školy, ktorú denne potrebuje a nie je v dedinke, kde bývame. Vstáva kvôli tomu veľmi skoro a domov prichádza neskôr. Pretože prijal naše deti ako dar, na seba myslí ako na posledného, a to od jedla až po topánky. V prvom rade dáva deťom vieru v živom príklade a dáva im aj príklad toho, kým je pre neho jeho manželka.

Som nosená na rukách, som nosená v srdci tohto muža už dvadsať rokov. Preskákali sme ťažké časy, Markíza by si na nás často zgustla. Vždy stál pri mne a ja pri ňom, spoločne sme zdolávali všetko, čo nám deň prinášal, s modlitbou, humorom, odhodlaním. Niekedy sme šli po štvornožky, niekedy ťahal on mňa a niekedy zas ja jeho. Čo ale cítim ako najdôležitejšie v mojom pozdvihnutí materstva a jeho užívaní si napriek boľavému chrbtu, nevyspatým nociam a horám bielizne, je jeho obdiv ku mne ako k žene a hlavne ako k matke. V tomto obdive, ktorý mi denne nahlas, aj do SMS, prejaví, je aj vyslovené prianie stále pri mne ostať.

Nie som Miss a nemám operované prsia. Sú vytvarované dojčením našich siedmich detí. Šediviem. Nabiehajú mi vrásky a zdravie nemá takú stálosť, ako malo. Ale vidím a denne počúvam nenacvičené, úprimné slová, že som pre neho stále krásna, stále hodná obdivu, že po mne stále túži ako muž. Že je na mňa hrdý ako manžel a rád sa mnou prezentuje, hovorí za všetko.

Práve takto, ako aj dennými nežnosťami a pozornosťami, učí naše deti to, čo vy svoje (a teda ani žiadne iné rodiny a deti) napriek zraneniu z neprítomnosti otca nenaučíte ani za všetky peniaze: milovať svoju manželku a byť spolu v jednej svojej rodine so všetkými deťmi, dať im zakúsiť dennú prítomnosť lásky medzi mužom a ženou, ich úctu, odovzdanie sa, parťáctvo, lásku, ktorá všetko prekoná a ktorá je najlepšou učiteľkou života a najlepšou prípravou doň.

Pozrite sa, pán Kollár... Vy tvrdíte, že kde by ste našli takú ženu, ktorá by Vám dala toľko detí. Aj môjho muža sa všetci menej známi pýtajú, či má všetky deti s JEDNOU ženou. Môj muž má neskutočný kredit v očiach svojich kolegov práve preto, že je s jednou ženou, ktorá mu darovala toľko detí, a stále máme spolu o čom – vo všetkom, od varenia cez túlanie sa – až po tú posteľ. Vždy však všetko robíme spolu, rozhodujeme spolu a mrzí nás čas, keď nás povinnosti rozdelia. To je to, čo vám chýbalo od vášho otca a presne to, čo chýba Vašim deťom a čo im napriek všetkému nedáte. Vaše deti majú možno otca slávneho a bohatého, ale nemajú ho celého, prítomného, navracajúceho sa na jedno miesto, k jednej žene, stáleho a pevného v rozhodnutiach ustáť a obhájiť svoje postavenie ochrancu, vodcu, priateľa, pomocníka pre svoju ženu a deti. Áno, nie je to ľahké ani pre nás. Je to boj. Ale vieme, že nie sme sami.

Takých žien a takých mužov, zodpovedných a odvážnych vo svojom poslaní dávať život, máme za priateľov a nie je ich málo. Sme si vzájomnou posilou a svedectvom, že žiť život vo veľkej rodine vo vzorci tato – mama – neštandardný počet detí sa dá! Hovoríme to napriek tomu, že nie každému je dané dostať dar toľkých detí a tiež vo vedomí, že nie každému je dané mať silu vychovať toľko detí. Napriek tomu toto rozhodnutie nie je o peniazoch a zabezpečení, ale o hodnotách, ktoré spolu ja a môj manžel vyznávame.

Ako hovoria naši priatelia: nemáme všetko, ale nič nám nechýba. Plnosť skutočnej, obetavej, darujúcej sa lásky, ktorá žasne a dáva sa, určite nie. Bez nej je to na figu.

Pán Kollár, jednoducho: vzorec života máte pomýlený, aj keď výsledok ste mysleli dobre. Lenže tento vzorec Vám nezíska kredit a uznanie ani na pôde politiky, kam chcete vstúpiť s ušľachtilým názvom a cieľom. A nepomôže tomu ani mediálne zázemie, ani titulky v novinách, ani nič.

Váš život nie je svedectvom, ktoré presvedčí a dodá odvahu žiť tiež tak – a to nielen pre veriacich ľudí. A nielen preto, že nemáte pravdu o jednej žene, ktorá by s Vami nechcela mať toľko detí.

S úctou jedna obyčajná mama, bielizeň poskladaná mojím manželom, nátierka na ráno urobená. Čas: 1:14.

zdroj: cestaplus.sk

Ako to vidia občania? .. komentujte

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)