Tvárou v tvár Turecku volí Európa samovraždu

thumbnail

Podpisom dohody s Tureckom o spomalení prílevu utečencov, čo je podľa medzinárodného práva ilegálne, urobili vodcovia Európy ďalší krok k paktu s diablom. Veľká časť z 3 miliárd eur ročne poskytovaných Ankare bude slúžiť ako finančná podpora džihádistom a v dôsledku toho sa zvýši počet prisťahovalcov, ktorí utekajú pred vojnou. Zrušením vízovej povinnosti s Tureckom v najbližších niekoľkých mesiacoch Európania predovšetkým povolili voľný pohyb ľudí medzi tábormi al-Káidy v Turecku a Bruselom. Vytlačením Iračanov a Sýrčanov zo svojich krajín tlakom džihádistov, ktoré Európania takto nepriamo financujú, a ponechaním Turkov napospas diktatúre prezidenta Erdogana pripravujú základy pre rozsiahlu konfrontáciu, ktoré sa sami stanú obeťou.

Počas tlačovej konferencie 18. marca 2016 prezident Európskej únie Donald Tusk (poľský občan brániaci záujmy Nemecka) sa zrejme pokúšal zmierniť hnev prezidenta Komisie Jeana-Claude Junckera (Luxemburčana brániaceho záujmy Spojených štátov) - to všetko k potešeniu uškŕňajúceho sa tureckého premiéra Ahmeta Davutoglu.
"Demokracia je električka, nastúpite do nej, aby ste sa dostali kam chcete, potom vystúpite." Recep Tayyip Erdogan (1996)

Rada Európy 17. a 18. marca 2016 prijala plán, ktorého cieľom je vyriešiť problémy spôsobované obrovským prílivom migrantov z Turecka. 28 hláv štátov a vlád sa podvolilo požiadavkám Ankary.

Už sme analyzovali spôsob, akým Spojené štáty chceli použiť udalosti na Blízkom východe k oslabeniu Európskej únie. Na počiatku súčasnej "utečeneckej krízy" sme boli prvými, kto spozoroval, že táto udalosť bola zámerne vyvolaná, rovnako ako aj neriešiteľné problémy, ktoré mala spôsobiť. Bohužiaľ všetky naše analýzy sa potvrdili a väčšina našich názorov bola teraz široko prijatá našimi niekdajšími ohováračmi.

Ďalej by sme radi preštudovali spôsob, akým Turecko hru ovládlo, a slepotu Európskej únie, ktorá vytrvalo zostáva o krok pozadu.

Hra Recepa Tayyipa Erdogana

Prezident Erdogan sa líši od ostatných politikov a zdá sa, že Európania, ako ľudia, tak ich vodcovia, to nepochopili.

Po prvé, prišiel z Milli Görüs, pán-tureckého islamského hnutia s napojením na Moslimské bratstvo v Egypte, a je pre obnovu kalifátu. Podľa neho a tiež podľa jeho spojencov v Milliyetci Hareket Partisi (MHP) sú Turci potomkami Atillových Hunov, ktorí sami boli deťmi stepných vlkov strednej Ázie, s ktorými zdieľa vytrvalosť a chladnokrvnosť. Tvorí nadradenú rasu, ktorej osudom je vládnuť svetu. Ich dušou je islam.

Prezident Erdogan je jedinou hlavou štátu na svete, ktorá hlása ideológiu rasovej nadradenosti, dokonale porovnateľnú s nacistickým arianizmom. Je tiež jedinou hlavou štátu na svete, ktorá popiera zločiny histórie, predovšetkým masakrami ne-moslimov sultánom Abdülhamid II (hamitskými masakrami 1894-95 - zavraždených bolo najmenej 80,000 kresťanov a 100,000 kresťaniek bolo násilne začlenených do háremov), potom masakrami mladých Turkov (genocída Arménov, Asýrčanov, Chaldejcov, Sýrčanov, čiernomorských Grékov a jezidov v rokoch 1915 až 1923 - najmenej 1,200,000 mŕtvych) - kedy táto genocída bola vykonaná za pomoci nemeckých dôstojníkov, vrátane Rudolfa Hössa, budúceho riaditeľa tábora Osvienčim.

Pri oslavách 70. výročia oslobodenia od nočnej mory nacizmu prezident Vladimír Putin zdôraznil, že "myšlienky rasovej nadradenosti a výlučnosti vyvolali najkrvavejšiu vojnu histórie". Potom, počas pochodu a bez vymenovania Turecka vyzval Rusov, aby boli pripravení, ak to bude nevyhnutné, priniesť rovnakú obeť, ako ich starí rodičia, aby zachránili samotný princíp rovnosti všetkých ľudí.

Po druhé, prezident Erdogan, ktorý je podporovaný iba tretinou obyvateľov, vládne svojej krajine sám a silou. Je nemožné sa presne dozvedieť, čo si Turci myslia, pretože uverejnenie akýchkoľvek informácií spochybňujúcich legitímnosť prezidenta Erdogana je teraz považované za útok na národnú bezpečnosť a vedie okamžite k uväzneniu. Avšak keď sa odvoláme na posledné prieskumy uverejnené v októbri 2015, tak ho podporuje menej ako tretina voličov. To je dôvod, prečo bol prezident Erdogan schopný vyhrať voľby len pomocou odporných podvodov.
Okrem iného:

  • Opozičné médiá boli umlčané, hlavné denníky, Hürriyet a Sabah, ako aj televízia ATV boli napadnuté zločincami z vládnucej strany a bolo zahájené vyšetrovanie novinárov a tlačových orgánov a vznesené obvinenia z podpory "terorizmu" alebo z uverejnenie ohováračskej kritiky prezidenta Erdogana. Internetové stránky boli zablokované, poskytovatelia internetových služieb zrušili svoje ponuky opozičným televíznym kanálom a tri z piatich celoštátnych televíznych staníc, vrátane verejnej televízie, vysielali programy, ktoré jasne oslavovali vládnucu stranu. Ostatné celoštátne televízie, Bügün TV a Kanaltürk, boli uzavreté políciou.
  • Cudzí štát, Saudská Arábia, "darovala" Turecku 7 miliárd libier (asi 2 mld euro), aby pomohla "presvedčiť" voličov a tí podporili prezidenta Erdogana.
  • 128 kancelárií ľavicovej strany HDP bolo napadnutých kriminálnikmi zo strany prezidenta Erdogana. Veľa kandidátov a ich tímov bolo zmlátených. Viac ako 300 kurdských firiem bolo zničených. Niekoľko desiatok kandidátov HDP bolo zatknutých a dočasne zadržaných po dobu kampane.
  • Viac ako 2,000 ľudí z opozície bolo počas volebnej kampane zavraždených, buď v rámci priameho útoku, alebo v rámci vládnych represií voči PKK. Niekoľko dedín na juhovýchode krajiny bolo čiastočne zničených tankami armády.

Po "zvolení" Erdogana padla na zemi železná opona. Stalo sa nemožným nájsť informácie týkajúce sa podmienok v Turecku v štátnej tlači. Hlavný opozičný denník Zaman bol daný pod dohľad a teraz sa obmedzuje len na velebenie veľkosti "sultána" Erdogana. Občianska vojna, ktorá už zúri na východe krajiny, sa šíri, pomocou teroristických útokov, do Ankary a aj Istanbulu, za úplnej ľahostajnosti Európanov.

Pán Erdogan vládne takmer sám, sprevádzaný malou skupinou, do ktorej patrí premiér Ahmet Davutoglu. Počas volebnej kampane verejne vyhlásil, že sa už nedrží ústavy a že všetka moc je teraz v jeho rukách.

14. marca 2016 prezident Erdogan vyhlásil, že čo sa týka boja s Kurdmi "... nemajú už demokracia, sloboda a vláda zákona žiadnu hodnotu". Oznámil svoj zámer rozšíriť právnu definíciu "teroristov", aby do nej spadali aj tí, ktorí sú "nepriateľmi Turkov" - inými slovami, tí Turci a ne-Turci, ktorí sa stavajú proti jeho nadvláde.

V rámci projektu v hodnote pol miliardy euro Recep Tayyip Erdogan nariadil výstavbu najväčšieho prezidentského paláca, ktorý kedy v histórii obývala hlava nejakého štátu - "Bieleho paláca", čo je narážka na farbu jeho strany, Strany spravodlivosti a rozvoja, či AKP. Má zabrať vyše 200,000 metrov štvorcových a ponúkať bezpočet služieb, vrátane ultra moderných bezpečných bunkrov, prepojených cez satelity.

Po tretie, prezident Erdogan používa právomoci, ktoré si sám udelil - protiústavne - aby premenil turecký štát na patróna medzinárodného džihádu. V decembri 2015 bola turecká polícia a právny systém schopné zriadiť osobné spojenie medzi pánom Erdoganom a jeho synom Bilal a Yasin al-Qadim, bankárom Al-Káidy. Vyhodili policajtov a úradníkov, ktorí sa opovážili "poškodiť záujmy Turecka", zatiaľ čo Yasin al-Qadim a štát zažalovali noviny BirGün za to, že uverejnili článok "Al-Kájda, nadčasový nástroj NATO".

Vo februári predložila Ruská federácia správu spravodajskému oddeleniu BR OSN, ktorá preukázala podporu Turecka medzinárodnému džihádu, za porušenie niekoľkých rezolúcií OSN. Uverejnil som starostlivú štúdiu týchto obvinení, ktorá bola v Turecku okamžite cenzurovaná.

Reakcia Európskej únie

Európska únia poslala delegáciu, aby dozerala na všeobecné voľby v novembri 2015. Zadržiavala uverejnenie jej správy dlhú dobu, potom rozhodla uverejniť len krátku vypitvanú verziu.

V panike z reakcie svojich občanov na masívny príliv prisťahovalcov, kedy pre Nemcov to vyústilo k zrušeniu minimálnej mzdy, 28 hláv štátov a vlád únie pracovalo na procedúre, ktorá by prenechala riešenie ich problémov Turecku. Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi okamžite poukázal na to, že zvolené riešenie je porušením medzinárodného práva, ale aj za predpokladu, že by sa to mohlo zlepšiť, nie je to hlavným problémom.

Únia odsúhlasila

  • Platiť Turecku ročne 3 miliardy euro ako pomoc, aby mohlo splniť svoje záväzky, ale bez štruktúry overovania, čo bude z týchto peňazí financované
  • Ukončiť vízovú povinnosť pre tureckých občanov vstupujúcich do únie, čo je otázka pár mesiacov, či dokonca týždňov
  • Urýchliť vyjednávania o vstupe Turecka do únie, to bude trvať oveľa dlhšie a pôjde o nepravidelný proces
  • Inými slovami, oslepení nedávnou volebnou porážkou Angely Merkelovej sa európski vodcovia uchýlili k aplikácii dočasného riešenia, aby sa spomalil prílev prisťahovalcov, ale bez snahy vyriešiť príčinu problému a bez vzatia do úvahy infiltrácie džihádistov medzi utečencami.

V 30. rokoch m.s. sa elita Európy a Spojených štátov rozhodla, že ZSSR, svojim modelom, ohrozuje jej triedne záujmy. Preto kolektívne podporili nacistický projekt kolonizácie západnej Európy a zničenie Slovanov. Napriek opakovaným žiadostiam Moskvy o vytvorenie širokej aliancie proti nacizmu európski vodcovia akceptovali všetky požiadavky kancelára Hitlera, vrátane anexie Sudetov. Boli to Mníchovské dohody (1938), čo donútili ZSSR, aby si zachránili vlastnou kožou uzavrieť nemecko-sovietsky pakt (1939). Až keď bolo príliš neskoro niektorí vodcovia Európy, a potom Spojené štáty, pochopili svoj omyl a rozhodli sa spojiť s Moskvou proti nacistom.

Teraz, pred našimi očami, sú opakované rovnaké omyly. Európska elita považuje Sýrsku republiku za nepriateľa, buď bráni koloniálny názor Izraela, alebo sami dúfajú v novú kolonizáciu Levanty a jej obrovských a zatiaľ stále nie celkom preskúmaných zásob plynu. Preto podporili tajnú operáciu Spojených štátov na "zmenu režimu" a predstierali, že veria v bájku "arabskej jari". Po takmer piatich rokoch vojny v zastúpení, kedy zistili, že prezident Bashar al-Assad je stále tam, napriek faktu, že jeho rezignácia bola oznámená už tisíckrát, sa Európania rozhodli financovať ​​3 miliardami euro tureckú podporu džihádistov, umožniť im víťazstvo a ukončiť prisťahovalectvo. Nepotrvá dlho a zistia príliš neskoro, že zrušením vízovej povinnosti pre tureckých občanov schválili voľný pohyb ľudí do Bruselu z táborov al-Káidy v Turecku.

Porovnanie s koncom 30. rokov je o to priliehavejšie, pretože počas rokovaní v Mníchove nacistická Ríša už anektovala Rakúsko, bez toho by to vyvolalo nejakú zvláštnu reakciu európskych štátov. Dnes Turecko už okupuje severovýchod členského štátu Európskej únie, Cypru, a niekoľko kilometrov široký pás v Sýrii, ktorý spravuje prostredníctvom osobitne menovaného wali (prefekta). Nielen, že to Európska únia nechala prejsť, ale svojím prístupom povzbudzuje Ankaru k vykonávaniu anexií bez ohľadu na medzinárodné právo. Spoločná logika kancelára Hitlera a prezidenta Erdogana je založená na zjednotení "rasy" a etnickom vyčistení. Hitler chcel zjednotiť príslušníkov "nemeckej rasy" a očistiť ich od "cudzích prvkov" (židov a cigánov), zatiaľ čo Erdogan chce zjednotiť príslušníkov tureckej rasy "a očistiť ich od" cudzích prvkov "(Kurdov a kresťanov).

V r. 1938 európska elita verila v priateľstvo kancelára Hitlera, dnes veria v priateľstvo prezidenta Erdogana.

zdroj: zvedavec.org

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)