Toto sa v novinách o Ukrajine nedočítate. Štátom tolerované vraždy, bitky oligarchov, neonacisti pri moci.

thumbnail

Analytik Haas zhŕňa, čo sa stalo len v posledných týždňoch. ROZHOVOR Analytik Tomáš Haas dlhodobo sleduje dianie na Ukrajine a prejavuje čoraz väčšie obavy z ďalšieho vývoja v krajine. V rozhovore pre ParlamentníListy.cz obsiahlo zhrnul novinky z krajiny, kde s toleranciou úradov dochádza k vraždám opozície, prijímajú sa zákony ustanovujúcej kult banderovských bojovníkov a na dennom svetle spolu bojujú najvplyvnejšou oligarchovia.

Po uzavretí druhej dohody v Minsku Ukrajina trochu zmizla z popredných stránok svetových denníkov. To ale rozhodne neznamená, že by sa v tejto krajine nič nedialo. Čo považujete v posledných týždňoch za najzásadnejšie udalosti?

Asi najzásadnejšie je to, že v tejto chvíli obe strany zrejme porušujú prímerie, ale žiadna nechce rozpútať vojnu naplno. Môže to znamenať, že jedna alebo obe strany len podobne ako pri prvom prímerí využívajú čas na doplnenie stavov, zásob aj munície a k dovyzbrojeniu. Môže sa, ale aj keď to pokladám za oveľa menej pravdepodobné, to prímerie stabilizovať a znamenať niečo viac. Ale tu by som špekuloval. A nemyslím, že Kyjev dokáže kontrolovať dobrovoľnícke útvary, ktoré už dlho tvrdia, že žiadnu dohodu neprijmú a považujú ju za zradu. Potvrdzujú to aj dnes, a preto som pesimista.

V minulých týždňoch sa písalo o sérii vrážd politikov a novinárov spojených s prředmajdanovskými elitami. Celkom snáď od začiatku marca malo ísť takmer o desať osôb. Za podozrivých okolností mal zomrieť aj syn exprezidenta Janukovyča. Čo z toho možno považovať za skutočne preukázanú a vierohodnú informáciu?

Najskôr tých niekoľko prípadov, kedy aj kyjevská vláda musela uznať, že ide o vraždy. Mimochodom tých prípadov bolo viac ako desať, ale nedostali sa na prvé stránky novín a na televízne obrazovky ani na Ukrajine a v Rusku, nieto u nás. Musíte hľadať v lokálnych médiách. Preukázateľné je tiež to, že niektorí vysoko postavení politici na Ukrajine tie vraždy schvaľujú, dokonca verejne prejavujú radosť a podporujú vytváranie zoznamu ľudí, ktorí by mali byť ďalším cieľom tej skupiny, ktorá sa k vraždám hlási. Hovorím o tajomníkovi Parlamentného výboru pre legislatívnu podporu presadzovania práva a členovia kolégia ministra vnútra Ukrajiny, poslancovi Antonu Gerašenkovi. Ostatne aj jeho minister, Andrej Avakov sa nechal počuť, že keď vidí jednu z osôb na tom zozname, bývalú poslankyňu Elenu Bondarenkovú, ktorá sa kriticky vyjadruje o ukrajinskej občianskej vojne, siaha po revolveri.

Ako sa k týmto udalostiam, a vôbec na vysporiadanie sa spojencami utečeného prezidenta Janukovyča, stavia súčasná kyjevská elita? A ako médiá?

Médiá aj elity sú zajedno - tam, kde nemôžu poprieť, že ide o vraždy a nie samovraždy, popisujú to ako akty ruských tajných služieb. A to je vlastne jediné, čo o nich v Kyjeve počujete, ak sa vyšetrujú, je vyšetrovanie rýchlo ukončené konštatovaním, že ide o samovraždu. A ak to nejde za samovraždu vyhlásiť, vyšetruje sa niekoľko mesiacov bez toho, aby sa čokoľvek vyšetrilo. Pravdupovediac tak je to so všetkými kontroverznými zločinmi na Ukrajine, dodnes nebolo vyšetrené, kto strieľal na Majdan, dodnes nebol vyšetrený strašný masaker vlani na začiatku mája v Odesskom Dome odborov, dodnes nebolo vlastne vyšetrené nič.

Môžete len pre úplnosť stručne zhrnúť, aké je rozloženie oligarchických síl v súčasnej Ukrajine a čo sú zač najvplyvnejší hráči?

Mocenské pomery na Ukrajine sa rýchlo menia a včerajší spojenci môžu dnes byť súperi, v skutočnosti zúri na Ukrajine nielen občianská ozbrojená vojna, ale aj politická vojna, v ktorej, ako sa zdá, bojuje každý s každým a spojenectvo sa mení niekedy počas dní.

Takže na vašu otázku nemôžem s určitosťou odpovedať a nemyslím, že by to dokázal ktokoľvek iný. Čo sa zdalo byť pravdou včera, nemusí byť pravdou dnes, a už vôbec to nie je možné považovať za niečo, čo bude platiť za mesiac.

Dá sa ale z mnohých indícií súdiť, že klesá význam tej skupiny oligarchov, ktorí sa ujali vlády potom, čo tá stará "Janukovyčova skupina", vypratala pole.

Dnes opäť stúpa jej vplyv, rôzni partneri mocenskej hry ich dnes potrebujú ako spojenca, a tak sa o nich znovu hovorí ako o vplyvných politických osobnostiach.

Na debate Inštitútu pre politiku a spoločnosť bývalí diplomati Štefan Füle a Petr Kolář unisono tvrdili, akú má Ukrajina úžasnú vládu s reformným a protikorupčným drajvom, ktorá ju chce rýchlo dostať na Západ. Aký je váš pohľad na činnosť Jaceňukova kabinetu?

Štefan Füle je tou poslednou osobou, ktorú by som žiadal o hodnotenie ukrajinských politikov. Bol to on, kto viedol ako komisár pre rozšírenie Únie rozhovory s bývalým prezidentom Janukovyčom. Do poslednej chvíle ho pokladal za solídneho, plnohodnotného, ​​kompetentného a oprávneného partnera pre rokovania o asociačnej dohode. Keď Janukovyč odmietol podpísať ponúkanú poslednú verziu dohody, pán Füle ho okamžite spolu so svojimi kolegami v Komisii začal vyhlasovať za skorumpovaného oligarchu, zločinca, ktorý musí byť zvrhnutý - za aktívnej pomoci únijných predstaviteľov a európskych a amerických politikov.

O tom, ako úžasná je kyjevská vláda, svedčí to, že počas roka dokázala takmer všetku asistenciu Západu použiť na vedenie občianskej vojny. Reforma ako nový lustračný zákon a zákon o uznaní banderovci za členov odboja i s priznanými výhodami nie je podľa mňa reformou, je regresiiou k diktatúre. Ukrajina je dnes už nie na pokraji bankrotu, ale je v bankrote, len to nikto nechce priznať.

Mimochodom, objavujú sa informácie, že práve premiér Jaceňuk má byť "koňom" oligarchu z Dnepropetrovsku a jedného z najvplyvnejších hráčov dnešnej Ukrajiny Ihora Kolomojského. Do akej miery je to podľa vás pravda?

Je fakt, že Kolomojskij bol s Jaceňukom spájaný a že financoval volebnú kampaň jeho strany. Ale Jaceňuk je predovšetkým "koňom" americkej administratívy, bol "vybraný" pani Nulandovou, zástupkyňou amerického štátneho tajomníka Kerryho za premiéra prvej pomajdanovské dočasnej vlády. Ale je tiež pravda, že konflikt prezidenta Porošenka a premiéra Jaceňuka je stále zrejmejší a že práve v túto dobu došlo k otvorenej roztržke medzi prezidentom a Kolomojským. Porošenko z nej vyšiel ako víťaz. Ako sa to prejaví na Jaceňukovom postavení? Nie príliš priaznivo, Jaceňuk je už dnes považovaný za politika na odchode.

Ďalším neprehliadnuteľným fenoménom je nárast nacionalizmu, najmä uctievanie veľmi problematických hrdinov z éry Stepana BANDERU. Ako sa v posledných týždňoch prejavujú?

Nárast nacionalizmu sa prejavuje politicky a vojensky. Politicky tak, že neonacisti majú dostatok sily pretláčať svoje verzie nových zákonov, ktoré sú všetko, len nie demokratické. Lustračný zákon dovoľuje odvolať a prepustiť z armády, od polície a zo štátnej správy kohokoľvek, kto kedy pracoval pre minulú, Janukovyčovu vládu. A lustračnú komisiu obsadzujú členovia extrémisticky nacionalistických a niekedy priamo neonacistických strán. O zákone, ktorý síce zakazuje komunistickú a nacistickú ideológiu, ale zároveň rehabilituje príslušníkov niekdajších aj dnešných "bojovníkov za slobodu Ukrajiny", banderovcov a ďalších neonacistov, som už hovoril.

A vojensky?

Vodca neonacistického "Vojensko-politického hnutia Pravý sektor" a vrchný veliteľ jeho dobrovoľníckych jednotiek, Dmytro Jaroš, Interpolom hľadaný terorista, bol potom, čo jeho dobrovoľnícke jednotky vypovedali poslušnosť vláde a zriadili si vlastný, paralelný generálny štáb, menovaný poradcom generálneho štábu a koordinátorom dobrovoľníckych jednotiek. To znamená, že sa nezmenilo nič v hierarchii neonacistických dobrovoľníckych práporov Pravého sektora a národných gárd, ale to, čo existovalo predtým, bolo legitimizované a legalizované. Dobrovoľnícke jednotky sú stále pod jeho priamou kontrolou a kontroluje navyše aj dobrovoľnícke prápory, ktoré boli doteraz kontrolované ministerstvami obrany a vnútra. Má dnes viac moci ako predtým. Vláda sa však chváli, že dostala štruktúru dobrovoľníckych jednotiek pod generálny štáb - čo nie je pravda a niektoré dobrovoľnícke prápory národných gárd odmietajú i toto aranžmá, takže situácia nie je zďaleka vyriešená. To napokon môže byť aj dôvod na to, že Minská dohoda II je zatiaľ dodržiavaná.

Prezident Porošenko má ťažkú ​​pozíciu, na jednej strane dobrovoľnícke prápory potrebuje, pretože sú dnes jedinou bojaschopnou ozbrojenou silou na Ukrajine. Napokon od regulárnej armády dávajú ruky preč aj spojenci, americkí výsadkári nepovedú výcvik regulárnej armády, nebudú inštruktormi a poradcovia ukrajinskej armády, ale povedú výcvik dobrovoľníckych práporov a budú ich inštruktormi a poradcovia.

A na druhej strane sa ich Porošenko bojí. Majú dnes už toľko sily, že proti nim nemá obranu, pokiaľ sa ho pokúsia zvrhnúť. A niektorí ich velitelia už dokonca hrozia "pochodom na Kyjev", hneď ako sa dosiahne víťazstvo nad rebelmi.

Mimochodom v ukrajinskom parlamente snáď vraj už má byť aj legislatíva ukotvujúca hrdinský štatút banderovcov a zároveň veľmi obmedzujúce práva menšín. Je to tak?

Áno, je to tak. Európa má nových hrdinov - banderovcov. A "národná myšlienka" sa stáva ukrajinskou oficiálnou doktrínou.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)