Tajné armády NATO v Európe odhalené. Takto funguje Inscenovaný teror a utajované vedenie vojny.

thumbnail

Európa po druhej svetovej vojne: Slobodné demokracie, alebo satelity USA. Od začiatku r. 2008 je konečne dostupná výskumná práca historika Daniele Gansera?

Tajné armády Nato v Európe - Inscenovaný teror a utajované vedenie vojny? aj v nemeckom jazyku. Brilantne napísané, predkladá Ganser dobre porozumiteľné fakty aj pre historických laikov.

Fakty, ktoré Ganser odhaľuje, zásadne pozmenia písanie histórie o dobe studenej vojny. Kto raz knihu vezme do ruky, nemôže ju viac odložiť. Ganser dokladá, že po druhej svetovej vojne, až do 1990 existovali v štátoch NATO paralelne k regulárnym jednotkám NATO - tajné armády (nazývané aj Stay-behind, alebo Gladio), ktoré boli vybudované americkou tajnou službou CIA a britskou tajnou službou MI 6. Vedené a koordinované boli tieto tajné armády NATO tajným bezpečnostným úradom v centrále NATO v Bruseli. NATO zasa podliehalo pod Pentagon vo Washingtone - a tým prezidentovi Nixonovi. Zástupcovia tajných armád sa stretali každoročne? Pri konferenciách Stay-behind boli vždy prítomní reprezentanti CIA informuje general Serravalle, ktorý v rokoch od 1971 do 1974 viedol taliansku Stay-behind. Tajnými armádami NATO boli vytvorené tajné štruktúry, aby sa Západná Európa vyzbrojila proti sovietskej invázii a zabránilo sa komunistom v možnému prevzatiu moci v európskych krajinách. CIA a MI 6 financovali výstavbu a prevádzku týchto tajných gerilových jednotiek, cvičili ich a zakladali tajné sklady zbraní a trhavín.

Ganser popisuje aktivity tajných armád NATO vo Veľkej Británii,USA, Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Portugalsku, Belgicku, Holandsku, Luxemburgu, Dánsku, Nórsku, Nemecku, Grécku a v Turecku. V týchto krajinách boli o existencii týchto tajných armád informovaní len niektorí vybraní politickí reprezentanti. Parlamenty volené ľudom nemali spravidla o tom ani potuchy. Tým boli tajné armády NATO zbavené akejkoľvek demokratickej kontroly.

Field Manual 30-31B

Podľa tajného základného predpisu amerického generálneho štábu (Field Manual 30-31B) mali tieto tajné armády NATO mimo iné úlohu, zabrániť vládam, alebo ich odstaviť, ak nevyhovovali USA. 1961 plánovala tajná armáda NATO, avšak bez úspechu, puč proti vláde generála de Gaulla. V Grécku zvrhla tajná armáda NATO v r.1967 Papandreovu vládu a nastolila brutálnu vojenskú chuntu. V Turecku bola tajná armáda NATO účastná pri vojenských pučoch r. 1960, 1971, ako aj pri vojenskom puči generála Evrena v roku 1980.

False flag operations

Vo Field Manual 30-31B boli popísané aj ?false flag operations?. Išlo o teroristické útoky, ktoré boli zadané, alebo vykonané tajnými službami, alebo tajnými armádami NATO a potom pripísané komunistom a socialistom. V niektorých členských štátoch NATO bola táto tajná koncepcia - hovorí Ganser - uplatnená: ?Tento boj proti vnútornému nepriateľovi bol v niektorých krajinách časťou koncepcie. Zakladal sa na tzv. ?stratégii napätia? a bol budovaný na terore. V Taliansku a v Turecku boli tieto, skoro až diabolské stratégie najúspešnejšie realizované: s bombovými útokmi a masakrami proti vlastnému obyvateľstvu, ktoré boli potom pripísané politickému nepriateľovi, teda ľavici?

Tajná vojna v Taliansku

Ako Ganser podrobne dokladá, medzi rokom 1945 až 1993 USA masívne ovplyvňovali politiku v Taliansku. CIA, talianska vojenská tajná služba, talianska tajná armáda NATO (Gladio), ako aj pravicovo radikálni teroristi viedli tajnú vojnu proti talianskym komunistom (PCI) a socialistom (PSI). Na jednej strane boli Kresťanskí demokrati (DCI) pri svojich volebných kampaniach proti talianskej ľavici podporovaní miliónmi dolárov z USA. Na druhej strane boli uskutočnené krvavé teroristické útoky. Tak napr, explodovali, krátko pred Vianocami, na husto frekventovaných námestiach v Ríme a Miláne štyri bomby a 16 ľudí pri tom stratilo životy. Tento krvavý čin bol pripísaný komunistom.

V roku 1972 explodovala v blízkosti talianskej dediny Peteano autobomba a zabila troch karabinierov. Dva dni neskôr dostala polícia tip, že páchateľom sú Červené brigády. 1974 explodovala priamo na protifašistickej demonštrácii bomba: 8 mŕtvych a 102 zranených. V auguste 1974 vybuchla ďalšia bomba v ? Italicus exprese ? z Ríma do Mníchova. 12 ľudí bolo usmrtených a 48 zranených. Na železničnej stanici v Boloni bolo 2. augusta 1980 bombovým atentátom usmrtených 85 ľudí a 200 ľudí zranených. Média a vysoká politika označila za páchateľov Červené brigády.

Aldo Moro, obeť Gladia?

Dne 16. marca 1978 bol Aldo Moro na svojej ceste k Parlamentu unesený a 55 dní neskôr nájdený mŕtvy v Ríme v kufri auta. Rozhorčenie nad týmto zákerným krvavým činom, ktorý bol pripísaný Červeným brigádam, bolo veľké. Talianska ľavica sa dostala pod silný tlak a stratila v západnom svete mnoho sympatií. K prípadu Aldo Moro zhromaždil Ganser mnoho indícií, ktoré poukazujú na ?false flag operation? Gladia. Od roku 1972 sa Aldo Moro vždy opäť pokúšal, dostať taliansku ľavicu, zodpovedajúco jej získaného podielu hlasov vo voľbách, do vlády. Ako taliansky minister zahraničia letel Moro 1974 s predsedom vlády Giovanni Leonem do Washingtonu. Mali v úmysle pripustiť účasť PCI a PSI na vláde. O tom chceli s Američanmi rokovať.

Po svojom návrate do Talianska bol Aldo Moro istý čas chorý a zvažoval svoj odchod z politiky. Podľa jeho manželky dostal Moro vo Washingtone nasledovnú odpoveď: ?Musíte sa vzdať svojej politiky, zjednotiť všetky politické sily v krajine do spoločnej spolupráce. Buď sa vzdáte tejto politiky, alebo za to draho zaplatíte?

V národných voľbách r.1976 komunisti s 34,4 % porazili DCI. Ako predseda DCI uznal Moro toto víťazstvo. Rozhodol sa predložiť Parlamentu plán o účasti komunistov vo vláde. Zbalil príslušné podklady a vyzval svojho šoféra, aby ho zaviezol do Parlamentu. Na tejto ceste bol jeho biely Fiat zastavený a Aldo Moro bol unesený?

A John F. Kennedy?

V Ganserovej štúdii sa nachádzajú aj niektoré brizantné výklady k zahraničnej politike Johna F. Kennedyho vo vzťahu k Taliansku. Oproti prezidentom Trumanovi a Eisenhowerovi toleroval Kennedy účasť talianskych socialistov (PSI) vo vláde, zodpovedajúco ich úspechu vo voľbách. V júli 1963 navštívil Kennedy Rím a pozval pritom Pietra Nenniho, vodcu talianskych socialistov, k návšteve USA. V novembri 1963 bol Kennedy v Dallase zavraždený. Päť mesiacov neskôr sa postarala CIA a tajná armáda Gladio, aby talianskí socialisti zasa opustili svoje posty vo vláde. Na zdôvodnenie teroru V roce 1984 vypovedal pravičiar Vinciguerra, ktorý vykonal atentát v Peteano, pred súdom. Odhalil existenciu Gladia, talianskej tajnej armády NATO. Vinciguerra vypovedal, že Gladio bolo na atentátoch zúčastnené, tieto boli potom prisúdené Červeným brigádam. Gladio malo v prospech USA zabrániť, aby ľavica prišla v Taliansku k moci. Pritom bolo Gladio podporované oficiálnymi tajnými službami, politickými a vojenskými silami.

V r. 2000 potvrdila jedna talianska parlamentná vyšetrovacia komisia výpovede Vinciguerra, potom, čo preskúmala Gladio a talianske masakre: ?Tieto masakre, tieto bomby, tieto vojenské akcie boli organizované a podporované mužmi mimo talianske štátne inštitúcie a ako bolo prednedávnom odhalené, aj mužmi z okolia tajných služieb USA.?

Tajná vojna v Turecku

Turecko bolo a je mimoriadne dôležité pre geostrategické záujmy USA. V studenej vojne malo Turecko spoločné hranice s krajinami Varšavského paktu a medzi iným aj so Sovietskym zväzom. Vybavené vysokotechnickými prostriedkami z USA, slúžilo USA ako spravodajské ucho do Východného bloku. Turecko nebolo len dôležitým úsekom antikomunistickej fronty proti Sovietom. Bolo a je aj dôležitým premostením pre operácie USA a NATO v na ropu bohatom Strednom Východe a kaukazskom regióne, tak ako aj v prvej vojne v Zálive 1991. Pre budovanie svojej tajnej armády NATO ?Konter-Guerilla? v Turecku využili USA panturecké hnutie, v ktorom hral centrálnu úlohu plukovník Alparsan Türks, obdivovateľ Hitlera. Konter-Guerilla bola zodpovedná za tri krvavé protivládne puče proti zvoleným tureckým vládam, ako aj za Kizilderský masaker (1972), za strašný masaker v Istanbule (1. mája 1977), masaker v Bahcelivler (1978). Oddiely smrti tureckej tajnej armády NATO hrali aj pochybnú úlohu v krvavom potláčaní tureckých Kurdov.

Nitky v neutrálnych krajinách

Ganser musel pri svojom skúmaní konštatovať, že aj v štyroch neutrálnych krajinách Fínsku, Rakúsku, Švédsku a Švajčiarsku existujú tajné armády s nepriamym prepojením na NATO. Aj k tejto tematike zverejnil Ganser fakty.

Európa, americká kolónia

Potom, čo bolo v 1990 známe, že vo všetkých európskych krajinách operovali tajné armády NATO, nastal veľký škandál. Hoci vo všetkých parlamentoch žiadali hlasy, že táto temná kapitola musí byť vysvetlená, nasadili len Belgicko, Taliansko a Švajčiarsko vyšetrovacie komisie a ich výsledky predložili verejnosti. Vo všetkých ostatných krajinách, aj zo strany EÚ, bolo čo možno najviac zatušované a klamané. Priznalo sa práve len toľko, čo sa dalo preukázať.

Utajené operácie (vraždy, masakre, puče a teroristické útoky) v európskych demokraciách nemôžu byť odhalené, pretože NATO a MI6 odmieta sprístupniť svoje archívy ? Ganser teda mohol preskúmať len špičku ľadovca. To, čo sa mu pritom podarilo dostať na povrch, je temné a vyvoláva otázky, či boli a sú európske štáty v skutočnosti suverénne. Demokracie sa stali fraškou a volení zástupcovia ľudu bábkami, ktoré nemali žiadnej potuchy, koľko tajných operácií prebehlo v ich krajinách od r. 1945.

Na podobný múr mlčania narazil Daniele Ganser pri svojich rešeršoch k tajným armádam NATO v Európe. K dispozícii mal len verejne prístupné procesné akty a dokumenty. NATO a britská tajná služba MI 6 mu odmietli prístup k archívom. To šokuje. Utajené operácie zvláštnych služieb (vraždy, masakre, puče a teroristické útoky) v európskych demokraciách nemôžu byť odhalené, pretože NATO a MI6 odmieta sprístupniť svoje archívy ? Ganser teda mohol preskúmať len špičku ľadovca. To, čo sa mu pritom podarilo dostať na povrch, je temné a vyvoláva otázky, či boli a sú európske štáty v skutočnosti suverénne. Demokracie sa stali fraškou a volení zástupcovia ľudu bábkami, ktoré nemali žiadnej potuchy, koľko tajných operácií prebehlo v ich krajinách od r. 1945.

Politika obmedzenej suverenity

Výskum tajných armád NATO vychádza z toho, že sa tajné služby členských štátov NATO pri svojom vstupe do NATO museli zaviazať zabrániť tomu, aby sa v ich krajinách dostali k moci komunisti. To znamená zásah do vnútorných záležitostí týchto krajín. Prezident de Gaulle mal pri vystúpení Francúzska z NATO tento postup explicitne odmietnuť, ako zásah do národnej suverenity. V roce 1967 zverejnili nórski novinári prísne tajný nedátovaný dokument NATO, ktorý bol podpísaný zastupujúcim veliteľom amerických ozbrojených síl v Európe, J.P. McConnelom. Z tohoto dokumentu vyplýva, že USA boli pripravené, vojensky intervenovať v západnej Európe, ak by tam boli ohrozené ich záujmy: ?V prípade vnútroštátnych nepokojov, ktoré by mohli ovplyvniť americké jednotky, alebo ich misie, ako vojenské povstania, alebo silný vnútroštátny odpor proti vláde, musí americká armáda urobiť všetko čo je v jej silách, aby potlačila takéto nepokoje nasadením vlastných zdrojov?

Dôsledky pre historický výskum

Vzhľadom na zločiny, ktoré výskum k téme tajné armády NATO už dnes zhromaždil, musia politici a historici požadovať od svojich parlamentov, aby boli už dnes otvorené a pre výskum sprístupnené tajné archívy štátov NATO. História Studenej vojny bude musieť byť napísaná nanovo. Zatiaľ čo k histórii Sovietskeho zväzu po r. 1989 nový archívny materiál umožnil svedomité spracovanie zahraničnej a vnútornej politiky, vychádza ešte stále veľa ľudí na Západe z toho, že s USA v r. 1945 za do Európy vrátila aj sloboda. Že tomu tak tragickým spôsobom nebolo, bude musieť historický výskum naďalej spracovávať.

Daniele Ganser (*29.08.1972 v Lugáne) je švajčiarsky historik a výskumník. Šudoval na univerzitách v Baseli, Amsterdame a na London School of Economic and Political Science. Vyučuje na Univerzite v Baseli. Zaoberá sa súčasnými dejinami po 1945. Jeho prvá kniha bola:"Kubánska kríza-OSN bez šancí"(2006) Známa je jeho definícia: „Teror sa hodí viac, ako akákoľvek iná vojenská stratégia k tomu, aby sa manipulovalo obyvateľstvo.“

zdroj: svetkolemnas.info

Zdieľaj tento článok

Páči sa Vám Pán Občan?


Chceme MIER, pridaj sa >

Čo si o tom myslíte? komentujte :)