Škandál s vodou v Bratislave naberá obludné rozmery: Obyvatelia Vrakune idú do štrajku

Škandál s vodou v Bratislave naberá obludné rozmery: Obyvatelia Vrakune idú do štrajku

BRATISLAVA – O nebezpečnej skládke pri Žitnom ostrove na Topkách písali už vo februári tohto roka. Odvtedy sa situácia stále viac komplikuje. Obyvatelia Vrakune pristúpili k mimoriadnemu riešeniu. Piť vodu je pre nich ako otvárať Pandorinu skrinku.

Po tom, ako na Topkách vo februári písali o unikajúcich chemikáliách zo skládky pri Žitnom ostrove do podzemných vôd, ľudia ostali zhrození. Z analýz expertov vyplynulo, že oblasť už 20 rokov ohrozujú tony jedovatých látok z vrakunskej skládky CHZJD.

Mapa najnebezpečnejších skládok Slovenska: Na týchto miestach tiká časovaná bomba

Toxické látky unikajúce do podzemných vôd predstavujú vážne zdravotné riziko a môžu predchádzať onkologickým ochoreniam. Obyvatelia Vrakune, Podunajských Biskupíc a okolitých obcí si po dlhých mesiacoch a rokoch trápenia povedali dosť. Vrakunčania sa rozhodli zorganizovať protestnú akciu, ktorá sa uskutoční 26. októbra o 9.30 h pred Úradom vlády SR na Námestí slobody.

Starostka mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Ľudmila Lacková už v máji 2002 vydala všeobecný zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní a určených na polievanie zeleniny či ovocných stromov, z ktorých sú plody určené na konzumáciu. Odvtedy strach Vrakunčanov o vlastné zdravie stále rastie. Chemikálie zo skládky by podľa nich mohli spôsobiť ekologickú katastrofu.

Ohrozená voda: Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!

Ohrozená voda: Chemikálie zo skládky sa šíria na Žitný ostrov, úrady nevedia, kto má problém riešiť!

O vodu sa možno v budúcnosti rozpútajú vojny, no na Slovensku si sami nečinnosťou ohrozujeme chemikáliami z bývalej skládky CHZJD v Bratislave ten najväčší zdroj – Žitný ostrov. A začína to byť vážne.

Bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni ani nevyzerá ako skládka. Je to na niektorých miestach lúka zarastená burinou, hneď vedľa je administratívna budova, nejaký predajný objekt či areál nocľahárne pre bezdomovcov Mea Culpa. Skládku totiž zaviezli trojmetrovou vrstvou zeminy, a tak ju nevidieť. Vznikla v roku 1966, keď začali do vyschnutého koryta dunajského Mlynského ramena nákladné autá vyvážať chemické svinstvo z Dimitrovky v sudoch, ale aj kartónových krabiciach. Nič horšie vtedajším zodpovedným nemohlo napadnúť, hlúpejší nápad, ako dať to do koryta ramena rieky a zasypať zeminou asi neexistoval. S vozením skončili v roku 1978, čiže 12 rokov tam tisícky nákladných áut vysýpali najhorší chemický odpad, aký sa v Československu produkoval, možno aj vrátane bojových chemikálií určených pre vtedajšie vojská Varšavskej zmluvy. Plechové sudy však časom prehrdzaveli, chemikálie začali vytekať, spodné vody ich šíria smerom cez Žitný ostrov a sú už najmenej 5 kilometrov od skládky.

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy. Zdroj: Miro Miklas

Skládka je zatrávnená, v jej dotyku sú postavené administratívne budovy.
Zdroj: Miro Miklas

Ani krt

Vrakunčan Juraj Štubniak dlhodobo bije na poplach, že nikto nič so skládkou nerobí, hoci riziko je také veľké, že už od roku 2002 majú vo Vrakuni zákaz používať vodu zo studní. Lebo je plná chemikálií. A onedlho možno pribudnú zákazy v ďalších a ďalších oblastiach. Keď začal kričať ešte viac, vyvešal bilbordy, upozorňoval motorkárskou „jazdou za pitnou vodou“, pridali sa ďalší a až potom sa zobudilo aj príslušné ministerstvo.

„Takúto skládku by nebolo zodpovedné nechať na prírodu a nesmieme dopustiť ďalšie znečistenie,“ hovorí šéf Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Zsolt Lukáč.

„Odrazu sa niekoľko politických subjektov pokúša robiť kariéru na tom, že treba skládku riešiť, aj keď ani netušia, čo je to za skládku, ako vznikla, prečo je problematická. Lenže nik sa k nej nepostavil systémom – poďme niečo urobiť. Ja som neustále chodil po úradoch, na ministerstvo životného prostredia a celkom úspešne sa už s niektorými úradníkmi nemáme radi. Keď som už kričal príliš, tak zorganizovali pred jeden a pol rokom okrúhle stoly. Prišiel aj vtedajší štátny tajomník ministerstva životného prostredia, svätosväte sľúbil, že tento rok na jar sa už začne kopať, že už sa začne robiť. A nekope tam nikto, ani krt,“ hovorí Juraj Štubniak.

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak. Zdroj: Miro Miklas

„Ľudia si neuvedomujú, čím sú ohrození,“ hovorí Juraj Štubniak.
Zdroj: Miro Miklas

Úrady dobre vedia o časovanej bombe vo Vrakuni. Dali preto spraviť prieskum, ktorý potvrdil slová Juraja Štubniaka, že toxické chemikálie zo skládky naozaj prúdia spodnou vodou smerom na Žitný ostrov.

Hľadá sa…

Hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská vraví, že podľa geologického prieskumu skládka „nateraz neohrozuje vody Žitného ostrova, no potvrdilo sa postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie“. Podľa hovorkyne však Okresný úrad Bratislava vydal rozhodnutie o zastavení konania, lebo nie je možné určiť povinnú osobu zodpovednú za sanáciu. Čo to znamená? Že sa hľadá, kto má skládku riešiť.

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Mapa širšieho okolia skládky pre matematický model transportu znečistenia.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak sa na tom smeje, hovorí, že je to idiotská rozprávka, lebo už rok a pol sa hľadá „povinná osoba“. Tvrdí, že povinná osoba je mesto Bratislava, ktoré v roku 1988 od CHZJD prevzalo skládku situovanú na svojich pozemkoch. Lenže ak by malo skládku sanovať mesto, finančne by skolabovalo. „To je magistrátu jasné, no mohol by prejaviť aspoň snahu o riešenie problému. Povinnosť teda musí prevziať štát a nebude to predsa robiť ministerstvo kultúry alebo ministerstvo spravodlivosti. Je jasné, že skládku bude sanovať ministerstvo životného prostredia, že ono bude povinná osoba. Napriek tomu povinnú osobu stále hľadajú. Asi pátrajú, skúmajú, že kde asi tak môže povinná osoba byť. Keď som sa ich vlani pýtal, že čo hľadajú, povedali, že to je proces,“ hovorí Juraj Štubniak.

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto sa šíria podzemnou vodou herbicídy. Skládku vidíte hore vľavo, má tvar banána.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Šírenie tetrachlóretylénu podzemnou vodou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Podľa hovorkyne ministerstva rozhodne vláda o určení ministerstva, ktoré bude skládku sanovať, pravdepodobne na jeseň tohto roka. „V prípade, že bude povinnou osobou ministerstvo životného prostredia, sanáciu bude financovať najmä z európskych peňazí. Použitá by mala byť metóda kapsulizácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. Odhadovaná suma nákladov pri zvolenej forme sanácie skládky je 20 až 24 miliónov eur.“

Kapsulizácia by znamenala, že vykopú hlboké zákopy a zeminou, ktorá neprepúšťa látky, izolačnými materiálmi a možno aj betónom by vytvorili akýsi bazén, aby spodné vody neprenikali ku skládke a nerozširovali chemikálie ďalej po prúde.

Postupovanie chloridazonu pod zemou. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Postupovanie chloridazonu pod zemou.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín. Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Takto unášajú prúdy spodnej vody prometrín.
Zdroj: Správa firmy Dekonta Slovensko

Juraj Štubniak však naznačuje, že aj kapsulizácia môže byť problém. „Nie som odborník a nebudem spochybňovať profesionalitu ľudí, čo navrhujú riešenia, lebo by som vyzeral ako chrobák Truhlík. No stále rozmýšľam, aké hlboké základy by to museli byť a ako by chceli výkop zaistiť, aby sa nerúcal. Lebo ak chcú odizolovať skládku od spodnej vody, museli by sa dostať až na podložie, ktoré je 20 metrov hlboko. Neviem, akými technológiami sú schopní takto hlboko kopať v navezenej hline a toxickom odpade, aby sa im to nezosypávalo,“ hovorí. Podľa neho je jediná možnosť úplného vyriešenia problému v odvezení zeminy a toxického odpadu preč na zneutralizovanie, resp. zrecyklovanie.

„No keby začali robiť kapsulizáciu, videli by sme, že sa aspoň niečo deje. Lenže oni stále nič, len prekladajú papiere a hľadajú povinnú osobu a medzi tým možno tretine Bratislavy tečie pod nohami svinstvo. Jediným vysvetlením pre mňa je, že sú vystrašení ako malé deti, lebo nevedia, čo s tým a čakajú v teple, kým uplynie ich volebné obdobie,“ tvrdí Juraj Štubniak a dodáva: „Že nás naši volení predstavitelia okrádajú a inak nám znepríjemňujú život, na to si občan už zvykol, ale, že ho svojou laxnosťou a ignoranciou vystavia ohrozeniu zdravia a života, na to si zrejme zvykne len ťažko. Trápi ma tiež nezáujem širšej skupiny občanov, ktorí si neuvedomujú, čím sú ohrození. To neplatí len pre ľudí v pásme prúdenia toxických látok. Veď koľko ľudí kupuje ovocie a zeleninu zo Žitného ostrova na trhoviskách a vôbec pritom netuší, že konzumuje aj odkaz z vrakunskej skládky.“

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní. Zdroj: Miro Miklas

Nad znečisteným územím je aj záhradkárska oblasť, kde ľudia polievajú vodou zo studní.
Zdroj: Miro MiklasToxická

Čo vyplynulo z geologického prieskumu

Výsledky vlaňajšieho prieskumu sú prezentované na 170 stranách odborného textu, a keď sú závery štúdie prečítané laickým okom redaktora, dajú sa v skratke popísať takto: je preukázané riziko, niektoré látky ohrozujú vodu v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej na Žitný ostrov – sú vo vzdialenosti 5 kilometrov od skládky. Pri súčasnej hladine Dunaja a súčasnom odbere vody nie sú ohrozené vodné zdroje Kalinkovo, Šamorín a Jelka. V prípade väčšieho odberu vody z týchto zdrojov by sa situácia mohla zmeniť, lebo by sa zmenili hydraulické pomery. Postupujúce znečistenie ohrozuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej oblasti, navyše v ceste prúdenia sú osídlené oblasti. Pre severozápadnú oblasť skládky bolo vypočítané potenciálne riziko pri dermálnom kontakte so zeminou, pre juhovýchodnú oblasť skládky vyplynuli riziká nekarcinogénneho, no najmä karcinogénneho charakteru pri používaní vody – arzén, BTEX, chlórbenzén, 1,4-dichlórbenzén, PCB, herbicídy, pesticídy. Treba dôsledne dodržiavať zákaz používania vody zo studní vo Vrakuni, zvážiť by sa malo oplotenie priestoru skládky, aby k nej nik nechodil. Je nevyhnutná sanácia skládky.

zdroj: zivot.cas.sk

Francúzsko zakázalo používanie a výrobu plastových riadov, pohárov, príborov a takisto aj plastových sáčkov

Plasty sú dnes už všade okolo nás. Kto nevidel obrovský plastový umelý ostrov v oceáne alebo nikdy nebol na skládke odpadu si nevie dobre predstaviť, koľko plastu sa vlastne na Zemi nachádza. Krok vpred urobilo Francúzsko, keď zaviedlo nový zákon, pričom zakázalo výrobu a používanie plastových riadov.

Francúzsko sa snaží zabezpečiť dostatočné ekologické vedomie a stalo sa vôbec prvou ekologickou krajinou s novým zákonom, ktorý zakazuje používanie plastových príborov, pohárov, tanierov a takisto aj plastových sáčkov. Zákon, ktorý nedávno nadobudol platnosť bol navrhnutý stranou “Europe Ecologie-Greens” a bol prijatý v roku 2015 ako súčasť plánu Energetický prechod k zelenému rastu.

Zákon je zameraný na zvyšovanie energetických úspor, ktoré by inak boli použité na výrobu umelých hmôt. Tento “luxus” stojí štáty doslova miliardy. Na druhej strane, plastové nádoby sú veľkým problémom, hlavne po veľkých akciách v mestách, alebo aj po festivaloch, ako som mala možnosť tento rok na vlastné oči vidieť. Plasty však nie sú problémom len veľkých más. Sú aj problémom jednotlivcov. Po rodinkách s deťmi, ktoré sa vyberú na piknik do mestského parku ostáva toľko plastového bordelu, že sa na to niekedy nemôžem pozerať. Nehovorím, že je taký každý, no či už si to priznáte alebo nie, aj vy sa možno v tejto skupine nachádzate.

Podľa zákona majú producenti a spoločnosti, ktoré plasty využívajú čas do roku 2020, kedy budú musieť preukázať, že plast pri výrobe nevyužívajú. To znamená, že ani pri balení potravín. Budú musieť dokázať, že ich výrobky sú vyrábané ekologicky a s pomocou biologických materiálov, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu a najmä také, ktoré sa budú dať recyklovať či hodiť do kompostu.

Samozrejme, niektoré spoločnosti sa začali proti zákonu búriť s tým, že také produkty vyrábať nedokážu, a že kvôli zákonu skrachujú ich spoločnosti. Predstavitelia spoločností vyzvali Európsku komisiu, aby urobila “správnu” vec a začala realizovať proti Francúzsku potrebné opatrenia. Kritici zákona tvrdia, že nový zákon porušuje pravidlá Európskej únie a voľnom pohybe tovaru. A čo teda tvrdia veľké firmy? Že spotrebitelia, budú obaly vyhadzovať vo veľkom v prírode, pretože budú predsa biologicky rozložiteľné. To je jeden z ich popredných argumentov. Výhod tohto zákona je však oveľa viac a tento argument bude zrejme trošku chabý.

Plast je naozaj škodlivý, aj keď to v tom krátkom časovom úseku, kedy sa s ním stretneme, nevidíme. Obsahuje nebezpečné chemické látky, ktoré sa koniec koncov dostávajú len spätne k nám a to práve potravinovým reťazcom. Tieto škodlivé látky sú absorbované pôdou, na ktorej pestujeme, dostávajú sa do tiel živočíchov, rýb, ktoré konzumujeme. Vedeli ste, že viac ako 50% výrobkov z plastu použijeme len jeden jediný raz a potom tieto výrobky vyhadzujeme? Viete o tom, že sú ešte stále ľudia, ktorí nevedia recyklovať správne a teda kontaminujú všetky ostatné plasty v kontajnery? Vo Francúzsku sa ročne vyhodí až 4,73 miliárd plastových pohárov, pričom len jedno jediné percento skončí v recyklačnej linke.

Samozrejme, pre Francúzsko je to výzva, no aj samotný občania sa k nej stavajú čelom. Ono recyklácia je jedna vec. Druhá vec sú aspoň aké také základné poznatky o plastoch a ostatných materiáloch. Väčšina plastových fliaš a tašiek je vyrobených z nerecyklovateľných druhov plastu, čo spôsobuje pri triedení len ďalšie a ďalšie problémy. Keď sú neskôr spaľované, zvyšujú sa emisie uhlíka a v prípade, že sú umiestnené na skládke, je táto skládka úložiskom uhlíka. Niektoré plasty sú dokonca zdrojom metánu. Svet si teda ešte bude musieť chvíľku počkať na výsledky a prvé pokroky ovplyvnené týmto zákonom. Snáď je to správny krok a správne riešenie pre túto krajinu.

zdroj: interez.sk

Páni Občania odstraňujú nebezpečnú toxickú skládku pod Vrakuňou! Vyhrnuli rukávy a ..

Páni Občania odstraňujú nebezpečnú toxickú skládku pod Vrakuňou! Vyhrnuli rukávy a ..

Páni občania sa čoraz viac zapájajú do vecí verejných.

Dňa 27.5.2016 sme sa stretli za okrúhlym stolom. Témou bola opäť kompletná sanácia toxickej skládky pod Vrakuňou, našou Bratislavskou mestskou časťou. Okrúhle stoly sa u nás stali zvykom od nástupu nového starostu pána Martina Kuruca. Občania a kompetentní na danú tému, sa stretnú a hľadajú spoločné riešenia.

Ministerstvo životného prostredia nám ponúka odstránenie toxickej skládky formou kapsulácie.

A my, Páni Občania pripravujeme ako oponenti to druhé riešenie. Kompletnú sanáciu skládky s prečistením spodných vôd. Po zasadaní okrúhleho stolu na tom začali pracovať kompetentní občiansky odborníci. Momentálne pripravujú oficiálne podklady pre riešenie. Tieto podklady čoskoro predložíme novovznikajúcej komisii, ktorá bude držať dohľad nad všetkými riešeniami. Komisia vzniká na miestnom úrade v mestskej časti Bratislava II. – Vrakuňa.

Priamo za okrúhlym stolom sme sa dohodli s ministerstvom životného prostredia o vyčlenení finančných prostriedkov pre hĺbkový prieskum vody, pôdy a plodov pre občanov Vrakune.
Bratislavská vodárenská spoločnosť sľúbila oddelené vodomery bez platby stočného na polievanie záhrad pre každého občana Vrakune, ktorý o to požiada.

Veríme, že pri takejto občianskej aktivite a začínajúcej úspešnej spolupráci s úradmi a rôznymi firmami, sa nám podarí konečne túto ekologickú katastrofu na dobro odstrániť.
Video z okrúhleho stolu:

Video z rokovania:

Pitná voda pod Bratislavskou Vrakuňou je kontaminovaná! Obrovské nebezpečie sa šíri ďalej.

Pitná voda pod Bratislavskou Vrakuňou je kontaminovaná! Obrovské nebezpečie sa šíri ďalej.

Motovýjazdom k pitnej vode? Začnime s aktívnou sanáciou toxickej skládky!

Dňa 21.5.2016 sa uskutoční už 2. ročník Motovýjazdu k pitnej vode. Spanilá jazda má poukázať na problém s únikom chemikálii z toxickej skládky vo Vrakuni, ktorý ohrozuje nielen obyvateľov ale aj pitnú vodu na Žitnom ostrove. Má upozorniť hlavne na to, aby sa už konečne začalo s aktívnou sanáciou.

[col23]Pod nohami nám pláva 90 000 m3 toxického odpadu z chemických závodov so 440 druhmi chemikálií. Od roku 1997 bol oficiálne potvrdený únik toxických látok do našich podzemných vôd. Od roku 2002 máme vo Vrakuni oficiálny zákaz čerpania spodnej vody zo studní, ktorý dodnes nebol zrušený. Už 7 rokov je skládka označená ako priorita vzhľadom na reálne ohrozenie podzemných vôd. Kontaminácia Žitného ostrova, našej pitnej vody, hrozí do 10 rokov.

Od minulého roka sa veľa vykonalo. Na základe povinných prieskumov odborníci vymysleli dve riešenia:

Jedno riešenie je formou kapsulácie skládky s nedoriešeným koncom. Vraj si s tým poradia budúce generácie.

Druhé riešenie je to, po ktorom už toľko rokov všetci túžime: Aktívna a úplná sanácia skládky, dodáva aktivistka z občianskeho združenia Pán Občan Michaela Žilková.[/col23][col3]

[/col3][clear]