Ultimátum Putina. Doba diplomacie končí, nastupuje konanie bezpečnostných zložiek

Rusi vedia už dlho z dokumentov a ďalších prameňov, že USA nie raz neformálne vyhrážali Rusku jadrovou vojnou. Preto zaujal prezident Putin tvrdú pozíciu a dal jasne vedieť, že neustúpi. Konzultácie Kerry – Lavrov a doba diplomatických stretnutí a rokovaní končí, nastupuje doba konania ministrov obrany a bezpečnostných zložiek.

Pri porovnaní diania vo svete, v Európe a niektorých štátoch EÚ, ako ho opisujú západné masové médiá, so zmenami v správaní predovšetkým občanov mladého a stredného veku, ktoré môžem pozorovať ako na Západe, tak aj na Východe, sa mi ponúka otázka: nie je možné , že si ľudia želajú zmenu aj za cenu zničenia, pretože si neuvedomujú, že nevedia nič o tom, čo príde po zničení? Konflikt medzi USA a Ruskom sa totiž dostáva na úroveň, na ktorej sa môže stať pre vodcu oboch atómových veľmocí nekontrolovateľným.

Čo sa týka Sýrie, dohody o prímerí, spolupráca USA s Ruskom a pod., nie je nič nové čo písať. Všetci rozumní vedia, že USA uzatvárajú zmluvy, potom ich narušujú alebo rušia, aby onedlho opäť uzavreli nové. Vyhlásenie o odstúpení Washingtonu od spolupráce s Ruskom a posledná reakcia Ruska, vrátane pozastavenia zmluvy o spracovaní plutónia, o spolupráci v atómovom a energetickom sektore s USA, zákaz predaja raketových motorov RD-180 a ďalšie dokazujú nutnosť začať vidieť svet inak.

Niet pochýb, že prezident Putin nielen pozastavil zmluvy s USA, ale súčasne si nechal otvorené dvere. Otvor dverí ale naplnil podmienkami, ktoré sa pri dôkladnom štúdiu rovnajú výzve a ultimátu, podobnému tomu, s ktorým sa USA stretli pred 155 rokmi. V roku 1861 dostali USA ultimátum od Veľkej Británie, ktoré sa ale podstatne odlišuje od súčasného ultimáta prezidenta Putina.

V roku 1861 išlo o prípad s loďou RMS Trent. Kapitán svojvoľne narušil medzinárodné námorné právo počas občianskej vojny v USA, arestoval občanov na neutrálnej pôde britskej lode. Ultimátum Veľkej Británie neznamenalo poníženie alebo urážku USA. Napriek tomu USA splnili podmienky ultimáta len čiastočne. Podmienky návratu Ruska k zmluvám predstavujú podľa môjho ale prvé historické poníženie USA s pravdepodobne ďalekosiahlymi následkami. Prvé reakcie z US Department: Tragédie. Prečo?

Putin dnes nevyžaduje žiadne ospravedlnenie, žiadne vysvetlenie alebo prepustenie ruských občanov z amerických väzníc. Úplne jasne ale požaduje zrušenie všetkých sankcií vo vzťahu k Rusku, kompenzáciu nielen za sankcie proti Rusku, ale aj za proti-sankcie Ruska, zrušenie zákona Magnitského, podstatné zníženie vojenskej prítomnosti USA vo východnej Európe, zrieknutie sa konfrontačnej politiky s Moskvou a ďalšie.

Inými slovami:

1) Putin požaduje kapituláciu USA v prvom komplexnom boji súčasnej tzv. Hybridnej vojny, aby som použil názov, na ktorý si verejnosť zvyká.
2) Putin ukazuje svetu, predovšetkým EÚ, že s USA je možné hovoriť ešte tvrdšie, než oni sami hovoria s druhými, vrátane asymetrických spojencov, priateľov a sluhov.
3) Putin ukazuje, že sa blíži červená čiara urážania jeho osoby a ruského ľudu, pri ktorej prekročení sa medveď stavia na zadné a ukazuje svoju veľkosť a silu. Pripomínam, že v prírode v takej situácii slabší mizne. Preto nedochádza k boju so silnejším medveďom.

K ultimátu a praktickému poníženiu USA došlo po nasledujúcich dvoch vyhláseniach USA:

1) Hovorca US Department si dovolil vyhlásiť, že „Rusko môže začať s odvozom vriec plných trupov svojich vojakov zo Sýrie, a že sa môžu uskutočniť teroristické útoky v ruských mestách“.
2) Pentagon sa krátko po vyhlásení hovorcu US Department nechal počuť, že je pripravený uskutočniť preventívny jadrový útok na Rusko.

Rusi vedia už dlho z dokumentov a ďalších prameňov, že USA nie raz neformálne vyhrážali Rusku jadrovou vojnou. Preto zaujal prezident Putin tvrdú pozíciu a dal jasne vedieť, že neustúpi. Konzultácie Kerry – Lavrov a doba diplomatických stretnutí a rokovaní končí, nastupuje doba konania ministrov obrany a bezpečnostných zložiek. Pre mnohých to bude znamenať, že začať vidieť svet inak, sa im len ťažko podarí. Zaspali dobu.

Toho sú si vedomí aj jastraby vo Washingtone, ktorí si nie sú istí víťazstvom Hillary Clintonovej. Preto zvyšujú napätie a riziko na všetkých možných frontoch a smeroch v nádeji, že Rusko predsa len ustúpi. Bohužiaľ sa napätie a riziko stávajú samy rozvíjajúcimi a preto aj nekontrolovateľnými ako pre Biely dom, tak aj Pentagon.

Západné masové médiá nezodpovedne mlčia. Dostali sa do pasce čistého a vypočítavého pokrytectva, a verejnosť nie je vládami pripravovaná na hodinu X. Asi aj preto, že verejnosť si želá zmenu systému aj za cenu zničenia a nezodpovednosť a ľahostajnosť vodcov dosiahla patologickej úrovne.

V tejto situácii sa prezident Putin rozhodol k asymetrickej odpovede.

1) nezačal hroziť USA jadrovou ani inou vojnou, ale použil tvrdého politicko-hospodárskeho úderu. Ten sa môže v prípade ignorovania ultimáta transformovať do rozbušky hospodárskeho a finančného systému USA. Nie je čas ani miesto popísať podrobnejšie proces transformácie asymetrického konania.
2) Počas najbližších dní sa uskutoční v Rusku občianske cvičenie približne 40 miliónov Rusov, vrátane previerky objektov, infraštruktúry a informovania obyvateľov Ruska v hodine X.

Profesionálni pozorovatelia a pozorní čitatelia si môžu už dnes zložiť lego-obrázok, ktorý jasne dokazuje stratu prestíže USA na medzinárodnej aréne a ničenia sama seba svojimi zbraňami.
Obrázok ponúka lacnú lekciu Paradoxu demokracia:
1) ničí sa sama a súčasne,
2) chráni sa nedemokratickými prostriedkami. Preto sa nedá vylúčiť, že sa mladší než ja dožijú doby, kedy časť americkej elity bude sedieť v Haagu alebo inde a čakať leta na rozsudok, podobne ako je tomu v Guantáname.

USA sa dostali do slepej uličky, v ktorej sa im ponúkajú tri zásadné možnosti:

1) začať atómovú vojnu a tým realizovať svoje hrozby, potrebu alebo želanie,
2) zmieriť sa s novou rolou vo svete a začať sa správať adekvátne,
3) rola USA bude vylučovať možnosť aktívnej spolupráce s jedným z centier tvoriaceho sa mnoho-polárneho sveta.

Skutočnosti a historická pravda americkej politiky a politikov dovoľujú si predstaviť, že je dostatok pomätených v US elite, ktorí nie sú schopní priznať kvalitu zmien a vzťahov vo svete – a risknú vojnu.

V každom prípade sa USA budú musieť rozhodnúť, tak alebo inak. Inak tiež znamená pre USA potenciálnu stratu svojich asymetrických spojencov, priateľov a sluhov, ktorí sa preukázateľne odlišujú trpezlivosťou od Ruska a prezidenta Putina a ktorí sa dlhé roky snaží stať suverénnymi štátmi a pôjdu tam, kde sa blýska na lepšie časy.

Pre mladých politológov a analytikov je ultimátum Putina lekcií v strategickom myslení a prípravou na zmeny. V boji proti veľmoci musíš byť schopný reagovať na každú jej výzvu. K boju musíš mať konsolidované hospodárstva, armádu, spoločnosť a administratívu a čas pre posilnenie svalov. Putin je na tejto ceste. Medveď stojí, rukavica leží, nikto ju neberie. EÚ a štáty pod vedením USA nemajú preto t. č. šancu na konečné víťazstvo v boji s Ruskom.

zdroj: eurasia24.cz

Vladimír Putin: Svet stojí na pokraji vojny a ja už neviem, ako mám s vami jednať!

Vladimír Putin: Svet stojí na pokraji vojny a ja už neviem, ako mám s vami jednať!

Nemecko chystá domácnosti na vojenský konflikt. Na ruských hraniciach je 40,000 vojakov a prichádzajú ďalší!

Situácia v Európe eskaluje. Vladimír Putin uviedol na adresu zástupcov EÚ a USA, že už nevie, ako má s nimi jednať a nasúvanie zbraní NATO k ruským hraniciam už sprevádzajú aj teroristické útoky vedené z Ukrajiny. Kyjev pred 14 dňami vyslal skupinu operatívcov vojenského spravodajstva Ministerstva obrany, aby na Kryme vykonali sériu sabotáží, medzi ktorými mali byť aj ciele ruskej čiernomorskej flotily v Sevastopole. Jednalo sa o pokus vyhlásenia vojny. U zadržaných diverzantov bola nájdená americká vyzbroj a výstroj, americké plastické trhaviny C4, české plastiky Semtex, americké Vizory pre nočné videnie, karabíny M4 a nemecké maskovacie uniformy, ale spolu aj s ďalšou výzbrojou ukrajinskej a ruskej proveniencie. Vladimír Putin naliehavo tlačil na západných politikov v posledných 2 týždňoch, aby si došliapli na Kyjev, aby zanechali diverzné činnosti a vrátili sa k rokovaciemu stolu. Západní politici ale Vladimirovi Putinovi nezdvíhajú telefóny a tí, ktorí sa k veci vyjadria, tak sa pretvarujú v tom zmysle, že sa nič nedeje.

Jeden zo zatknutých dôstojníkov vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany po nevydarenom pokuse o sabotáže na Kryme.

USA uviedli v máji tohto roku do prevádzky protiraketový systém AEGIS v Poľsku a v Rumunsku, pokračuje zasúvanie zbraní do Pobaltia, nová ukrajinská vláda zložená z veľkej časti z občanov s americkými pasmi posiela diverzantov na Krym, aby vyhodili do povetria určité ciele na Kryme a tým , aby vyprovokovali Rusko ku vtrhnutiu na územie Ukrajiny. Vladimir Putin nemôže na tieto útoky nereagovať večne a neustále sa držať späť. Keď ukro-komanda upaľovali ľudí v dome odborov v Odese v roku 2014, držal sa Putin v úzadí. Rovnako tak pri ťahaní ukrajinskej armády proti civilistom ruského etnika v Donecku. Ale toto držanie sa späť nie je možné uplatňovať večne, pretože útok na Krym a na flotilu bez reakcie Kremľa by už mohol vyvolať v Rusku pochybnosti o schopnostiach Vladimira Putina obhajovať ruskú bezpečnosť.

Na hraniciach s Ukrajinou je už 40,000 ruských vojakov a ďalší pribúdajú!

Vo videu prevzatom od Alexa Jonesa z Infowars.com sú dva prejavy Vladimira Putina a obaja ukazujú, ako sa situácia vyostruje a eskaluje. Americké elity získali po páde Jaceňukovej vlády v Kyjeve riadiace procesy nad celou Ukrajinou a tieto útoky a provokácie proti Rusku prestávajú byť len ukrajinským rinčaním zbraní. Ruský prezident preto v posledných dňoch, kvôli obavám z invázie a ďalších teroristických provokácií, presunul k ukrajinským hraniciam 40,000 vojakov, protilietadlové systémy S400, viac ako 200 stíhačiek a každým dňom pribúda ďalšia technika a vojaci. Rovnako tak Ruská federácia posilňuje čiaru dotyku na Kryme s Ukrajinou, na polostrov prúdia už od minulého týždňa vojenské posily a technika. Vladimir Putin sa snaží zatlačiť na poslednú chvíľu na západných politikov a núti ich k rokovaniu, ale naráža na hluchý odpor.

Trhaviny a nálože zaistené u ukrajinských operatívcov zadržaných na Kryme.

Presun jadrových zbraní z Turecka na rumunskú základňu Deveselu, o ktorom sme informovali tu, tak dostáva úplne iný rozmer. Strely s plochou dráhou letu Tomahawk by to mali do Ruska alebo na Krym oveľa bližšie, než z Turecka. Nemecko včera oznámilo, že odporučí nemeckým domácnostiam, aby sa vybavili vodou a potravinami aspoň na 10 dní. Toto opatrenie vyvolalo v celom Nemecku doslova šok a zdesenie, pretože takéto výzvy naposledy zaznievali začiatkom 80. rokov, keď Sovietsky zväz bol na vrchole svojej jadrovej moci. Niečo sa deje a Nemecko je na nohách. Americké elity sa zrejme chystajú ešte pred voľbami prezidenta v USA rozpútať cez Kyjev konflikt s Ruskom.

Nemecko vyzve občanov, aby sa vybavili pre prípad vojny!

Politici EÚ, ktorí sú v mohutnom bezpečnostným vleku USA, nechávajú procesy Ukrajiny plne pod kontrolou amerických jastrabov a zdá sa, že ani nemajú odvahu protestovať proti politike a krokom Kyjeva. Dokonca sa zdá, že politici (minimálne tu v Nemecku) už nejaké náznaky a informácie o vojnovom konflikte majú, pretože výzva vlády k robeniu zásob je jasným signálom, že niečo sa deje a k niečomu sa schyľuje. Vláda toto maskuje príbehom o možných povodniach a prírodných katastrofách, ale táto historka nemusí byť príčinou katastrofy, ale len dôsledkom. Po zásahu jadrovou hlavicou sa pretrhne priehrada a naozaj dôjde k zaplaveniu územia. Pokiaľ dôjde k zničeniu ciest, nebude fungovať zásobovanie, je potrebné mať trvanlivé potraviny. Rovnako tak lieky.

Granáty a nášľapné míny zaistené u ukrajinských sabotérov.

Politici nikdy nerobia nič dopredu z preventívnych dôvodov, ak na to nemajú sakra dobrý dôvod. V čase, keď Nemecko čelí migračnej kríze, tak to posledné, čo by vláda Merkelovej teraz mala urobiť, tak je desiť ľudí reminiscenciou z čias Studenej vojny. Ale napriek tomu k tomu vláda Merkelovej siahla. Situácia dramaticky eskaluje a Rusko na budúcu provokáciu z Ukrajiny už zrejme zareaguje vojensky a vyslaním vojenského kontingentu na Ukrajinu. Vladimir Putin už nemá manévrovací priestor a nemôže večne ignorovať ukrajinské agresívne provokácie. Opäť je tu možné vidieť súvislosti s udalosťami v USA, s voľbami do Bieleho domu, k boju medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom. Vojna s Ruskom by postavila oboch kandidátov pred hotovú vec, neostal by tam žiadny priestor pre diplomaciu a politiku po zvolení jedného z nich.

Video

zdroj: aeronet.cz

Naštvaný Putin k západným novinárom: Svet sa rúti k vojne a vy šírite len samé klamstvá. Ako to môžete nechápať?

Naštvaný Putin k západným novinárom: Svet sa rúti k vojne a vy šírite len samé klamstvá. Ako to môžete nechápať?

Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin sa skutočne „odviazal“, keď sa pri Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade pred necelým mesiacom rozhovoril o podľa jeho slov neexistujúcej iránskej hrozbe či protiraketových systémoch NATO v Európe. Oproti zvyklostiam na Západe nenávidený politik, ktorý sa zvyčajne vo vyjadrovaní drží späť a nenecháva sa vyprovokovať, tentoraz pre svoju reč zvolil úplne osobný ráz a pridal do nej aj veľký dôraz. Hovoril totiž k západným novinárom, ktorí majú vo zvyku o veľa dôležitých vecí neinformovať. Na videu, ktoré môžete zhliadnuť vyššie, je Putin znateľne rozčúlený a žurnalistu varuje, že sa z veľkej miery práve kvôli ich mizernej práci svet rúti k svetovej vojne.

Vladimir Putin sa ostro oprel do prísediacich novinárov s tým, že len slepo opakujú klamstvá a dezinformujú ohľadom protiraketového systému vo východnej Európe. Poukazujú pritom, že od doby iránskej jadrovej dohody už bolo odhalené, že hrozba z Iránu nie je pravým zámerom výstavby protiraketových štítov.

Putin ďalej tvrdí, že raketová technológia Spojených štátov sa neustále vyvíja a rakety zo spomínaného systému budú schopné do pár rokov preniknúť do územia 1000 kilometrov vzdialeného, časom dokonca aj ďalej. To bude mať za následok ohrozenie jadrového potenciálu Ruska, a teda, ako prezident vysvetľuje, rozhodujúcu nerovnováhu medzi Ruskom a USA. „Iránska hrozba neexistuje, ale raketový obranný štít NATO sa v Európe buduje. To dokazuje naše obavy, keď sme sa domnievali, že toto nie je skutočný dôvod a nebolo s nami zaobchádzané na rovinu. Stále sa odvolávali na tú iránsku hrozbu, aby ospravedlnili tento systém. Zase nám klamali. Systém teraz funguje a nakladajú ho raketami. Ako by ste mali vedieť, tieto rakety sa vkladajú do kapsúl, ktoré sa používajú v ďalekonosnom raketovom systéme Tomahawk. Tie sú naložené raketami, ktoré preniknú do teritórií vo vzdialenosti 500 km. Ale my vieme, že technológia sa rozvíja, a dokonca vieme, v ktorý rok budú USA schopné nasadiť rakety s doletom 1000 km, a potom ešte ďalej. A od toho momentu začnú priamo ohrozovať ruský jadrový potenciál. “

Pustil sa do emotívneho prejavu priamo k novinárom s tým, že len napomáhajú a urýchľujú cestu nebezpečným smerom, ktorý vedie do bodu, kedy bude ďalšia svetová vojna nevyhnutná. Z jeho slov je cítiť, že nepriamo apeluje na žurnalistov, ktorí v záujme svojich chlebodarcov mystifikujú verejnosť na celom svete, aby v sebe objavili aspoň kúska cti a konečne pochopili, že je situácia vo svete naozaj alarmujúca a mali by sa k nej postaviť čelom, pretože ak to tak pôjde ďalej, žiadny svet za chvíľu nemusí byť.

„Rok čo rok vieme, čo sa stane, a oni vedia, že to vieme. Len vám stále klamú, a vy tomu veríte, a potom to šírite medzi obyvateľov svojich krajín. Vy zrejme necítite to bezprostredné nebezpečenstvo a to je to, čo ma desí. Ako môžete nerozumieť tomu, že je svet zaťahovaný smerom, z ktorého niet úniku? A počas toho predstierať, že sa nič nedeje? Ja už neviem, ako vám to vysvetliť. “

To bude asi dosť márna práca. Vysvetľovať už by ale mali začať predovšetkým západné mainstreamové médiá. Pretože neinformovať o veľmi silných a dôležitých slovách hlavy najväčšieho štátu sveta, či už k nej má kto vzťah akýkoľvek, o tom, že hrozí na planéte tretia svetová a ku všetkému jadrová vojna, to už chce naozaj veľkú profesionálnu a morálnu pružnosť.

zdroj: casopis-sifra.cz

Video

Bývalý vysoký dôstojník vojenskej rozviedky: Za pravdu bolo vydávané niečo, čo bolo napísané niekde ..

Putin globálnu katastrofu neočakáva, Camerona ale kritizoval. Ako to vidia slovenskí politici?

Putin globálnu katastrofu neočakáva, Camerona ale kritizoval. Ako to vidia slovenskí politici?

Výsledok referenda podľa neho odráža nespokojnosť občanov so stavom bezpečnosti a nedostatok ochoty dotovať slabšie ekonomiky.

Taškent 24. júna (WebNoviny.sk) – Májová poznámka britského premiéra Davida Camerona, že „Putin môže byť šťastný“ z brexitu, bola nepatričným pokusom o nátlak na britskú verejnú mienku. Po štvrtkovom referende Britov, ktorí odhlasovali svoj odchod z Európskej únie, sa takto vyjadril ruský prezident Vladimir Putin.

„Domnievam sa, že to nebolo nič iné, než zlý pokus ovplyvniť verejnú mienku vo vlastnej krajine. Ale ako vidíme, nedosiahol očakávaný efekt. Takže po hlasovaní nemá nikto právo hovoriť čokoľvek o postoji Ruska. To nebolo nič iné, než dôkaz nízkej úrovne politickej kultúry,“ povedal ruský prezident pre médiá v závere svojej návštevy na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Uzbekistane. Citovala ho agentúra TASS.

Putin pripomenul, že Rusko nikdy nezasahovalo a ani nehovorilo o odchode Británie z Európskej únie. „Samotná organizácia referenda a následný výsledok nie je nič iné, než prílišná sebadôvera britského vedenia a jeho ležérny postoj k riešeniu závažných otázok pre krajinu a Európu ako celku,“ konštatoval ruský prezident.

Výsledok referenda podľa neho odráža nespokojnosť občanov so stavom bezpečnosti a nedostatok ochoty dotovať slabšie ekonomiky. „Nikto nechce živiť a dotovať slabšie ekonomiky, udržiavať iné štáty a celé národy. Ľudia sú pravdepodobne nespokojní aj s riešením problémov v bezpečnostnej oblasti, ktorá sa dramaticky zhoršila v súčasnej dobe na pozadí silných migračných procesov. Ľudia chcú byť nezávislejší,“ uviedol Putin.

Dodal, že nepriaznivé následky brexitu, čo sa týka trhov či mien, budú napravené v najbližšej budúcnosti a žiadna globálna katastrofa sa neočakáva.

Ako to vidia slovenskí politici?

Milan Uhrík (ĽSNS)
Kotlebovci výsledok vítajú. „Občania Veľkej Británie pochopili, že zotrvanie v Európskej únii by znamenalo postupný zánik ich krajiny tak, ako ju poznali. Veľká Británia sa nielenže odmietla stať plnohodnotným členom Európskej únie a nikdy neprijala centrálnu menu euro, ale dnes sa jej občania jasne vyslovili, že s diktátorskou a likvidačnou politikou EÚ nesúhlasia,“ vyhlásil poslanec Milan Uhrík. Výsledok referenda je podľa Uhríka veľkým povzbudením pre všetky európske národy, ktoré chcú zachovať národný a kresťanský ráz svojich krajín. „ĽS Naše Slovensko bude intenzívne pracovať na tom, aby aj Slovenská republika čo najskôr nasledovala britský príklad a vystúpila z Európskej únie – z tohto novodobého žalára národov skôr, ako bude neskoro,“ dodal Uhrík.

Veronika Remišová OĽaNO
Odchod Británie z EÚ je podľa poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej veľká škoda pre nich, aj pre nás. „Nič nie je horšie, ako neistota, hlavne pre našich ľudí žijúcich a pracujúcich v Británii. Stále dúfam, že sa podarí zachovať slobodu pohybu, práce a obchodovania, hoci je to v protiklade s referendovými sľubmi v Británii,“ upozornila poslankyňa s tým, že kto chce mať voľný prístup na trh EÚ, musí dodržiavať veľkú časť nariadení prijatých členskými krajinami, ale má oveľa menšiu možnosť ovplyvňovať ich.

Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD)
Poslankyňa, ktorá je v europarlamente členkou skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenula, že je veľmi dôležité rešpektovať rozhodnutie a vôľu občanov, avšak brexit je podľa jej slov „vysokou cenou za nerozvážnosť“ britského premiéra Davida Camerona.
„Nezvládol zahrávanie sa s nacionalizmom pri posledných parlamentných voľbách. Pre jednorazové víťazstvo bol ochotný krátkozrako obetovať desiatky rokov trvajúce náročné budovanie vzájomného partnerstva v Európe,“ opísala situáciu Flašíková-Beňová (Smer-SD).

Vladimír Maňka (Smer-SD)
Britský premiér David Cameron neváhal kvôli svojím osobným cieľom ohroziť britskú ekonomiku, budúcnosť Veľkej Británie a celej Európskej únie. Týmito slovami opísal slovenský europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD) situáciu, ktorá vznikla na základe britského hlasovania o členstve krajiny v EÚ. Poslanec v rozhovore pre TASR pripomenul, že Cameron vymyslel toto referendum len preto, aby potlačil napätie vo svojej vlastnej Konzervatívnej strane a aby bol druhýkrát zvolený za premiéra. „Kvôli svojím osobným cieľom neváhal ohroziť britskú ekonomiku, budúcnosť Veľkej Británie a celej Európskej únie,“ skonštatoval Maňka.

Boris Kollár (Sme rodina)
Opozičná strana Sme rodina gratuluje všetkým Britom, ktorí prejavili vo štvrtkovom (23.6.) referende toľko vlastenectva a hrdosti, že sa im podarilo vystúpiť z EÚ. Vo videoblogu to vyhlásil predseda strany Boris Kollár s tým, že pre Veľkú Britániu sa nič nezmení, dostane však viac slobody.“Ostanú vo voľnom obchode, budú mať možno rovnaký štatút ako Švajčiari, ale nebudú im hlúpe hlavy z Bruselu určovať, ako má vyzerať uhorka, ako má byť zakrivený banán, či si majú vziať migrantov,“ tvrdí Kollár.

Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík, poslanci NR SR
Výsledky britského referenda nie sú dobrou správou ani pre Európsku úniu, ani pre Slovensko. Je ich však potrebné rešpektovať ako vyjadrenie vôle britských občanov a dohodnúť rýchly rozvod, ktorý čo najmenej poškodí europsku ekonomiku. Fungujúca Európska únia je v životnom záujme Slovenska. Preto Slovensko by malo urobiť všetko pre to, aby naše predsedníctvo prispelo k úspešnému prekonaniu dôsledkov britského referenda, ale aj k širšiemu riešeniu európskej krízy. Vláda bude mať v týchto krokoch našu plnú podporu. Zároveň to však vyžaduje, aby si predseda vlády sám doma upratal a nevstupoval do predsedníctva rozptýlený a s oslabenou autoritou. Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík, poslanci NR SR

Martin Klus (SaS)
„Počnúc dnešným ránom sme svedkami novej éry európskeho projektu, éry, ktorá nesie farby dezintegrácie, možného nárastu separatistických tendencií v členských štátoch či množstvo ekonomických otáznikov,“ povedal Klus. Podľa jeho slov sa však najmä dostávame do éry, v ktorej európska integrácie stratila dôveru značnej časti svojej populácie, čo je veľmi nebezpečné.“Dnes je jasné, že volanie po reformách EÚ, ktorého súčasťou je aj kritika nadmerných regulácií, nesmie byť naďalej politickými elitami prehliadaná,“ varoval Klus. Na otázku, čo bude s tisíckami Slovákov, ktorí žijú vo Veľkej Británii, Klus odvetil, že teraz nie je zrejmé, ako sa bude situácia v najbližších týždňoch vyvíjať. „Urobíme však všetko preto, aby Veľká Británia tento proces nezrýchľovala,“ uistil.

Andrej Kiska, prezident SR
„Je to rozhodnutie a vôľa občanov Veľkej Británie, ktoré musíme rešpektovať. Osobne je mi to ľúto, ale dejiny nezastali a idú ďalej,“ uviedol Kiska.
Európska únia a myšlienka európskej integrácie utrpela podľa neho úraz, má ranu a v EÚ sa teraz všetci musíme podstatne viac snažiť, aby sme boli v budúcnosti v lepšej kondícii. „Pretože aj pre Slovensko je EÚ záruka slobodného rozvoja, solidarity, prosperity a bezpečnosti,“ dodal Kiska.

Ivan Mikloš
Podľa Mikloša bude kľúčové urobiť všetko pre to, aby nebola ohrozená európska integrácia a spoločný trh. „Jednoznačným plusom európskej integrácie, ktorú nikto nespochybňoval, bolo odbúranie hraníc pre voľný pohyb tovaru,“ povedal Mikloš. Hlasovanie v referende označil za tesné, krajina je rozdelená na takmer dve rovnaké polovice, myslí si. „Je dosť pravdepodobné, že Škótsko sa bude chcieť teraz od Británie oddeliť, otvorená je aj otázka Írska,“ uviedol. Mikloš si nemyslí, že by Britániu v tejto veci nasledovali i iné krajiny. „Británia v tom bola vždy špecifiká, že sa necítila byť až tak súčasťou Európy,“ povedal.

Mikuláš Dzurinda
Projekt európskeho znovuzjednotenia sa britským referendom naštrbil. Ako vážne, o tom rozhodnú najmä európski lídri a ich reakcia na túto novú situáciu, tvrdí slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda. Ten je v súčasnosti predsedom Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie (WMCES). „Britský premiér David Cameron sa pred ostatnými parlamentnými voľbami zľakol rastúcej popularity populistu Nigela Faragea, ktorý si svoju pozíciu budoval na bezhlavej kritike európskych inštitúcií a vyháňaní Veľkej Británie z EÚ,“ uviedol Dzurinda. Cameron Farageovi podľa neho agendu čiastočne zobral a ostatné parlamentné voľby vyhral. „Avšak za cenu, ktorá sa mi zdá pre EÚ, Britániu a napokon i pre samotného Camerona privysoká. Cameron vyhral bitku, ale prehral vojnu,“ myslí si Dzurinda.

Ľuboš Blaha (Smer-SD)
Brexit sa stal realitou. Oslavujú dve úplne rozdielne skupiny – britskí nacionalisti a európski federalisti. Tí prví sa tešia národného oslobodenia, ktoré v preklade znamená možnosť vyjednať si s EÚ novú dohodu o obchodnej spolupráci, ktorá im vezme hlasovacie právo a prinúti ich aj tak platiť do európskeho rozpočtu. Gratulujem. Tí druhí sa tešia z toho, že v Británii stratili súpera, ktorý dlhé roky blokoval väčšiu európsku federáciu. Bez Británie konečne presadia „ever closer union“… Pre európskych nacionalistov to asi nie je dôvod na radosť, šampanské by som na ich mieste rozhodne neotváral… Dnes budem na tému brexitu diskutovať s Branislavom Závodským v Rádiu Express – na obed, o dvanástej. Pekný deň, priatelia. Bye-bye, Britain!

Jaroslav Paška (SNS)
Paška hádže vinu na zlý manažment Bruselu. EÚ však nedovolia ústupky. Voliči im to teraz zrátali,“ povedal Paška. Paška očakáva, že Veľká Británia teraz prinesie alternatívu k fungovaniu EÚ. „Briti budú kooperatívni a budú sa snažiť vytvoriť súžitie štátov, ktoré bude voľnejšie a konkurencieschopnejšie ako EÚ. Okrem Británie by to takého zoskupenia mohlo patriť Švajčiarsko, Nórsko a Island,“ povedal Paška. Podľa neho Veľká Británia ponúkne model súžitia pre tie krajiny, ktoré budú chcieť s ňou participovať. Snahou Slovenská má byť podľa prvého podpredsedu SNS, aby sa Európa netrieštila. Mali by sme presadzovať nastavenie takých podmienok, aby sa nezaťažovali krajiny prílišným riadením z Bruselu. „Nemecko-francúzsky model, ktorý presadzuje Angela Merkelová, naráža na nespokojnosť. Snaha koncentrovať veľa právomocí do Bruselu je na škodu,“ zdôraznil.

Eduard Kukan (SDKÚ-DS)
Výsledky referenda v Spojenom kráľovstve treba rešpektovať, bola to slobodná vôľa občanov. Osobne som z tohto výsledku hlboko rozčarovaný a sklamaný. Bol som vždy presvedčený, že členstvo Veľkej Británie v Európskej únii bolo prínosom pre obe strany, aj keď občas vznikali problémy. Rozhodnutie vystúpiť z únie spôsobí mnoho škôd a problémov pre EÚ, ale aj pre samotné Spojené kráľovstvo. Bude to mať veľa negatívnych dopadov na ďalšie členské štáty únie, v ktorých sú silné euroskeptické politické skupiny. Povzbudí to premýšľanie tých, ktorí si myslia, že aj v ich krajine má byť zorganizované referendum. Skomplikuje to život celej Európe a myslím si, že Angličania budú z tohto rozhodnutia v budúcnosti trpko sklamaní a oľutujú ho.

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
Európska únia je úniou slobodných krajín a slobodných občanov. Rešpektujem výsledok referenda v Británii. Znamená to oslabenie Európskej únie, ale integrácia bude určite pokračovať. Skôr je to zlá správa pre Veľkú Britániu. Obávam sa, že je to začiatok jej rozpadu. Európska únia a jej inštitúcie majú jasný proces a pravidlá vystúpenia štátov. Momentálne je dôležité, ako sa k tomuto procesu postavia britskí predstavitelia. Ako si oni predstavujú ďalšie fungovanie krajiny. V únii sme pripravení rešpektovať slobodné vyjadrenie ľudí ale s ohľadom na pravidlá, ktoré máme v inštitúcii schválené. Táto téma sa určite bude prejednávať počas slovenského predsedníctva, všetci sa tým budeme viac zaoberať. Je dôležité, aby sme ďalej pokračovali v európskej spolupráci a búrali bariéry v európskom priestore, ktoré stále existujú. V odstraňovaní bariér vidím najväčší prospech pre našich ľudí.

Boris Zala (SMER-SD)
Myslím si, že výsledok referenda je najmä vec britských občanov, ich rozhodnutie. Z pohľadu Európskej únie je odchod Veľkej Británie memento pre každého premiéra, aby sa nezahrával s referendom. Pre samotnú úniu je to výzva, aby sa zomkla tesnejšie a pokračovala na kontinente v integrácii. Pre Slovensko to predstavuje apel, aby bolo súčasť tohto procesu. Myslím, že táto situácia na najbližších päť rokov rozpúta intenzívnejší zápas proeurópskych a protieurópskych síl.

Jana Žitňanská (NOVA)
Podľa mňa je to pre Európu zlá správa. Veľká Británia bude v Európskej únii chýbať. Briti boli tí, ktorí sa veľakrát snažili o rozumnú reformu, brzdili rôzne zbytočné regulácie. Bez nich únia nebude to, čo bývala. Otázkou je, čo bude ďalej. Rôzne hlasy z rôznych členských štátov hovoria o tom, že je potrebné brať si príklad od Britov. Obávam sa, že aj pre Slovensko je to veľmi zlá správa. Keď sme súčasťou takéhoto celku, ktorý nie je dokonalý, máme možnosť ovplyvniť ho. A keď Európska únia nebude, myslím si, že Slovensko na to doplatí. Je mi ľúto, že v tejto kampani sa používali rôzne mýty a polopravdy, na to aby sa ľuďom podsunulo niečo, čo nie je pravda. A oni aj na základe takýchto rôznych informácií rozhodli tak, ako rozhodli. Ešte včera som bola presvedčená, že hoci to bude tesné, tak sa Briti rozhodnú zostať v únii. Dnes si môžeme už len priať, aby sa únia z toho poučila. A možno odkazom na Veľkú Britániu sa snažila formovať úniu tak, aby sa v nej členské štáty cítili dobre. Z tých všetkých argumentov a debát, ktoré som mala možnosť si vypočuť, sa prikláňam k tomu, že Briti na toto rozhodnutie doplatia. Neboli korektné všetky údaje koľko ušetria, keď vystúpia z únie, čo kolovali v kampani. Navyše, skomplikuje to život aj im, pretože sú tisíce Britov, ktorí pracujú v rôznych členských krajinách. Nehovoriac o tom, ako sa rozhodne a vysporiada s týmto referendom Škótsko a Severné Írsko. Obávam sa, že to môže destabilizovať Európu.

Anna Záborská (KDH)
Je to sklamanie. Pre Slovensko, ale aj pre úniu. Viac ako skutočný záujem Británie to odráža mnohoročné zavádzajúce, nepravdivé spravodajstvo o Európskej únii v britských médiách. Istú vinu tohto výsledku vidím aj v osobe samotného premiéra Camerona. Doplatil na to, že v snahe vyhrať voľby, sľúbil voličom referendum. Dva roky kritizoval Európsku úniu. Keď sa teraz snažil Britov presvedčiť, aby zostali v únii, nestačilo to. Tento výsledok je ponaučením aj pre slovenských politikov, a to nie len čo sa týka EÚ. Odchod Veľkej Británie musíme rešpektovať. Uvidíme, či to vyvolá domino efekt odchodu ďalších krajín. Zatiaľ sa treba zmieriť s tým, že sa to stalo. Každý z britských, ale aj európskych politikov si musí spytovať svedomie, či a ako k tomu prispel. Priťažilo tomu aj fakt, že Európsky parlament nerešpektuje zmluvy a subsidiaritu. Ja som o tom niekoľkokrát v oblastiach môjho záujmu hovorila. Niekto to vydrží dlhšie, niekto nie.

Hovorca strany Most-Híd András Nagy
Po 60 rokoch spolužitia krajín EÚ, Británia vykročila opačným smerom- Most-Híd. Je nám ľúto tohto rozhodnutia z pohľadu Európskej únie, lebo EÚ už nikdy nebude taká, aká bola doteraz. Kým viac ako 60 rokov sa európske krajiny spájali, toto je prvé rozhodnutie opačným smerom. Vo vyhlásení k výsledkom referenda o vystúpení veľkej Británie z EÚ to uviedol hovorca strany Most-Híd András Nagy. „Je nám to ľúto aj preto, lebo rozhodnutie bude nahrávať radikálom a extrémistom v celej Európskej únii. Počas kampane sa nepoužívali racionálne argumenty, hralo sa len na city, a toto robia radikáli a extrémisti aj v ostatných krajinách,“ konštatuje sa vo vyhlásení strany Most-Híd. Skeptici a tí, čo chcú rozbiť Európsku úniu sa podľa Mosta-Híd okamžite aktivizovali vo viacerých krajinách, a môžeme očakávať aj posilnenie ruskej propagandy. „Výsledok britského referenda je však upozornením aj pre bruselskú administratívu, aby viac počúvala hlasy jednotlivých krajín a zrýchlila reformy,“ uviedol Most-Híd.

Radoslav Procházka (Sieť)
Výsledok ochromí celý západný svet, tvrdí Procházka. Rozhodnutie britských voličov, ktorí v referende rozhodli o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, politicky aj ekonomicky oslabí celý západný svet, vrátane Slovenska. V reakcii to dnes uviedol líder koaličnej strany #Sieť Radoslav Procházka. „Ale nepodľahnime hystérii ani panike. Preto hlavnou úlohou slovenského Predsedníctva v Rade EÚ bude prispieť k tomu, aby sa rýchlo a jednoznačne určili pravidlá odchodu Británie z EÚ,“ dodal Procházka.

Branislav Škripek (OĽaNO)
Brexit je podľa Škripeka studená sprcha pre Európsku úniu. Slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO): „Rozhodnutie o vystúpení Veľkej Británie z EÚ treba rešpektovať, ale pre slovenské rodiny a študentov žijúcich na ostrovoch to môže priniesť veľké komplikácie. Nie som z toho nadšený,“ priznal poslanec, ktorý je v Európskom parlamente členom politickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

zdroj: webnoviny.sk, pluska.sk, hnonline.sk

Vladimír Putin navrhuje spojenectvo Ruska s Európskou úniou.

Vladimír Putin navrhuje spojenectvo Ruska s Európskou úniou.

Rusko nevidí nijaké neriešiteľné problémy vo vzťahoch s EÚ a vyzýva na dialóg o širokom spektre tém, ale na druhej strane zatiaľ nevidí ústretovosť, uviedol ruský prezident Vladimir Putin vo svojom článku pre grécky denník Kathimerini.

Putin napísal, že “Rusko vychádza z nutnosti budovania rovnoprávneho a skutočného partnerského dialógu s EÚ o širokom spektre otázok – od uvoľnenia vízového režimu až po vytvorenie spojenectva v energetike”. Uviedol však, že na druhej strane “zatiaľ nevidíme pripravenosť ísť po tejto vzájomne výhodnej a perspektívnej ceste”.

Moskva si podľa neho myslí, že “problémy vo vzťahoch Ruska s EÚ nie sú neriešiteľné”.

Putin upozornil, že na to, aby sa obe strany vrátili k mnohostrannému partnerstvu, sa “treba len vzdať škodlivej logiky hry na jednu bránku”, ale navzájom rešpektovať svoje názory i záujmy.

Článok bol zverejnený pred Putinovou návštevou Grécka a ruský prezident v tejto súvislosti upozornil, že zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a EÚ sa prejavuje aj na dynamike obchodného obratu s Gréckom. Putin poukázal na to, že obzvlášť silno to pocítili grécki poľnohospodári.

Podľa Putina sa Rusko a EÚ teraz ocitli na križovatke, keď “je nutné odpovedať na otázku, ako vidíme budúcnosť našich vzťahov” a ich smerovanie.

Vyjadril v tejto súvislosti presvedčenie, že z udalostí na Ukrajine treba urobiť príslušné závery a “pristúpiť k vytvoreniu zóny ekonomickej a humanitárnej spolupráce v oblasti od Atlantického po Tichý oceán, ktorá by sa opierala o architektúru rovnoprávnej a nedeliteľnej bezpečnosti”.

Putin sa domnieva, že významným krokom na tejto ceste by sa mala stať “harmonizácia európskych a eurázijských integračných procesov”. Podľa neho realizácia tohto návrhu je o to potrebnejšia, že Európa “zápasí s rastom konkurencie zo strany iných centier súčasného sveta”.

“Je zjavné, že zabezpečiť starému kontinentu dôstojné miesto v nových medzinárodných pomeroch je možné len spojením potenciálov všetkých európskych krajín vrátane Ruska,” napísal Putin.

Putinova návšteva Grécka sa začne 27. mája, pripomína agentúra TASS.

zdroj: konzervativnyvyber.sk