Vláda zatne v budúcom roku menšiu sekeru. Predstavili nový rozpočet. Jeho efektívnosť sa však kontrolovať nebude!

Vláda zatne v budúcom roku menšiu sekeru. Predstavili nový rozpočet. Jeho efektívnosť sa však kontrolovať nebude!

[clear]

Ministerstvo financií počíta vo svojich plánoch, že v roku 2019 budeme mať prebytkový rozpočet.

Vláda by mala v roku 2017 hospodáriť s deficitom 2,4 miliardy eur. V porovnaní s hrubým domácim produktom by sa tak schodok mal dostať na úroveň 1,29 percenta (1,93 percenta v tomto roku).

Vyplýva to z návrhu rozpočtu, ktorý dnes zverejnil rezort financií. Štát by mal v budúcom roku minúť viac ako 16,8 miliardy eur, pričom na daniach by mal vybrať od ľudí a firiem takmer 14,4 miliardy eur.

Rátajú s rastom o 3,7 percenta

Podľa ministerstva v roku 2017 porastie slovenská ekonomika o 3,7 percenta. „Zrýchlenie rastu oproti predchádzajúcemu roku odráža obnovu exportnej a investičnej aktivity ťahanej výstavbou bratislavského obchvatu D4/R7 a investíciami v automobilovom priemysle,“ tvrdí rezort financií.

V štruktúre ekonomického rastu bude dominovať domáci dopyt.

zdroj: aktuality.sk

Efektívnosť hospodárenia sa kontrolovať nebude!

Neefektívne hospodárenie s verejnými financiami vyplýva z nedostatočne určených pravidiel pre ich čerpanie, konkrétne z pohľadu ich efektívnosti, ktorú by kontrólne orgány mali posudzovať už pri zostavení a návrhu štátneho rozpočtu. Je nelogické, ak je dovolené minúť milióny EUR bez posúdenia efektívnosti a po vyčerpaní financií iba poukazovať a z druhej strany konštatovať, že všetko prebehlo v zmysle zákona. Až na to, že efektívnosť vynaložených financií nebola posudzovaná orgánmi na to určenými, hoci túto povinnosť majú zakotvenú v zákonoch a vo svojich povinnostiach.

Politici takto vedome dovoľujú s verejnými financiami neefektívne nakladať, porušujú pritom zákony a nedodržujú svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Toto je skutočná príčina problému, ktorú by mali politici aj nepolitici vyriešiť.

Kto by mal kontrolovať efektívnosť hospodárenia?

karol-mitrik-predseda-nkuNajvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a Výbor NRSR pre financie a rozpočet. Je zaujímavé a zároveň to vzbudzuje určité podozrenie, ak orgány na to určené, ktoré to majú zakotvené priamo vo svojich povinnostiach, si túto svoju povinnosť neplnia. V povinnostiach NKÚ je jasne uvedené:

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie.

NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom. Jeho činnosť vychádza z Limskej deklarácie Smerníc o zásadách nezávislej kontroly, ktorá bola prijatá na IX. Kongrese medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Tento dokument obsahuje východiskové filozofické axiómy kontroly vôbec a princípy fungovania najvyšších kontrolných inštitúcií zúčastnených štátov.

Podľa nich je kontrola považovaná za jednu z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Preto, aby najvyššia kontrolná inštitúcia štátu mohla plniť svoje základné poslanie, t.j. napomáhaniu správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami a aby mohla svoju kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a účinne, musí byť vo svojej činnosti nezávislá. Tieto základné požiadavky kladené na činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií štátu sú preto zaručené aj ústavou SR.

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

clenovia-vyboru-pre financie-arozpocet-nrsr

Igor Matovič – člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet, ktorý by mal tiež kontrolovať efektívnosť hospodárenia.

Výbor ako poverený orgán Národnej rady SR predkladá Národnej rade SR:
Návrh na schválenie k vymenovaniu a odvolaniu predsedu a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Návrh na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Prečo neriešia politici príčinu zlého hospodárenia? Je to neschopnosť, alebo zámer? Hlasujte v ankete.

Anketa

Prečo poslanci a vláda neriešia príčinu zlého hospodárenia?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...
Vláda chce ošklbať ľudí o ďalšie peniaze: Cez poistky si plánuje uliať milióny ročne!

Vláda chce ošklbať ľudí o ďalšie peniaze: Cez poistky si plánuje uliať milióny ročne!

[clear]

Ministerstvo financií vymyslelo „geniálny“ plán, ako oholiť ľudí o desiatky miliónov tak, aby sa ich zlosť neobrátila proti vláde, ale proti iným.

Štát by chcel z ľudí a firiem vytiahnuť vyše 50 miliónov ročne cez poistky. Ak ste zodpovedný človek, ktorý má poistený dom, byt, máte uzatvorenú havarijnú poistku na auto, tak vás vláda „potrestá“ tým, že na vašu poistku zavedie špeciálny odvod. Od januára chce z každej jednej neživotnej poistky, čiže práve z áut, domov či poistenia zodpovednosti, osem percent, ktoré pôjdu štátu. Ak tento nápad ministrovi financií Petrovi Kažimírovi poslanci schvália, ľudia sa tak nedobrovoľne poskladajú štátu každoročne miliónmi z vlastných poistiek napríklad aj na to, aby vládni politici mohli dávať kamarátom predražené štátne zákazky. Keďže však stúpne poistné, hnev ľudí sa neprenesie na ministra, ale na poisťovne. Nejde totiž o peniaze zo ziskov poisťovní, ale priamo z tržieb.

Podobný princíp už funguje pri povinnom poistení na autá. Ľudia, ktorí vlastnia automobily, povinne odvádzajú cez poistku osem percent pre hasičov. Tentoraz chce osem percent ministerstvo rozšíriť na všetky neživotné poistky. Ak má majiteľ domu poistený majetok, napríklad na škody spôsobené prírodnými živlami, je to aj preto, aby napríklad po povodni nemusel pýtať peniaze od štátu a chodiť po úradoch, aby mu pomohli. Ak sa mu za to štát „odmení“ tým, že mu poistku predraží o osem percent, pôsobí to dojmom, že štát chce karhať človeka za to, že myslí na budúcnosť a chce sa vyvarovať rizík.

Ak máte poistený dom napríklad aj proti živlom, štát si z toho bude chcieť vziať osem percent.

Ak máte poistený dom napríklad aj proti živlom, štát si z toho bude chcieť vziať osem percent.

Neživotné poistky však majú omnoho väčší vplyv. Ak si pre zmenu mladí ľudia vezmú hypotéku na kúpu bytu, banka vyžaduje, aby bol byt poistený. Aj ich ministerstvo financií „potrestá“ a ošklbe o peniaze cez skryté zdanenie poistiek. V uvádzaní podobných príkladov, ako chce štát fígľom cez poistky získať od ľudí peniaze, by sa dalo pokračovať až do pos­lednej strany časopisu.

Proti ľuďom

Vlani boli tržby z neživotného poistenia (okrem povinného na autá) 650 miliónov eur, čiže osempercentný odvod by vychádzal na 52 miliónov ročne. Je málo pravdepodobné, že by si poisťovne vzali odvody na vlastné tričko. Odhady tzv. technického výsledku poisťovní z neživotného poistenia boli vlani 43 miliónov, čiže ak by mali zo svojho zaplatiť 52 miliónov, boli by v strate a neoplatilo by sa im zostávať na trhu. Je tak viac ako isté, že ak skrytý odvod, ktorý už dostal pomenovanie Kažidaň, podľa priezviska ministra financií, schvália aj poslanci a nadobudne platnosť, od budúceho roku stúpnu poistky. Hoci sa ministerstvo financií môže tváriť, že je to odvod namierený proti poisťovniam, jednoduchý prepočet musel aj úradníkom ukázať, že poisťovne, ak majú byť schopné plniť svoje záväzky, budú musieť poistné zvýšiť a odvody budú priamo namierené proti ľuďom.

Máte poistený byt proti požiarom? Možno vás ministerstvo „potrestá“ odvodom.

Máte poistený byt proti požiarom? Možno vás ministerstvo „potrestá“ odvodom.

Jozefína Žáková zo Slovenskej asociácie poisťovní hovorí, že po zvýšení poistného budú mať ľudia menší záujem o poistky a veľké firmy si radšej poistia budovy či autá v zahraničí. Poisťovniam klesne zisk, prípadne ho úplne stratia a budú rozmýšľať o zrušení centrál na Slovensku. Na Slovensku by tak vytvorili iba pobočky, cez ktoré by predávali poistky. O prácu by mohlo prísť niekoľko stoviek až tisícok najvzdelanejších ľudí, ktorí pracujú v poisťovniach – matematici, ekonómovia, právnici, IT špecialisti, risk manažéri. Zo všetkých poisťovní na slovenskom trhu majú totiž iba dve slovenských majiteľov, zvyšné by mohli zbaliť centrály preč do domovských krajín, prípadne do susedných štátov. „My tvrdíme, že sa to naozaj môže stať, že takto už poisťovne uvažujú. Bolo by to ako s automobilkami – na Slovensku sa autá len montujú, nevymýšľajú sa, je tu teda aj menej sofistikovaných povolaní s pridanou hodnotou. To isté hrozí v prípade poisťovní,“ hovorí Jozefína Žáková.

Podobne už fungujú dve poisťovne, ktoré na Slovensku nemajú centrálu, ale len pobočky, a tak nevykazujú výsledky na Slovensku, nie sú pod dohľadom Národnej banky Slovenska. „V poisťovníctve platí, že ak poisťovňa získa licenciu v ktoromkoľvek štáte Európskej únie, môže v ostatných členských štátoch otvoriť iba pobočku, nemusí mať licenciu na Slovensku.“ Okrem hrozby straty pracovných miest je podľa nej donebavolajúce, že peniaze ľudí, ktorí sa poistia, by štát cez odvody nepreviedol do štátneho rozpočtu, ale priamo ministerstvám, napríklad ministerstvu životného prostredia alebo ministerstvu vnútra.

Z takéhoto jedného paneláka môže ministerstvo získať aj tisícky eur.

Z takéhoto jedného paneláka môže ministerstvo získať aj tisícky eur.

Ministerstvo: Poškodí to prostredie

Aj ministerstvo financií v dôvodovej správe k návrhu píše, že návrh bude mať negatívne dôsledky na podnikateľské pros­tredie, ale bude mať pozitívny vplyv pre rozpočet verejnej správy. O negatívnych dôsledkoch pre obyvateľov ani slovo. Ministerstvo financií dostalo negatívne vyjadrenia na nápad skrytých daní za poistky od niekoľkých inštitúcií, so zavedením odvodov nesúhlasí Slovenská asociácia poisťovní, Slovenská banková asociácia, ale ani Národná banka Slovenska. Ministerstvo sa ku kritike odborníkov do našej uzávierky nevyjadrilo. V návrhu iba vysvetľuje, že chce zlepšiť stav verejných financií. V tabuľkách, ktoré ministerstvo poskytlo, sa uvádza, že od roku 2017 do roku 2019 chce každý rok vytiahnuť z poistiek 55,6 milióna eur, čiže za tri roky 166,8 milióna eur. Pre lepšiu obrazotvornosť treba sumu uviesť v slovenských korunách – 5,03 miliardy korún majú zaplatiť firmy a ľudia, ktorí si poisťujú autá, domy, byty, záhrady.

Plány ministerstva financií na získanie peňazí však majú riziká, lebo vinou zdraženia poistiek sa môže stať, že veľké firmy radšej poistia v zahraničí svoje flotily áut alebo budovy, prípadne technológie. Pri vyšších poistkách klesne aj počet obyvateľov, ktorí sú ochotní platiť viac, počet uzatvorených poistiek klesne a tým bude menej odvodov štátu. Poisťovne by navyše mali menší zisk a štátu by odviedli omnoho menej daní zo zisku. Štát tak síce získa nejaké peniaze z odvodov, stratí však peniaze z daní zo zisku a v konečnom dôsledku možno bude výsledok blízky nule. Dôsledok Kažimírovho fígľa bude, že poistné sa zvýši – nič z toho nebude mať ani štát, ani poisťovne, len ľudia budú mať škodu.

Ľudia si poisťujú autá a aj na tom chce ministerstvo zarobiť.

Ľudia si poisťujú autá a aj na tom chce ministerstvo zarobiť.

Čo môže spôsobiť Kažidaň

Priemerná cena havarijnej poistky auta je 354 eur ročne. Ak ministerstvo financií zavedie odvod, poistka zdražie o 28 eur, čiže cena by bola 382 eur. Ak má rovnaká domácnosť poistený byt a chatu dohromady za 200 eur, platila by navyše ďalších 16 eur. Keby sme si predstavili panelák s 50 rodinami, z ktorej by každá mala takto poistené auto, byt a chatu, tak by len z jedného paneláka štát získal 2 200 eur. A do poistenia ešte nerátame ďalšie, ako sú cestovné poistenie, poistenie zodpovednosti zamestnancov, úrazové poistenia a podobne. Jedna rodina by tak pokojne mohla platiť aj o desiatky eur viac, ktoré by však nešli poisťovni, ale štátu. Pri týchto príkladoch uvádzame zvýšenie o 8 percent, lenže v skutočnosti môže byť ešte vyššie. Poistky totiž predávajú tzv. získatelia – tí majú s poisťovňami zmluvne dohodnuté provízie ako percento z poistného. Čiže ak poisťovňa zvýši poistku o osem percent, zvýši sa aj provízia získateľa a konečná cena bude viac ako spomínaných osem percent.

zdroj: zivot.cas.sk

Opozícia dala Ficovi ultimátum, inak hrozí vzburou z ulice

Opozícia dala Ficovi ultimátum, inak hrozí vzburou z ulice

Predseda liberálov Richard Sulík a šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič tvrdia, že minister vnútra klame o peniazoch, ktoré dostal od firmy B. A. Haus. Vyhrážajú sa protestami pred bytovkou Bonaparte, kde býva premiér Robert Fico.

Opozícia opäť vyzvala premiéra Roberta Fica, aby odvolal z funkcie ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

„Napočítali sme desať klamstiev, ktoré dnes Kaliňák povedal, na všetky budeme odpovedať zajtra,” uviedol Igor Matovič, líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti po rokovaní opozičnej rady.

Ak tak premiér do piatku neurobí, obaja lídri pohrozili pouličnými protestmi pred bytovým komplexom Bonaparte.

Opozícia podľa Richarda Sulíka navrhne v parlamente ďalšieho kolo odvolávania Kaliňáka.

Koaličných partnerov Smeru však na špeciálne rokovania k podpore tohto kroku pozývať neplánuje.

Kaliňáka a Počiatka preverí polícia

Minister vnútra Robert Kaliňák a exminister dopravy Ján Počiatek čelia podozreniam, že im prišli na účet stotisíce eur od firmy kontroverzného podnikateľa Ladislava Bašternáka.

Ten zároveň prenajíma byt v neslávne známej bytovke Bonaparte premiérovi Robertovi Ficovi.

Bašternáka v súčasnosti prešetruje polícia pre podozrenie z daňových podvodov.

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik vydal v pondelok pokyn riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Petrovi Hraškovi, aby sa začal zaoberať možným podozrením zo spáchania trestných činov zo strany ministra Kaliňáka a exministra Počiatka.

Koalícia ho podržala

O budúcnosti šéfa rezortu vnútra rokovala doobeda aj koaličná rada. Smer a jeho vládni partneri odchod Kaliňáka z funkcie nežiadajú.

Opozícia pritom argumentuje, že Kaliňáka by prakticky vyšetroval jeho podriadený a minister by ho mohol ovplyvňovať.

Ku nezvyčajným platbám sa vyjadril aj samotný minister vnútra. Priznal, že obchodoval pred tromi rokmi s Bašternákom, keď odkúpil od neho akcie spoločnosti B.A. Haus.

„V septembri 2013 som dostal ponuku na odkúpenie od odchádzajúceho akcionára. Spoločnosť vlastní dva byty tam, kde aj ja bývam a javilo sa mi to ako dobrá príležitosť získať kontrolu nad bytmi v susedstve,“ povedal podpredseda Smeru Kaliňák.

Keďže podľa neho firma nepodniká so štátom, zdalo sa mu, že ide o legitímny a etický obchod.

Kaliňák opätovne zdôraznil, že od Bašternáka alebo jeho firiem nikdy žiadne peniaze nedostal.

zdroj: aktuality.sk

Občania sú zmätení

Občan je len volič. Odovzdá hlas vo voľbách a tým jeho mandát končí. Demokraciu však musí niekto demonštrovať a prezentovať. Zvolení politici to dokonale ovládajú. AK treba v uliciach demonštrovať, zariadia to. V záujme koho však oklamaní voliči utekajú do ulíc na pozvanie politikov? Čo tým vyriešia?

Problémy sú iné, politici ich však neriešia! Pozrite si zoznam najväčších problémov na Slovensku:

Nestačí riešiť dôsledky problémov v štáte, je potrebné vyriešiť hlavne ich príčiny podľa priority:
[clear]
[dropcap_box skin=“navy“ value=“1″ align=“left“]Problém: Neefektívne hospodárenie vlády, Neefektívne čerpanie verejných financií vládou, Korupcia
Riešenie: Dodržiavanie povinnosti NKÚ kontrolovať a posudzovať efektívnosť hospodárenia vlády SR nie po, ale pred čerpaním verejných financií + Trestnoprávna zodpovednosť politikov.[/dropcap_box]
[clear]
[dropcap_box skin=“navy“ value=“2″ align=“left“]Problém: Bezdomovectvo, Občania zomierajú na ulici od hladu a zimy, páchajú samovraždy zo zúfalstva. Príčinou je hlavne nezamestnanosť, nízke mzdy, odporúčaé pôžičky a následné exekúcie, ekonomická a právna negramotnosť.
Riešenie: Odstraňovanie nezamestnanosti prechodom k domácej produkcii. Starostlivosť o menej vyspelých občanov, ktorý sa v súťažení o zamestnanie ocitnú v pásme, pre ktorých práca nie je.
[/dropcap_box]
[clear]
[dropcap_box skin=“navy“ value=“3″ align=“left“]Problém: Nezamestnanosť. Približne 10% občanov nemôže mať prácu, pretože nie sú vytvorené pracovné podmienky, povinnosť pracovať bola po revolúcii 1989 zrušená. Sebestačnosť Slovenska bola rozbitá a zmenená na závislosť na zahraničných podnikoch.
Riešenie: Odstraňovanie nezamestnanosti prechodom k domácej produkcii. Vytvorenie podmienok pre podnikanie domácim firmám a živnostníkom. Napraviť zlikvidované domáce poľnohospodárstvo a priemysel.
[/dropcap_box]
[clear]
[dropcap_box skin=“navy“ value=“4″ align=“left“]Problém: Chudoba, nízka životná úroveň. Dovolenky, výlety s rodinou, služby reštaurácii a kaviarní, to všetko si nemôžu bežne a previdelne dopriať občania, ktorí žijú z výplaty do výplaty.
Riešenie: Zvyšovanie životnej úrovne občanov. Kde na to vziať? Vyriešením bodu 1.
Existuje ekonomický model, pri ktorom môžu byť spokojní aj občania, aj zahraniční investori, ktorým boli vytvorené podmienky pre ich ľahšie podnikanie na Slovensku.
[/dropcap_box]
[clear]
[dropcap_box skin=“navy“ value=“5″ align=“left“]Problém: Zdravotníctvo, školstvo, kultúra a šport nie sú na úrovni hodnej 21. storočia. Nemocnice, školy, kultúrne pamiatky, štadióny chátrajú pod zlým hospodárením a riadením štátnych procesov. Ako výhovorka je najčastejším argumentom: Nie sú peniaze.
Riešenie: Kde na to vziať? Vyriešením bodu 1. Hmotná a trestnoprávna zodpovednosť za riadenie štátnych procesov. Tak, ako dokáže dobrý manažér riadiť špičkovú firmu, mal by dokázať dobrý manažér riadiť procesy v špičkovom štáte. Hlavne ak sú príjmy do štátnej pokladnice zaručené. Ukontrolovať výdavky by nemal byť problém ani pre priemerného manažéra.
[/dropcap_box]
[clear]
[dropcap_box skin=“navy“ value=“6″ align=“left“]Problém: Osobnosť. Už vyše dve desaťročia sa v politike nenašla osobnosť, ktorá by pri riadení štátu nepodľahla vplyvu súkromnej moci, peňazí a iným, než skutočným občianskym záujmom.
Riešenie: Sme presvedčení, že so zdravým rozumom a s čistým srdcom sú vyššie uvedené problémy riešiteľné. Je to len a len na osobnostiach, ktorým občania odovzdajú vo voľbách štátnu moc, ktorí budú napĺňať skutočnú víziu v záujme Pánov Občanov.
[/dropcap_box]
[clear]

Lajčák u Lavrova: Plač nad nesprávnym hrobom?

Lajčák u Lavrova: Plač nad nesprávnym hrobom?

Nejasný účel, formálny obsah a rozpačitý priebeh. Tak by sa dala charakterizovať minulotýždňová cesta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka do Moskvy (10. 5.), kde sa deň po ruských oslavách konca Druhej svetovej vojny stretol so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Udalosť, ktorú svetové médiá takmer ani nezaregistrovali, mala podľa dostupných informácií charakter skôr informatívneho stretnutia než produktívneho rokovania. Podľa tlačového odboru MZVaEZ SR sa obaja rezortní partneri okrem obligátnych tém ako situácia na ukrajinskom východe, napĺňanie Minských dohôd, migračná kríza či konflikt v Sýrii dotkli aj sporného plynovodu Nord Stream 2, ktorého budovanie podpísalo Rusko s európskymi firmami.

Protikladnosť postojov prezidenta a predsedu vlády sa už stihla zaradiť medzi nové konštanty slovenskej politickej scény. K divergenciám v zahraničnej politike pribudla najnovšie aj oblasť energetiky. Kým moralizujúca hlava štátu – aby nespochybnila svoju lojálnosť k EÚ – nevidí v avizovanom rozšírení prepravnej kapacity Nord Stream 2 „čisto obchodný zámer“, ale príležitosť na diverzifikáciu zdrojov, pragmatický premiér varuje pred vysokými finančnými stratami, ktoré nám obídenie Ukrajiny (a tým aj SR) v tranzite ruského plynu spôsobí.

Hoci Lajčák Lavrovovi vysvetlil dôvody, prečo Slovensko s takýmto riešením nesúhlasí, jeho argumentácia o negatívnom dopade plynovodu na našu ekonomiku i energetickú bezpečnosť znela vo svetle podpory, ktorú Slovensko doteraz preukázalo a fakticky naďalej preukazuje strojcom protiruských sankcií – pôvodcom celej energetickej vojny, ako „plač nad nesprávnym hrobom“.

Nevedno, ako sa slovenskému záujemcovi o post generálneho tajomníka OSN pozeralo do Lavrovových očí, keď mu najprv tlmočil vďačnosť Slovenska za „úlohu, ktorú ruskí občania, spolu s ostatnými národmi vtedajšieho Sovietskeho zväzu, zohrali pri oslobodzovaní našej krajiny od fašizmu“ a vzápätí sa mu pokúšal morálne zdôvodniť hanebnosť sankcionovania ich potomkov „celkovou atmosférou vzťahov EÚ s Ruskom“. A preto niet divu, že si hľadanie nových projektov, ktoré označil Lavrov za východisko z tejto situácie, Lajčák nemohol osvojiť ako svoju potrebu.

Hlavným a zrejme jediným motívom stretnutia bolo nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, ktorého sa zhostí 1. 7. 2016. Ako šéf slovenskej diplomacie na úvod schôdzky prezradil, svojho ruského kolegu prišiel podrobne informovať o prioritách SR na tomto poste. Je však nanajvýš diskutabilné, či jednotlivá členská krajina (a navyše taká nesebavedomá a nesvojprávna ako Slovensko) môže o nejakých „svojich prioritách“ vôbec hovoriť. A tak Lajčákovu zmienku o tom, že Rusko je globálny hráč, bez ktorého nie je možné riešiť žiaden z problémov súčasného sveta, nemohol Lavrov vziať inak, než ako jeho „osobný kompliment“.

Už len posledná „dôležitá maličkosť“. Z agentúrneho servisu čitateľ nemá možnosť zistiť, či sa Lajčákova cesta do Moskvy, ktorá by bola za iných okolností ihneď terčom koordinovaných mediálnych útokov a opovrhnutia „demokratickým spoločenstvom“, uskutočnila z poverenia slovenskej alebo bruselskej diplomacie. Lebo – aj keď to znie napohľad absurdne – obsahová strohosť sprostredkovanej informácie by mohla poukazovať skôr na to, že o tlmočenie postojov SR opäť nešlo.

zdroj: zemavek.sk

Štát zverejnil nové počty utečencov: Na Slovensko prilieta ďalšia várka!

Štát zverejnil nové počty utečencov: Na Slovensko prilieta ďalšia várka!

BRATISLAVA – Na Slovensko dnes dorazia ďalší utečenci. Po 37 Somálčanoch, ktorí sú u nás už niekoľko dní, dnes dorazí na košické letisko skupina ďalších 36-tich Somálčanov z Jemenu.

Včera sme informovali, že 37 Somálčanov je na Slovensku už od 14. apríla. Tí majú byť presídlení do Spojených štátov amerických. Informáciu nám potvrdilo už aj ministerstvo vnútra. „Do záchytného tábora v Humennom prišla v polovici apríla 2016 skupina 37 ľudí zo Somálska,“ informovala Topky Michaela Paulenová z ministerstva vnútra.

Dnes sme však zistili, že letecky k nám zavíta ďalších 36 utečencov z Jemenu. „Dnes, tj. 3. 5. 2016, priletí na košické letisko 36 utečencov z Jemenu (štátna príslušnosť Somálsko). Nie sú to žiadatelia o azyl na Slovensku, ale presídlenci, teda osoby pod ochranou UNHCR,“ zareagovala Paulenová z rezortu vnútra.

Na Slovensko prišli v zmysle trojstrannej Dohody medzi vládou SR, Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) o humanitárnom transfere utečencov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu cez Slovensko. Zostanú tu pol roka a budú sa pripravovať na odchod do Kanady alebo USA.

„Integrácia bude teda prebiehať v tretej krajine. Slovensko im poskytne ubytovanie, stravovanie a základné hygienické potreby, ostatné výdavky spojené s ich pobytom na území SR hradia partneri,“ tvrdí ministerstvo.

V súčasnosti je v Humennom 140 utečencov zo Somálska a Libanonu pod ochranou UNHCR a dnes pribudne 36 Somálčanov z Jemenu. „Slovensko takto poskytuje od roku 2009 kapacity na zvládanie ťažkej situácie najmä zraniteľným utečencom, ako sú matky s deťmi, ktorí sa nachádzajú v konfliktných zónach a potrebujú okamžitú evakuáciu,“ informuje ministerstvo s tým, že od roku 2009 bolo u nás v rámci humanitárneho transferu 997 presídlencov – osôb pod ochranou UNHCR.

Kaliňákov rezort zároveň dodal, že iba Slovensko a Rumunsko poskytujú humanitárny transfer a pomoc utečencom v rámci celej Európskej únie. Iba dnes pritom Komisia predstaví nové plány na riešenie migračnej krízy medzi ktorými sú aj sankcie za neochotu prijať utečencov na základe kvót. Keby sa to presadilo do praxe, štát by za jedného utečenca musel zaplatiť 250 tisíc eur.

zdroj: topky.sk