Milióny Ukrajincov trýzni chudoba, niektorí musia o jedlo bojovať so psami pri kontajneroch

Milióny Ukrajincov trýzni chudoba, niektorí musia o jedlo bojovať so psami pri kontajneroch

Ukrajinci od Majdanu schudobneli trikrát a niektoré kategórie občanov sa blížia k hranici, za ktorou je už len hlad.

Kyjevské sídliská sa podľa štatistík mali dávno zmeniť na chudobné slumy. Príjmy mnohých ľudí zaostávajú za výdavkami, ktoré patria do kategórie „nevyhnutné“. Napriek tomu domy stoja, na uliciach je čisto, ľudia sú slušne oblečení, a keď vás pozvú na čaj, dostanete aj lacnú sušienku. „Našla som ju pri kontajneri,“ hovorí s úsmevom pani Oxana potom, čo som sa do pišingru s chuťou zahryzla.

Pes Svetlany Vladimirovny má dvadsať rokov. Vyzerá na menej. „Nežerie, kým nejdeme na cintorín. Chodíme každý deň,“ usmeje sa asi štyridsaťpäťročná žena. Okopáva hrob preplnený nevkusnými pestrofarebnými umelými kvetmi, do ktorých sú zastrčené desiatky plyšových zvieratiek. Niektoré sú vyblednuté od dažďa a vetra.

Nataša sa Svetlane Vladimirovne narodila v roku 1988. „Bola slabučká, ale inak zdravá,“ hovorí. „Ja som vtedy pracovala ako úradníčka na miestnom národnom výbore. Manžel bol vodičom nákladného auta. Žili sme si dobre, za dva roky sme mali druhú dcéru. “

Typická šťastná sovietska rodina. Usadili sa neďaleko Černihiva a začali šetriť dievčatám na byty. Keď bolo Nataši dvadsaťštyri, diagnostikovali jej rakovinu. „Celé brucho mala plné metastáz,“ hovorí Svetlana. „Najskôr ju liečili v nemocnici v Černihive. Museli sme platiť stovky dolárov za lieky, jedlo, injekcie. Prvá operácia nás stála 23-tisíc dolárov.“

Korupcia životnou nutnosťou

Ťažko vnímať sumu 23-tisíc dolárov ako klasický úplatok. Prevažná časť peňazí je určená, a tiež čestne utratená, za zahraničné lieky, kvalitné medikamenty proti bolesti, za jedlo, ktoré v množstve nemocníc už zadarmo nemôžu poskytovať, za protézy, za všetko, čo lekári ku zložitej operácii potrebujú, ale v okresnej nemocnici to nemajú. Niekedy si doktori pre seba ani žiadne peniaze nenechávajú. Inokedy sa podelia – doktor v okresnej nemocnici poberá okolo troch až piatich tisíc hrivien (za jedno euro dostanete približne 29 hrivien).

Mlieko v obchode vyjde na 18 hrivien, instantná káva na 120, za maslo zaplatíte viac ako 30 hrivien. Ak človek býva vo svojom byte, v okresnom meste či na okrajovom kyjevskom sídlisku, zaplatí za komunálne poplatky asi 1500 hrivien. Ak si byt ešte musí prenajímať, potrebuje mnohonásobne vyšší plat, než je ten, ktorý dostáva lekár.

Korupcia je v niektorých prípadoch životnou nutnosťou. Nakoniec aj kyjevský úradník pracujúci na ministerstve poberá šesť tisíc hrivien, čo je v hlavnom meste čiastka pre bežný život absolútne nedostatočná. Je potrebné si nejako privyrobiť. „Vedľajšie“ príjmy mnohých Ukrajincov mnohonásobne presahujú tie oficiálne.

Rodičia Nataše vedeli, že zaplatiť musia, inak ich dcéra nedostane kvalitnú liečbu. „Peniaze na operáciu som vzala z úspor na byt. Verila som, že mi to dcéru zachráni. Nasledovala druhá operácia, ale to už sme videli, že z nás lekári len ťahajú peniaze.“

Nemocnice dostávajú len pätinu prostriedkov, ktoré potrebujú na bežnú prevádzku. V niektorých je zima, nie sú obväzy, niet drahých liekov, ktoré potrebujú onkologicky chorí. Na rozdiel od poľnohospodárstva a niektorých priemyselných odvetví je zdravotníctvo na Ukrajine zúbožené a tesne pred kolapsom.

Pred hranicou hladu

Rodičia si začali požičiavať od známych i od úžerníkov. Muž jedného dňa zbalil svoje veci a zmizol navždy. „Keď som posledný deň pri Nataške sedela, povedala mi: Otec to už asi nevydržal, však? Potom umrela,“ spomína Svetlana.

Mladšia dcéra odišla s manželom do Kanady a odtiaľ každý mesiac posiela trochu peňazí matke. Tá má dôchodok 950 hrivien. Za elektrinu, vodu a odpad platí mesačne 1000 hrivien. Upratuje v jednej reštaurácii, čo zarobí, ide na splácanie dlhov. „Ešte musím ušetriť na pomník. Potom počkám, až umrie môj psík Pik, a odídem za vnukmi do Kanady. Odtiaľ budem tie dlhy vracať, ale neviem, či to do konca života stihnem.“

Podľa vyhlásenia ukrajinského prezidenta Petra Porošenka Ukrajina za posledných 15 rokov dokázala trikrát znížiť počet chudobných. HDP na hlavu však v roku 2015 dosiahol iba 2200 dolárov. Podľa expertov časopisu Slovo i Dilo fakticky Ukrajinci od Majdanu schudobneli trikrát a niektoré kategórie občanov sa blížia k hranici, za ktorou je hlad. „V najbližšej dobe nie je dôvod očakávať zlepšenie. Civilizovaný svet podporuje Ukrajinu finančne. Ale zatiaľ výsledky tejto podpory nie sú na živote prostého Ukrajinca zrejmé,“ hovorí ukrajinský ekonóm Andrej Novak. A má pravdu.

Viac ako 50 percent príjmov ukrajinská rodina utratí za jedlo. Za chudobného je považovaný ten, kto poberá menej ako 1,90 dolára denne. Takých ľudí žije teraz podľa ukrajinských štatistík v krajine sedem miliónov. Patrí medzi nich aj Oxana. Celý život učila v hudobnej škole. Má dôchodok rovnaký ako väčšina ukrajinských penzistov – 1200 hrivien.

„Mala som nejaké úspory, ale teraz z nich každý mesiac kúsok ubudne,“ hovorí, keď mi ponúka k čaju namiesto cukru cukríky. Červená sa, ale neprotestuje, keď jej prinesiem stredne veľký nákup, ktorého cena predstavuje polovicu jej dôchodku.

Sama každý večer vyráža do supermarketov, kde číha na zľavy. Objavujú sa ku koncu zatváracej doby. Personál nahádže do kovových košov všetko, čo už na druhý deň nemôžu predať, pretože je buď na prvý pohľad zrejmé, že potravina má najlepšie chvíle života za sebou, alebo dátum spotreby varuje pred konzumáciou. „Niekedy musím napríklad syr dobre okrájať, keď je to mäso alebo saláma, omyjem ho vodou či sódou a potom sa väčšinou zbaví takého zatuchnutého zápachu. Pokazené to ale nie je, nič zelené alebo plesnivé …“ uisťuje ma.

Najlepšie byť ministrom

Pri koši so zľavneným tovarom čaká na to, čo sem personál prinesie, dvadsiatka starších ľudí. Hovoria so mnou ochotne. Starček o palici v klobúku vyhlási, že je inžinier a jeho syn je lekár, ale že keby si mohol vybrať, bol by politik. Nedávno si v časopise prečítal, že bývalý minister spravodlivosti Pavel Petrenko si za rok zarobil 3,8 milióna hrivien. K tomu ďalší milión a pol mu pristál na účtoch zo zahraničia.

Starý pán má pravdu. Príjmy ministrov boli zverejnené a šokujúca na nich nie je ich výška, ale to, ako sú vzdialené od príjmov bežných. Dôchodca za rok dostane asi 12 tisíc hrivien, a minister päť miliónov, aj keď jeho plat na tom nemá zásadný podiel.

Alexandra, ktorá žije v malej dedine na brehu Dnepra na sever od Kyjeva, má ešte nižší dôchodok, ako má Oxana – 980 hrivien. Nie je ale ani zďaleka tak depresívna a naštvaná. Býva na dedine a prakticky všetko, čo potrebuje k zahnaniu hladu, si vypestuje. Má jednu kravu, veľa sliepok a príbuzných, ktorí si navzájom vypomáhajú. Práve rodiny, dače a záhony mnohých Ukrajincov zachraňujú pred skutočnou chudobou, kedy už nie je ani na základné potraviny.

V meste si v poslednej dobe zase bohatší ľudia zvykli dávať vedľa kontajnerov jedlo, ktoré im zostalo, a potom súťažia dôchodcovia so psami a mačkami, kto sa k nemu dostane skôr. Niekedy sa tam dá nájsť aj čokoládová sušienka.

zdroj: hnonline.sk

Sankčný bumerang: „prístavné“ miliardy, odchádzajúce z pobaltska, pracujú na Rusko.

Sankčný bumerang: „prístavné“ miliardy, odchádzajúce z pobaltska, pracujú na Rusko.

Pobaltsko má čoraz väčšie straty z roztrhnutia hospodárskych stykov s ruskom. teraz už aj predstavitelia rižského prístavu hovoria o kolosálnych stratách, vyvolaných znížením tranzitu ruských nákladov.

Naopak výstavba niekoľkých veľkých prístavov v Rusku prináša ruskému hospodárstvu značné dividendy, bez ohľadu na krízu. Napríklad v rižskom prístave /na snímke/ sa obrat tovaru v prvom štvrťroku tohto roka oproti roku predtým znížil o 13,8 % do 9,1 milióna ton. (Naopak cez ruské prístavy, bez ohľadu na pokles cien ropy, devalváciu rubľa, finančnú krízu a sankcie, prešlo za ostatné dva roky o 90 miliónov ton viac tovaru.)

Predseda predstavenstva prístavu Andris Ameriks vysvetľuje, že časť nákladov posielali ruskí podnikatelia cez Rigu. No Rusko dnes prepravuje tovar cez svoje prístavy, ktoré sa prudko rozvíjajú. „Rusko aktívne rozvíja vlastnú prístavnú a pričlenenú k nim infraštruktúru s cieľom znižovania vlastných nákladov. Je preto úplne logické, že dopravné tepny do pobaltských prístavov sa začali znižovať na úkor vlastných prístavov Usť-Luga a Primorsk“, súhlasí predseda rady riaditeľov spoločnosti „2K“ Ivan Andrijevskij.

Na druhej strane, vychádzajúc z kvartálnych údajov, tovarový obrat v prístave Riga sa anížil o 1,4 milióna ton, pričom nárast prepravy cez ruské prístavy baltického bazénu sa zvýšil len o 0,5 milióna ton. Treba preto hovoriť aj o znížení celkovej hospodárskej aktivity, minimálne v Pobaltsku a nielen o presune nákladov do ruských prístavov, dodáva Andrijevskij.

Pobaltské prístavy v ich súčasnom stave boli postavené počas ZSSR. Lenže po jeho rozpade muselo Rusko znášať dodatočné výdaje za prevoz nákladov cez teraz už zahraničné prístavy. ZSSR postavil aj prekládkové stanice ropy vo Ventspilse a Klajpede (vrátane rafinérií) a preto ich Litva a Lotyšsko nepotrebujú nič stavať, robia len ich údržbu a modernizáciu. No a Rusko, napriek tomu, že je nástupníckym štátom ZSSR, si muselo priplácať i za prepravu vlastnej ropy.

Pobaltsko, ak by bolo predvídavejšie, mohlo doposiaľ získavať dividendy z tejto sovietskej infraštruktúry. Ak by miestne úrady nerobili rusofóbsku politiku a nevstupovali do NATO. Rusko tým pohnali na rozvoj vlastných prístavov.

Vladimír Putin v Posolstve Federálnemu zhromaždeniu RF opäť zdôraznil konečný cieľ – Rusko sa musí úplne vzdať využívania prístavov v Pobaltsku a využívať len ruské prístavy. V mene rovnakého cieľa Rusko rozvinulo aj južné prístavy, kde sa v súbehu s Krymom mohlo kompletne vzdať služieb ukrajinských prístavov na Čiernom mori.

Čoskoro sa na odchod od pobaltských prístavov začne sťažovať nielen Riga, ale aj prístav Ventspils, Klajpeda a Talin. Nakoniec, výsledky už badať. Napríklad obrat tovaru Ventspilského prístavu v Lotyšsku taktiež klesá. V roku 2014 cezeň prešlo o 9 % menej tovaru na celkových 26 miliónov ton. A za dva prvé mesiace tohto roka bol pokles o ďalších 18 %. Obrat tovaru v prístave Talin klesol minulý rok o 21 % do 22,4 milióna ton. Zatiaľ sa pomerne dobre cíti prístav Klajpeda, kde obrat tovaru stále rastie, no tempo rastu už klesá.

„S rozvojom ruskej prístavnej infraštruktúry odpadla nevyhnutnosť tranzitu ruských tovarov cez pobaltské prístavy“, hovorí Andrijevskij. Ako prvé sa z cudziny domov presunuli energetické spoločnosti, napr. Transnefť (5,5 milióna ton). Štatistika ruských prístavov túto tendenciu potvrdzuje. Podľa ruských obchodných prístavov, obrat tovaru v prístavoch RF rastie z roka na rok. V roku 2015, proti 2014, o 5,7 % do 676 miliónov ton. A za tri mesiace tohto roka je tu ďalšie zvýšenie o 4,6 %.

Ak sa pozrieme na situáciu celkovo, tak vidieť, že ruským prístavom v raste nebráni ani ekonomická a ani geopolitická kríza. Lídrom medzi ruskými prístavmi je Novorossijsk, ktorý za dva ostatné roky prepravil o 127 miliónov ton tovaru. Na druhé miesto sa už prepracoval baltický Usť-Luga, v ktorom obrat tovaru narástol zo 63 na takmer 90 miliónov ton (Projektovaný je na kapacitu 170 – 180 miliónov ton).

Na treťom mieste je prístav Vostočnyj, ktorý zvýšil prepravu o 17 miliónov ton, no najsilnejší rast predviedol prístav Kaukaz ktorý zvýšil prepravu viac ako trikrát – s 8 miliónov do 30,5 milióna ton. Momentálne sa nachádza na 6. mieste, hoci predtým nebol ani v prvej desiatke. Rast preukázali aj prístavy Vanino, Tuapse, Nachodka a Vysock.

V za ostatných päť rokov kapacita ruských obchodných prístavov rástla o 20 miliónov ton ročne. V tomto roku narastie o 32 miliónov ton. Za ostatných 15 rokov prešlo ruskými prístavmi 2,7 krát viac tovaru.

Úbytky pobaltských prístavov budú rovnako kolosálne, ako ruské zisky. Veď len kvôli strate prepravy ruského uhlia cez rižský prístav lotyšské hospodárstvo ročne prichádza o 130 – 140 miliónov eur, zdôrazňuje Andris Ameriks. No a keďže uhlie je len časťou celého nákladu, tak straty pobaltských prístavov už treba rátať v miliardách eur.

zdroj: nazorobcana.sk

Rozhodol som sa rezignovať, oznámil ukrajinský premiér Jaceňuk

Rozhodol som sa rezignovať, oznámil ukrajinský premiér Jaceňuk

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk rezignoval na svoju funkciu. V nedeľu to oznámil v tamojšej televízii. Jeho odchodom sa otvára cesta k ukončeniu politickej krízy v Ukrajine, Jaceňukova vláda v poslednej dobe strácala podporu v parlamente.

„Rozhodol som sa rezignovať na funkciu premiéra Ukrajiny. V utorok 12. apríla (rezignáciu) odovzdám parlamentu. Moje rozhodnutie je založené na niekoľkých dôvodoch – politická kríza vo vláde bola vyvolaná umelo, túžba vymeniť jednu osobu politiky oslepila a paralyzovala ich vôľu vykonať v krajine skutočné zmeny, „povedal podľa agentúry Reuters.

Jaceňuk dodal, že po jeho rezignácii bude bezprostredne nasledovať utvorenie novej vlády, uviedlo Rádio Slobodná Európa. Strana ukrajinského prezidenta Petra Porošenka už v marci navrhla, aby sa Jaceňukovým nástupcom stal doterajší šéf parlamentu Volodymyr Hrojsman.

„Parlamentné frakcia bloku Petra Porošenka na post šéfa vlády nominovala Volodymyra Hrojsmana. Aby som urobil všetko pre stabilitu a kontinuitu kurzu, oznamujem rozhodnutie odovzdať právomoci predsedu vlády Ukrajiny, „povedal v nedeľu Jaceňuk, ktorý zároveň zdôraznil, že jeho Ľudový front zostane súčasťou vládnej koalície.

Jaceňuk tiež uviedol, že od teraz sú jeho ciele širšie, než boli právomoci hlavy vlády. Teraz sa chce sústrediť najmä na prijatie nového volebného zákona, schválenie ústavnej a súdnej reformy a zabezpečenie toho, že „koalícia bude mať kontrolu nad smerovaním novej vlády“, uviedla agentúra AP. Na svojom Twitteri zároveň dodal, že sa bude usilovať o vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO.

Fungovanie vlády sprevádzali spory

Jaceňuk sa stal premiérom v februári 2014 po zvrhnutí proruského režimu prezidenta Viktora Janukovyča. Jaceňuk patril k vodcom opozície.

V marci 2014 založil proeurópsku formáciu Ľudový front, ktorá na jeseň v parlamentných voľbách tesne zvíťazila nad zoskupením prezidenta Petra Porošenka. Jaceňuk utvoril s Porošenkom a trojicou ďalších prozápadných strán koaličnú vládu a stál na jej čele.

Fungovanie vlády ale sprevádzali spory, v parlamente sa nedarilo presadiť reformné zákony, ktorými západné finančné inštitúcie podmieňujú poskytovanie potrebných pôžičiek. V polovici februára hlasoval kyjevský parlament o vyslovení nedôvery vláde, tá ale prekvapivo odvolaná nebola, hoci hlasovanie nebolo zďaleka jednoznačné.

Pokus však ďalej oslabil vládnu koalíciu, ktorá sa 18. februára po odchode dvoch strán de facto rozpadla a vláda v parlamente prišla o väčšinu. Od tej doby sa vedú rozhovory o utvorení nového kabinetu.

zdroj: zpravy.idnes.cz

Holanďania odmietli asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou

Holanďania odmietli asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou

Väčšina Holanďanov zúčastnených na stredajšom referende odmietla asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou. Po sčítaní všetkých hlasov sa ukázalo, že referendum je platné, nakoľko účasť bola vyššia ako 30 percent, informovala dnes agentúra AP s odvolaním sa na holandskú štátnu tlačovú agentúru ANP.

Účasť na referende dosiahla 32,2 percenta. Podľa ANP 61,1 percenta Holanďanov zúčastnených na referende odmietla asociačnú dohodu medzi EÚ a Ukrajinou, zatiaľ čo iba 38,1 percenta hlasovala za ňu. Ostatné hlasovacie lístky boli prázdne alebo neplatné.

Asociačnú dohodu Bruselu s Kyjevom ratifikovalo už 27 členských krajín EÚ i Ukrajina. V Holandsku ju podpísala vláda, ktorej postup v prípade negatívneho výsledku plebiscitu nie je zrejmý. Výsledky referenda však pre ňu nie sú právne záväzné.

Plebiscit v Holandsku je výsledkom úsilia euroskeptických iniciatív, ktoré si ho vynútili zozbieraním 400 000 podpisov. Sľubovali si od neho predovšetkým vyslanie jasného protiúnijného signálu.

„Otváranie šampanského“ v Moskve.

Kým stúpenci dohody pripomínali nové možnosti v hospodárskej oblasti, predovšetkým vďaka dohode o voľnom obchode, kritici vidia v dohode prvý krok na ceste k plnoprávnemu členstvu Ukrajiny v EÚ.

V utorok večer sa predstavitelia šiestich najväčších parlamentných strán stretli v televíznej debate venovanej spornému referendu. Všetci zdôraznili, že vláda by mala brať výsledky referenda „vážne“, ak bude prekročená 30-percentná účasť.

Šéf holandskej Strany práce Diederik Samsom upozornil, že prípadný negatívny výsledok referenda povedie k „otváraniu šampanského“ v Moskve. „Rusko bude ťažiť z našej roztrieštenosti a povedie to k tomu, že Ukrajina sa bude musieť viac zamerať na Rusko,“ upozornil Samsom.

zdroj: aktuality.sk

Banderovci majú na Ukrajine štatút bojovníkov za nezávislosť, kolaborácia s nacizmom sa im nakoniec vyplatila. Dejiny sa prepisujú aj v Česku!

Banderovci majú na Ukrajine štatút bojovníkov za nezávislosť, kolaborácia s nacizmom sa im nakoniec vyplatila. Dejiny sa prepisujú aj v Česku!

Ako sa bude na Ukrajine sláviť 9. mája „Deň víťazstva nad nacizmom“, keď ukrajinský parlament z uplynulého týždňa dal schváleným zákonom do rovnakej roviny nacizmus a komunizmus a priznal de facto banderovcom, ktorí kolaborovali s nacizmom, status „bojovníkov za nezávislosť“ a tým im okrem iného napríklad zabezpečil aj sociálne záruky?

Len pre pripomenutie. Na vypracovaní tohto zákona sa podieľal aj syn vrchného veliteľa UPA Jurij Šuchevyč. Ukrajinská povstalecká armáda sa podieľala na masakroch Čechov na Volyni, Sovietov, Židov, Cigánov a Poliakov!

Ukrajina dáva do rovnakej roviny nacizmus a komunizmus a tým pádom uráža nielen obete z radov Červenej armády, ale aj všetky ostatné obete nacizmu. Ďalej Ukrajina vzdáva významnú poctu ukrajinským spolupracovníkom s nacizmom a snaží sa tým prepisovať históriu. To je tá „demokracia“, ktorú Západ na Ukrajine podporuje? Väčšine európskych štátov nevadí, že sa pomaly začína prepisovať história? Len podotýkam, že sa nenápadné, avšak účelné prepisovanie histórie sporadicky začína objavovať aj v Českej republike.

Čo čaká veteránov druhej svetovej vojny žijúcich na Ukrajine, ktorí bojovali na strane Červenej armády? Budú sa im banderovci kruto mstiť za to, že prispeli k porážke nacizmu?

Ako dlho ešte budeme zatvárať oči nad tým, čo sa deje na Ukrajine? Ukrajina sa bude ešte viac radikálne vyvíjať a pokiaľ Európska únia nedá od Ukrajiny takzvane ruky preč, tak bude Európa úplne iná, než ju poznáme doteraz.

Petr Cvalín, člen okresného výboru KSČM v Domažliciach

zdroj: aeronet.cz