Hrozí jadrová vojna s Ruskom. Za pol roka zomrie 800 miliónov ľudí, zaznelo varovne od Babiša

Hrozí jadrová vojna s Ruskom. Za pol roka zomrie 800 miliónov ľudí, zaznelo varovne od Babiša

Člen českého hnutia ÁNO, inšpektor kvality Vincent Pribula, sa zamyslel nad súčasnou situáciou v medzinárodnej politike. Hrozí nám podľa neho tretia svetová vojna, ktorú začnú armády NATO na hraniciach s Ruskom. A jej výsledok bude jadrová smršť, ktorá pretvorí tvár celého sveta.

Svet nie je taký, ako nám ho západné mocnosti predstavujú. Západné mocnosti nie sú zďaleka také, ako sa nám snažia samé ukázať. Je však nutné zničiť Putina a rozdeliť si ruské zdroje. Tak začína článok pána Pribulu na ParlamentníchListech.cz.

„Európske mocenské elity nie sú schopné vyriešiť vlastné problémy vlastných ľudí. Nie sú schopné konať o ničom inom ako o vlastnom prospechu. Cez zmluvy, ktoré v minulosti podpísali, sa vždy vzájomne zradili, „píše Pribula a dodáva, že vedenie elít však sídli v“ zámorí „, odkiaľ „svetový policajt„, ktorý žiadne pravidlá neuznáva, rozširuje svoju moc s pomocou reči o ľudských právach a demokracii.

Najväčším vinníkom súčasných svetových nešťastí sú koloniálne mocnosti ako USA, Francúzsko, Anglicko a Taliansko, ktoré sa svojej koloniálnej politiky stále držia a ide im len o moc nad zdrojmi. „Kto ovládne zdroje v Rusku, bude pánom nad distribúciou uhlíka a pitnej vody v celosvetovom meradle.“

To je podľa Pribulu nadmieru pokrytecké, pretože v takom prípade by sa mali danej mocnosti sústrediť tiež na Saudskú Arábiu, Kuvajt, Katar či dokonca Turecko.

„Rusko potrebuje mier a vydrží mnoho urážok. Starostlivo si stráži vnútornú stabilitu a má silu odolať aj štátnemu prevratu, „myslí si Pribula a dodáva, že jedinou možnosťou, ako skutočne poraziť Rusko, je jadrová vojna. Tú možno začať jednoducho. „Osvedčená taktika z histórie! Provokácia čo najbližšie pri hraniciach Ruska a za nutnej podpory Slovanov. „Z toho dôvodu tiež prebiehajú operácie NATO v štátoch susediacich s Ruskom. „Vojna medzi Ruskom a paktom NATO je naštartovaná a takmer nevyhnutná.“ A USA nemajú problém pre vojnu obetovať pobaltské štáty „aj s divíziami NATO“.

Rusko na začiatok vojny bude reagovať jadrovým útokom na strategické ciele NATO a USA, pretože sa nezvládne ubrániť konvenčnými spôsobmi proti presile NATO. „Počítajme spálené krajiny do piatich desiatich dvadsiatich minút, je to celá Európa a o pár minút neskôr Anglicko,“ píše Pribula a dodáva, že protiraketové dáždniky nezachytia zďaleka všetky strely. V tej chvíli dôjde ku koncu všetkej politickej agendy a na základe emócií sa rozbehne naozajstná apokalypsa.

„Na Rusko dopadne v prvých 60 minútach 2500 taktických striel a po 5 hodinách skončí veľký ohňostroj,“ myslí si Pribula s tým, že vo výsledku zahynie do pol roka od začiatku vojny až 800 miliónov ľudí. „Na odpratávanie mŕtvol nebude mať žiadny štát kapacitu. Vo všetkých zasiahnutých štátoch prestane fungovať infraštruktúra, priemysel, zdravotný systém. “

Vojne by však bolo možné predísť, ak by došlo k reforme celej EÚ aj NATO a oslobodenie sa od „diktátu USA„. „Pakt NATO sa ukázal, že nie je obranný, ale útočný spolok jastrabov obhajujúci ekonomické záujmy globálnych mocenských elít.“ Reformu by mali mať na starosti noví politici, ktorí budú nezávislí na starých štruktúrach. Tí súčasní si totiž nedokážu domyslieť nepredstaviteľné následky svojho konania. „Mediálne štvavá masáž a hon na takzvané proruské weby naberá na sile, že už malé deti vidia v Rusku peklo so Satanom. Zapojení sú všetci chlapci a dievčatá z neziskoviek, celebrity a nesmieme zabúdať na samozvaných aktivistov. Úloha médií, celebrít je kľúčová. Informačný vojnu zvládajú výborne. “

V Českej republike navyše nikto vojnu s Ruskom nechce. Jednou z mála českých osobností, ktorá hlása, že Rusko je najväčším nebezpečenstvom na zemi, je generál Petr Pavel z vrchného velenia NATO. Vojnu ale jednoducho sa môžu začať zaplatení žoldnieri a informácie na internete dokončia svoje. „Rusko sa bez jadrových zbraní neporazí a jadrová vojna nebude len na území Ruska. Geopolitická situácia je oveľa horšia ako za kubánskej krízy. Štáty, ktoré v druhej svetovej vojne napadli dnešné Rusko, sú opäť súčasťou jeho obkľučovania. “

Rusko už nemá kam ustúpiť, nikdy neustúpilo. Všetky štáty, ktorým prinieslo slobodu, ho dnes zrádzajú a pripravujú sa na vojnu, „tvrdí Pribula a dodáva, že elity nezaujíma nedostatok surovín pre bežných občanov. Zaujíma ich len samo vlastníctvo zdrojov. „Rusko žiaden štát ani Európu nenapadne, má svoje zdroje na mnoho stoviek rokov. Posledné svetové zdroje a k svojej obrane má jediného spojenca – jadrové zbrane! “

zdroj: parlamentnilisty.cz

Dobrovoľná vojenská príprava? V prípade vojny už dobrovoľná nie je!

Dobrovoľná vojenská príprava? V prípade vojny už dobrovoľná nie je!

Slováci nemajú záujem ísť v prípade vojnového konfliktu bojovať. Toto sa štatisticky a preukázateľne v posledných dvoch rokoch potvrdilo.

V roku 2015 podalo vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby až 14 171 mužov a dokonca i jedna žena. Najviac ich bolo v Prešovskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom. V roku 2016 na okresných úradoch zaevidovali doteraz približne 3 270 vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby. Stalo sa tak najviac na základe zverejnenia informácie o takejto možnosti na stránke panobcan.sk.

aktuality.sk: Do dobrovoľnej vojenskej prípravy sa zapojí 50 ľudí, minister očakával viac.

Na výcvik v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy by malo nastúpiť do 50 záujemcov. Pôvodne sa prihlásilo 129, ale časť z nich neprešla zdravotnou prehliadkou, psychotestami, alebo nepredložila doklady potrebné pre zaradenie do prípravy. Pre TASR to uviedol minister obrany Peter Gajdoš.

Šéf rezortu obrany podľa vlastných slov očakával, že sa do tohto projektu zapojí viac ľudí. Zdôraznil však, že ide o pilotný projekt.

„Aj s týmito päťdesiatimi by sme radi spravili výcvik, teda to, čo je predpísané na tých 12 týždňov,“ povedal.

Za deň dostanú 4,5 eura

Ministerstvo chce po skončení pilotného projektu pripraviť analýzu, z ktorej vyplynie, či rezort spraví v dobrovoľnej vojenskej príprave zmeny.

„Skvalitnenie pripravenosti záloh ozbrojených síl je pre nás jednou z priorít. A práve pre ich tvorbu by mohla byť kľúčovým nástrojom dobrovoľná vojenská príprava.

Po ukončení pilotného projektu vyhodnotíme prínos dobrovoľnej vojenskej prípravy k tvorbe záloh a zvážime jej ďalší rozvoj tak, aby bola pre mladých ľudí atraktívnejšia.

Napríklad dobrovoľní vojaci by mohli byť v budúcnosti výborným zdrojom pre aktívne zálohy, ale aj pre bezpečnostné zložky.

Do budúcnosti je tiež možné uvažovať aj nad motivačným stimulom,“ vysvetlil Gajdoš. Podľa v súčasnosti platnej legislatívy by dobrovoľníci mali dostávať za každý deň výcviku približne 4,50 eura.

Sebadisciplína a fyzická zdatnosť

Projekt dobrovoľnej vojenskej prípravy je určený pre ľudí, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti potrebné pre plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu. Výcvik bude trvať 12 týždňov.

V rámci prvej deväťtýždňovej časti výcviku získa absolvent základné vedomosti a zručnosti napríklad z taktiky, streľby z ručných zbraní, orientácie v teréne, zdravotníckej prípravy, topografickej prípravy.

Zároveň tiež dosiahne vyššiu fyzickú a psychickú pripravenosť, sebadisciplínu a lepšie zvládne stresové a záťažové situácie.

Počas trojtýždňového odborného výcviku získa absolvent vedomosti z jednej zo štyroch vojenských odborností – strelec, ženista, odmorovač alebo spojár.

zdroj: aktuality.sk

Dobrovoľná vojenská príprava? Pozor a marketingový ťah!

Dobrovoľná vojenská príprava znamená zároveň „Povinnosť ísť bojovať do prvej línie v prípade vyhlásenia vojny“. Po prijatí zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave sa spustila lavína propagácie médiami. Média propagujú čo všetko môžu dobrovoľníci získať. Nepropagujú však to najdôležitejšie: Čo môžu takzvaní „Dobrovoľníci“ stratiť. A tým je ich život, ktorý môžu položiť v prípade vyhlásenia vojny.

Ako sa vyhnúť rozkazu ísť zabíjať ľudí, ak by bola vyhlásená vojna a úrady by začali vydávať povolávacie rozkazy ?

Iba v januári môžete poslať na Okresný úrad vyhlásenie o Odoprení výkonu mimoriadnej služby! POZOR: Vyhlásenie je už od roku 2016 potrebné overiť na matrike alebo u notára! Takéto malé polienko pod nohy hodili občanom ich zvolení zástupcovia!  VIAC o vyhlásení TU >>

Zručnosť sa dá nacvičovať aj takto, hravo a bez rizika položenia života: VIAC TU >>

Pýtame sa preto občanov:

V prípade vojnového konfliktu pojdete Vy a Vaši synovia bojovať za záujmy iných, alebo nepôjdete bojovať?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...
Tretia svetová vojna klope na dvere! Analytik sa pozerá do mapy aj do minulosti a prenáša hrozivé slová.

Tretia svetová vojna klope na dvere! Analytik sa pozerá do mapy aj do minulosti a prenáša hrozivé slová.

Vojenský analytik Martin Koller vo svojom komentári uvádza, že mu súčasné dianie v Európe pripomína rok 1939. Len s tým rozdielom, že úlohu nacistického Nemecka má dnes vraj Turecko a miesto sudetských a iných Nemcov destabilizujúcich niektoré európske krajiny je tu početnejšia moslimská komunita. Z tohto hľadiska sa obáva najhoršieho. V komentári tiež detailne popisuje, ako fungujú systémy protiraketovej obrany a ako málo efektívne podľa neho v skutočnosti sú.

Je potrebné vychádzať z niekoľkých základných úvah. Každé konanie má minimálne dvoch vyjednávačov. V politike a obchode nedá veriť nikomu. Možno len opakovať, že vývoj v Európe pripomína rok 1939. Len miesto nacistického Nemecka je tu Turecko a miesto takzvaných sudetských a iných Nemcov destabilizujúcich kedysi niektoré krajiny Európy tu sú početnejšie a menej civilizované moslimské komunity. Dohody s Tureckom možno prirovnať k hanebnej, ba zločinnej mníchovskej dohode nacistického vydierača s demokratickými zbabelcami a zradcami. Práve mníchovská dohoda postavená na zbabelosti a zrade pomohla vytvoriť základ k rozpútaniu druhej svetovej vojny a holokaustu. Erdogan je v pozícii Hitlera a Merkelová v pozícii Chamberlaina. Vedenie väčšiny údajne demokratických krajín v Európe všemožne potláča slobody občanov a snažia sa zamerať ich nepriateľstvo proti Rusku rovnako ako koncom tridsiatych rokov. Tretia svetová vojna klope na dvere!

Erdogan môže robiť len to, čo mu druhá strana dovolí. Keby nemal ako partnerov vystrašených úbožiakov z EÚ vedenej Merkelovou a podporu z USA a Saudskej Arábie, dávno by niekam zaliezol. Zásadnou otázkou je, prečo európske záujmy zastáva voči Turecku evidentne neschopná bývalá socialistická politická pracovníčka? Taká poplašená ženština čoby reprezentant Európy musí byť nielen Erdoganovi, ale všetkým veriacim moslimom doslova na smiech. Rovnako ako zženštení socialistickí a kresťanskí kastráti, ktorí vedia v Bruseli iba bláboliť o ľudských právach.

Ďalším tureckým tromfom v pokri o budúcnosť Európy je islamská armáda, o ktorej naše médiá samozrejme mlčia rovnako ako všemožní bezpečnostní experti a turkologovia vystupujúci v ČT. Vedenie EÚ rovnako ako mnohí národní politici zaryto odmietajú plniť svoje zákonom dané povinnosti vo vzťahu k občianskej väčšine – počnúc pravdivými informáciami a právom na sebaobranu. Tým sú vzorom v porušovaní zákonov, čo vedie k rozvratu a rastúcemu napätiu v spoločnosti. Snahou o umlčanie vlasteneckých kritikov problém ešte posilňujú a nahrávajú nepriateľovi.

Bojovníckej mediálnej propagande, ktorá má nasmerovať nepriateľstvo občianskej väčšiny proti Rusku verí čoraz menej Európanov. Rusko nemá k napadnutiu Európy akýkoľvek dôvod ani dostatočný vojenský potenciál. Stále viac Európanov si uvedomuje reálne ohrozenie zo strany Turecka a USA. NATO sa ukázalo z hľadiska obrany pred islamskou inváziou z Turecka a Líbye ako zbytočná a nefunkčná organizácia. Európa sa musí brániť sama, ak bude však politické vedenie schopné a ochotné plniť svoje povinnosti.

Ak nie, malo by byť vymenené na základe presadenia referenda ako hlavného prostriedku vlády občianskej väčšiny a presadenia jej životných záujmov. Z tohto hľadiska možno reálne počítať s odchodom národných štátov z EÚ, ktorého sa desia hlavne početní byrokrati v Bruseli, a preto klamú a strašia občanov svojich krajín. Ekonomické dopady odchodu by pre nás boli ďaleko menšie, než akými sa nás snažia zastrašovať. Iste, Nemecko by sa bez svojich východných kolónií s energetickými zdrojmi a lacnými pracovnými silami – modernými otrokmi – ekonomicky zrútilo. Keby sme odpojili naše elektrárne od nemeckého systému, môžu v Nemecku vyraziť v mercedesoch a bavorákoch na nákup ekologických petrolejok. Otázkou je zmysluplnosť existencie súčasnej EÚ, ktorá nie je ochotná brániť ani svoje hranice pred islamskou inváziou, nieto vytvárať slobodný a spravodlivý politický systém pre občiansku väčšinu.

Za čo vlastne berú kráľovské platy desaťtisíce povaľačov v Bruseli a okolí? Na to by sme mali myslieť vo voľbách!

Na potlačenie agresívnych chúťok Turecka by stačilo okamžité zastavenie ekonomickej spolupráce s ním, teda sankcie za islamskú inváziu. Namiesto ekonomicky stratových nenávistných sankcií proti Rusku, ktoré chránia Rusov na Kryme pred ukrajinským terorom a ožebračováním, sankcie proti reálnemu tureckému nepriateľovi ohrozujúcemu Európu. Pritom úplne anulovať všetky rokovania na tému pridruženia Turecka k EÚ, o nejakom voľnom pohybe osôb nehovoriac.

Turecko od prvopočiatku malo a stále má prostriedky migrácii v plnom rozsahu zabrániť. Je to jeho povinnosťou aj ako člena NATO. Turecko sa zachovalo a stále chová voči EÚ ako nepriateľ, a navyše vytvára islamskú armádu so Saudskou Arábiou, ktorá dlhodobo podporuje islamský terorizmus. Prepojenie Turecka s Európou by znamenalo prepojenie Saudskej Arábie s Európou so všetkými dôsledkami. Na to by sme nemali zabúdať vo voľbách!

Zásadnou otázkou je efektívna obrana pozemnej a námornej hranice EÚ vrátane použitia zbraní proti islamskej invázii. Pokiaľ bude agentúra FRONTEX slúžiť ako cestovná agentúra Ilegálov z Afriky do Európy, bude treba ju rozpustiť a vedúcich pracovníkov povolať k trestnej zodpovednosti. Nejedná sa predsa o žiadnych utečencov, ale väčšinou organizovaných ekonomických nelegálnych migrantov a čiastočne aj teroristov zameraných predovšetkým na zneužívanie európskeho sociálneho systému. Jednoznačne porušujú zákony EÚ a na jej územie by nemali byť vpustení.

Treba sa zbaviť rôznych medzinárodných dohôd, ktoré sa ukázali ako nezodpovedajúce bezpečnostnej realite, nefunkčné a doslova nebezpečné pre obyvateľov Európy, predovšetkým Dublinského dohovoru, Lisabonskej zmluvy a programu Euro Med. Slúžia iba k riadenej likvidácii európskej populácie, rozkrádaniu výsledkov jeho práce a obohacovaniu rôznych záujmových skupín a neziskoviek rozhadzovaním peňazí platených neefektívne jednotlivými štátmi do bezodnej pokladnice EÚ. Humanitárne programy má vo svete zabezpečovať OSN, nie občania EÚ a americké NATO.

Ďalej je potrebné z EÚ odstrániť a poslať domov a to aj s použitím násilia a odobratím už získaného občianstva hlásateľov a priaznivcov agresívnych foriem islamu, neochotných sa integrovať do civilizovanej európskej spoločnosti, a všetky sociálne parazity, ktorí mnohokrát celý život nepracovali a neplatili dane, hoci si užívajú výsledkov práce druhých. Štáty pôvodu, ktoré sú väčšinou ekonomicky závislé na EÚ, k prevzatiu ekonomických parazitov a rôznych kriminálnikov bezohľadne prinútiť. Jedná sa predovšetkým o tých, ktorí nie sú ochotní žiť civilizovaným spôsobom podľa európskych zákonov a praxou osvedčených pravidiel a dokonca sa snažia presadzovať v Európe právo šaría nezlučiteľné s európskym právom.

Protiraketový štít USA v Európe a reakcie naň

Protiraketový štít sa v Európe buduje od začiatku výroby rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Projekt striedal projekt, dohoda dohodu, ale v praxi sa moc nezískalo. Protiraketová obrana sa budovala, demontovala a výrobcovia bohatli. Každý protiraketový systém tvoria radary, ktoré sú schopné detekovať odpálenie a sledovať trasu letu rakety, prípadne rakiet. Druhým základným článkom je raketový systém, ktorý má rakety či ich diely zničiť. Prieskum dopĺňajú špionážne družice. Iné systémy, predovšetkým laserové, sú na úrovni prototypov a majú nejasnú účinnosť na strategickej úrovni.

Niektoré typy moderných raketových systémov, ktorými disponuje Rusko, majú viac jadrových hlavíc. Ako rakety, tak kontajnery s hlavicami a v niektorých prípadoch aj jednotlivé hlavice môžu manévrovať, čo znižuje pravdepodobnosť ich zásahu. Kontajner s hlavicami, prípadne jednotlivé hlavice sa od nosnej rakety oddeľujú už v prvej fáze letu. Tvoria veľmi malý a ťažko zasiahnuteľný cieľ. Aj v prípade nepriameho zásahu nemusí dôjsť k zničeniu hlavice a tá bude pokračovať v lete, len na kratšiu vzdialenosť. Vplyv bude úplne nevypočítateľný. Navyše možno predpokladať použitie falošných hlavíc, ktoré zaplnia ako ciele oblohu a zahltia protiraketovú obranu, ktorá disponuje iba limitovaným počtom rakiet, ktoré možno odpáliť naraz.

Protiraketovým systémom viac či menej efektívnym disponujú USA a Rusko. Snažia sa o neho EÚ (Meads) a Čína. Rôzne kvalitné podsystémy vyvinul Izrael v spolupráci s USA. Účinnosť súčasnej americkej protiraketovej obrany možno odhadnúť medzi 20 až 30 percentami. To znamená, že 70 až 80 percent rakiet či hlavíc preletí. Stačí len odpáliť ich väčší počet. Niektoré segmenty protiraketovej obrany, predovšetkým americký námorný systém Aegis majú navyše malý dosah a rakety protivníka ho preletia.

Rozmiestnenie systému protiraketovej obrany zásadným spôsobom zvýhodňuje USA z hľadiska útoku na Rusko. Zo strategického hľadiska sa javí ako útočný faktor či faktor zvyšujúci pravdepodobnosť úspešného útoku. Výrazne totiž skracuje reakčné časy ruskej obrany a možnosť vedenia včasného protiúderu v prípade napadnutia americkými raketovými a leteckými útočnými systémami.

Bez ohľadu na doteraz nízku efektivitu tlačí americká protiraketová obrana Rusko k zavádzaniu nákladných raketových systémov, ktoré takouto „obranou“ ľahšie preniknú. Znižuje predovšetkým pravdepodobnosť zasiahnutia územia USA, a tým zvyšuje pravdepodobnosť strát v Európe, predovšetkým východnej, odkiaľ budú operovať americké vojská. Jedná sa predovšetkým o územie Ukrajiny a Poľska, čo americkej stratégii nepáli. Tam totiž budú padať aj zostrelené jadrové hlavice. Zodpovedá to starej americkej doktríne meča a štítu, kedy USA mali viesť jadrové údery proti (vtedy) ZSSR a Európa inkasovať sovietský protiúder.

Ak sa v rámci prvého stretu podarí vyradiť hlavné sledovacie radary v Poľsku, Rumunsku a Turecku, poklesne efektivita obrany Európy ešte podstatne nižšie. Radar v Turecku je vlastne z hľadiska obrany Európy zbytočný, stačí sa pozrieť na mapu. Radary pritom tvoria pomerne veľký a málo odolný cieľ. Možno ich zničiť aj útokom pešieho družstva, takže nie je potrebné ani leteckého, či raketového úderu. Ich životnosť je možné v prípade vojny s Ruskom odhadovať nanajvýš na desiatky minút. Protiraketový systém bude potom schopný pôsobiť iba lokálne s obmedzenou účinnosťou.

Takisto odpaľovacie zariadenia, radarové a riadiace stanovisko amerického protiraketového mobilného systému, ktorý vychádza z protileteckého systému Patriot majú minimálnu odolnosť z hľadiska vzdušného i pozemného útoku. S trochou nadsadenia možno konštatovať, že stačí vyradiť generátor, ktorý systém zásobuje elektrickou energiou. Americký protiraketový systém je z hľadiska bezpečnosti Európy iba veľká ilúzia a je výhodný len pre počiatočnú fázu amerického útoku na Rusko.

Ohrozenie humanitárnych pracovníkov na Lesbosu vrátane Chovanca

Ďalší doklad toho, že ideologicky podmienená a zhora nakomandovaná humanita nie je humanitou, ale bezpečnostným hazardom. Zúfalé utajovanie reality islamskej invázie a snaha o umlčanie kritiky sú stále menej účinné. Je dobré, že minister vnútra osobne spoznal realitu. Môže o nej porozprávať partajním kolegom Sobotkovi, Dienstbierovi a ich islamizačnej partii. Takzvaní utečenci sa bijú medzi sebou ako zver a napádajú v bezpečnej krajine svojho ochrancu – ukážka islamského multikulturalizmu a multietnicismu v praxi. Namiesto radosti nad tým, že si zachránili životy, prekypujú agresivitou a požiadavkami a nielen v Grécku. Vo Francúzsku je to podobné, pričom dokonca aj podľa členky firmy ÁNO predstavujú vyše 90% osadenstva v tábore v Calais mladí muži! Prakticky všetci sú moslimovia. Integrácia, ktorú rovnako nikto nepotrebuje, zlyháva už na svojom počiatku. Niet čo dodať. Prax je kritériom pravdy.

Migračné trasy potom, čo sa uzatvára Rakúsko. Pôjdu cez Slovensko a cez nás?

Opäť som sa pozrel do mapy a stále nechápem, prečo tak nerobia aj druhí? Neustále omieľanie tejto možnosti postráda logiku. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že všemožne mediálni bezpečnostní experti a analytici, ktorí v živote analýzu ani nevideli a nezdvihli zadok z kresla pri internete, sa takisto neobťažovali ani pozrieť na mapu Európy. Od balkánskej a talianskej trasy oddeľujú naše územie Slovinsko, Maďarsko, Slovensko a Rakúsko. Všetky tieto krajiny už chráni, alebo sú schopné účinne brániť svoje hranice pred väčším náporom Ilegálov.

Nemožno samozrejme vylúčiť prienik desiatok či stoviek osôb. Tie však môžeme buď poslať bez zdržiavania do Nemecka, kam smerujú, alebo ich bez meškania zatknúť a uvrhnúť do väzby v súlade s platnými zákonmi. Prichádzajú z bezpečných európskych krajín, takže sa nejedná o akýchsi utečencov, ale ilegálov vedome porušujúcich zákon, a to organizovane. Ide o organizovaný zločin! Na základe toho by mali byť ako bezpečnostné riziko držaní bez možnosti voľného pohybu a v najkratšom možnom termíne poslaní domov, a to aj násilím. Neustále vedomé a zámerné porušovanie platných zákonov EÚ i členských krajín pod pláštikom humanity je veľmi zlým príkladom pre občanov v celej EÚ. Zákony musia platiť pre všetkých, alebo pre nikoho!

Časť slovenských hraníc dobre chráni divoký Dunaj, východnú hranicu zase hory. Pochybujem, že Rakúsko by si nechalo nadiktovať ďalších migrantov, nálada občianskej väčšiny je tam pred výbuchom. Svedčia o tom prezidentské voľby. Rakúsky sociálny systém je podstatne štedrejší než náš, takže prečo by ilegálovia tiahli k nám? Maďarský prezident Orbán má z tohto hľadiska neotrasiteľnú podporu občianskej väčšiny a proislamský prezident Kiska na Slovensku nie je ani vidieť.

Ilegálovia k nám môžu reálne prenikať vo väčšom množstve iba z Nemecka. K tomu sa však nemajú, pretože v našej asociálnej krajine im pšenica parazitovania nekvitne, aj keď mnohí politici a neziskovkári by ich radi prilákali, aby mohli demonštrovať svoje slouhovstvo. Naopak nemecké hranice sú prakticky stále otvorené. Možno predpokladať, že ilegálovia sa pokúsia prenikať do Nemecka z Talianska cez Švajčiarsko, ak sa im to dovolí, ale skôr okľukou cez Francúzsko, ktorá doteraz prekypuje socialistickým multikulturalizmom. Ďalšou možnosťou je ťahanie Ilegálov cez Ukrajinu s pomocou tamojšej antinárodnej oligarchickej vlády. Ovšem bieloruské, poľské a slovenské hranice sú pre nich problém.

Pre našu republiku predstavuje najväčšie ohrozenie legalizácie ilegálov a ich násilné prideľovanie, prípadne súhlas našej vládnej reprezentácie s ich umiestňovaním na našom území. Ďalšou cestou je ubytovávanie legalizovaných ilegálov z Nemecka rôznymi kšeftármi na našom území s podporou proimigrantských politikov a neziskovkárov.

Dôležité je predovšetkým zabrániť pokusom o ich integráciu na našom území, a tým vytvoreniu početnej islamskej komunity slúžiacej ako základ islamského agresívneho salafismu, nátlakových akcií z hľadiska obliekania a stravovania proti európskemu štandardu a v neposlednom rade aj terorizmu. Ekonomické dôvody pre integráciu neexistujú, vlastných nezamestnaných máme dosť, stačí len ponúknuť im slušné platy a nehľadať lacných otrokov medzi tými, ktorí rovnako neprišli za prácou.

Rovnako je nutné zabrániť nezmyselným pokusom o rozmiestňovaní moslimov do menších aglomerácií, pretože sa rovnako v krátkej dobe spoja v mestách. Rozmiestňovanie nikdy nikde nefungovalo. Stačí sa pozrieť na Paríž alebo Londýn, kde sú celé cudzinecké štvrti. A nikto ich nenútil, aby sa tam ubytovávali. Problémy môžeme vyriešiť tak v krajských, tak v parlamentných voľbách odstránením politikov a strán podporujúcich otvorene či skryto islamizáciu.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Spojené štáty majú zásadný problém sami so sebou. Vyriešením ich problémov má byť vojna v Európe, napokon ako vždy v minulosti.

Spojené štáty majú zásadný problém sami so sebou. Vyriešením ich problémov má byť vojna v Európe, napokon ako vždy v minulosti.

Úplne otvorene sa hovorí vo svete o tom, že ten kto nežije podľa Amerických pravidiel, tak nežije v demokracii. Cez politické rozhodnutia Bruselu sú do Európskych systémov pomaly, ale cielene implementované spoločenské, ale aj ekonomické pravidlá USA, ktoré pôvodnú Európu vmanévrovávajú do podriadenej a ovládanej role. Prečo to všetko?

Spojené štáty boli donedávna vnímané ako svetová veľmoc, ale ich pozícia politicky slabne, čo sa snažia zvrátiť dvoma spôsobmi. Politickou diktatúrou alebo vojnovými prostriedkami. Západná a stredná Európa sa nachádzajú pod vplyvom politickej diktatúry a to predovšetkým vďaka podriadeneckej úlohe Nemecka, ktoré však Európe vládne ekonomicky. Zásadným nástrojom prenesenej moci USA v Európe je Bruselská diktatúra. Brusel teda hrá úlohu politického prediktora a Nemecko je prediktorom ekonomickým. Prečo práve Nemecko?

Nemecko bolo druhou svetovou vojnou katastrofálne zničené, ale s pomocou spojených štátov tu bola vybudovaná najsilnejšia ekonomika na kontinente na ktorú sú druhotne naviazané ekonomiky ostatné Európske krajiny. Týmto sú ony druhotné ekonomiky priamo závislé na ekonomike, ktorá je de facto materská, ktorá s nimi môže manipulovať a ovládať ich. Vyhovuje to v zásade globálnemu prediktorovi, ktorým sú USA. Týmto majú totiž Európu ekonomicky podmanenú a istia si to navyše svoju priamou vojenskou angažovanosťou v Nemecku, ktoré je týmto dodnes vojensky okupovanou krajínou. Nemecko nie je politicky ani ekonomicky slobodnou krajinou, napokon ako celá Európa okrem Ruskej federácie.

Spojené štáty na udržanie svojej svetovej hegemónie investujú miliardy dolárov ročne, avšak situácia je pre nich stále ťažšie zvládnuteľná a to od doby, kedy sa USA dostali na zostupnú krivku v ťažbe ropy. Produkcia ropy klesá v USA cca 20 rokov a nové ložiská nepribúdajú potrebným tempom, proste už nie sú. Ropa bola hlavným prostriedkom Americkej hegemónie, ale dnes už je situácia iná a USA musia hľadať alternatívy. Jednou z alternatív sú deficitu rozpočty, ale tieto zaviedli USA takmer k okraju priepasti a neustále balansujú na jej hrane. Sú dnes najväčším svetovým dlžníkom.

Keby došlo čírou náhodou k prebudeniu v Európe a táto sa ujala kooperovať s Ruskom, bol by s USA koniec. Aj Európa by sa postupom času dostala ekonomicky pred nich a mohla by sa zbaviť svojho vazalstva. Neustále tu je však hrozba použitia sily a je jasné, že USA by ju s takmer stopercentnou istotou použili. USA so svojou politikou cez NATO a Brusel snaží všemožne zabraňovať možnému silnejšiemu prepojeniu ekonomík Ruska a západnej Európy a to z jediného dôvodu – zachovanie svojej dominancie. Na posilnenie tejto dominancie slúžia aj zmluvy TTP a TTIP, ktoré vo svojom dôsledku násobí Európske vazalstvo. Hovoriť o zvýšení prosperity, zamestnanosti a životnej úrovne cez zmluvu TTIP, je zavádzajúce a propagandistické, bez akéhokoľvek relevantného dôkazu. V prípade USA a jej položenie na lopatky stačí dnes jediné. Všetky platby a ďalšie uzatvárané kontrakty nevykonávať v dolároch a mimo možný vplyv Amerických bánk.

Rusko doteraz svoju politiku nevedie nijako agresívnym spôsobom a skôr vyčkáva, či adekvátnym spôsobom prispôsobuje svoje počínanie tomu Americkému. Je otázkou, čo sa stane, až USA prekročí onú pomyselnú hranicu Ruskej trpezlivosti a vyvolajú konflikt. Snahy o vyvolanie konfliktu sú evidentné. Udalosti na Ukrajine, v Sýrii, či vyvolaná migračná vlna. To totiž nie sú žiadne náhody. V politike náhody neexistujú. Jazýčkom na váhach je aj podplácanie, zradné a falošné Turecko. Pochybujem však, že by v prípade väčšieho konfliktu bolo použité jadrových zbraní.

USA potrebujú Rusko dobiť a jeho územie a suroviny využívať. Pre nich je nežiaduce kontaminovať územia napríklad na sto rokov. Bolo by im potom na nič. Rusko dobíjať USA nepotrebuje, to je surovinovo nezávislou krajinou. To si treba uvedomiť. USA provokujú zámerne v Pobaltských krajinách, na Ukrajine, v KĽDR či v Sýrii, teda vždy mimo obranný perimeter svojej krajiny, čo je tiež jasný zámer, ale aj hlavný ukazovateľ faktu, že USA chcú vojnu, ale nie na svojom vlastnom území. Európa je bohužiaľ pre vojnu najvhodnejším miestom a to z jasne daných príčin. Tými hlavnými sú: solídna dištančná vzdialenosť od USA, pomerne nezaujímavý stav nerastných zásob, slušná koncentrácia ľudí, ekonomický konkurent USA, jadrové elektrárne, rovnaký kontinent s Ruskom. Ostatné príčiny sú už menej významné. Migračné vlna s tým všetkým má tú spojitosť, že je pre USA dôležité narušenie spoločenského poriadku a spoločenských hodnôt v Európe. Týmto dôjde k názorovému rozpolteniu spoločnosti a navyše budú Európania konfrontovaní s vnútorným nepriateľom, čo ich ešte viac oslabí. Táto stratégia nie je až tak zložitá, ako skôr „vyčúraná“.

Nemecký národ by sa mal už tiež prebudiť a pochopiť, že jeho sloboda a demokracia je len štedro dotované pozlátko, ale skutočne slobodným národom nie sú a od konca vojny vlastne nikdy neboli. Dodnes sú okupovanou krajínou Americkými žoldniermi, ktorí strážia, aby sa náhodou neubližovalo islamským votrelcom a aby sa plnilo všetko tak, ako Americká administratíva prikazuje. Nemci by sa mali tvrdo zúčtovať s Angelou Merkelovou a jej poskokmi a vyhnať Amerických okupantov zo svojej vlasti. Od USA by sa mal dištancovať napokon celý okolitý svet.

zdroj: svobodnenoviny.eu

Stratégovia NATO pripravujú vojnu s Ruskom už celkom otvorene: Bubny propagandy dunia naplno.

Stratégovia NATO pripravujú vojnu s Ruskom už celkom otvorene: Bubny propagandy dunia naplno.

Pobaltský gambit – inšpirácia Hitlerovou „Operáciou Barbarossa“. A ako všetko súvisí s 11. septembrom? Sen o jadrovej bezpečnosti je preč.

CHRISTOPHER BLACK, slávny odborník na medzinárodné trestné právo a advokát medzinárodného trestného tribunálu, skúma správu, vydanú Centrom Brenta Snowcrofta pre potreby NATO a jeho vojnové mašinérie, a dochádza k hrozivým záverom.

V piatok 26. februára, len deň pred tým, než malo v Sýrii začať platiť čiastočné prímerie, vydal jeden z popredných think-tankov NATO zásadnú správu. Je zameraná na to, či je NATO pripravené bojovať a vyhrať vojnu s Ruskom, hoci sa tvári presne opačne. „Bojiskom“ majú byť pobaltské štáty.

Keď má armáda dieťa s biznisom

Správa, nazvaná „Aliancia v ohrození“, má podtitul „Posilnenie európskej obrany vo veku turbulencie a súťaživosti“. Vrstvy polopravdy, prekrútenie faktov, priamych lží aj fantastických predstáv zakrývajú predovšetkým základný problém – že je to v prvom rade NATO a jeho členovia, kto spôsobujú „turbulencie“ od blízkeho východu po Ukrajinu. Avšak podľa onej správy NATO nie je zodpovedné za nič, len „chráni mier“. Agresorom je vraj Rusko, ktorého hlavným cieľom je podkopať európsku bezpečnosť, dokonca zaútočiť na Európu – teda „existenčné ohrozenie“, ktorému musí byť NATO pripravené čeliť.

Keby Rusko hodilo Spojeným štátom rukavicu a začalo volať po obojstrannom odzbrojení, Amerika by to iste odmietla. Potom by ale bolo jasné, kto je skutočne agresorom.

Zaujímavosť prvá: hneď pod titulom septembra logo Airbusu, vyvedené rovnako veľkým fontom, ako titul sám, spolu s vyhlásením, že publikácia je spoločne vydaná Centrom Brenta Snowcrofta pre medzinárodnú spoluprácu a jeho partnerom, spoločnosťou Airbus. Tu to máme – prepletenie veľkého biznisu a americkej vojenskej mašinérie. Dokonalá charakteristika novodobého západného fašizmu, pre ktorý je vzájomná závislosť veľkých korporácií a armády typická.

Podivný prípad Brenta Snowcrofta

Zaujímavosť druhá: Snowcroftovo centrum sa volá po generálovi Brent Snowcroftovi. Medzi inými bol poradcom pre veci národnej bezpečnosti za prezidentov Forda a Busha, neskôr radil aj prezidentovi Obamovi a bol dlhoročným spolupracovníkom Henryho Kissingera. To ale nie je jediné, čo je na pánovi Snowcroftovi zaujímavé. Naopak. Možno najzaujímavejšia epizóda jeho života, aspoň z nášho hľadiska, sa odohrala 11. septembra 2001. Vtedy sa generál Snowcroft nachádzal na palube vojenského lietadla Amerického letectva E-4B, inak známeho ako lietajúci generálny štáb (National Airborne Operations Command Center).

E-4B je militarizovaná verzia Boeingu 747, niečo celkom iné, než slávny Air Force One. Jeho poslaním je slúžiť ako zázemie pre amerického prezidenta, viceprezidenta a generálny štáb, z ktorého by bolo možné riadiť vojnové operácie i chod vlády počas akéhokoľvek stavu núdze.

Čo robil civilista v generálnom štábe?

Toto lietadlo vtedy „náhodou“ sedelo na dráhe na leteckej základni Andrews v tesnom susedstve Washingtone D. C. a zrovna sa chystalo vzlietnuť a zamieriť na základňu Offcutt v Nebraske, kde je veliteľstvo Strategického velenia vzdušných síl. V tom okamihu narazilo do veží svetového obchodného centra v New Yorku prvé lietadlo.

Čo vôbec lietadlo E-4B robilo vo Washingtone? Údajne sa zúčastnilo vopred naplánovaného vojenského cvičenia menom „Globálny strážca“, ktoré zahŕňalo nácvik na jadrovú vojnu. Len pár minút potom, čo lietadlo odštartovalo, zasiahol úder zo vzduchu aj Pentagon a E-4B z cvičenia hladko prešlo do akcie, keď sa stalo velínom americkej vlády. Potom pokračovalo na pôvodný cieľ, základňu Offcutt, kde sa Snowcroft aj zvyšok posádky pridali k osadenstvu Národného veliaceho strediska (National Command Center), ako bolo pôvodne plánované. Neskôr toho dňa sa k nim pripojil aj prezident Bush a jeho tím.

Tou dobou Snowcroft šéfoval poradnému výboru pre zahraničné rozviedky (Foreign Intelligence Advisory Board) a bol poradcom a osobným priateľom prezidenta Busha. Naopak nebol vojakom – dávno bol v penzii. Čo robil civilista v lietadle E-4B?

Neskôr to bol práve Snowcroft, kto vystupoval proti tomu, aby Američania napadli Irak samostatne a presadzoval vytvorenie „koalície“, ktorá poskytovala americkej invázii krytie a zdanie legitimity. A to sa aj stalo. Prítomnosť tohto „tieňového muža“ na palube E-4B tesne pred udalosťami jedenásteho septembra – pri údajnom cvičení pre prípad nukleárnej vojny – nebola nikdy uspokojivo vysvetlená.

Bubny propagandy

Prepáčte, že odbočujem. O zas tak veľkú odbočku však nejde, skôr o vysvetlenie pozadia udalostí. Mám totiž podozrenie, že sa NATO teraz v Pobaltí pokúsi o sériu provokácií za použitia metód hybridnej vojny, alebo jednoducho vyrobí televízne zábery, ktoré budú následne použité k tvorbe nového mýtu. Mýtu, ktorý neskôr ospravedlní vojnu, mýtu o tom, že sa Rusko pokúša dobyť Pobaltie.

Správa Centra Brenta Snowcrofta je totiž vytvorená predovšetkým preto, aby vládam štátov, ktorých sa všetko najviac týka – Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Nórska – dala základňu propagandy, ktorú budú následne môcť pchať do hláv svojich občanov cez mediálne kanály. Výsledkom bude nárast výdavkov na zbrojenie a armády, ktoré budú odôvodnené takzvane „hroziacou vojnou s Ruskom“.

Na strane 6 sa v správe píše: „Ruská invázia na Krym, podpora separatistov a invázie na východnej Ukrajine v konečnom dôsledku roztrhali na zdrapy usporiadanie Európy, ako sa vytvorilo po konci studenej vojny. Prezident Vladimír Putin rozbil akékoľvek nádeje na strategické partnerstvo Ruska s NATO. Namiesto toho je dnešné Rusko de facto strategickým protivníkom NATO.

Čo je horšie, ide potenciálne o existenčnú hrozbu, pretože Putin vykonštruoval sled udalostí na medzinárodnej scéne, ktorý by potenciálne mohol viesť ku konfliktu jeho krajiny s NATO. Tento stret by sa zrejme týkal veľkých, rusky hovoriacich menšín v pobaltských štátoch – ktorých údajné záujmy Kremeľ používa ako prostriedok na ospravedlnenie vlastných agresívnych akcií v regióne. A vzhľadom k článku 5 Washingtonského dohovoru, ktoré zakladá NATO, by akýkoľvek pokus dobyť pobaltské krajiny silou viedol k vojne, potenciálne vojne jadrovej, vzhľadom k tomu, že Rusi integrujú jadrové zbrane do všetkých aspektov vlastného vojenského plánovania. “

Chystá NATO Barbarossa 2?

Správa teda potvrdzuje varovanie, ktoré prichádzala od nezávislých komentátorov s ohľadom na NATO a jeho pohyb v Pobaltí už celý minulý rok. Sám som v niekoľkých ďalších esejach na túto tému konštatoval, že NATO nepochybne bude chcieť vykonať niekoľko hybridných operácií pod falošnou vlajkou. Analýza z dielne NATO, zaštítená „centrom“ Brenta Snowcrofta podobné domnienky podporuje už tým, že volá po tom, aby „si na zabránenie narušeniu pobaltského územia zo strany Ruska NATO v Pobaltí vybudovalo stálu prítomnosť … aby zabránilo možnosti bleskovej vojny vykonanej Ruskom …“

Celý elaborát je zameraný na jediné oznámenie: Nepriateľom je Rusko. Spísalo ho niekoľko expertov na vojenské analýzy z už spomínaných krajín, ale obsahuje len propagandu, ktorá sa dá zhrnúť jednoducho: Európa je zraniteľná a čoskoro podľahne zbesilým ruským hordám.

Zdá sa, že páni „experti“ očakávajú, že je ich publikum dosť hlúpe, pretože dokument je už na prvý pohľad buď výplodom chorej fantázie, alebo zločineckého úmyslu. Akýkoľvek inteligentný človek, ktorý si podobnú správu prečíta, ju okamžite zahodí do popolnice. Ešte inteligentnejší človek ju potom však zase vytiahne a prečíta si ju znova. Nie preto, aby sa dozvedel, čo urobí Rusko – ale čo urobia autori sami a tí, ktorí za nimi stoja.

Posilňovanie prítomnosti NATO predovšetkým vo východnej Európe má totiž celkom zjavne isté spoločné prvky s pohybmi, ktoré predchádzali nacistickému pokusu o dobytie Ruska, nazvanému operácie Barbarossa. V zásade sledujeme Barbarossa 2.

„Hovor a bojuj“: Pobaltský gambit

Najnovšia správa z dielne NATO podporuje moju teóriu, že sa bude práve NATO snažiť v Pobaltí vyvolávať nebezpečné situácie, z ktorých neskôr obviní Rusko. Nie je vôbec náhodné, že bola vydaná práve v okamihu, keď malo nadobudnúť účinnosť sýrske prímerie. Spojené štáty, ktoré zjavne intelektuálne, strategicky aj vojensky podľahli Sýrčanom, Rusom, Iráncom a ich spojencom v Sýrii, boli donútené prímerie akceptovať. Už teraz ale hovoria o svojom pláne B – pokusu Sýriu rozparcelovať, čo mali v úmysle už od začiatku.

Môžeme očakávať, že budú robiť všetko pre to, aby krehké prímerie nevydržalo. Ide o taktiku „hovor a bojuj“, ktorá bude udržiavať Rusko stále zamestnané: doteraz sa tak dialo v Sýrii, rozduchávaním napätia na Donbase aj obťažovaním ruských spojencov, predovšetkým Číny a Iránu. Teraz ale môžeme očakávať otvorenie ďalšej fronty, tej v Pobaltí. Nevieme ešte presne, aký druh otvorenia hry NATO na tejto šachovnici zvolí, isté ale je, že pôjde o ťah, známy od tej doby ako pobaltský gambit.

Sme na začiatku svetovej vojny?

Znovu zopakujem: podobné činy sú v rozpore s medzinárodným právom, presnejšie Chartou OSN, ktorá predpisuje záväzný postup pre urovnávanie sporov. Podľa Rímskeho štatútu by sa „analýza“ z dielne NATO, o ktorej som hovoril, dala považovať za dôkaz proti jej autorom v súdnom konaní, ktorého predmetom by bolo sprisahanie za účelom spáchania vojnového zločinu. Ale stavím sa, že si vrchný žalobca pri Medzinárodnom trestnom súde nevyžiada kópiu a nepodá žalobu. Koniec koncov sa všetko deje priamo pred jej očami už dlho – a zatiaľ neurobila nič.

Najstrašnejším momentom správy ale je tá časť, ktorá volá po jadrovej „modernizácii“ – čiže novom vyzbrojení a zvýšení produkcie nukleárnych zbraní, tými istými krajinami, ktoré už dlhé mesiace verbálne napadajú Severnú Kóreu, že sa snažia o to isté. Človek musí uznať, že naše elity majú pre strach urobené. Problém pre nás všetkých ostatných je, že majú tej odvahy trochu moc – až sa zdá, že celkom zošaleli.

Čo môže Rusko robiť? Koniec koncov sa mu podarilo odhaliť americký podvod v Sýrii, tak prečo nezapojiť rovnakú taktiku? Svet nikdy nebude mať mier, ak bude iná cesta, ako presadzovať záujmy veľkých hráčov. Jedinou zárukou mieru, ktorú si dokážem predstaviť, je eliminácia jadrových zbraní, pretože potom si národy navzájom nie sú takou hrozbou. Francúzska časť správy pritom veselo bľaboce o tom, ako protijadrové iniciatívy občanov vo Francúzsku slabnú a už sa ani neobťažujú protestovať. Platí to nielen vo Francúzsku, ale na celom svete.

Keby Rusko hodilo Spojeným štátom rukavicu a začalo volať po obojstrannom odzbrojení, Amerika by to iste odmietla. Potom by ale bolo jasné, kto je skutočne agresorom. Lenže ak sa to nestane – bude rovnako určite nasledovať pobaltský gambit. A všetko ostatné, čo po prvom ťahu vo vojne nasleduje.

Christopher Black je odborník na medzinárodné trestné právo z kanadského Toronta. Je členom Law Society of Upper Canada a je preslávený radom materiálov na tému ľudské práva a vojnové zločiny. Píše predovšetkým pre magazín New Eastern Outlook.

zdroj: protiproud.parlamentnilisty.cz