Zomrel spisovateľ a analytik Sergej Chelemendik

Zomrel spisovateľ a analytik Sergej Chelemendik

Vo veku 58 rokov zomrel bývalý poslanec Národnej rady za SNS, prorusky orientovaný analytik a spisovateľ Sergej Chelemendik. Na sociálnej sieti to oznámila jeho rodina.

Ako uviedli na Facebooku manželka s dcérami, Chelemendika hospitalizovali po vo veľmi vážnom stave po mozgovej porážke. Sergej Chelemendik bol častým hosťom relácií v televízii TA3.

Narodil sa 9. augusta 1957 v Kyjeve a pochádza z novinárskej rodiny. Desať rokov sa venoval učiteľskej praxi, dva roky pôsobil na Kube a ako lektor ruského jazyka a literatúry prišiel v roku 1988 na Slovensko. Od roku 2006 bol poslancom NR SR za SNS. V marci 2008 sa vzdal poslaneckého mandátu, dôvodom bola automobilová nehoda.

zdroj: ta3.sk

Sergej Chelemendik: V Európe v súčasnosti existuje iba jeden politik, ktorý sa správa ako hlava suverénneho štátu.

Sergej Chelemendik: V Európe v súčasnosti existuje iba jeden politik, ktorý sa správa ako hlava suverénneho štátu.

V Európe vzniká tretia sila – centrálno-európsky zväz. V Európe v súčasnosti existuje iba jeden politik, ktorý sa správa ako hlava suverénneho štátu. Volá sa Viktor Orbán. Je slová a skutky programovo zamlčujú politicky korektné európske médiá a po maďarsky v našom svete čítajú iba Maďari. Zato veľa a s pôžitkom píšu o tom, že Orbán je zlý.

Pokúsim sa trochu napraviť túto nespravodlivosť.

Viktor Orbán, mladý na dnešné časy politik s obrovskými politickými skúsenosťami, s unikátne úspešnou politickou kariérou, sa behom posledných rokov venuje tomu, čo je v Európe nielen nepopulárne, ale aj prakticky zakázané.

Efektívne a úspešne háji záujmy svojej krajiny a svojho národa, pričom maďarský národ sa mu za to stonásobne odvďačuje masovou podporou.

Orbán pritlačil k múru maďarské a európske banky, zaťažil daňami médiá, pravidelne znižoval a znižuje ceny elektriny pre obyvateľstvo, nadviazal dlhodobé a pevné ekonomické vzťahy s Ruskom, čím vytvoril pre maďarskú ekonomiku reálnu alternatívu rozvoja.

Ale čo je ešte dôležitejšie, Orbán ochránil krajinu pred maďarským majdanom, ktorý sa pred rokom pripravoval podľa plánu, pripravoval prehnane starostlivo, a vtedy ešte nikoho nenapadlo, že Orbána bolo rozhodnuté odstrániť, aby bola eliminovaná prekážka na ceste „utečencov“ do Európy.

Maďarský majdan zaškrtili bez hluku a prachu, šikovne, korektne, ale veľmi rozhodne. А potom sa Orbán odvážne postavil do cesty armády invázie, takzvaných „utečencov“ — zatiaľ je jediným premiérom v Európe, ktorý nie slovom, ale skutkom zachránil svoju krajinu pred touto inváziou.

V septembri som pozoroval a natáčal na video ako maďarská polícia odprevádza davy prišelcov k rakúskym hraniciam – tvrdohlavo, korektne, ale veľmi tvrdo. Niekoho okrádať alebo znásilňovať v Maďarsku „utečenci“ nemali žiadnu šancu.

Po tomto všetkom sa z diktátora a takmer fašistu Viktor Orbán premenil na ozajstného hrdinu Európy. Pravdaže, nie pre európske médiá, ale pre široké masy Európanov, ktorým Orbánov príklad priniesol nádej.

Orbán sa postavil na čelo odporu voči diktátu Bruselu, ktorý je v podstate svojej diktátom USA rukami Bruselu. Jeho vyjadrenia posledných týždňov nielenže zodpovedajú jeho skutkom, začínajú rysovať kontúry novej budúcnosti pre celú Európu. Samovražda Európy, zrada euroelity, šialenstvo a rozpad Európskej únie — o tom všetkom systematicky a podložene rozpráva Viktor Orbán a skôr alebo neskôr ho začuje Európa. Nemôže ho nezačuť.

Pretože nákazlivý je nielen zlý príklad — nákazlivý je niekedy aj príklad dobrý, obzvlášť keď v Európe čoraz silnejšie cítiť vo vzduchu nebezpečenstvo. Tu je zaujímavý citát.

„Na pravoslávny Štedrý večer sa v jednom penzióne v Niedzici na juhu Poľska stretli dvaja ľudia — premiér Maďarka Viktor Orbán a prezident strany Právo a Spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyński, ktorého v súčasnosti považujú za najmocnejšieho človeka v Poľsku.“ О čom bolo toto mimoriadne nezvyčajné stretnutie sa čoskoro dozvieme na základe jeho výsledkov.

Prvý výsledok je už viditeľný — Maďarsko vyhlásilo, že nepodporí žiadne európske sankcie proti Poľsku. Aj napriek tomu, že predchádzajúce vlády Poľska nadávali Orbánovi ako len mohli.

Časy sa menia. Poľsko sa správa nasledujúc Orbánov príklad stále viac samostatne — v Poľsku začína vlastný majdan, to je univerzálny liek deduška Sorosa pre neposlušné krajiny a národy, ktorý našťastie pôsobí stále slabšie. Myslím si, že Kaczyński sa pokúsil prebrať od Orbána skúsenosti a snažil sa zosúladiť spoločné kroky s Orbánom a myslím si, že sa dohodli.

Konkrétne uvažujem nad myšlienkou vydať v európskych rečiach knihu o fenoméne Orbána — aby tohto nového hrdinu Európy lepšie poznali a chápali nielen v Maďarsku.

Centrálno-európsky zväz ako nová tretia sila v Európe

Približne pred dvomi mesiacmi v auditóriu európskych politikov som vyjadril predpoklad, že svoju budúcnosť Európa môže uvidieť celkom konkrétne v tom, čo sa deje na Ukrajine. A že alternatívou „ukrajinizácie“ Európy sa môže stať nový geopolitický blok s názvom Centrálno-európsky zväz. Tento blok sa bude prevažne formovať kopírujúc kontúry bývalého Rakúsko-Uhorska, môže zahŕňať Poľsko a iné krajiny. Nadišiel čas podložiť tieto myšlienky.

Európska únia stratila dych ako projekt a bude sa rozpadávať, presnejšie už sa rozpadá v tých istých švíkoch, na základe ktorých sa tak dlho zošívalo toto spoločenstvo jednoty, šťastia a prosperity. EÚ, tento európsky „nezbúrateľný zväz“ («союз нерушимый») sa ukázal byť oveľa menej pevnou konštrukciou ako ZSSR, na ktorý v EÚ ktovie prečo stále častejšie spomínajú.

Švíky, v ktorých sa zošívala EÚ a ktoré sa dnes trhajú, to sú hranice bývalých európskych veľmocí, hranice Varšavského bloku, hranice juhoslovanskej federácie. Všetko to narýchlo zošívali v eufórii z rozpadu ZSSR, ale zošili, ako sa ukázalo, nie nadlho. Dnes na Európu tlačí vektor obrovskej sily, ktorý je pre Európanov celkom nepochopiteľný. Ale práve táto sila rozkladá a rozloží EÚ, ktorej ponúkli voľbu medzi slučkou alebo gilotínou.

Voľba je nasledovná: alebo sa EÚ premení na transatlantickú štruktúru, v ktorej moc bude plne v rukách jej atlantickej časti, a tomu, čo predtým sa nazývalo Európska únia zostanú iba oči pre plač. Alebo EÚ budú rozkladať a ponárať do riadeného chaosu podľa už dobre známych scenárov, pričom ukrajinský scenár je na prvom mieste.

Teraz USA vháňajú EÚ do transatlantickej zmluvy ako tvrdohlavú kravu do maštale, za účelom čoho už používajú tvrdé nástroje — vlna teroru, invázia „utečencov“, údery zasadzované európskemu automobilovému priemyslu. Ak ju tam zaženú, Európu zbavia nielen zbytkov suverenity, zbavia ju všetkého, ozbíjajú tak ako nezbíjali ešte nikdy. Táto perspektíva je mnohým európskym lídrom dostatočne jasná, práve preto bučia, bránia sa a drzo sa dožadujú, aby im dali prečítať text tejto otrokárskej zmluvy.

Európskym lídrom však nie je jasné čosi iné. Teror proti Európe a jeho posledná veria v podobe sex-teroru rukami a inými časťami tela „utečencov“ – to je zatiaľ iba varovanie, zle voňajúce kvety. Ovocie je naplánované ako dezert a vyzerá drsne.

Je možné prerastanie vojny v Sýrii do veľkej vojny na Blízkom Východe, rozpad Turecka ako jej prvý a rýchly výsledok a vlna 10-15 miliónov utečencov, ozajstných aj údajných, zaplaví Európu v podobe neodvratného výsledku. А USA a Anglicko budú veľmi súcitiť, veľa radiť, ale predovšetkým požadovať, aby práva „utečencov“ neboli obmedzované. Všetko to pre zaslepených, krátkozrakých politikov Európy, ktorí sa živia správami zo svojich vlastných novín, ktoré vlastnia spravidla cudzie mediálne korporácie, v súčasnosti ešte znie neuveriteľne, ale je to pritom vcelku reálna perspektíva.Pravda, kľúče od veľkej vojny na Blízkom Východe už nie sú len v rukách USA. Znovu sa tam objavilo Rusko ako kľúčový hráč, Európa by sa mala modliť za Rusko a nie sa zahrávať so sankciami, ale Európa to všetko nechápe. A ani nepochopí.

V Európe však ešte sú nie celkom beznádejní „mladí Európania“, noví členovia EÚ. Títo nováčikovia, ktorí údajne zbohatli na eurofondoch a oslnivých kariérach údržbárov v starej Európe, ešte nie sú zbavení zdravého rozumu a masovo odmietajú prijímať utečencov, čo sa výrazne ukázalo na správaní Orbána, ktoré začali kopírovať aj premiér Slovenska Robert Fico a potom prezident Českej republiky Miloš Zeman. A teraz sa pripájajú Poliaci, pričom pripájajú sa vážne, podporujú ich americkí priatelia, aby spravili život Nemecka a EÚ ešte zaujímavejším.

Cesty a osudy mladej a starej Európy sa rozchádzajú práve tu a teraz — stará Európa politicky korektne súhlasí s tým, že na jej území sa udeje experiment výmeny obyvateľstva, že domorodci-Európania sa postupne dostanú do postavenia amerických indiánov. Zatiaľ títo mladí ešte akosi nedozreli.

Prvotný základ pre centrálno-európsky zväz bude tvoriť práve táto „nezrelosť“ mladých členov EÚ, ktorí nestihli vyspieť až k plnému súboru tolerantných európskych hodnôt. Maďari, Slováci, Česi, Poliaci už teraz vystupujú proti invázii utečencov ako jednotný front. Ale existujú aj hlbšie dôvody pre takýto zväz.

Všetci si pamätáme termíny, ktoré sa nikdy neujali — nárazníkové pásmo, pohraničné krajiny, mladá Európa. Zatiaľ čo centrálno-európsky zväz sa môže stať nie termínom, ale novou silou, pretože pre značnú časť Európanov bude predstavovať jedinú možnosť ako sa vyhnúť vojnám a prežiť. Pretože zlovestný svetový prediktor predpísal starej Európe dlhú novú epochu občianskych, etnických, náboženských vojen a konfliktov. Predpísal epochu diverzií a teroru. Predpísal spravodlivo práve to, že veľké európske impériá a veľmoci stáročia rozsievali po celom svete. Ale veď budúci členovia nového geopolitického bloku práve to všetko vôbec nerozsievali a budú masovo odmietať žať tieto otrávené plody. A to tiež bude spravodlivé.

Aké geopolitické úlohy môže riešiť tento nový zväz?

Predovšetkým vytvorí spoľahlivú neutrálnu nárazníkovú zónu medzi starou Európou a Ruskom a tak zachráni nielen seba — zachráni predovšetkým starú Európu pred samovražedným stretom s Ruskom. Pretože večnú anglosaskú úlohu poštvať veľké európske národy do vojny proti Rusku zatiaľ nikto nezrušil. Pravda, na Ukrajine sa to nepodarilo, ale proces predsa pokračuje.

Pritom nebude principiálne, či noví Európania zostanú v NATO alebo nie — principiálna bude ich pozícia nepremeniť sa na nepriateľov Ruska, nezapojiť sa do nového celoeurópskeho ťaženia proti Moskve, ktoré znovu pripravujú Anglosasi a Američania. Pripravujú pretože ho pripravovali vždy, pretože nič iné vo vzťahu k Rusku nevymysleli a nevymyslia.

Dovolia starí Európania a USA, aby sa sformovala nová tretia sila v Európe?

Pravdaže nedovolia, ale môže to dopadnúť tak, že ich povolenie nebude nevyhnutné. Je užitočný takýto vývoj pre Rusko? Nesporne užitočný a progresívny. Rusko v súčasnosti nemá reálne páky, aby podporilo túto rodiacu sa tretiu silu, ale v blízkej budúcnosti sa takéto páky môžu objaviť. Pričom vytvárať ich budú samotní starí Európania svojou šialenou samovražednou politikou.

Končiac tieto postrehy, napísané v rámci rubriky Rozviedka budúcnosti, zatiaľ nebudem predpovedať ani samotnú reálnosť vytvorenia centrálno-európskeho zväzu ani tým viac termíny jeho realizácie. Ale s istou dávkou spokojnosti môžem konštatovať: kolonizovaná postkomunistická Európa už má reálne páky odporu.

Teda nie vždy to býva tak, že malých, slabých a chudobných sa nikto nič nepýta. Samotná myšlienka takéhoto zväzu reálne mení európsku politickú situáciu.

11. januára 2016 v éteri slovenskej televízie ТА3 slovné spojenie „centrálno-európsky zväz“ zaznelo po prvý krát, v rámci možností som sa pokúsil vysvetliť, že v prípade rozpadu EÚ sa to môže stať jediným východiskom pre Slovensko a Slovákov.

zdroj: chelemendik.sk

Chelemendik: Ak nebude Európa zapojená do zmluvy o transatlantickom obchode, vybuchne veľká vojna.

Chelemendik: Ak nebude Európa zapojená do zmluvy o transatlantickom obchode, vybuchne veľká vojna.

Prečo sa vyvíja tento veľký tlak na Európu? Na teroristické útoky po Európe reaguje Sergej Chelemendik.

Ak nebude Európa zapojená do zmluvy o transatlantickom obchode, vybuchne veľká vojna, konflikt na blízkom východe, ktorý bude mať za následok to, že utečencov bude 10 – 15 násobne viac a bude to rýchle, analyzuje Chelemendik.

Európa má podpísať niečo, o čom nikto nevie ale výsledkom toho bude zbavenie Európy posledných zvyškov suverenity.

Video: V relácii TA3 Sergej Chelemendik

zdroj: ta3.com

Sergej Chelemendik: Maďarský majdan je ďalší krok k vojne v Európe – USA začínajú zamieňať vlády v strednej Európe

Sergej Chelemendik: Maďarský majdan je ďalší krok k vojne v Európe – USA začínajú zamieňať vlády v strednej Európe

Dejiny ľudstva hovoria o tom, že ak je nejakému kmeňu, národu alebo štátu naozaj zle, vtedy sa objavuje nový silný líder, vodca, ktorý situáciu mení, zachraňuje ju a vyvádza na novú cestu.

Niekedy sa takýto človek neobjaví a vtedy národ alebo štát hynú. Platí to aj o súčasných európskych národoch. Hoci existujú už dávno, prešli svojím prirodzeným historickým výberom, počas ktorého národy, v ktorých sa líder- záchranca neobjavil včas, vymizli, pretože neobstáli v konkurencii.

Už sme si zvykli na to, že súčasní európski politici nie sú ničím iným než poslušnými, poníženými objektmi vôle Spojených štátov amerických. Tí s trochu hrubším jazykom hovoria o nich ako o bábkach, figúrkach. Pekných ako Angela Merkelová, odvážnych ako François Hollande. Zatiaľ to väčšinou platí, ale už nie všade.

Na tomto pozadí fenomén maďarského lídra Viktora Orbána čoraz väčšmi presahuje rámec vlastného maďarského kontextu, a zasluhuje si sústredenú a dobroprajnú pozornosť.

Čo robí Viktor Orbán

Systematicky a úspešne mení situáciu v prospech maďarského národa, ktorému v posledných rokoch bolo naozaj zle. Robí to rok po roku, krok po kroku.

Stúpil na chvost európskym monopolom a bankám, vyrúbal im dane, znížil Maďarom platby za energiu o štvrtinu, začal program dlhodobých investícií do maďarskej politiky, ktoré majú živiť a uživiť maďarský národ.

Teda prinútil bohatých kolonizátorov starej Európy – práve oni získali maďarskú ekonomiku vďaka privatizácii a eurointegrácii – aby prevetrali svoje peňaženky , napriek ich nespokojnému reptaniu.

Orbán sa vydal úplne opačnou cestou, akú ukazoval Brusel. Cestou silného štátu, ktorý uskutočňuje svoj suverénny kurz a chráni svoje národné záujmy. Ako prvý v strednej Európe sa vymanil z dusiaceho područia koloniálnej závislosti.

Za partnera a spojenca si vybral Rusko a Putina, čím sa pre USA a Brusel stal niečo ako stelesnenie diabla a vytvoril pre nich reálnu hrozbu, že jeho príklad môžu nasledovať aj ostatní a môže to byť rýchlo.

Orbán najrozhodnejšie zo všetkých podporil projekt Južného potoka, otvoril pre Maďarsko možnosti veľkých investícií z Ruska. Uzavrel dohodu o budovaní nových blokov atómovej elektrárne Paks, začal pripravovať program dopravných koridorov z východu na západ prechádzajúcich cez Maďarsko – prakticky sňal z maďarského hrdla ekonomickú slučku a okamžite sa stal pre Ameriku úhlavným nepriateľom.

Prečo to Viktor Orbán robí

To je azda tá najdôležitejšia a najzaujímavejšia otázka. Prvá odpoveď leží na povrchu – lebo je to silný, sebaistý líder, politik, tvorivo mysliaci muž, ktorý rozumnejšie, prezieravejšie než jeho európski kolegovia uvidel cestu zo slepej uličky eurointegrácie, cestu do novej budúcnosti.

Dôležité je pochopiť, že Orbán nielen uvidel cestu, ale vydal sa po nej, uvedomujúc si, že cesta späť viac neexistuje.

Druhá odpoveď sa dá hľadať a nájsť v historickom kóde maďarského národa. Je to národ charizmatický, ktorý ustavične zápasí a pre Európu je unikátny svojím osudom a úrovňou životaschopnosti.

Neznáme tajomné kočovné kmene odkiaľsi z horných tokov rieky Kama, náhle sa objaviace v srdci Európy – Maďari s pomocou magického vtáka Turula sa sformovali na európsky národ, ktorý sa stal údernou vojenskou silou Habsburskej ríše – Rakúsko-Uhorska. Národ, ktorý v Európe po stáročia trpeli „starousadlíci“ z nutnosti, pretože práve Maďari, spolu s balkánskymi Slovanmi sa stali akousi clonou na ceste prenikania Turkov do Európy – silnou clonou – a v istom zmysle zopakovali hrdinský čin ruskej civilizácie, ktorá na seba zobrala nárazy tatársko-mongolských nájazdov a zachránila tak Európu takmer pred tisíc rokmi.

Európa síce na znak vďačnosti za tento čin sa snažila a doteraz sa snaží Rusko zničiť, hoci opäť bude musieť znášať nájazdy pred ktorými tie zo strany Tatárskych Mongolov vyznievajú ako nevinné detské huncútstvo. Žiaľ, história je krutá dáma a vďačnosť je jej cudzia. Dejiny uznávajú iba silu.

Maďari sú národ, ktorý prijal európsky spôsob života, so svojimi kráľmi, svojou aristokraciou. Tento národ si svoju štátnosť vydobyl v nekonečných vojnách, a súčasne si zachoval svoj jazyk a kultúru na takej úrovni, o akej mnohí európski „starousadlíci“ môžu iba snívať.

Dôležité je zdôrazniť: v Európe po svetových vojnách a studenej vojne vzniklo veľa štátov, ktorým ich štátnosť akoby spadla z neba, a preto si ju nevážia a nerozumejú jej. Sú to pobaltské štáty, bývalé Československo, väčšina nových balkánskych štátov a Ukrajina, ktorej štátnosť sa prakticky skončila. Maďarsko sa na ich pozadí výrazne vyníma.

Jeho historický kód – húževnatý zápas o existenciu národa a za suverénny štát, práve on je dôvodom vzniku fenoménu Orbána.

USA začínajú zamieňať vlády v strednej Európe

Udalosťou, po ktorej nasledoval zo zámoria povel „chyť ho“, bola pozícia Maďarska vo vzťahu k Južnému potoku, kvôli ktorému maďarský parlament dokonca prijal osobitný zákon, čo mimochodom Južný potok nezachránilo, lebo Bulhari vášnivých rusofilov jediným kopancom prinútili zlikvidovať projekt, ktorý Európe dával možnosť dýchať trochu slobodnejšie. Vzápätí nasledoval podpis dohody o budovaní atómovej elektrárne Paks spolu s Ruskom.

Pripomeniem, že Nečasova vláda v Čechách, ktorá sa pokúsila o niečo podobné s elektrárňou Temelín, bola narýchlo demontovaná pomocou dosť špinavého palácového prevratu. Podobným spôsobom začínajú demontovať Orbána, ktorý si to veľmi dobre uvedomuje.

Orbán ako prvý v EÚ v pozícii hlavy štátu, nie ako opozičný politik, ale postava s najvyššou mocou povedal pravdu, ktorú v Európe všetci poznajú, ale ticho mlčia.

USA začínajú zamieňať vlády v strednej Európe. USA tu pripravujú štátne prevraty majdanovou technológiou, ktorá uvrhla susednú Ukrajinu do pekla občianskej vojny. USA zaťahujú do vojny celú Európu. A nakoniec, pre USA to najstrašnejšie – Maďarsko musí zostať bokom od tejto vojny. Práve to bola posledná kvapka: akože tak, azda Maďari do vojny nepôjdu, a kto potom pôjde? Bulhari a Slováci? Historický význam týchto slov nemožno preceniť. Boli to slová, ktoré menia svet, slová-činy.

Maďarský majdan je ďalší krok k vojne v Európe

Všimnime si, že tesne pred Vianocami sa v Európe priam roztrhlo vrece s majdanmi. Súčasne sa začali majdany v Čechách, na Slovensku a v Maďarsku, masové nepokoje sa prevalili aj v iných krajinách, počínajúc Gréckom a Talianskom, až po Brusel a Nemecko, a to, že to ako majdan zatiaľ nevyzerá, nemení nič na ich podstate a pôvode.

Maďarský majdan je však špecifický. Orbán si dovolil to, čo si zatiaľ nedovolil nikto, a preto sa rozhodlo exemplárne ho zvrhnúť. Aby si iní netrúfli na niečo podobné. Mimochodom, heslá a požiadavky sú štandardné.

V Európe nikoho neznepokojuje skutočnosť, že iba pred niekoľkými mesiacmi Orbán získal vo voľbách plnohodnotný mandát od voličov, aby krajinu viedol najbližšie štyri roky. Že je stopercentne legitímny podľa európskych všeobecne uznávaných pravidiel.

A tu odrazu, diktátor, korupčník, úbohé Maďarsko chce odviesť preč z Európy. Nevyzná sa v ekonomike, sociálne otázky nerieši, ozajstný zaťatý „bad guy“. Mimochodom, to isté sa zrazu deje aj so slovenským premiérom Robertom Ficom a s českým prezidentom Milošom Zemanom. Deje sa to súčasne, podľa rovnakého scenára a podľa rovnakej technológie.

Maďarský majdan musí byť názorný, musí zastrašiť celú Európu

Celkom stručne – cieľom je priviesť k moci poslušné americké bábky, teda cieľ je štandardný a banálny. Ak však uvážime charizmatické osobitosti maďarského národa, v Maďarsku sa to bude musieť urobiť neeurópsky surovo. Ak na Slovensku stačí zastrašiť vládu pomocou mdlých mítingov a drzých politických marginálov, v Maďarsku môže majdan pokojne prerásť do Spojenými štátmi obľúbeného ukrajinského formátu.

To znamená, že práve v Maďarsku budú urýchlene šľachtiť maďarskú odrodu „pravého sektoru“ a ideové vlajočky tu vôbec nie sú dôležité, či už budú fašistické, alebo nejaké iné.

Maďarský majdan musí byť názorný, aby zastrašil celú Európu, teda musí byť maximálne ukrajinizovaný v zmysle surovosti a krutosti. Vládu budú urýchlene kriminalizovať, čo sa už vlastne deje a ničomu nerozumejúcich Maďarov povedú k štátnemu prevratu, alebo, ak prevrat nevyjde, k malej občianskej vojne, výsledkom ktorej bude niečo podobné, čo sa v súčasnosti odohráva na Ukrajine.

Keď sa hovorí a píše, že na Ukrajine je vypestovaný fašizmus, je to isté zjednodušenie situácie. Vypestované sú sily, schopné začať a viesť teroristickú občiansku vojnu, nazýva sa hybridná, pod vonkajším vedením USA. Pre Ukrajinu sa ako najpohodlnejšia ukázala forma ukrajinského nacionalizmu, blízka nemeckému fašizmu. V iných krajinách sa nájdu iné ideologické matrice.

Ciele sú ale rovnaké – priviesť krajinu a národ do chaosu, najlepšie do krvavého, lebo pre USA je to najpohodlnejšie, tak sa im najlepšie pracuje, je to ich overená stratégia a taktika súčasne, čím sa otvorene chvália a nazývajú to doktrínou organizovaného chaosu.

Ak sa podarí Orbána v Maďarsku zvrhnúť, život tejto krajiny sa bude meniť tak rýchlo, že udivení Maďari nebudú stíhať krútiť hlavami. Tak ako to dnes nestíhajú Ukrajinci. Pretože Maďarom hneď nájdu veľa rôznych nepriateľov a prinútia ich s nimi bojovať. V priamom aj nepriamom zmysle tohto slova.

Je jasné, že prví na rane budú Rusi, potom môžu Maďarov štvať proti susedom – Srbom, Rumunom, Slovákov. Osobitne proti Rómom, ktorých je v Rumunsku vyše milióna. A čo potom EÚ a NATO, môže sa opýtať nie celkom informovaný čitateľ. Veľmi jednoducho, práve oni, EÚ a NATO budú štvať – proti susedom aj navzájom.

Ak neveríte, pozorne sa pozrite nielen na Ukrajinu, ale aj na Moldavsko, Rumunsko, Pobaltsko. Na bývalú Juhosláviu, kde poštvali všetkých navzájom, na nešťastné Bulharsko, kde teraz určite poštvú proti sebe Bulharov, Turkov a Rómov, po čom Bulharsko bude odsúdené na zánik. Všetkých proti všetkým štvú – nie je v tom nič nové, ani výnimočné, ale zápasiť s tým môžu iba silné a suverénne štáty. Také, akým sa môže stať Maďarsko, ak sa Orbán udrží pri moci.

Majdan v Maďarsku sa plánuje ako ďalší krok smerom k výbuchu v Európe zvnútra. Pretože USA potrebujú vojnu v Európe, potrebujú ju ako vzduch a tak si túto vojnu pestujú, čičíkajú, a preto všetkých, ktorí sú proti vojne treba „vyčistiť“ a tých, ktorí sú za a pripravení viesť vlastné národy na jatky, treba pretláčať k moci a podporovať.

Existujú šance na vtiahnutie Maďarska do chaosu presne podľa ukrajinského vzoru

Všimol som si, že národy bývalého Rakúska-Uhorska a Európy sa všeobecne v súčasnosti vyznačujú vlastnosťou čudovať sa, keď na čudovanie nie je žiaden dôvod – ich surovú budúcnosť im pripravujú otvorene, verejne, ale Česi, Slováci a Maďari akoby odmietali veriť vlastným očiam. „To nie je možné. To nám nebudú schopní urobiť. Taká je obvyklá reakcia.

„Sme leniví a málo zvedaví“, povedal raz Puškin o Rusoch, ale ak by uvidel dnešných Európanov, adresoval by to najmä im. „Vojna, to je niekde tam v divokej Sýrii alebo na Ukrajine, u nás sú iba voľby, občianska spoločnosť a demokracia.“ Tak znie fatálny omyl Európy, za ktorý bude treba veľmi draho zaplatiť.

Prognózy maďarského majdanu sú znepokojujúce nielen pre Maďarsko. Existujú šance pohrúžiť Maďarsko do chaosu, konkrétne podľa ukrajinského vzoru, teda zóna surovej teroristickej vojny sa posunie do srdca Európy.

Niet pochybností o tom, že USA sa budú práve o to pokúšať, už len preto, že nevedia nič iné a toto vedia veľmi dobre, všetko je natrénované a odskúšané. Je teda Orbán odsúdený na to, aby sa stal novou obeťou tejto zlovestnej neodolateľnej technológie?

Nie. Orbán môže bojovať a zvíťaziť, nie nadarmo sa volá Viktor, nie nadarmo demonštranti v Budapešti naňho pokrikujú Viktator, zabúdajúc na to, koľko „diktátorov“ bolo v dejinách Európy a konkrétne v ich krajine. Orbán bude bojovať, pretože iná možnosť mu nezostáva. Otázkou je, ako to bude robiť a do akej miery bude jeho zápas úspešný.

Kto pomôže Maďarsku proti majdanu

Topiacemu nemôžete pomôcť, ak sám súhlasí s topením a nebojuje o svoju záchranu. Je to univerzálna axióma, na ktorú tí, čo sa topia, často zabúdajú. Či bude maďarský majdan úspešný, alebo nie, o tom rozhodne najmä správanie samotného Orbána. To, že mu vyhlásili mu vojnu, si nemusí uvedomovať, alebo nie úplne si to uvedomovať, iba čiastočne. Môže si to uvedomovať a hľadať cesty pre svoj odchod, čestnú kapituláciu alebo jednoducho pre útek.

Všetky tieto varianty sú skôr teoretické, prakticky osud bývalých priateľov a porazených nepriateľov USA nedávajú predpoklady pre takýto optimizmus. Preto správnejšie je vychádzať z toho, že Orbán bude zápasiť, dá sa mu a treba mu pomáhať.

Existuje taká zlovestná anglosaská tradícia: naplno využívať svojich priateľov, potom ich zmeniť na nepriateľov a neskôr popravovať – najlepšie obesením, pridržiavajúc bývalému priateľovi nohy, aby mohol pokojnejšie a pohodlnejšie visieť, aby chudák zbytočne nestrácal posledné sily.

Charakteristické je, že svojich bývalých priateľov naglosasi likvidujú nie z krvilačnosti, ktorá sa im nedá uprieť, ale jednoducho reflexívne. Bývalí priatelia zvyčajne príliš veľa vedia, načo im dávať možnosť, aby sa podelili sa so svetom o tieto poznatky, ak je jednoduchšie vešať ich.

Označenie naglosasi (prešmyčka anglosasi, naglosasi, naglyj po rusky – bezočivý, drzý, pozn.prekl. ) vzniklo náhodou, ako preklep autora a autorovi sa okamžite zapáčilo. Je to výstižný preklep.

Prečo táto tradícia doteraz ostáva záhadou pre svet, je v skutočnosti ďalšia záhada. Veď robia to vždy a všade. Miloševič, Husajn, Kaddáfí, to sú iba posledné epizódy. Aj Janukovyča by určite obesili, alebo utýrali vo väzení v Haagu, ak by ho Rusko neprijalo. Orbánovi by veľmi pomohla podpora iných európskych politikov, ktorí by odsúdili majdan v Maďarsku a vysvetlili jeho dôsledky.
Nádej na východoeurópskych susedov je slabá a iluzórna. Oni sami si zmajdanizovaní a vystrašení.

Zato Staroeurópania môžu precitnúť, ak by sa im v tom pomohlo. Pomôcť im je prosté – Maďarsko už začína precitať a vidí, že zničená Ukrajina je jeho možná budúcnosť. Rakúšania, Nemci, Francúzi by tiež mali precitnúť a uvidieť v maďarskom majdane svoju budúcnosť. Teda neradovať sa z toho, že susedovi zločinci podpaľujú dom, ale pomáhať mu ho hasiť. Orbánovi môže a musí pomáhať Rusko a túto tému sa oplatí podrobnejšie preskúmať.

Orbánov obrat k Rusku bol nečakaný a podľa mňa bol súčasťou uvedomelej stratégie maďarského lídra. Nebola to improvizácia alebo niečo, čo bolo robené bez prípravy. Orbán zvážil všetky za a proti a vybral si svoju vlastnú cestu. Rovnako uvedomelá musí byť aj pomoc Ruska.

Na tomto mieste treba povedať trpkú pravdu: Rusko zaspalo majdan u seba priamo pod nosom, na Ukrajine, a bola to najväčšia strata ruskej politiky v posledných rokoch. Prečo zaspalo, je otázka na tých, ktorí zaspali.

Rusko sa možno spoliehalo na Janukovyča, Janukovyč sa zrejme spoliehal na Rusko a výsledkom toho Ukrajina prestala existovať. Víťazstvom ukrajinského euromajdanu sa začala vojna, začala sa nová kapitola svetových dejín, strašná a nebezpečná, najmä pre Rusko.

Situácia je podobná: ak Rusko zaspí aj európske majdany, jeho postavenie sa nielen zhorší, ale riziko, že Európu zatiahnu do vojny s Ruskom sa prudko zvýši. Preto sa európske majdany Ruska priamo dotýkajú.

Ako môže Rusko pomôcť Viktorovi Orbánovi

V prvom rade informačne. Udalosti v Maďarsku sa pred svetom taja a Rusko má veľké zdroje, aby prelomilo túto informačnú blokádu a informovalo Európu a svet o nebezpečenstve spojenom s maďarským majdanom.

Silné ruské médiá môžu a musia udalosti v Maďarsku podávať tak, aby to uvideli najmä Európania. Rusko môže pomôcť technologicky a takáto pomoc môže byť rozhodujúca. Lebo majdan, to je predovšetkým technológia, dosť prostá a už dobre známa. Jej podstata spočíva v tom, že pomocou médií a sociálnych sietí sa masy ľudí nakazia protestnými náladami, neskôr sa mobilizujú a vyvedú do ulíc s rôznymi páskami, kartičkami a plagátikmi.

To ešte nie je majdan, ale farebná revolúcia a v mnohých krajinách to stačí na to, aby sa zmenila vláda. A potom prichádza zlatý klinec programu – k protestujúcim sa pripájajú bojovníci, spravidla v maskách a práve oni generujú prevrat. Bojovníkom často pomáhajú snajperi, ktorých neskôr nikto nikde nenachádza. Taká je technológia a je rovnaká v Egypte a Sýrii až po Turecko, od Ukrajiny až po Moskvu. No výsledky sú, chvalabohu, rôzne.

V Rusku vznikajú a využívajú sa úspešné antimajdanské technológie a robí sa to tak rýchlo, že onedlho sa môže stať situácia, že ich Rusko začne využívať nielen doma, ale v celom svete.
Pretože Rusi sa učia rýchlo. Ešte preto, že americký monopol na technológiu štátnych prevratov odchádza do minulosti, tak ako do nej odišiel monopol na jadrové zbrane. Oni to vymysleli, oni to určite dostanú doma – pravda, tohto svetlého okamihu sa najskôr treba dožiť.

Technologicky sa majdan dá zastaviť a úspechy v odvrátení majdanov v Rusku, Turecku, Sýrii, Honkongu, Latinskej Amerike a v poslednom čase aj v niektorých arabských štátoch to potvrdzujú.

Majdan nie je taký strašný, ako ho vykresľujú. Stačí narušiť hlavné prvky tejto technológie – tiež technologicky s účasťou špecialistov.

Teda zabrániť mobilizácii protestujúcich prostredníctvom médií a sociálnych sietí a neutralizovať bojovníkov, snajperov, spravidla ide o žoldnierov, ktorí menia farebnú revolúciu na vojenský prevrat. Proti ich médiám nasadiť vlastné médiá, proti ich sociálnej sieti – vlastné siete, proti bojovníkom a snajperom – vlastnú aktívnu políciu, ktorá si plní svoju povinnosť a nie je riadená zvonku.

Dá sa to urobiť konkrétne v Maďarsku? Zatiaľ sa ešte dá.

zdroj: chelemendik.sk