V USA vybuchol najväčší ropovod! Problémy môže mať 50 miliónov ľudí

V USA vybuchol kľúčový ropovod. Explózia zabila jedného človeka a päť ďalších ľudí zranila. Spoločnosť Colonial Pipeline tak musela už druhýkrát za dva mesiace uzavrieť veľmi dôležitú trasu ropovodu, ktorá zásobuje 50 miliónov ľudí. Informuje o tom napríklad Reuters.

S ropovodom spoločnosti Colonial Pipeline v Alabame sú ťažkosti. Už v septembri z neho unikla ropa a južná časť USA postihol prvý výpadok v dodávkach. Včera sa situácia opakovala, ale podstatne dramatickejšie. Potrubie explodovalo vo chvíli, keď na jeho údržbe pracoval deväťčlenný tím. Päť ľudí po výbuchu skončilo v nemocnici, jeden muž zahynul na mieste.

Hasiči po niekoľkých hodinách zdolali dva požiare, ktoré sa po výbuchu rozhoreli na ploche 32 akrov. V okruhu piatich kilometrov od epicentra výbuchu boli evakuovaní všetci obyvatelia a nad miestom nesmú prelietavať lietadlá. Miesto leží asi kilometer a pol ďaleko od toho, kde v septembri ropovod praskol. Vtedy boli dodávky zastavené na 12 dní.

Pre Spojené štáty je to problém. Colonial Pipeline dodáva tretinu benzínu, ktorý spotrebúvajú Američania na východnom pobreží. To zdražuje aj ceny pohonných hmôt na pumpách. Celá sústava sietí spoločnosti meria 8850 kilometrov. Teraz uzavretý úsek leží medzi Houstonom a Severnej Karolínou.

Video

zdroj: tn.nova.cz

Potýčka kvôli rope v Smilne, zranený je Američan aj aktivisti

Potýčka kvôli rope v Smilne, zranený je Američan aj aktivisti

Američan z ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas, jeden protiťažiarsky aktivista a jeden občan skončili po potýčke na vrtnej plošine v Smilne v bardejovskej nemocnici.
BARDEJOV/SMILNO. Kauza ťažby ropy na severovýchode Slovenska eskalovala vo štvrtok popoludní v Smilne pri Bardejove.

Na vrtnej plošine došlo k stretom ochranky americkej ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas a ochranárov, ktorí proti ropným vrtom na severovýchode Slovenska protestujú už viac ako rok.
Na jednu z troch plánovaných vrtných plošín (Smilno, Ruská Poruba, Oľka,) za obcou Smilno priviezli v utorok popoludní dodávatelia americko-poľsko-českej spoločnosti Alpine Oil and Gas (AOG) a tiež spoločnosti, ktorú založil konateľ AOG Stanislav Benada – Cesty Smilno, vrtnú súpravu.

Boj o plošinu

Prístupovú cestu, ktorú má Alpine Oil and Gas súdne zakázanú predbežným opatrením, im autom zablokovali protiťažiarski aktivisti. Žiadali, aby rešpektovali nariadenie bardejovského okresného súdu.

Nato im ťažiari povedali, že neide o spoločnosť Alpine Oil and Gas, ale o spoločnosť Cesty Smilno, ktorá cestu užívať môže. Keďže blokáda trvala ďalej, ťažiari využili inú prístupovú cestu a k vrtnej plošine sa dostali okľukou cez družstevnú cestu a pole.

Pri pokuse zablokovať inú časť cesty sa niekoľko desiatok metrov pred plošinou aktivistické autá stretli s džípmi ťažiarov, pričom došlo k zraneniu zástupcu AOG, Američana Rona Crowa, ktorý chcel vlastným telom zablokovať ich automobil.

Následne sa ťažiarska technika dostala cez pole na plošinu, kde došlo k ďalšiemu stretu s nespokojnými občanmi. Niekoľkí sa snažili zabrániť vrtnej súprave v práci a natočiť to na kamery. SBS-kári ale ľudí z plošiny vyviedli.

Zranený bol pritom ochranár a aktivista Viliam Bartuš s Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a občan, ktorý nesúhlasí s vrtmi, Daniel H.

Chránili investíciu

„Pri priebehu prípravných prác na prvom prieskumnom vrte v obci Smilno bol agresívnymi aktivistami, z ktorých niektorí boli pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadnutý pán Ron Crow hlavný technológ a výkonný riaditeľ Alpine Oil and Gas. Jeho zranenie si vyžiadalo ošetrenie v nemocnici,“ povedal hovorca spoločnosti Vladimír Miškovčík.

„Skupina aktivistov sa usilovala zabrániť spoločnosti Cesty Smilno v prejazde mechanizmov na pracovný pozemok. Robili to spôsobom, ktorý mohol ohroziť ich bezpečnosť a zdravie, preto ich pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby upozornili, aby prestali. Keď ani opakovane neuposlúchli, pracovníci bezpečnostnej služby ich z pozemku vyviedli. Spoločnosť Alpine Oil and Gas konala v záujme ochrániť bezpečnosť a zdravie občanov a tiež vlastnú investíciu,“ dodal Miškovčík.

Stále tí istí

„Kedže AOG má zákaz vstupovať na cestu a ide im o čas, so spolumajiteľom cesty so Smilna založili pred časom eseročku Cesty Smilno, údajne na spevnenie prístupovej cesty. Včera ju použili na prechod ťažiarskej techniky na plošinu. Všetko sú to ale tí istí ľudia, ktorí na jednom konci cesty vystupovali ako Cesty Smilno a na druhom z nich zrazu stali Alpine Oil and Gas. Cesty Smilno totiž nemôžu vstupovať a pracovať na vrtnú plošine, nemajú na to geologické oprávnenie,“ vysvetľuje v piatok iniciátorka petície proti ťažbe ropy v Smilne, aktivistka Marianna Varjanová.

„Včera tu v Smilne urobili ťažiari čistú agresívnu akciu. Okrem toho že nerešpektujú platné súdne nariadenie a zranili dvoch občanov, spáchali niekoľko priestupkov a porušení zákona, ktoré budeme dávať našim právnikom na analýzu a podania,“ dodáva.

K incidentu sa vyjadrila aj prešovská policajná hovorkyňa Jana Migaľová.

„Bolo prijatých päť oznámení čo sa týka priestupkov a jedno oznámenie vo veci podozrenia na spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví. Veci sa preverujú a v zákonnej lehote bude vo veci rozhodnuté.“

Video

zdroj: bardejov.korzar.sme.sk

Ťažba ropy na Jadrane? Aj takto by to mohlo dopadnúť.

Ťažba ropy na Jadrane? Aj takto by to mohlo dopadnúť.

Foto je zatiaľ fotomontáž, ale môže to dopadnúť aj takto. Chorvátsko o svoje priezračné more ani dovolenkárov zatiaľ nepríde. Ťažby ropy sa však krajina zrejme len tak ľahko nevzdá a plánuje preto ďalšie prieskumy.

Chorvátsko má spolu s Maltou a Cyprom jednu z najlepších vôd na kúpanie.

Plány predchádzajúcej záhrebskej vlády, ktorá chcela povoliť ťažbu ropy a zemného plynu v Jadrane, pritom ohrozovali viac než len kvalitu vody.

More a cestovný ruch znamená pre krajinu doslova všetko. Z mora žijú miestni rybári, cestovný ruch nosí do štátnej kasy miliardy eur. Vlani to bolo 9,3 miliardy eur, čo je o takmer 2 miliardy eur viac ako rok predtým.

Projekt, ktorý by navždy zmenil aj našu najobľúbenejšiu dovolenkovú destináciu, sa okamžite stretol s búrlivými reakciami v krajinách, ktoré považujú Chorvátsko za svoj dovolenkový raj.

Ťažiskový projekt vlády?

Dobrou správou je, že kým bývalá chorvátska vláda presadzovala plán ťažby ropy a zemného plynu z dna Jadranu aj napriek nevôli a ostrým reakciám domácich, nová vláda na to ide opatrnejšie a o projekte neustále diskutuje.

„Ťažba plynu a ropy v Jadranskom mori je jedným zo strategických projektov vlády. Avšak, v tejto chvíli sa o budúcnosti projektu stále diskutuje,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca Ministerstva zahraničných vecí a ochrany prírody v Chorvátsku Tomislav Marinović.

Prvým dôvodom otvorenej diskusie je fakt, že Chorváti stále nevedia, či na Jadrane je k dispozícii dostatočné množstvo ropy a zemného plynu.

„Iba ak by sa potvrdilo, že na Jadrane existuje dostatočné množstvo uhľovodíkov, mohli by sme hovoriť o potenciálnej ťažbe,“ dodal hovorca chorvátskeho vládneho rezortu.

Ako ďalej uvádza, Ministerstvo životného prostredia a ochrany prírody stanovilo prísne pravidlá na prieskum v Jadranskom mori, ktoré sú v súlade s normami EÚ a rovnako prísne bude postupovať aj v prípade, že sa projekt posunie vpred.

„Každá jedna ropná veža bude musieť prejsť posúdením vplyvu na životné prostredie a ak sa dokáže, že ťažba by mohla mať negatívny dopad na životné prostredie, nebude povolená,“ pripustil Tomislav Marinović.

Po voľbách ropa neláka

V Chorvátsku boli začiatkom novembra voľby, ktoré tesne vyhralo opozičné konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo. Napokon sa mu podarilo vytvoriť koalíciu s proreformnou stranou Most.

Stará vláda sociálno-demokratického premiéra Zorana Milanoviča jednoznačne presadzovala plán ťažby ropy a zemného plynu z dna Jadranu. Otázka ťažby ropy z mora však aktuálne nie témou dňa pre novú vládu Tihomira Oreškovića, hovorí zdroj Aktuality.sk.

Záujem ťažiť v Jadrane má už len 1 koncern

Licenciu na prieskum a ťažbu ropy a zemného plynu predošlá vláda udelila v roku 2015 piatim ropným spoločnostiam bez verejnej diskusie a ešte predtým, ako sa dokončilo a skompletizovalo Strategické posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Koncerny sa vlani už pripravovali na seizmický prieskum morského dna, ktorý by určil ďalší vývoj. Ako nás vtedy informoval hovorca OMV Robert Lechner, po ukončení seizmického prieskumu môže trvať približne dva roky, kým špecialisti spracujú, zanalyzujú a interpretujú získané dáta.

V polovici minulého leta však rakúska spoločnosť OMV, ako aj koncern Marathon Oil oznámili, že od ťažby ropy v Jadrane ustupujú. V oficiálnom stanovisku uviedli, že ich k tomu viedli ekonomické dôvody. Cena ropy totiž klesla.

Okrem toho sa ako problém ukázala právna neistota okolo vytýčených hraníc medzi Chorvátskom a Čiernou Horou. V súčasnosti už má záujem ťažiť v Jadrane len talianska spoločnosť ENI.

Projekt zdvihol vlnu nepokojov

Predstava ropných veží na chorvátskom pobreží len pár kilometrov od vyhľadávaných pláží pri Dubrovníku a národných parkov Kornati a Mljet pobúrila nielen miestnych obyvateľov a ochranárov. Proti realizácii projektu sa postavili ľudia na celom svete, vznikla aj petícia.

Možno si ešte spomeniete na vášnivé diskusie, ktoré vyvolali naše články o ťažbe čierneho zlata v Chorvátsku, či rozhovor s chorvátskym ekológom a najhlasnejším odporcom ťažby ropy v Jadrane Vjeranom Pirsičom. Slovenský Greenpeace spustil kvôli tomu kampaň Nechceme dovolenkovať doma.

Uvalili naň moratórium

Možno aj to prispelo k tomu, že koncerny sa váhali pustiť do drahých prieskumov, ak ku ťažbe nakoniec nikdy nedôjde. Konečné podpísanie kontraktov sa tak počas posledného roka stále odsúvalo a v súčasnosti naň vláda stanovilo moratórium, čo je akýsi odklad.

„Moratórium na vŕtanie v Jadrane je absolútne minimum, ktoré by v súčasnosti nemal nikto prekročiť. Samozrejme, ak nehovoríme o tom, že projekt je potrebné natrvalo zrušiť,“ uvádza na stránke SOS za Jadran Zoran Tomić z chorvátskej pobočky Greenpeace.

TOP destinácia pre Slovákov

Vlani podľa Chorvátskej turistickej kancelárie strávilo v Chorvátsku dovolenku viac ako 402-tisíc Slovákov, ktorí využili individuálnu dopravu.

Tohtoročné čísla dovolenkárov, ktorí sa rozhodnú oddychovať v Chorvátsku, zrejme zlomia doterajšie rekordy. Aj vplyvom teroristických útokov či utečeneckej krízy menil svoje dovolenkové chute každý desiaty Slovák.

David Srba zo spoločnosti Avander.eu, ktorá prevádzkuje v Chorvátsku 11 000 súkromných privátov, potvrdil, že pre Chorvátsko to bude silná sezóna. S rezervovaním privátov ľudia začínajú celkovo o dva mesiace skôr ako po minulé roky, pričom vo februári zaznamenali až o 70 percent viac rezervácií ako rok predtým.

zdroj: aktuality.sk