Rozhnevaní učitelia zahodili zábrany, Slovákom ukazujú pravdu: Toto sú naše výplatné pásky!

Rozhnevaní učitelia zahodili zábrany, Slovákom ukazujú pravdu: Toto sú naše výplatné pásky!

BRATISLAVA – A je to vonku. Učitelia po prvý raz zverejnili svoje výplatné pásky. Slovenskom momentálne hýbe štrajk v školstve a požiadavky učiteľov vyvolali v spoločnosti búrlivé reakcie. Veľa kritikov tvrdí, že učitelia majú nadštandardné platy. Po prezretí si týchto pások sa konečne zbúra mýtus, že ich platy sú nadpriemerné!

Každý o nich diskutuje, ale v skutočnosti o nich nikto nič nevie. Reč je o učiteľských platoch. Ministerstvo tvrdí, že priemerný plat je v školstve je 997 eur v hrubom. To by znamenalo, že ich plat je oproti priemernému platu až 116 %. Na prvý pohľad je táto suma naozaj vysoká, no v realite má iba malú oporu. Veľkej väčšine učiteľov však tisíc eur na účet nepríde.

Ako je možné vidieť z priloženej štatistiky, Slovensko je posledné! Za rok 2013 bol zárobok slovenského učiteľa iba 11 116 dolárov, čo je suverénne najmenej z krajín OECD.

Fotogaléria

zdroj: topky.sk

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9 alarmujúcich faktov o školstve, ktoré musí vidieť každý rodič!

Učitelia rozhýbali Slovensko: 9 alarmujúcich faktov o školstve, ktoré musí vidieť každý rodič!

BRATISLAVA – Na Slovensku sa konečne stáva veľkou témou školstvo. Včerajšia demonštrácia v Bratislave a neobmedzený štrajk vyvolali medzi Slovákmi búrlivé reakcie. To, že učitelia bojujú o dôstojný plat a postavenie svedčí aj 9 alarmujúcich faktov, ktoré zostavili analytici. Tie by mal vidieť, každý rodič.

Deväť alarmujúcich faktov o našom školstve zostavila kampaň A dosť!, ktorá sa skladá z odborníkov na školstvo. Ide o nestranícku občiansku iniciatívu zaoberajúcu sa vzdelávaním v jeho rôznych podobách.

1. V kvalite vedomostí detí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii a na chvoste vyspelých štátov.

Medzinárodná štúdia OECD PISA zisťuje vedomosti a zručnosti 15-ročných žiakov v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Robí sa od roku 2000 každé tri roky, Slovensko sa na nej zúčastňuje od roku 2003.

Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD: z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23. – 29. mieste v matematike, na 28. – 31. mieste v prírodných vedách. Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach.

Napríklad v testovaní čitateľskej gramotnosti OECD PISA 2012 dosiahli slovenskí žiaci 463 bodov a sú pod priemerom OECD, ktorý je 501 bodov. Slovenská republika sa nachádza na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie.

2. Naše deti nie sú v školách šťastné. V celosvetovom hodnotení patria slovenské školy do trojice najmenej obľúbených.

Prieskum OECD PISA 2012 zisťoval, ako rady chodia deti do školy. V hodnotení obľúbenosti sa naše školy umiestnili predposlednom (25.) mieste z 26 krajín Európskej únie a na treťom mieste od konca zo všetkých 64 sledovaných krajín.

(Údaj odráža percento študentov, ktorí „súhlasia“ alebo „rozhodne súhlasia“ s tvrdením: Cítim sa šťastný/á v škole. Krajiny a ekonomiky boli zoradené od najviac po najmenej obľúbené podľa percenta študentov, ktorí uvádzajú, že sú v škole šťastní.)

3. Dlhodobo investujeme do vzdelávania a budúcnosti našich detí najmenej financií spomedzi vyspelých krajín.

Podľa údajov OECD investujeme do vzdelávania našich detí najmenšiu časť HDP. Podľa posledného prieskumu v roku 2011 to bolo iba 4,37 %. Pre porovnanie: krajiny OECD investujú do vzdelávania v priemere 6,07 %. Sme tak na poslednom mieste spomedzi 33 krajín OECD.
Slovenské výdavky na žiaka patria medzi najnižšie. V roku 2010 vynakladalo Slovensko na jedného žiaka vo veku od 6 do 15 rokov spolu približne 53 tisíc USD, čo bolo spolu s Čile, Maďarskom, Tureckom a Mexikom najmenej v OECD.

Napriek zlepšeniu vo vybavení škôl učebnými zdrojmi sme podľa hodnotenia riaditeľov druhí najhorší spomedzi krajín OECD (pred Mexikom).

4. V porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti a tento stav sa ďalej zhoršuje.

Spomedzi všetkých 33 krajín OECD má u nás nepriaznivé sociálne zázemie žiakov najvýraznejší vplyv na ich vzdelávacie výsledky. Na Slovensku viac než inde platí, že ak je dieťa z chudobnej rodiny, nemá šancu získať potrebné vzdelanie.

Už v roku 2003 dosahovali naši žiaci zo slabšieho sociálneho prostredia horšie výsledky, než by mali vzhľadom na svoj sociálny status. Ich zaostávanie sa v roku 2012 ešte prehĺbilo.

5. Najmenej si ceníme prácu učiteľov. Ich platy v porovnaní s inými absolventmi vysokých škôl sú len polovičné, čo je najmenej spomedzi krajín vyspelého sveta.

V porovnaní platov učiteľov s platmi iných absolventov vysokých škôl (VŠ) sme na poslednom, 30. mieste spomedzi analyzovaných krajín OECD, keď u nás učitelia zarábajú až o 55 % menej ako iní absolventi VŠ. Učitelia vo vyspelých krajinách sveta zarábajú len o 15 % menej než absolventi ostatných VŠ.

6. Dramaticky sa zvyšuje počet žiakov, ktorých náš vzdelávací systém nevie pripraviť na život a dať im šancu na úspech v zamestnaní.

Zvyšuje sa počet žiakov, ktorí dosahujú v testoch z matematiky také slabé výsledky, že im hrozia vážne problémy s pracovným uplatnením a znižuje sa ich šanca uspieť v živote. Podľa výsledkov PISA 2012 sa to dotýka 27 % žiakov a podľa odhadu sa za 25 rokov tento stav takmer zdvojnásobil.

7. Naše univerzity patria k najslabším. Do zahraničia odchádza študovať päťkrát viac maturantov a vysokoškolákov ako z okolitých krajín.

Podľa údajov OECD z roku 2012 odchádza zo Slovenska študovať do zahraničia každý siedmy študent.

V TOP 5 renomovaných rankingových rebríčkoch (QS World University Rankings, Times Higher Education World University Rankings) sa do 700. miesta medzi najlepšími univerzitami sveta pravidelne umiestňuje iba jedna slovenská univerzita (Univerzita Komenského) a do 800. miesta len dve (Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita).

8. Výdavky na výskum a vývoj sú dlhodobo zahanbujúce a predstavujú len jednu tretinu priemeru krajín OECD.

Výdavky na výskum a vývoj v Slovenskej republike sa v období rokov 2000 až 2013 síce zvýšili, ale iba z 0,64 % HDP na 0,83 % HDP. Sú to stále piate najnižšie výdavky v porovnaní s ostatnými sledovanými krajinami OECD. V roku 2013 bol priemer OECD na úrovni 2,36 % HDP. Navýšenie medzi rokom 2007 (0,45 % HDP) a rokom 2013 (0,83 % HDP) predstavujú prakticky len investície do výskumnej infraštruktúry zo zdrojov Európskej únie (OP Výskum a vývoj).

9. Vzdelávanie je na Slovensku dlhodobo na okraji politického záujmu.

Rezort školstva trpí nekoncepčnosťou riadenia. V jeho čele sa príliš často striedajú ministri z rôznych strán a zoskupení, pričom každý prichádza s vlastnými predstavami a reformami. Za 25 rokov sa v kresle ministra vystriedalo až 17 ministrov z 10 politických strán a hnutí. Desať z nich zotrvalo v úrade menej ako rok.

zdroj: topky.sk

K štrajku učiteľov sa pridáva ďalší škandál v školstve.

K štrajku učiteľov sa pridáva ďalší škandál v školstve.

Minister Juraj Draxler (40) musí vysvetľovať miliónovú dotáciu pre Vysokú školu Danubius (VŠD) v Sládkovičove. Kuriózne je, že len pred časom jej odobral možnosť udeľovať doktorandské tituly, ale na druhej strane neváhal škole odklepnúť 4,4 milióna eur.

Na spornú dotáciu upozornila Veronika Remišová, líderka kandidátky Obyčajných ľudí. Pripomenula, že podľa hodnotení ratingovej agentúry skončila Vysoká škola Danubius ako najhoršia z pohľadu hodnotenia odbornosti. V roku 2015 minister Draxler škole odňal možnosť udeľovať doktorandské tituly. „To mu však nebránilo v tom, aby tejto súkromnej vysokej škole o pár týždňov neskôr ministerstvo z výzvy Mobilizácia excelentných výskumných tímov udelilo eurofondovú dotáciu v hodnote 4,4 milióna eur,“ tvrdí Remišová.

Sládkovičovo: Škola dostala dotáciu z eurofondov.

Sládkovičovo: Škola dostala dotáciu z eurofondov.

Na celý prípad zareagoval aj minister školstva. „Juraj Draxler preverí poskytnutie nenávratného finančného prís­pevku Vysokej škole Danubius v Sládkovičove, ktorý získala prostredníctvom Výs­kumnej agentúry a o výsledkoch zistenia bude verejnosť informovať. Začiatkom budúceho týždňa je naplánovaná zo strany VA na VŠ Danubius v zmysle vnútorných predpisov VA a plánov kontrola na mieste,“ uviedli z ministerstva.

Zmluva medzi ministerstvom a školou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nadobudla účinnosť 10. novembra 2015. „V ten istý deň podpísala vysoká škola zmluvu na dodávku IT infraštruktúry s firmou CellQoS z Trnavy. Na verejné obstarávanie minula celú túto eurofondovú dotáciu,“ povedala Remišová. Väčšinovým vlastníkom spoločnosti CellQos z Trnavy je podľa zápisnice z valného zhromaždenia známy trnavský podnikateľ Vladimír Poór so synom. So školou sa nám do uzávierky skontaktovať nepodarilo.

Body školy za vedeckú prácu

Fakulta sociálnych štúdií VŠD…………………………………….0 bodov

Fakulta verejnej politiky a verejnej správy VŠD…………….1 bod

Fakulta práva J. Jesenského VŠD……………………………….6 bodov

Poznámka: Maximum bodov je 100

Zdroj: Akademická rankingová a ratingová agentúra

zdroj: cas.sk

Učitelia sa nedohodli s ministrom, od pondelka idú štrajkovať. Minimálne desať tisíc učiteľov zo 600 škôl vstúpi do ostrého štrajku.

Učitelia sa nedohodli s ministrom, od pondelka idú štrajkovať. Minimálne desať tisíc učiteľov zo 600 škôl vstúpi do ostrého štrajku.

Minister školstvo Juraj Draxler označil požiadavky iniciatívy učiteľov za ultimatívne, čo oni samotní odmietajú. Na problémy upozorňujú od roku 2011.
Plánovaný ostrý štrajk učiteľov, ktorý má odštartovať v pondelok, dnes mohlo zvrátiť stretnutie na pôde ministerstva školstva. Minister Juraj Draxler si sadol za spoločný stôl s predstaviteľmi iniciatívy. Žiadny posun však nenastal.

„Mne záleží na tom, aby sa ani jedna škola v pondelok nezatvorila,“ uviedol po stretnutí Draxler.

Dodal však, že s požiadavkami ultimatívneho charakteru nevie pracovať a do volieb môže pripraviť len návrhy riešení. Učiteľom to však nestačí.

Od pondelka štrajk

Do pondelka sa tak s veľkou pravdepodobnosťou už nič nezmení a minimálne desať tisíc učiteľov zo 600 škôl vstúpi do ostrého štrajku.

Koľko škôl by pre protest mohlo zostať zatvorených, členovia iniciatívy zatiaľ nevedia povedať. Isté však je, že počty zapojených sa ešte môžu zvyšovať, registrácia je stále otvorená.

Minister učiteľov vyzval, aby zvážili ďalšie kroky. Hoci člen iniciatívy Vladimír Crmoman ešte pripustil, že štrajk je možné zvrátiť, veľkú šancu po rokovaní na ministerstve tomu nedáva.

„Z nášho pohľadu nedošlo k žiadnej zmene. Situácia je vážna, počet zapojených učiteľov narastá a veríme, že do pondelka sa ešte zvýši,“ uviedol Crmoman.

„Je v záujme každého rodiča, aby jeho dieťa dostalo čo najlepšie vzdelanie. Pokiaľ chceme, aby sa táto krajina nejakým spôsobom posunula dopredu, tak bez fungujúceho školstva to jednoducho nie je možné. Preto plne podporujem štrajk a požiadavky, ktoré sú obsiahnuté v tomto štrajku učiteľov a držím im palce,“ hovorí herec Richard Stanke na videovizitke Iniciatívy slovenskej učiteľov, ktorá stojí za štrajkom.

Odštartujú demonštráciou

Štrajk odštartuje v pondelok doobeda demonštráciou na Námestí Slobody v Bratislave. Ani počas ďalších dní neplánujú učitelia vysedávať doma. Podľa člena iniciatívy Branislava Kočana, sa plánujú zapojiť napríklad do aktivít neziskových organizácii.

Štrajk zasiahne státisíce detí. Podľa Kočana je škoda každého dňa, kedy nebudú sedieť v školskej lavici. Ale ako hovorí, učitelia už vyčerpali všetky formy, ako upozorniť vládu na nedostatočné ohodnotenie učiteľov. Odmieta, že ide o ultimatívne požiadavky, keďže ich presadzujú od roku 2011.

„Nevidíme v súčasnej situácii žiadne iné riešenie, ako siahnuť k tým najkrajnejším a najtvrdším nátlakovým akciám, aby sa niečo zmenilo,“ uviedol Kočan.

Iniciatíva žiada navýšenie platov učiteľov, dofinancovanie školstva a riešenie kreditového systému.

zdroj: aktuality.sk

Američania začínajú s ropnými vrtmi, východniari protestujú.

Američania začínajú s ropnými vrtmi, východniari protestujú.

Ťažobná spoločnosť doteraz investovala do prieskumu 18 miliónov eur, ďalších 4,5 milióna eur chce dať na prieskumné vrty. Obyvatelia dotknutých obcí a severovýchode Slovenska zorganizovali proti aktivitám protestný míting.

PREŠOV. Ťažobná spoločnosť Alpine Oil and Gas, s. r. o. (AOG) začína v tomto období v troch obciach na severovýchode Slovenska s prieskumnými vrtmi, ktorých cieľom je overiť prítomnosť a˙potenciál prírodných ložísk ropy alebo zemného plynu.

Voči tomuto zámeru protestujú obyvatelia dotknutých obcí, ktorí v utorok v Prešove zorganizovali za účasti vyše stovky obyvateľov a aktivistov protestný míting.

Spoločnosť plánuje v˙katastrálnom území obcí Smilno (okres Bardejov), Krivá Oľka (okr. Medzilaborce) a˙Ruská Poruba (okr. Humenné) realizovať tri vrty do hĺbky 1 200 až 1 500 metrov.

Spoločnosť do týchto vrtov v tomto roku plánuje investovať približne 4,5 mil. eur.

„Prvý vrt by sa mal začať hĺbiť už v˙priebehu nasledujúcich týždňov, ďalšie naň budú nadväzovať, keďže ich bude vykonávať rovnaká vrtná súprava,“ informoval na tlačovej besede prezident spoločnosti AOG Michael P. Lewis.

Ako ďalej dodal, AOG realizuje prieskum prítomnosti ropy a zemného plynu v regióne severovýchodného Slovenska už od roku 2006, kedy získala licencie na prieskumné územie.

Odvtedy ich dvakrát predĺžila a ich platnosť skončí v lete 2016.

Doteraz investovali 18 miliónov

Doteraz do prieskumu spoločne s partnermi, rumunskou štátnou spoločnosťou Romgaz a britskou spoločnosťou JKX, investovala AOG asi 18 mil. eur.

Počas desiatich rokov vykonávala spoločnosť geofyzikálny prieskum bez nutnosti vŕtania. V˙období rokov 2008 až 2011 realizovala rozsiahle seizmické meranie na území dlhom asi 700 kilometrov.

V roku 2012 bolo realizované gravimetrické letecké meranie a podrobnejšie boli preskúmané štyri oblasti, kde sa javili najlepšie štruktúry, v ktorých zisťovali z hornín prítomnosť ropy.

„Teraz sme v záverečnej fáze a naše predpoklady musíme potvrdiť vrtmi,“ vysvetlil oblastný riaditeľ spoločnosti Stanislav Benada.

Protestný míting

Proti vrtom sa ale postavili obyvatelia dotknutých obcí a majitelia pozemkov v daných obciach. Svoju nespokojnosť prišla vyjadriť vyše stovka z nich na protestný míting do Prešova, kde AOG prezentovala svoje aktivity v najbližšom období.

S transparentmi pritom hlučne protestovali proti zámerom spoločnosti a snažili sa konfrontovať jej predstaviteľov, ktorí pri odchode využili aj služby bezpečnostnej služby.

Člen petičného výboru a predseda dozornej rady urbariátu v Ruskej Porube Ladislav Andrejco uviedol, že ľudia sa obávajú znečistenia vody škodlivými látkami, najmä chrómom, takisto straty vody a znečistenia pôdy.

„Tieto riziká sú veľmi reálne, pričom sa opierame o štúdie odborníkov na danú problematiku z oblasti geológie,“ uviedol Andrejco s tým, že ľudia dlhé roky vôbec netušili, že na danom území realizuje ťažobná spoločnosť svoju činnosť.

Zástupcovia americkej spoločnosti Alpine Oil and Gas. Zľava manažér pre Slovensko Stanislav Benada, generálny riaditeľ Michael P. Lewis, inžinier L. Ron Crow a projektový manažér a geológ Maciej Karabin.

Padli aj trestné oznámenia, spísali petície

Podali aj dve trestné oznámenia s podozrením na porušenie zákona pri výrube drevín v Oľke a za prípravné práce napriek nevykonateľnosti predbežného opatrenia v Ruskej Porube dva dni pred Vianocami.

Ľudia proti aktivitám spísali aj miestne petície. V Ruskej Porube ju podpísalo 163 ľudí, čo je väčšina obce. Petície boli tiež v Smilne a Oľke. V ostatných dotknutých obciach Závada, Ruská Kajňa, Pakostov boli prijaté uznesenia poslancov obecných zastupiteľstiev proti ťažbe ropy.

Obyvatelia tiež adresovali list predsedovi vlády aj prezidentovi, odpovede z oboch úradov zatiaľ nedostali.

„Preto sme sa rozhodli, že im budeme posielať každý týždeň ten istý list,“ dodal Andrejco.

Firma riziká popiera

Podľa zástupcov AOG sú ale všetky činnosti spoločnosti bezpečné a riešené s ohľadom na životné prostredie.

Doterajšie činnosti majú byť kontrolované a koordinované Banským úradom a˙ministerstvom životného prostredia.

„Ide o veľmi bezpečnú technológiu. Vždy dbáme o˙to, aby sme maximálne ochránili podzemné vody, ich kontaminácia nehrozí,“ uviedol výkonný riaditeľ a˙hlavný inžinier spoločnosti L. Ron Crow.

Podotkol, že každý rok sa na Slovensku a˙tiež v˙Poľsku touto technológiou vŕtajú desiatky hlbokých vrtov nielen na ropu, zemný plyn, ale aj na termálne alebo geotermálne vody.

Ako dodal prezident AOG v˙prípade, že by bol prieskum úspešný, Slovensko by získalo nový a relatívne ekologický zdroj energie.

„Zvlášť zemný plyn vedie k˙dramatickému znižovaniu emisií oxidu uhličitého pri spaľovaní namiesto uhlia. Ložiská ropy zasa môžu výrazne zvýšiť ekologickú bezpečnosť Slovenska, pretože surovina bude ťažená na jeho území,“ uviedol Lewis.

Dodal, že vlastníci pozemkov a obce pritom dostávajú už vo fáze prieskumu poplatky vo výške niekoľko tisíc eur. Doteraz mala spoločnosť AOG zaplatiť na poplatkoch celkom vyše 4,6 mil. eur, z˙čoho prijala obec Smilno 17 803 eur, Ruská Poruba 15˙316 eur a Krivá Oľka 39˙992 eur.

Starosta o poplatkoch nevie

Starosta obce Ruská Poruba Demeter Ferko, ktorý vedie obec päť rokov, ale o žiadnych prijatých poplatkoch nevie.

Nevylúčil, že môžu byť skryté v príspevkoch z envirofondu, z ktorého ale dostala obec v posledných dvoch rokoch len zhruba po tisíc eur. „Také sumy, o akých je reč, sme ale v období môjho starostovania určite nedostali,“ odpovedal Ferko na otázku s tým, že aj tamojšie obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie a vyjadrilo nesúhlas s vrtmi.

Protest prišli podporiť aj členovia Lesoochranárskeho združenia VLK, ktoré sa problémom ťažby ropy dlhodobo zaoberá. Jeho náčelník Juraj Lukáč uviedol, že protest je výsledkom toho, že developeri nezačali prípravu ťažby jednaním s občanmi.

„To je ešte väčšia chyba ako environmentálne ohrozenie územia,“ uviedol.

Dodal, že jediným potenciálom severovýchodu Slovenska je turistický potenciál, s ktorým ale ropné veže nie sú v súlade. „To všetko bolo potrebné riešiť predtým, ako sa vybavovali povolenia na ťažbu. Následné stretnutia z pozície sily už nemajú nikdy dobrý výsledok,“ povedal Lukáč.

zdroj: presov.korzar.sme.sk

Ústava Slovenskej republiky hovorí:

Čl. 4
Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Šiesty oddiel
PRÁVO NA OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

Čl. 44
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.