Lajčák prehral. Bezpečnostná rada nechce za šéfa OSN Slováka

Bezpečnostná rada OSN sa dnes jednohlasne dohodla na osobe nového generálneho tajomníka OSN.

Niekdajší portugalský premiér a bývalý vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres vyšiel ako favorit zo šiestich kôl neoficiálneho hlasovania o kandidátoch. V New Yorku to dnes oznámil ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin, obklopený veľvyslancami zvyšných 14 členských krajín BR OSN.

Podľa Čurkina je nepravdepodobné, že by jeho voľbu niektorý z členov BR OSN vetoval, informovala tlačová agentúra DPA.

Guterres zvíťazil vo všetkých šiestich neoficiálnych hlasovaniach. V dnešnom šiestom kole, v ktorom piati stáli členovia BR OSN hlasovali s inak sfarbenými hlasovacími lístkami, dostal 13 hlasov „za“, žiaden hlas „proti“ a dva hlasy „nevyjadrujem sa“.

Bezpečnostná rada bude rokovať aj vo štvrtok

Čurkin povedal, že sa BR OSN zíde vo štvrtok dopoludnia, aby oficiálne Guterresa schválila a odporučila jeho kandidatúru 193-člennému Valnému zhromaždeniu OSN, ktoré by malo túto voľbu hlasovaním potvrdiť.

„Bola dosiahnutá dohoda. Členova BR OSN ma zvolia za nového generálneho tajomníka OSN. Som poctený a šťastný,“ reagoval Guterres na Twitteri.

Veľmoci v BR OSN sa dohodli, že zajtra budú o ňom hlasovať aklaárciou – bude jediný, o kom budú hlasovať. To znamená, že Rusko a USA sa na ňom zhodli, a ako skôr povedal expert Richard Gowan pre RTVS – ,vyobchodovali ho medzi sebou‘, uviedla reportérka Alena Taranová.

Lajčák mal dostať 13 podporných hlasov

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nebude generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov. Podľa zákulisných správ získal 7 hlasov pozitívnych hlasov, 6 bolo proti a 2 veta od stálych členov BR. Dohromady hlasovalo 15 členov hlasovalo – teda proti 6 + 2.

Za ním sa umiestnil Srb Juk Jeremić, ten však dostal o veto naviac. Za nimi nasledovala Bulharka, šéfka UNESCO Irina Boková so siedmimi pozitívnymi, siedmimi negatívnymi hlasmi a jedným bez názoru.

Za nimi za ďalej umiestnila expremiérka Nového Zélandu Helen Clark (6–8–1), argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorra (5–7–3), slovinský expremiér Danilo Turk (5–8–2).

S rovnakým počtom hlasov skončila aj eurokomisárka pre rozpočet a druhá Bulharka, ktorá do boja vstúpila iba minulý týždeň, Kristalina Georgieva.

Macedónsky diplomat Srgjan Kerim bol predposledný s výsledkom päť pozitívnych, deväť negatívnych hlasov a jeden hlas bez názoru. Posledná skončila Moldavka Natalia Gherman (3–11–1).

Kto je budúci šéf OSN?

António Guterres nie je na pôde OSN žiadny nováčik – v roku 2005 ho valné zhromaždenie zvolilo za v poradí desiateho Vysokého komisára pre utečencov. Vo funkcii pôsobil až do minulého roka. Riadil reformu tejto organizácie, aby dokázala reagovať na najväčšie povojnové krízy.

Guterres pred pôsobením v mierovej organizácii strávil viac ako 20 rokov vo vláde a verejnej správe. Od roku 1995 do roku 2002 riadil portugalskú vládu z kresla premiéra. Na prelome milénií krátko predsedal zasadnutiu Európskej rady. Na národnej úrovni v roku 1991 založil portugalskú radu pre utečencov.

zdroj: aktuality.sk

Čo predchádzalo ruskej vojenskej intervencii v Sýrii

Čo predchádzalo ruskej vojenskej intervencii v Sýrii

Rusko podľa očakávania začalo vojenskú intervenciu v Sýrii. Tomuto kroku nasvedčovali špekulácie posledných týždňov. Ako sa operácie vyvinú postupom času, je nejasné. Rusko tvrdí, že ide len o letecké útoky a neplánuje pozemné operácie. K situácii tiež prispel fakt, že sýrska armáda už nie je schopná ubrániť celú krajinu a požiadala Rusko o pomoc. Poďme sa ale pozrieť na udalosti, ktoré tomu predchádzali.

Rusi sa posledné týždne snažili presadiť medzinárodnú koalíciu na boj proti Islamskému štátu. A tak týždeň pred Valným zhromaždením OSN urobil Putin niekoľko návštev a telefonátov. Prvou zaujímavou návštevou bola návšteva tureckého premiéra Recepa Erdogana v Moskve, kde sa zúčastnil otvorenia obrovskej mešity. Erdogan pred stretnutím tvrdil, že sýrsky prezident Bashar Asad môže byť súčasťou prechodného vládnutia v Sýrii. O deň neskôr turecký premiér Ahmet Davutoglu vyhlásil, že Turecko počíta s odchodom Asada, ktorý nemôže byť súčasťou krajiny. Rovnaký krok ako Turci urobilo tiež Francúzsko.

Do Moskvy potom zavítal izraelský premiér Benjamin Netanjahu spolu s armádnymi generálmi. Hoci nie je jasné, o čom presne s Putinom rokoval (nikdy sa nedozvieme pravdu), Izrael verejne vyjadroval obavy, že ruské zbrane, ktoré sú dodávané sýrskej vláde, skončia v rukách Hizballáhu alebo Iránu. Putin mu sľúbil, že sa tak určite nestane. O týždeň neskôr ale izraelská armáda zaútočila na sýrsky armádny konvoj. Útok odôvodnila ako odvetu za cezhraničný útok zo sýrskej strany Golanských výšin.

Okrem toho izraelskí činitelia vyhlásili, že za žiadnu cenu nedovolia, aby sa u izraelskej hranice pohybovali iránske vojská. Podľa denníka Haaretz sa Putin rozhodol Izraelu „pristrihnúť krídla v sýrskom vzdušnom priestore“ a v New Yorku s americkým prezidentom Obamom vyjadril svoje obavy týkajúce izraelských útokov na Sýriu.

Ruský prezident Vladimír Putin tiež volal saúdskému kráľovi. Podľa oficiálneho vyhlásenia si obidve strany vymenili názory na „regionálnu bezpečnosť v súvislosti s nájdením spôsobov pre vyriešenie konfliktu v Sýrii.“ Konverzácia asi moc úspešná nebola, Saudská Arábia totiž na Valnom zhromaždení OSN vyhlásila, že Asad bude musieť z čela Sýria odísť alebo jeho odchod „nastane silou.“

Absolútny nesúlad bolo poznať pri prejavoch na Valnom zhromaždení OSN. Francúzsky prezident Francois Hollande počas svojho prejavu označil sýrskeho prezidenta za zločinca, ktorý nemôže hrať rolu v budúcnosti krajiny. Podobný názor oznámil aj americký prezident Obama a následne aj Veľká Británia. Všetci sa zhodli, že je potrebné vytvoriť medzinárodnú alianciu na boj proti Islamskému štátu, lenže hlavným problémom sa stal osud sýrskeho prezidenta Bashara Asada. Rusko teda pre svoju alianciu nezískalo žiadnu podporu a začalo upozorňovať, že akékoľvek iné letecké útoky v Sýrii porušujú medzinárodné zákony. Rusi si navyše sťažovali, že USA nechcú dať na sankčný zoznam členov Islamského štátu.

Ešte než ale ruský prezident Vladimír Putin navrhol zákon umožňujúci využiť ruských vojakov v zahraničí, ktorý bol jednostranne schválený, štúdie Amerického Kongresu ukázali, že Spojené štáty urobili minimum preto, aby na stranu Islamského štátu neodišlo bojovať 250 Američanov. Američania navyše oznámili, že zastavujú svoj program pre výcvik sýrskych „moderátných rebelov,“ ktorý bol podľa nich obrovským zlyhaním.

Vzľadom k týmto všetkým okolnostiam je teda logické, že Rusko muselo začať konať alebo byť potichu. Po schválení ruského zákona pre využitie vojakov v zahraničí Putin tiež potvrdil vznik centra pre koordináciu informácií so sídlom v Bagdade. Jeho členmi bude Sýria, Irán, Irak a Rusko. Putin tiež povedal, že sa do koalície môžu pridať ďalšie štáty.

Prvý ruský útok nastal v oblasti mesta Homs. Podľa Ruského Ministerstva obrany ruskej stíhačky bombardovali vojenské vybavenie, komunikačné centrá, vozidlá, palivo a muníciu patriace Islamskému štátu. Niektoré médiá začali ruské tvrdenie spochybňovať slovami, že v tejto oblasti Islamský štát nepôsobí. Putin ale sám niekoľkokrát naznačil, že v tzv. Sýrskej opozícii nie je žiadny rozdiel, pretože všetci sú extrémisti.

Aké bude mať ruská vojenská intervencia dopady, ešte len uvidíme. Rusko údajne americkým stíhačkám oznámilo, aby nevstupovali do sýrskeho vzdušného priestoru. Sú tiež správy, že Spojené štáty požiadali štáty pri Kaspickom mori, aby nepúšťali ruské stíhačky. Je tiež celkom možné, že niektoré elementy v USA budú volať po útoku na Rusov prostredníctvom bojovníkov v Sýrii.

zdroj: wertyzreport.com

Vladimír Putin na zasadaní OSN: Nie je ďalej možné trpieť stav, ktorý vo svete nastal.

Vladimír Putin na zasadaní OSN: Nie je ďalej možné trpieť stav, ktorý vo svete nastal.

Tento aktuálny stav je viac než nebezpečný, a preto je za tejto situácie pokrytecké a nezodpovedné vystupovať s hlasitými prehláseniami o hrozbe medzinárodného terorizmu a zatvárať pritom oči pred kanálmi, cez ktoré sú teroristi financovaní a podporovaní a to aj vďaka obchodu s drogami, nelegálnemu predaju ropy a zbraní .. povedal Vladimír Putin.
[clear]

Zaujímavý prejav Vladimira Putina na 70. zasadaní VZ OSN 28.09.2015