Vážení súdruhovia Fico, Kaliňák, Richter a členovia mafinsmer ..

Vážení súdruhovia Fico, Kaliňák, Richter a členovia mafinsmer ..

Zvolebnieva sa. Bojuje sa o každého voliča, SMER začal štedrým zvýšením dôchodkov a jeden z nich mu za to ďakuje v otvorenom liste. Na svojom facebookovom profile dôchodca zverejnil nasledovný otvorený list:

Otvorený list

Vážení súdruhovia FICO, Kaliňák, Richter a členovia MAFINSMER

Dovoľte mi vyjadriť vám nekonečnú vďaku za tohoročné zvýšeniu dôchodku o závratnú sumu 0,92 € a umožnili mi tak kúpiť si raz do mesiaca o takmer celý jeden peceň chleba. Slzy sa mi tlačia do očí od dojatia nad toľkou štedrosťou.

Budem na vás myslieť v marcových voľbách. Ako šľachetne pristupujete ku nám občanom, čo za 56 rokov práce, platenia daní a poistného poberajú zaslúžený starobno-vdovecký dôchodok skoro 500 €. Možno nájdem aj starobínec, kde ma pritúlia bez toho, aby na mňa museli doplácať moje deti a vnuci.

PS.
Vôbec nezávidím novým dôchodcom, čo poberajú o pár sto viac, len by som rád vedel, aké dôchodky sa ujdú raz vám, keď príde váš čas. Pardon, zabudol som, že vy už o starobu vašu a generácií vašich potomkov máte už dávno postarané.

S úctou
77 ročný imobilný dôchodca a vdovec, Jozef Kozaňák, Šaľa

Blog Jozefa Kozaňáka, Facebook

Jožo Ráž rázne prehovoril o utečencoch a islame. Verím Rusku, nie USA, priznal.

Jožo Ráž rázne prehovoril o utečencoch a islame. Verím Rusku, nie USA, priznal.

Humanitu prejaviť musíme, ale my, na rozdiel od západných koloniálnych mocností, utečencom nič nedlžíme. Proti islamu nič nemám, ale nemôžeme moslimov prijímať bez rozdielu, myslí si slovenská hudobná legenda a spevák skupiny Elán Jožo Ráž.

Situácia okolo Sýrie a utečencov je podľa speváka veľmi citlivá téma. V názoroch sa vraj v tomto smere zhoduje s premiérom Robertom Ficom. „Humanita áno, ale prijímať všetkých moslimov bez rozdielu je nerozumné a nebezpečné. Je rozdiel medzi nami a západnými mocnosťami, ktoré kolonializovaly a ničili národy, ktoré si teraz za to vyberajú svoju daň, čo je v podstate spravodlivé. Oni im to dlhujú, my nie, „uviedol Ráž v rozhovore pre slovenský magazín Nový Čas Nedeľa.

Keď vidí chudáka, vraj mu pomôže. „Ale nechcem, aby sa sem nahrnuli moslimovia, ktorí tu budú stavať mešity a budú mi rozkazovať. To nechcem. Nech si zostanú doma, nech sa im tam darí a tam im my môžeme pomáhať, „myslí si hudobník.

Proti islamu vraj ale nič nemá. Sám verí, že boh je len jeden, nehľadiac na to, ako mu ľudia hovoria. „Moslimské náboženstvo mi absolútne nerobí problém a je to učenie, ktoré má logiku, rovnako ako to kresťanské. Náboženstvo celkovo v histórii dalo veľa dobrého i zlého. Ale ako vždy išlo hlavne o prachy a o moc, „varuje frontman Elánu.

„My máme dosť starostí sami so sebou. Aby som to zhrnul, to, čo sa deje, nespeje k ničomu dobrému, preto žijem každú sekundu naplno, pretože neviem, dokedy to vydrží. Tak to držia Rusi, ja verím im, nie Američanom, „priznal spevák.

Za najsilnejšiu ale však považuje Čínu. „Je to najsilnejší národ, najsilnejšia ekonomika. Rozťahujú sa po celom svete a myslím, že tomu sa nedá zabrániť. Číňanov uznávam, vážim si ich pracovitosti a skromnosti, výsledky majú obrovské, ale tiež som radšej, keď sú doma, „dodáva Ráž s tým, že človek je rád, keď sa doma naozaj cíti ako doma a nie ako na návšteve.

„Nie sme na tom najlepšie, ale 90 percent ľudí tohto sveta sa nemá tak dobre ako my. Máme vodu, to je naše bohatstvo a to najdrahšie, čo na tomto svete už čoskoro nebude. Je mi ľúto, ale my neuživíme všetkých, „povzdychol si hudobník.

zdroj: zahranicni.eurozpravy.cz

Známy slovenský spisovateľ Jozef Banáš, ktorému písala Merkelová, sa rozhodol jej napísať necenzurovaný text v otvorenom liste.

Známy slovenský spisovateľ Jozef Banáš, ktorému písala Merkelová, sa rozhodol jej napísať necenzurovaný text v otvorenom liste.

Najprekladanejší slovenský spisovateľ, expolitik a diplomat Jozef Banáš napísal otvorený list nemeckej kancelárke Angele Merkelovej. Bola to práve ona, dnes asi najvplyvnejšia žena v Európe, ktorá ešte v roku 2011 napísala Banášovi, aby mu poďakovala za román Zóna nadšenia. Dnes, na sklonku roka 2015 sa však mnohé zmenilo, a list píše tentokrát Banáš Merkelovej.

Nejde však ani tak o poďakovanie, ako skôr o zamyslenie a rad otázok, ktoré trápia väčšinu Slovákov i Európanov a na ktoré majú plné právo sa nemeckej kancelárky opýtať. Či vôbec a ako Merkelová po doručení listu zareaguje, vás budeme informovať.

Znenie listu:

Milá pani spolková kancelárka Angela Merkelová,čas vianočný je časom stíšenia duší a premýšľania. Hrám sa v tomto čase s mojou vnučkou a premýšľam, kde bude o päť, desať rokov. V akej Európe bude žiť? Pri premýšľaní nad budúcnosťou Európy sa nedá nemyslieť aj na Vás. Ste najsilnejšia európska osobnosť, v ktorej rukách je do veľkej miery aj budúcnosť mojej vnučky. K osloveniu Vás ma inšpirovalo Vaše vystúpenie na nedávnom zjazde CDU. Osobne sa nepoznáme, ale som Jozef Banáš, ten slovenský spisovateľ, ktorému ste v máji 2011 poslali list, v ktorom mi ďakujete za román Zóna nadšenia (Jubelzone). Váš list ma úprimne potešil a mám ho odložený ako vzácny artefakt. Zóna nadšenia je príbeh nemeckého mladíka Thomasa a jeho slovenského priateľa Jozefa. Thomas a ja sme priateľmi dodnes, hoci naše priateľstvo bolo na tridsaťsedem rokov prerušené. Prerušilo ho opätovné stiahnutie železnej opony, ktoré nasledovalo po sovietskej invázii do vtedajšieho Československa. Obsadili nás nevítané vojská, ktoré boli v mojej i vo Vašej krajine proti vôli ich občanov.

Dnes je moja krajina bez cudzích vojsk. V tej, ktorej ste kancelárkou, je však ešte stále bezmála šesťdesiattisíc cudzích vojakov. Rozumel som dôvodu ich pobytu v čase, keď boli vo Vašej bývalej NDR sovietske vojská ako súčasť Varšavskej zmluvy. Dnes je Varšavská zmluva mŕtva, ale vojaci USA a Veľkej Británie u Vás naďalej sú. Prečo? Predpokladám, že poznáte slová, ktoré povedal prvý generálny tajomník NATO lord Baron Ismay, ktorými zdôvodnil pobyt cudzích vojsk v Nemecku: „To keep Americans in, the Russians out and the Germans down.“ (Držať Američanov vo vnútri, Rusov vonku a Nemcov dole.) Dnes sú už Rusi vonku, a tak logicky ostávajú len dva dôvody pobytu cudzích vojsk na nemeckom území, „držať Američanov vo vnútri a Nemcov dole“. Možno je aj iný dôvod pobytu Američanov u Vás, len nás, prosím, nepresviedčajte, že ním je ruská hrozba, ktorou nás neprestajne strašia médiá hlavného prúdu.

Milá pani Angela, začínam sa báť, že nás s Thomasom opäť rozdelí nová železná opona, do ktorej stavania európske krajiny svojou politikou vediete. Po páde komunizmu som mal ja, rovnako ako Vy pocit, že začíname budovať novú Európu bez plotov. Vy nás však nútite ploty stavať, lebo nám chcete nanútiť nešťastníkov, ktorí opúšťajú svoje domovy. Chcete nám nanútiť migrantov kvótami. Viete nám povedať, ako to chcete spraviť? Máme azda postaviť koncentračné tábory, v ktorých budeme týchto ľudí proti ich vôli zadržiavať? Vy by ste ostali dobrovoľne v krajine, v ktorej dostanete podstatne nižšiu sociálnu podporu ako v Nemecku? Chcieť od slovenského dôchodcu, ktorý sa v zime rozhoduje, či si z tristo eur kúpi drevo, alebo pôjde s boľavými zubmi k lekárovi, aby sa staral o „utečencov“, ktorí k nám prichádzajú v značkových odevoch s kreditnými kartami, považujem za nehoráznosť. Vy nám takúto nehoráznosť nanucujete! A my sa pýtame, prečo by mali byť Slováci, Česi, Poliaci, Maďari, Rumuni či Bulhari solidárni s Angličanmi, Francúzmi, Portugalcami, Španielmi, Talianmi, Belgičanmi, Američanmi, Holanďanmi alebo aj Nemcami, ktorí rabovali a do veľkej miery stále rabujú kolónie (aj keď sa tak už nenazývajú) a ubiedení Afričania či Ázijčania si teraz prichádzajú pýtať ukradnuté? Prečo by sme my – ktorí sme nerabovali, mali byť solidárni s tými, ktorých vaše vojny vyháňajú z domovov? Arogancia Bruselu nám začína liezť na nervy podobne ako kedysi arogancia Moskvy. Vy – ako dieťa socializmu dobre viete, ako sa pritom cítime. A tento nedobrý pocit mám napriek „vrúcnym“ objatiam a bozkom, ktorými spolu s Hollandom, Tuskom či Junckerom demonštrujete európsku jednotu. Neviem, prečo mi tieto objatia pripomínajú úprimnosť známeho bozku Honeckera s Brežnevom.

Navyše Vám chcem pripomenúť, že Nemecko dlho váhalo, kým povolilo Slovákom voľne u Vás žiť a pracovať. Mladíkov zo Sýrie či Iraku ste naopak pozvali. Teraz, keď vám to prerastá cez hlavu, žiadate solidaritu. Na nedávnom zjazde CDU ste slávnostne hlásali: „Dokážeme to!“ Zaujímalo by ma, či vôbec viete „ČO“ chcete dokázať, keď ani neviete, koľko je v Európe a v Nemecku migrantov a koľkí sa sem ešte chystajú. Váš vlastný poslanec v Spolkovom sneme Manfred Kolbe to povedal jasne: „Stále viac spoluobčanov mi hovorí – Merkelová nie je viac naša kancelárka.“ Váš prezident zamestnávateľských zväzov Ingo Kramer Vám hovorí jasne: „Nech si nikto nenahovára, že utečencami vyplníme nedostatok odborných pracovníkov v nemeckom hospodárstve.“ Hovoria Vám to jasne aj Vaši občania, len ich hlas nemecké noviny neprinášajú.

Na zjazde CDU 14. 12. 2015 ste vo svojom prejave spomenuli situáciu v Afganistane, vojnu v Sýrii a v Iraku, konštatovali ste, že v Líbyi je chaos a krajina je bez vlády. Hovorili ste o hotspotoch, o európskej pohraničnej stráži, o opatreniach, čo budeme robiť s vytekajúcou vodou. A lichotníci Vám tlieskali odušu. (Aj ja som kedysi tlieskal predsedovi, veď od neho záležala moja politická kariéra.) Mimo sály však už potlesk neznel. (Prirodzene, okrem servilných médií.) Ani v Nemecku, ani v Európe, aj keď ste mali na stene nápis: „Za Nemecko, za Európu.“ Rečnili ste, rečnili, ale položiť kľúčovú otázku – kto je na vine, ste si netrúfli. Na tom zjazde ste povedali: „Spoločnosť, v ktorej vládne strach, nemá budúcnosť.“ To bola dobrá veta, len som opäť čakal, že sa spýtate, kto nás od rána do večera straší. Putinom, Isisom, teroristami, imigrantmi a potom, keď nás vy – politici a Vaše médiá vystrašíte, vizionársky nás informujete, že nemáme budúcnosť. Nemôžete očakávať od národov Európy, ktoré podľa Vás nemajú budúcnosť, aby Vás podporovali. Ako chcete, aby sme Vás podporovali my – ktorých urážate a ústami Vášho ministra zahraničia nás chcete trestať. Dokonca sa Vám nepáčia vlády, ktoré si ľudia zvolili v slobodných voľbách. Mám nedobrý pocit, že po Kyjeve sa chystá nový Majdan vo Varšave. Pokiaľ náhodou o tom niečo viete, povedzte, prosím, tým, ktorí poľský Majdan pripravujú, aby si dali pozor a neprezrádzali sa tými istými červenými kartičkami, ktoré mali aj demonštranti, ktorí vlani v Prahe protestovali proti prezidentovi Zemanovi…

Počúvajúc Vaše nedávne vystúpenie na zmienenom zjazde CDU, mal som sto chutí začať nahlas tlieskať, keď ste povedali: “Nikto, bez ohľadu na to, z akých dôvodov sa vydáva na cesty, neopúšťa ľahkovážne svoju vlasť.“ Ruky sa mi nadvihli k potlesku v očakávaní, že príde druhá veta, ktorá nám konečne povie, prečo títo ľudia svoju vlasť neľahkovážne opúšťajú!? Tá veta – veta viet, kľúčové slová, na ktoré od Vás, pána Hollanda či Camerona čakáme, však neprišla. Nenašli ste odvahu povedať, že títo ľudia utekajú predovšetkým pred vojnou. Ľudia utekali či ešte stále utekajú pred vojnou v Laose, Bolívii, Vietname, Dominikánskej republike, Kambodži, Angole, Salvádore, Libanone, Iraku, Sudáne, Afganistane, Juhoslávii, Líbyi, Sýrii, Jemene a ďalších krajinách. Utekajú pred tými, ktorí im vypúšťajú vodu z vaní.

Skúste sa pri najbližšom stretnutí spýtať Vášho priateľa Baracka Obamu a predovšetkým jeho predchodcov, či nevedia niečo o tých, ktorí tie vane zámerne deravili a deravia, s cieľom vyvolávať chaos a nenávisť. A strach, vďaka ktorému nás budete môcť opäť dôkladnejšie kontrolovať a manipulovať. Ak nájdete odvahu a spýtate sa, začneme my, Európania, ktorí na Vás s nádejou hľadíme, z celej duše tlieskať. Zatiaľ však na potlesk dôvod nemám, hoci sa snažíte vytvoriť dojem, že Nemci majú dobré srdcia. Mňa o láskavosti nemeckých sŕdc presviedčať nemusíte. Žil som a pracoval s Nemcami trinásť rokov a mám Nemcov rád. Ste veľký národ, ktorý dal ľudstvu Gutenberga, Luthera, Bacha, Kanta, Goetheho, Schillera, Beethovena, Schopenhauera, Wagnera, Siemensa, Marxa, Nietscheho, Plancka, Manna, Einsteina a desiatky a stovky ďalších skvelých ľudí. Dali ste svetu aj jedného Hitlera, ktorého Vám, Nemcom, neustále omieľajú okolo uší. Vytvárajú vo Vás pocit viny – „Schuldgefühl“, ktorým Vás vydierajú. Vydierajú Vás predovšetkým tí, ktorí vyvolali spomínané a mnohé ďalšie vojny, v ktorých zahynulo viac ľudí, ako bolo tých, ktorých pozabíjali Hitlerovi vojaci. Obávam sa, že tu kdesi – v tom prekliatom pocite viny, je potrebné hľadať vysvetlenie pre Vaše servilné správanie. Vydieranie mi vysvetľuje, prečo nemecká kancelárka s otvorenou náručou prijíma mladých a silných Sýrčanov, ktorí namiesto toho, aby vo svojej krajine pozdvihli zbraň proti zlu, utekajú k Vám a namiesto nich posielate do Sýrie bojovať proti zlu Nemcov. Vydieranie Nemcov mi vysvetľuje, prečo moje doklady začiatkom novembra kontroloval Váš úradník na berlínskom letisku Tegel nezvyčajne prísnym až nedôstojným spôsobom, a pritom do Vašej krajiny prúdia státisíce ľudí bez akýchkoľvek dokladov. Nemecký komplex nazývaný Pocit viny mi vysvetľuje, prečo namiesto toho, aby ste zastavili deravenie vane, pokrytecky riešite problém, ako budete rozdeľovať vodu, ktorá z vane vyteká. Každý normálny človek predsa prvé, čo spraví, keď mu niekto prederaví vaňu, zapcháva dieru a rázne zastaví toho, kto vaňu deraví. Vy robíte opak.

Keďže Vás považujem za mimoriadne inteligentnú dámu, musí mať toto Vaše konanie iné dôvody. Tie sa, žiaľ, od Vás, a prirodzene ani z Vašich médií nedozvieme. Viem, že Vy osobne nás chápete, lebo ste – podobne ako ja – načierno s miliónmi občanov NDR (žil som v NDR v rokoch 1983 – 1988) sledovali západné médiá a tiež sa to komunistickým mocným nepáčilo. Dnes sa situácia začína opakovať a my, Slováci, spolu s tými Nemcami, ktorým ešte mainstreamové médiá úplne nevymyli mozgy, hľadáme pravdu opäť. Žiaľ, nie na Deutsche Welle, ZDF, ARD či RTVS, ktoré boli za komunizmu pre nás zosobnením slobody slova, ale v alternatívnych zdrojoch informácií. Jednoducho tým Vašim zdrojom neveríme. Mám nedobrý pocit, že ani Vám sa to nepáči… Podľa jedného slovenského prieskumu je u nás takých, ktorí takýmto médiám neveríme, 91 percent. Povedzte Vašim „novinárom“, že zabudli na jednu vec – odvykli sme si čítať očami a počúvať ušami, my to robíme srdcom. Uši a oči oklamete, srdce nie. Zdá sa, že sa Vám nedarí ani v Nemecku veľmi ovplyvňovať občanov. Týždenník Der Spiegel nedávno informoval, že veľká časť Nemcov sa „oddelila od demokratického konsenzu“, nemajú koho voliť, zavedené politické strany ignorujú a médiá hlavného prúdu už v podstate nesledujú. Tam to nemeckí, ale aj slovenskí politici a novinári svojím pokrytectvom dopracovali.

Milá pani Angela, aj moja kancelárka! Ste političkou, ktorá má šancu stať sa štátničkou, akou boli Charles de Gaulle či Konrád Adenauer. Boli to odvážni a veľkí politici. Veľkosť politika sa meria okrem iného aj podľa toho, že sa vzoprie násiliu skôr, ako ho povedú na popravisko. S Vašou krajinou padá alebo žiari Európa. Keď som v roku 1990 debatoval vo Viedni s Vaším veľkým predchodcom Willy Brandtom na tému vyrovnávania sa s minulosťou, povedal mi: „Minulosť každého spoznáte podľa toho, ako sa správa dnes.“ Mal veľkú pravdu. Neviem, akú máte minulosť, ale viem si predstaviť, akú skvelú môžete mať budúcnosť, ak sa Vy a Nemci zbavíte pocitu viny. Keď som žil vo Vašej bývalej Nemeckej demokratickej republike, zašiel som si občas do lesov pod Berlínom neďaleko Halbe Teupitz. Sú od Vášho úradu vzdialené dajakých tridsať kilometrov. Leží v nich pochovaných viac ako päťdesiattisíc mladých Nemcov a Rusov, ktorí padli v bitke o Berlín v apríli 1945. K nenávisti ich vyprovokovali politici. Vždy, keď som tam bol – plakal som. Nad mladými Nemcami a Rusmi, ktorí ležia vedľa seba v pekne vyrovnaných radoch. Jeden rad ruský, jeden nemecký. Zájdite, prosím, do Halbe Teupitz aj s Obamom a Putinom, sadnite si na kamene mŕtvych a vôbec spolu nehovorte. Len mlčte. Ak nad krivdou biednych vyroníte slzu, pieseň nás – klamaných a ponižovaných, Vám zazvoní slávou. Milá pani kancelárka, želám Vám v Novom roku zdravie, šťastie, lásku. A predovšetkým odvahu. Ruky na potlesk máme s vnučkou pripravené.

S úctou Jozef Banáš, Slovensko

zdroj: svetkolemnas.info

Líder Elán Jožo Ráž na tému utečencov: Povedal to na plné ústa!

Líder Elán Jožo Ráž na tému utečencov: Povedal to na plné ústa!

Spevák Jožo Ráž je bezpochyby legendou, ktorá je už za vodou. Spokojne si nažíva, fajčí kubánske cigary, pije írsku whisky, spieva a nebojí sa vyjadriť svoj názor verejne.
O tom, ako vidí situáciu vo svete, o utečencoch, ale aj o Vianociach porozprával exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa.

Koniec roka sa nezadržateľne blíži. Aký to bol rok pre skupinu Elán?

Štandardný. V poslednom čase sme ponúkli dva typy programov. Jeden z nich je Elán v divadle, ktorý je komornejší, druhý Elán best of vol. 2 pre dvadsaťtisíc divákov. Čo sa týka produkcie, na trhu je album Živých nás nedostanú, kompilácia Kamaráti a reedícia Hodina nehy 2015, kde je bonusom nová pieseň Prístav nádeje zo seriálu Kukučka.

Chystáte pre fanúšikov aj nejaké vianočné prekvapenie?

Počas týchto dní stále robíme Elán v divadle a na budúci rok sa chystáme vydať novú platňu s novými pesničkami.

Nahrali ste a naspievali úvodnú pieseň do spomínaného seriálu Kukučka. Pozerali ste ho?

Nie, oslovili ma a ja som ju naspieval na kšeft. Seriály nepozerám, neznášam ich. Radšej čítam knihy, pozriem si dobrý film, a potom správy. Ale aj tie treba brať s rezervou.

Čo si teda myslíte o situácii, ktorá sa deje okolo Sýrie, utečencov a kam to podľa vás speje?

Je to veľmi citlivá téma, ale v podstate sa môj názor zhoduje s názorom premiéra Fica. Humanita áno, ale prichýliť všetkých moslimov bez rozdielu je nerozumné a nebezpečné. Je rozdiel medzi nami a západnými mocnosťami, ktoré kolonizovali a ničili národy, ktoré si teraz vyberajú za to svoju daň, čo je v podstate spravodlivé. Ony im to dlhujú, my nie.

zdroj: cas.sk

Exkluzívny rozhovor s najznámejším Malijčanom Ibim Maigom o teroristickom útoku v hlavnom meste Mali.

Exkluzívny rozhovor s najznámejším Malijčanom Ibim Maigom o teroristickom útoku v hlavnom meste Mali.

Prinášame vám rozhovor s najznámejším Malijčanom Ibim Maigom. Ibi je teraz už v Bratislave. Pricestoval z Afriky pred týždňom. dnes celý deň žhavil linky s rodinou a priateľmi v jeho rodnej krajine a s nami sa podelil o svoje informácie a názory.

Čo sa teda v tvojej rodnej krajine stalo?

Prepadli skoro ráno hotel. Zobrali rukojemníkov. Málo sa vie o tom, že v tom hoteli bola posledné dva dni konferencia o nerastných surovinách krajiny. Bol tam aj Nigerijčan, ktorý je považovaný za najbohatšieho človeka Afriky. Včera na svoje šťastie odišiel.

Teroristi prišli na diplomatických autách a šli rovno do prezidentského apartmánu. Z toho usudzujeme, že chceli zabiť práve tohoto najbohatšieho človeka. Zajali 170 hostí a 30 členov personálu. Následne tých, čo vedeli recitovať korán, prepustili.

Ale si myslíme, že to bola iba kamufláž, aby to zhodili na islamistov. Mali si dlhodobo nevie poradiť s ľuďmi, čo chcú rozdeliť Mali a získať jeho nerastné bohatstvo. Mali je veľmi bohaté na nerastné suroviny. Má veľké zásoby uránia ako Niger a asi najviac zlata v Afrike. A preto táto krajina nebude mať nikdy pokoj. Maličania sú iba rukojemníkmi tohto boja.

Islamisti držia sever alebo juh krajiny?

Islamisti robili v krajine rozbroje. Teraz už držia iba mesto Kidal. To je však práve na mieste, kde sú najväčšie zásoby nerastných surovín. Podozrievame Francúzsko, že spolupracuje s tými islamistami. Lebo Francúzko, keď boli nepokoje, prišlo a oslobodilo celú krajinu, ale nie to mesto – Kidal, kde sú tí Tuaregovia. Oni tvoria iba 2% obyvateľov krajiny. Podozrievame Francúzov, že práve týchto Tuarégov používajú na to, aby pre nich držali toto nerastné bohatstvo.

Ešte bolo na prípade niečo zaujímavé?

Že je to prvýkrát, čo sa niečo také udialo hlavnom meste, v Bamako. Malijčania sú z toho vystrašení a majú strach, ale nemali by sme mať z toho strach, lebo potom vyhrali.

Väčšina moslimov v Mali sú umiernení. Toto náboženstvo bolo do Mali dovezené z Arábie.

Rozhovor nám Ibi Maiga poskytol na základe udalostí, ktoré zasiahli dnes ráno Mali. Skoro ráno vtrhli islamisti do luxusného hotela v malijskom hlavnom meste Bamako a zadržali tam približne 170 rukojemníkov – hostí a asi 30 zamestnancov. Útočníci zabili celkovo 27 ľudí, pričom bezpečnostným zložkám sa podarilo zneškodniť dvoch útočníkov.

Rukojemníci, ktorých prepustili ešte samotní útočníci, svedčili, že títo sa medzi sebou rozprávali v angličtine, konkrétne: “Did you load it? Let´s go!” (nabil si zbraň? poďme) a že tí, ktorých prepustili, museli recitovať verše z Koránu.

Po prevrate v roku 2012 prevzali kontrolu nad severnou časťou Mali islamskí extrémisti, čo začiatkom nasledujúceho roka podnietilo vojenskú intervenciu koalície vedenej Francúzskom. Napriek tomu, že boli islamisti vyhnaní z väčších miest, zostáva táto časť krajiny naďalej nestabilná a útoky sa presunuli do južnejších častí Mali. Maskovaní muži v marci vtrhli v Bamaku do cudzincami obľúbenej reštaurácie a zastrelili tam päť osôb.

zdroj: hlavnespravy.sk