Igor Matovič kryje smerákov aj Karola Mitríka, šéfa NKÚ. Pritom sa tvári, že všetci sú zlodeji.

Igor Matovič kryje smerákov aj Karola Mitríka, šéfa NKÚ. Pritom sa tvári, že všetci sú zlodeji.

Prečo slovenskí politici neriešia príčiny opakujúcich sa problémov? Je to neschopnosť alebo zámer?

Občania sú znechutení z politiky, ktorú roky predvádzajú slovenskí politici vo vláde a v parlamente. Zvykli si na novodobý spôsob riadenia štátu, pri ktorom neexistuje žiadna zodpovednosť za verejné financie, ktoré im tvrdo občania slovenskej republiky odvádzajú do štátnej pokladnice.

Jeden z najväčších problémov Slovenska je „zákonné rozkrádanie“ verejných financií.

Na spôsob seriálového pokračovania podsúvajú politici občanom jednotlivé kauzy o zákonnom rozkrádaní verejných financií. Média sa predbiehajú, aby takéto pre občanov zaujímavosti odvysielali, alebo v vydali v denníkoch. Tento spôsob konzumácie informácii občanmi – voličmi však nemá nič spoločné so zodpovedným riešením problémov.

Prečo? má to jednoduchú odpoveď: Pri každom opakujúcom sa probléme nestačí odstrániť iba jeho dôsledky, treba vyriešiť hlavne jeho príčinu, aby sa problém neopakoval. No a to sa bohužiaľ v slovenskej politike nedeje. Len si predstavte, že by vám tiekla strecha a vy iba dookola maľujete steny a vymieňate podlahu..

Sme svedkami množstva vážnych obvinení o neefektívnom použití verejných financií, napriek tomu sa príčina problému nerieši!

Dôkazov o neefektívnom hospodárení nám politici predkladajú mesiac čo mesiac viac ako dosť. O neefektívnom hospodárení teda niet žiadnych pochýb. Prečo teda kontrolné orgány na to určené nekontrolujú efektívnosť hospodárenia a neriešia tak príčinu problému tak, aby sa problém neopakoval?

Video

[col2][/col2][col2][/col2][clear]

Riešenie existuje

Neefektívne hospodárenie s verejnými financiami vyplýva z nedostatočne určených pravidiel pre ich čerpanie, konkrétne z pohľadu ich efektívnosti, ktorú by kontrólne orgány mali posudzovať už pri zostavení a návrhu štátneho rozpočtu. Je nelogické, ak je dovolené minúť milióny EUR bez posúdenia efektívnosti a po vyčerpaní financií iba poukazovať a z druhej strany konštatovať, že všetko prebehlo v zmysle zákona. Až na to, že efektívnosť vynaložených financií nebola posudzovaná orgánmi na to určenými, hoci túto povinnosť majú zakotvenú v zákonoch a vo svojich povinnostiach.

Politici takto vedome dovoľujú s verejnými financiami neefektívne nakladať, porušujú pritom zákony a nedodržujú svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Toto je skutočná príčina problému, ktorú by mali politici aj nepolitici vyriešiť.

Kto by mal kontrolovať efektívnosť hospodárenia?

karol-mitrik-predseda-nkuNajvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a Výbor NRSR pre financie a rozpočet. Je zaujímavé a zároveň to vzbudzuje určité podozrenie, ak orgány na to určené, ktoré to majú zakotvené priamo vo svojich povinnostiach, si túto svoju povinnosť neplnia. V povinnostiach NKÚ je jasne uvedené:

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie.

NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom. Jeho činnosť vychádza z Limskej deklarácie Smerníc o zásadách nezávislej kontroly, ktorá bola prijatá na IX. Kongrese medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Tento dokument obsahuje východiskové filozofické axiómy kontroly vôbec a princípy fungovania najvyšších kontrolných inštitúcií zúčastnených štátov.

Podľa nich je kontrola považovaná za jednu z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Preto, aby najvyššia kontrolná inštitúcia štátu mohla plniť svoje základné poslanie, t.j. napomáhaniu správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami a aby mohla svoju kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a účinne, musí byť vo svojej činnosti nezávislá. Tieto základné požiadavky kladené na činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií štátu sú preto zaručené aj ústavou SR.

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

clenovia-vyboru-pre financie-arozpocet-nrsr

Igor Matovič – člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet, ktorý by mal tiež kontrolovať efektívnosť hospodárenia.

Výbor ako poverený orgán Národnej rady SR predkladá Národnej rade SR:
Návrh na schválenie k vymenovaniu a odvolaniu predsedu a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Návrh na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Prečo neriešia politici príčinu zlého hospodárenia? Je to neschopnosť, alebo zámer? Hlasujte v ankete.

Pretrvávajúci problém je nespochybniteľný, príčina je jasná, riešenie je jednoduché. Prečo teda občania pozerajú dookola seriál na pokračovanie o neustálom obviňovaní, kauzách, keď politici, ktorí najviac kritizujú, majú dosah na riešenie a pritom príčinu problému neriešia?

Anketa

Prečo poslanci a vláda neriešia príčinu zlého hospodárenia?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...
Pád vlády je na obzore: Krajniak sebavedomo vyhlásil, po TOMTO príde koniec!

Pád vlády je na obzore: Krajniak sebavedomo vyhlásil, po TOMTO príde koniec!

BRATISLAVA – Po skončení predsedníctva Slovenska v Rade EÚ príde koniec tejto vládnej koalície. Myslí si to opozičný poslanec Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že predčasné voľby budú veľmi skoro.

„Nie preto, že by sme to chceli, ale preto, že sú vnútorne tak rozhádaní a rozpadnutí.“ Najlepším riešením podľa Krajniaka je ukončiť túto agóniu, vyviesť štát z krízy a dať priestor ľuďom, ktorí chcú s ním niečo urobiť. „Tá atmosféra je taká, že si ľudia vyžadujú, aby sa už konečne niečo urobilo. To, čo treba urobiť, je vymeniť celú túto garnitúru takzvaných štandardných politikov,“ povedal. Ako tvrdí, hnev ľudí nemožno napínať donekonečna, pretože koalícia potom nebude riešiť otázku, či Robert Kaliňák (Smer-SD) bude ministrom vnútra počas predsedníctva, ale to, ako bude fungovať samotná vláda.

„Tu sa nehrá o to, či Kaliňák odíde, alebo neodíde, ale čo bude potom. Či dostanú priestor ľudia, ktorí budú mať do toho čo hovoriť a postupovať zákonne, v zmysle demokratických štandardov,“ povedal Krajniak s tým, že je potrebné vymeniť celý systém. Problém s kauzou Bašternák podľa neho nemá len minister vnútra Kaliňák, ale celý parlament. „Ľudia sú na politikov tak naštvaní, že nám všetkým hrozí, že jedného dňa prídu a nahádžu nás všetkých do Dunaja,“ upozornil.

Predseda koaličnej strany #Sieť Radoslav Procházka na otázku, či hrozia turbulencie v slovenskej politike po slovenskom predsedníctve v Rade EÚ, uviedol, že sa to môže stať kedykoľvek, aj počas predsedníctva. „Veď tých vecí, ktoré sa dejú okolo nás, je strašne veľa. Veľa je toho doma aj vonku,“ povedal.

Podľa Procházku nie je riešením prinavrátiť dôveru ľudí v politikov spôsobom, že jedna skupina politikov sa vymení za druhú. „Nestačí ľuďom teraz povedať, dajte šancu modrým namiesto červeným, zeleným namiesto bielym, a spoľahnite sa, že to bude fungovať,“ skonštatoval. Táto vláda podľa neho môže postaviť 1000 kilometrov diaľnic, dvojnásobne zvýšiť dôchodky, uľaviť malým a stredným podnikateľom a zvýšiť kvalitu života. „Ak však ľudia nezískajú pocit rovnosti pred zákonom, tak to bude nanič,“ podotkol.

zdroj: topky.sk

Páni Občania v tom majú jasno: Politici neriešia príčiny, ale iba dôsledky

Na vine je kontrola. NKÚ nekontroluje efektívnosť hospodárenia v zmysle zákona a neposudzuje ju pred, ale až po vyčerpaní prostriedkov. A to je príčina zlého hospodárenia!

Štátny rozpočet je zostavovaný v hrubých číslach a v hrubých kapitolách. Tieto hrubé čísla nedefinujú presne, kam a v akej výške verejné prostriedky poputujú. Po schválení štátneho rozpočtu sa systém neefektívneho čerpania verejných financií môže pomocou nedostatočne kontrolovaného mechanizmu naplno spustiť. Samozrejme všetko v rámci zákona. Nikto neporuší zákkon, aj keď napríklad minie vyše milióna EUR na zbytočnú reklamu, v ktorej nám občanom 2 mesiace média hlásia, že vďaka eurofondom sme vyspelá krajina! Je takáto položka v rozpočte vyčerpaná efektívne? Samozrejme, že nie. Toto je len malý príklad zlého a neefektívneho hospodárenia.

Viete si predstaviť, že NKÚ by si plnilo svoju povinnosť a kontrolovalo by položkovite, nie v hrubých číslach efektívnosť verejných financií pred ich vyčerpaním? Zostalo by dosť peňazí na školstvo, zdravotníctvo, rozbité cesty, chátrajúce štátne objekty a dokonca aj na vyššiu životnú úroveň občanov. Je to jednoduché, zvládne to aj priemerný manažér. Iba si pripomeňme, že občanov stojí parlament a vláda mesačne vyše milióna EUR .. a to vôbec zatiaľ neriešia základnú príčinu zlého hospodárenia. Nerieši to ani vláda, ani parlament.

Ako to vidia občania? pýtame sa v ankete:

Prečo poslanci a vláda neriešia príčinu zlého hospodárenia?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

VIAC O VÍZIÁCH PÁNOV OBČANOV >>

Politici a média naučili občanov nariekať nad dôsledkami, príčinu však neriešia. Dokedy to potrvá?

Politici a média naučili občanov nariekať nad dôsledkami, príčinu však neriešia. Dokedy to potrvá?

[clear]

Blamáž alebo neschopnosť?

Odhaľujeme najväčšiu blamáž občanov? Alebo si myslíte, že je to predsa len neschopnosť? Roky občania počúvajú médiách o štátnych kauzách, megakauzách, trasení sa stoličiek ministrov a politikov, problémoch v zdravotníctve, školstve iných odvetviach. Občania sa naučili vnímať životné situácie tak, ako im ich predostierajú politici a zverejňujú média. Z vážnych problémov sa vyrábajú bulvárne články, nad ktorými občania nariekajú a naučili sa dokonca na nich aj dobre zabávať. Pritom si ani neuvedomujú, že túto zábavu si občania platia zo svojho vrecka. Ak nie priamo, tak určite tým, že súhlasia s nízkou životnou úrovňou, pretože financovanie takéhoto politického divadla nie je práve najlacnejšia záležitosť.

Odborníci, analytici, vedci, špecialisti, ekonómovia, právnici, inžinieri, docenti, profesori, špičkoví manažéri.

Máme predsa to najlepšie čo môžeme mať, či nie? Množstvo vysokokvalifikovaných odborníkov riadi Slovensko. Prečo je teda Slovensko už roky zadĺžené, keď z nezadlženého Slovenska sa mal po nežnej revolúcii stať špičkový európsky štát s vysokou životnou úrovňou? Logicky z toho vyplýva: Buď sú neschopní, alebo je to zámer, čiže blamáž občanov? 
[clear]
Vláda Slovenska

Príčiny problémov politici neriešia, riešia iba ich dôsledky. Pritom je to také jednoduché!

Každý problém má svoju príčinu. Aby sa problém neopakoval, nestačí riešiť iba dôsledky, ale aj príčinu. A to v politike neplatí. Zadlžovanie štátu, kauzy a megakauzy sa opakujú. Víťazoslávne sa riešia iba iba dôsledky a občania tlieskajú hrdinom, ktorý tieto dôsledky za peniaze občanov dávajú do poriadku. Príčiny však zostávajú nevyriešené a drahé politické divadlo môže pokračovať. Občania štátnu pokladnicu usilovne napĺňajú, aby si takéto drahé politické divadlo mohli naďalej dovoliť. Pozerajú si ho v médiách a dobre sa na ňom dokonca zabávajú. Veď čo je pre občanov zábavnejšie, napínavý seriál káuz s kriminálnou zápletkou alebo nejaké nudné ekonomické vyriešenie príčiny problému v parlamente?

Príčiny problémov dokáže riešiť aj priemerný manažér, nie je sa na čo vyhovárať.

Prokuratúra aj súdy riešia iba dôsledky ekonomických aj finančných problémov. Samozrejme, že aj to je potrebné riešiť.  Trestajú za trestné činy finančného aj ekonomického charakteru, nie však na najvyšších miestach. Nie sú však hlavným nástrojom na vyriešenie príčiny, aby sa problém zlého hospodárenia neopakoval.

Príčinou všetkých káuz a megakáuz ekonomického a finančného charakteru je nekontrolované a neefektívne hospodárenie s verejnými financiami a majetkom štátu. Ako sa už za roky ukázalo, nestačí kontrolovať už vyčerpané prostriedky, ale pre vyriešenie príčiny by sa mala kontrolovať a posudzovať ich efektívnosť ešte pred ich vyčerpaním a použitím. A to sa nerobí, hoci „podržte sa teraz“ Najvyšší Kontrólny Úrad (NKÚ) má v povinnostiach v zmysle zákona kontrolovať efektívnosť hospodárenia. Robia to naši politici prefíkane, alebo neodborne?

Efektívnosť hospodárenia sa neposudzuje pred, ale až po vyčerpaní prostriedkov. A to je príčina zlého hospodárenia!

Štátny rozpočet je zostavovaný v hrubých číslach a v hrubých kapitolách. Tieto hrubé čísla nedefinujú presne, kam a v akej výške verejné prostriedky poputujú. Po schválení štátneho rozpočtu sa systém neefektívneho čerpania verejných financií môže pomocou nedostatočne kontrolovaného mechanizmu naplno spustiť. Samozrejme všetko v rámci zákona. Nikto neporuší zákkon, aj keď napríklad minie vyše milióna EUR na zbytočnú reklamu, v ktorej nám občanom 2 mesiace média hlásia, že vďaka eurofondom sme vyspelá krajina! Je takáto položka v rozpočte vyčerpaná efektívne? Samozrejme, že nie. Toto je len malý príklad zlého a neefektívneho hospodárenia.

Viete si predstaviť, že NKÚ by si plnilo svoju povinnosť a kontrolovalo by položkovite, nie v hrubých číslach efektívnosť verejných financií pred ich vyčerpaním? Zostalo by dosť peňazí na školstvo, zdravotníctvo, rozbité cesty, chátrajúce štátne objekty a dokonca aj na vyššiu životnú úroveň občanov. Je to jednoduché, zvládne to aj priemerný manažér. Iba si pripomeňme, že občanov stojí parlament a vláda mesačne vyše milióna EUR .. a to vôbec zatiaľ neriešia základnú príčinu zlého hospodárenia. Nerieši to ani vláda, ani parlament.

Poslanci v Slovenskom parlamente

Ako to vidia občania? pýtame sa v ankete:

Prečo poslanci a vláda neriešia príčinu zlého hospodárenia?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...

VIAC O VÍZIÁCH PÁNOV OBČANOV >>

Peňaženky Slovákov tento rok draho zaplačú: TOTO je účet, ktorý by mal každý vidieť!

Peňaženky Slovákov tento rok draho zaplačú: TOTO je účet, ktorý by mal každý vidieť!

BRATISLAVA – Kde končia naše dane? Za čo platíme štátu najviac a koľko sme mu zaplatili minulý rok? Slovenskí ekonómovia na tieto otázky našli odpoveď. Vypočítali, koľko presne zaplatí každý Slovák za služby štátu. Z výpočtov vychádzajú zlé správy. Politici sa nevedia uskromniť – za služby štátu platíme viac a viac sme aj zadlžení.

Ekonómovia z inštitútu INESS pripravili pre Slovákov účet za služby štátu. Ten má slúžiť na to, aby si ľudia pozreli, kam putujú ich dane a ako s nimi politici nakladajú. „Jednoduchou formou ilustruje, koľko každý občan Slovenska zaplatí za jednotlivé služby štátu,“ tvrdia ekonómovia s tým, že suma sa vzťahuje na každé batoľa, pracujúceho, či invalidného dôchodcu. Koľko teda zaplatil za rok 2015 v priemere každý z nás? 5 657 eur.

Pozrite si, za čo a koľko platíte štátu

Prepočtom na jedného občana chceli ilustrovať, kam putujú peniaze daňovníkov. „Zároveň však táto forma umožňuje ľahko si spočítať, o koľko by sa musela zvýšiť daňová záťaž na jedného občana, keby mali byť napríklad starobné dôchodky zvýšené o 10%.“

TOP 5 najdrahších služieb

Starobné dôchodky – 996 eur
Zdravotná starostlivosť – 710 eur
Základné vzdelanie – 257 eur
Cesty – 221 eur
Podpora rodiny (prídavky a príspevky) – 212 eur

Účet sa zvyšuje

Za rok 2015 zaplatil za služby štátu každý Slovák 5 254 eur. V tomto roku je to až o štyri stovky viac. „Každý občan Slovenska by mal v tomto roku zaplatiť za služby štátu o 403 eur viac ako mal zaplatiť podľa rozpočtu minulého roka,“ hodnotia analytici.

Rastie aj dlh

Rastie nielen účet za služby štátu, ale aj celkové zadlženie. Inštitút INESS upozornil aj na tento fakt. „To, čo človek neuvidí na výplatnej páske ani v tomto prepočte, je nárast verejného dlhu. Na každého obyvateľa pripadne ku koncu roku dlh 7 750 eur, čo znamená medziročný rast o 208 eur, oproti skutočnosti za rok 2015,“ informujú autori.

Najviac ide na dôchodky

Čo najviac financujú Slováci? Pri pohľade na bloček je to jasné – dôchodky. „Pohľad na bloček ukazuje, že najväčšia časť našich platieb do štátnej pokladnice, konkrétne 996 eur, slúži na financovanie starobných dôchodkov.“ Medziročne vzrástol aj tento výdavok. Až o 60 eur viac zaplatíme tento rok viac.

Drahé je aj zdravotníctvo

Ekonómovia informujú, že najviac bežného Slováka stojí zdravotníctvo. „V tesnom závese (za dôchodkami – pozn. red.) stojí financovanie zdravotníctva,“ vypočítavajú analytici a dodávajú, že „pričom v tejto sume nie sú zahrnuté platby, ktoré občania zaplatia priamo v lekárňach, či u lekárov.“

Vlaky nie sú zadarmo

Bežný Slovák sa skladá aj na „vlaky zadarmo“ pre dôchodcov a študentov. Ročne každého vyjdu výdavky okolo železníc na takmer dve stovky. „Aj tento rok každý z nás na financovanie prevádzky či výstavby zaplatí železničných 173 eur,“ zhodujú sa ekonómovia z inštitútu INESS.

zdroj: topky.sk

Eurofondová reklama – jasný dôkaz o neefektívnom hospodárení, ktoré NKÚ nekontroluje. A malo by!

Eurofondová reklama – jasný dôkaz o neefektívnom hospodárení, ktoré NKÚ nekontroluje. A malo by!

Prečo nie sú peniaze na školstvo, zdravotníctvo a iné životu dôležité oblasti? Nehovoriac o minimálnej mzde a výške životnej úrovne bežného občana. Tu je odpoveď!

Toto nie je efektívne hospodárenie! Slovensko zaplavili reklamy, ktoré hlásia, že vďaka eurofondom naša krajina rastie. Štvrtého decembra minulého roku podpísal Úrad vlády za 2,1 milióna eur reklamné zmluvy s viacerými médiami. Do Markízy išlo najviac, až takmer 600 tisíc eur. Do televízie JOJ putovalo 540 tisíc eur, do TA3 takmer 411 tisíc. Na eurofondovej reklame so štátom zarobili aj rádiá Fun (300 tisíc), Expres (takmer 121 tisíc) a Vlna, Anténa Rock či Jemné melódie (spolu 168 tisíc).

Najvyšší kontrólny úrad (NKÚ) neplní najdôležitejšiu úlohu: Nekontroluje efektívnosť hospdárenia s verejnými financiami a majetkom štátu na úrovni vlády.

V zmysle zákona „Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie.“

NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom. Jeho činnosť vychádza z Limskej deklarácie Smerníc o zásadách nezávislej kontroly, ktorá bola prijatá na IX. Kongrese medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Tento dokument obsahuje východiskové filozofické axiómy kontroly vôbec a princípy fungovania najvyšších kontrolných inštitúcií zúčastnených štátov.

Podľa nich je kontrola považovaná za jednu z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami.

Preto, aby najvyššia kontrolná inštitúcia štátu mohla plniť svoje základné poslanie, t.j. napomáhaniu správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami a aby mohla svoju kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a účinne, musí byť vo svojej činnosti nezávislá.

Tieto základné požiadavky kladené na činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií štátu sú preto zaručené aj ústavou SR.

Zákon ukladá: NKÚ SR vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. NKÚ SR vykonáva na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.

NKÚ SR vypracúva stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v ktorom hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy a stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v lehote podľa osobitného predpisu.

Kontrolná pôsobnosť NKÚ SR sa vzťahuje na:

a) vládu, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a orgány im podriadené,
b) štátne orgány ako aj právnické osoby, ku ktorým vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami, právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické osoby s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s charakterom prirodzeného monopolu s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky prevyšujúcou 34 percent, iné právnické osoby s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky najmenej 50 percent,
f) fyzické osoby a právnické osoby.

V stanovisku NKÚ k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 je uvedené:

Podľa NKÚ SR návrh ŠR na rok 2016 predstavuje výsledok opatrení vlády SR súvisiacich s pokračujúcou konsolidáciou verejných financií a je vypracovaný v súlade so základným cieľom fiškálnej politiky, a to zabezpečením efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií.

NKÚ SR vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti bude aj v roku 2016 klásť dôraz na hospodárne, efektívne a účinné vynakladanie verejných zdrojov štátnou správou, samosprávou a občanmi štátu, a tým dôsledne napĺňať poslanie úradu – prispieť k zlepšeniu hospodárenia s verejnými prostriedkami a kvality verejných služieb.

Tým je NKÚ SR pripravený napomáhať správnemu hospodáreniu s verejnými finančnými zdrojmi a majetkom a riešeniu celospoločensky významných problémov, preverením ktorých budú príslušným kontrolovaným subjektom poskytnuté potrebné informácie pre prijatie efektívnych a účinných opatrení na ich riešenie.

Stanovisko k súhrnným ukazovateľom návrhu ŠR na rok 2016:
Návrh súhrnných ukazovateľov príjmov a výdavkov ŠR na rok 2016 predstavuje podľa NKÚ SR výsledok opatrení vlády SR súvisiacich s pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Návrh je vypracovaný v súlade so základným cieľom fiškálnej politiky, a to zabezpečením efektívnych a dlhodobo udržateľných verejných financií.

Neefektívnosť vykazuje spôsob zostavenia a čerpania štátneho rozpočtu!

V stanovisku NKÚ k štátnemu rozpočtu 2016 je ďalej uvedené: Účel kontroly sa dosiahol plnením predmetu kontroly, ktorým bolo hodnotenie makroekonomických, alokačných a výkonnostných aspektov fiškálnej a rozpočtovej politiky vlády SR z hľadiska cieľov, nástrojov a opatrení týchto politík, vrátane identifikovania prípadných rizík, a to na základe overenia:
a) fiškálnej disciplíny z hľadiska dodržiavania Ústavy SR, ústavných zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov platných v SR, medzinárodných zmlúv a iných dokumentov, ktorými je SR viazaná, práva Európskych spoločenstiev a práva EÚ,
b) súhrnných rozpočtových údajov z hľadiska ich pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti,
c) rozpočtového procesu z hľadiska jeho efektívnosti a účinnosti. A tu je pes zakopaný. Rozpočtový proces v časti kontroly efektívnosti je úplne nefunkčný!

Čo to v praxi znamená?

Spôsob zostavovania štátneho rozpočtu a jeho schvalovanie Najvyšším kontrólnym úradom vykazuje prvý nedostatok neefektívneho rozpočtového procesu. Štátny rozpočet totiž nenájdete v podrobných položkách, čiže neviete tak už na začiatku, kam peniaze poputujú, či budú vynaložené efektívne, alebo neefektívne. Štátny rozpočet sa zostavuje aj schvaľuje v hrubých číslach, ktoré nikto v tom momente nevie rozmeniť na drobné. Najväčším nedostatkom je, že na základe takto schváleného štátneho rozpočtu potom čerpá vláda aj ministerstvá peniaze zákonným spôsobom, avšak ich efektívnosť už nikto nikdy nekontroluje ani neposudzuje.

Dúfame, že novozvolení poslanci tento závažný nedostatok začnú po našom oslovení riešiť a upozornia pána Mitríka. Nie je profesionálne riešiť iba dôsledky zlého hospodárenia. V prvom rade by sa mala vyriešiť jeho príčina. A hlavne na úrovni vlády, nielen na nižších úrovniach.

Ak by predsa len naši zvolení zástupcovia nevedeli, ako túto príčinu zlého hospodárenia vyriešiť, Páni Občania im v tom radi poradia.