Rozzúrený dav Nemcov za pokriku „Vypadni, zradca,“ vyhnal ministra spravodlivosti z pódia

Rozzúrený dav Nemcov za pokriku „Vypadni, zradca,“ vyhnal ministra spravodlivosti z pódia

Nemecký minister spravodlivosti Heiko Maas nebol schopný dokončiť svoju reč pri oslavách Sviatku práce 1. Mája, keďže bol Nemeckým ľudom hlasno vypískaný a vyhnaný z pódia. Tí ľudia na neho opakovane vrieskali „zradca„, „ľavicový potkan“, „vypadni!“, „To my sme ľud,“ a „Maas musí ísť!“, Čo ho nakoniec prinútilo zrušiť svoju reč a utiecť do svojho obrneného Mercedesu s eskortou svojich ozbrojených bodyguardov.

Maas je považovaný za jedného z najväčších proponentov zákonov o rozširovaní cenzúry, čo požaduje perzekúcie, pokuty a väzenie pre každého, kto vystaví „nenávistnú reč“ na sociálnych médiách.

Jeho strana nedávno utrpela zdrvujúcu straty vo voľbách po celej krajine, a v spolkovej krajine Sasko, kde prednášal svoj príhovor, pri posledných krajinských voľbách od nej lavínovito strhla voliča strana Alternatíva pre Nemecko (AFD).

Vo svojej reči tvrdil, že „tí ľudia, čo na neho revú, zradca ‚, nemajú ani poňatia, čo sa s nimi deje.“ Mnohí z tých ľudí by s tým ale nesúhlasili. Podľa Vidmaxu „sú ľudia v Nemecku zmätení a nahnevaní, prečo im hovoria, že musia byť šetrný a snažiť sa nemať deti, pretože to je nesmierne nákladné, pričom sa spolu s tým musí udrieť do úmoru, aby zaplatili inváziu cudzincov.“

Poslucháči Maas ho zosmiešňovali za to, že tvrdil, že skutoční pracujúci v auditóriu „uniesli Sviatok práce.“ Nakoniec bol vyštvaný z pódia za to, čo ľudia v poslucháčstve označovali za pokrytectvo, keď oslavuje prácu a spravodlivé mzdy, pričom jeho partaj podporuje dovoz miliónov nekvalifikovaných robotníkov.

Pokrikovanie verejnosti ho nakoniec prinútilo skončiť svoju reč predčasne, potom bol vyhnaný do svojho pancierového Mercedesu, a v tom momente potom rýchlo utiekol.

Možno neprekvapuje, že k tomu došlo len hodiny po tom, čo nemecká pravicová strana na vzostupe AFD prijala proti-islamský manifest, podľa ktorého nie sú moslimovia už v Nemecku vítaní.

Video

zdroj: ac24.cz

Nemecké voľby šokujú svet: Katastrofálny prepad Merkelovej.

Nemecké voľby šokujú svet: Katastrofálny prepad Merkelovej.

BERLÍN – Politické zemetrasenie spôsobili nedeľňajšie parlamentné voľby v nemeckých spolkových krajinách Bádensko-Württembersko, Porýnie-Falcko a Sasko-Anhaltsko.

Aj vďaka migračnej kríze sa do všetkých troch krajinských parlamentov (Landtag) dostali zástupcovia krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Zároveň tam skončili doterajšie vládnuce koalície, víťazné strany však môžu zostať pri moci, ale musia si nájsť nových partnerov.

Zatiaľ čo etablované strany, teda Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelárky Angely Merkelovej a Sociálnodemokratická strana (SPD) vicekancelára Sigmara Gabriela, utrpeli veľké straty, Zelení zaznamenali v Bádensku-Württembersku historický úspech, keď prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka zvíťazili v krajinských voľbách. Nestačí to však na pokračovanie historicky prvej zeleno-červenej vlády na krajinskej úrovni.

V Porýní-Falcku SPD v dramatickom súboji nakoniec odsunula CDU na druhé miesto, ale tam zasa prepadli Zelení, takže aj táto, tentoraz červeno-zelená koalícia, končí. V Sasku-Anhaltsku sa AfD, profitujúca z utečeneckej krízy, stala druhou najsilnejšou stranou, keď získala vyše 24 percent hlasov. Podľa analytikov sa niečo také mimoparlamentenej strane doteraz nepodarilo. AfD, ktorá je po nedeli zastúpená už v ôsmich zo 16 krajinských snemov, za to vďačí najmä niekdajším nevoličom. Vo vláde však zrejme nebude, lebo nikto s ňou nechce rokovať o koalícii.

Bádensko-Württembersko, niekdajšiu baštu CDU, ovládli Zelení so ziskom 30,3 percenta hlasov. Kresťanskí demokrati dostali iba 27 percent hlasov (39,0) a prvýkrát od vzniku tejto spolkovej krajiny voľby nevyhrali. SPD úplne prepadla, keď získala 12,7 percenta hlasov, teda skoro o polovicu menej ako pred piatimi rokmi (23,1). Predbehla ju aj AfD so ziskom 15,1 percenta. Liberáli (FDP) sa mierne pozviechali, keď im dalo hlas 8,3 percenta voličov (5,3). Strana Ľavica sa do parlamentu v Stuttgarte s necelými troma percentami hlasov nedostala.
Rozdelenie mandátov – Zelení 47, CDU 42, SPD 19, FDP 12, AfD 23 – dáva šancu koalícii Zelených a CDU. Matematicky sú možné aj koalície SPD-FDP-Zelení alebo CDU-SPD-FDP.
V Porýní-Falcku aj po 25 rokoch zostáva pri moci SPD, ktorá dostala 36,2 percenta hlasov (35,7). Zisk 31,8 percenta (35,2) znamená najhorší výsledok CDU v tejto spolkovej krajine.

Totálne prepadli Zelení: získali trikrát menej hlasov (5,3 percenta) ako v roku 2011 (15,4). Do Landtagu v Mainzi sa po piatich rokoch vracia FDP, ktorá si výsledok spred piatich rokov (4,2) vylepšila o dve percentá. AfD získala na prvý pokus 12,6 percenta hlasov. Strana Ľavica nebude zastúpená ani v parlamente v Porýní-Falcku.

Zisky mandátov – SPD 39, CDU 35, Zelení šesť, FDP sedem a AfD 14 – ponúkajú možnosť veľkej koalície SPD a CDU alebo trojkoalície SPD so Zelenými a FDP. Ako reálnejšia sa na základe reakcií politikov javí druhá možnosť.

Mierne straty zaznamenala v Sasku-Anhaltsku CDU, ktorá je pri moci od roku 2002. V nedeľu získala 29,8 percenta hlasov (32,5) a udržala si prvenstvo. Oveľa horšie však dopadol jej koaličný partner: SPD dostala len 10,6 percenta hlasov (21,5), čo znemožňuje pokračovanie veľkej koalície. Nedarilo sa ani Ľavici, ktorú zisk 16,3 percenta hlasov (23,7) odsunul až za AfD; nová „dvojka“ v parlamente v Magdeburgu získala tiež na prvý pokus 24,2 percenta hlasov.

Zelení si nakoniec mohli vydýchnuť, pretože zisk 5,2 percenta hlasov (7,1) ich ponechal za bránami Landtagu. Naopak tesne pred nimi zostala FDP (4,9).
Rozdelenie mandátov – CDU 30, SPD 11, Zelení päť, Ľavica 17, AfD 24 – dáva reálnu šancu koalícii CDU s SPD a Zelenými.

Na všetkých troch voľbách sa mohlo zúčastniť 12,7 milióna občanov. Polarizácia verejnej mienky v súvislosti s utečencami pritiahla k voľbám viac voličov ako v roku 2011: v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku dosiahla účasť 70,4 percenta, v Sasku-Anhaltsku 61,1 percenta.

Utečenecká kríza bola dominantnou témou predvolebnej kampane. Lídri kandidátok CDU kritizovali postoj kancelárky Merkelovej a požadovali národné opatrenia na zníženie migračného toku. Šéfku CDU naopak podporila sociálnodemokratická premiérka v Porýní-Falcku Malu Dreyerová a jej bádensko-württemberský „zelený“ kolega Winfried Kretschmann. Šéf SPD Sigmar Gabriel vyzval konzervatívcov, aby sa poučili z nástupu AfD a ukončili interný spor v otázke riešenia utečeneckej krízy.

O voľbách rozhodli fundamentálne problémy, tvrdí šéfka krajnej pravice

Líderka pravicovopopulistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Frauke Petryová sa domnieva, že dnešný výsledky volieb v troch spolkových krajinách, ktorý charakterizujú straty Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD), je dôsledkom „fundamentálnych problémov v Nemecku“.

Frauke Petry

AfD, ktorá získala vo všetkých troch spolkových hraniciach viac ako desať percent hlasov a v Sasku-Anhaltsku sa stala dokonca druhou najsilnejšou politickou silou, by podľa Petryovej zástupcu Alexandra Gaulanda chcela „popohnať pred sebou iné strany. Voliči povedali, ako vyplýva z jeho slov, nie doterajšej utečeneckej politike.

Generálny tajomník CDU Peter Tauber to však vidí a nedomnieva sa, že by CDU mala po týchto voľbách meniť kurz v migračnej politike. Naopak, liberáli z FDP ústami svojho predsedu Christiana Lindnera deklarovali, že sa pripájajú k hlasom volajúcim po zmene doterajšieho kurzu v spomínanej oblasti. Nemecko sa podľa jeho slov síce nesmie izolovať, avšak nemôže sledovať „ani opačný model – bezhraničnú pripravenosť prijímať a chaos, ten spolková vláda narobila v Európe“.

SPD, ako formuloval predseda strany Sigmar Gabriel, ktorý je vicekancelárom spolkovej vlády, sa domnieva, že voliči v spolkových krajinách na juhu Nemecka volili na isto, z čoho v Bádensku-Württembersku profitovali Zelení a v Porýní-Falcku jeho strana. Ani on však, podobne ako iní nemeckí činitelia, netajil znepokojenie z výsledkov AfD. Informácie priniesli tamojšie elektronické médiá.

zdroj: topky.sk

Reštaurácie v Nemecku sa vzdali bravčových párkov, aby to nevadilo utečencom

Reštaurácie v Nemecku sa vzdali bravčových párkov, aby to nevadilo utečencom

Predstavitelia Kresťansko-demokratickej únie Nemecka dnes vyhlásili, že z reštauračného jedálnička po celej krajine zmizne tradičné nemecké jedlo – bravčové párky. Informovala o tom Deutsche Welle.

Majitelia podnikov sa snažia potešiť moslimských utečencov, ktorých počet v krajine stále rastie, tým, že vylúčia z jedálnych lístkov pokrmy z bravčového.

Bravčové začína tiež miznúť zo školských jedální a materských škôlok. Líder parlamentnej skupiny CDU Daniel Gunter vystúpil proti zákazu bravčového a zdôraznil, že “väčšina nesmie byť poškodená kvôli niečiemu odmietnutiu jesť určité potraviny.”

Návrh Kresťansko-demokratickej únie Nemecka na zákaz vyčiarknutia bravčových párkov z jedálnych lístkov má byť prerokovaný na parlamentnom zasadnutí budúci týždeň.

zdroj: hlavnespravy.sk

Za II. svetovú vojnu nám tvrdo zaplatíte, Rusi odkázali Nemcom

Za II. svetovú vojnu nám tvrdo zaplatíte, Rusi odkázali Nemcom

Moskva – Ruských poslancov napadlo, že by mohli žiadať od Nemcov odškodnenie za druhú svetovú vojnu. V dolnej komore ruského parlamentu preto vznikla pracovná skupina, ktorej členovia chcú vyčísliť straty spôsobené Sovietskemu zväzu nacistickým wehrmachtom. Oznámil to moskovský rozhlas. Výsledná suma vojnových reparácií má vraj dosiahnuť tri bilióny eur.

Podľa poslanca Michaila Degťarjova ide o stále otvorenú a veľmi aktuálnu otázku. „Nemecko nezaplatilo ZSSR žiadne reparácie za ničenie a zverstvá spáchané za vojny,“ povedal poslanec denníku Izvestija. S východným Nemeckom, ktoré sa stalo sovietskym spojencom, bola uzavretá dohoda o zániku reparačných nárokov, pripomenul. „So západným Nemeckom a tým skôr s neskoršie zjednotenou Spolkovou republikou žiadna takáto zmluva uzatvorená nebola,“ uviedol Degťarjov.

Rusko ako následnícky štát Sovietskeho zväzu má podľa neho právo požadovať od Nemecka reparácie aj teraz. Podľa predbežných odhadov ruských poslancov by malo ísť o sumu najmenej tri bilióny eur v terajších cenách. Degťarjov dúfa, že nároky vznesú aj ostatné následnícke štáty ZSSR vrátane Ukrajiny.

Poslanec neskrýva, že motívom jeho návrhu sú sankcie, ktoré Európska únia zaviedla proti Rusku po anexii Krymu a proruskej vzbure na východe Ukrajine. „Nezaplatili ani kopejku reparácií a navyše ďalej v rámci Európskej únie nezákonnými sankciami poškodzujú Rusko,“ konštatoval Degťarjov.

Podľa ruskej tlače podobné nároky vzniesli aj nový grécky premiér Alexis Tsipras. Nemecko v reakcii na jeho návrhy uviedlo, že nič platiť nemieni, uviedol moskovský rozhlas.

Skepsa panuje aj v ruských diplomatických s politických kruhoch. Podľa šéfa branného výboru Štátnej dumy Vladimira Komojedova je výplata reparácií možná len na základe medzištátnej zmluvy, ktorej uzatvorenie je 70 rokov po konci vojny nereálne.

zdroj: zahranicni.eurozpravy.cz