10 vecí, ktorými štát zabíja kvalitné reštaurácie. Ak chcú podávať kvalitné domáce jedlo, buď ich čaká byrokracia alebo riskujú pokutu.

Pre reštaurácie a vývarovne je oveľa bezpečnejšie variť z polotovarov.

Moderná svetová gastronómia používa postupy, ktoré umožňujú lepšie zachovať chuť, farbu a vôňu jedla. Domáce, teda na mieste vyrábané jedlo od základu je celosvetovým trendom. Naše zákony sa do tohto bodu zatiaľ nedostali. Za domáce cestoviny či lesné huby môže reštaurácia dostať mastnú pokutu.

Pre reštaurácie je legislatívne najjednoduchším riešením variť z polotovarov. Ak chcú podávať domáce jedlo, buď ich čaká byrokratická tortúra, alebo riskujú pokutu.

Vybrali sme desať slovenských špecifík, ktoré dobrému jedlu neprajú. Všetky vychádzajú zo zákonov platných v Slovenskej republike.

1. Stravné lístky a denné menu

Náklady reštaurácie sú pri denných menu asi 60 percent z ceny jedla. Suroviny v menu za 3,15 eur (minimálna hodnota lístka) tak stoja menej ako dve eurá. Marža, teda zisk reštaurácie pri takomto druhu obeda končí niekde pri piatich až siedmich percentách, niekde sa menu podáva „s nulou“ a zisk prinášajú až večere.

Denné menu sa v reštauráciách objavilo s príchodom gastrolístkov. Podniky sa preto snažia, aby cena menu približne kopírovala hodnoty lístkov. Podľa kuchárov je problémom najmä kvalita.

„Dnes sa dá kúpiť mrazené kuracie za pár centov. Nikto v tej reštaurácii sa nepýta na kvalitu toho mäsa. V takýchto reštauráciách sa rieši len cena,“ konštatuje šéfkuchár Gabo Kocák.

Slováci tak denne môžu mať teplé jedlo, jeho kvalita a výživná hodnota však je viac než otázna. Zatiaľ čo podnikové kantíny majú predpísané kalorie, pre reštaurácie takéto pravidlá neexistujú.

2. Účty, bločky, faktúry

Každý kus mäsa, každý jogurt a každá rajčina musí mať svoj pokladničný blok. Inak si ju podnik nesmie započítať do nákladov a už vôbec ju nesmie ďalej predávať.

Z dodávateľského reťazca tak vypadávajú produkty od malých lokálnych farmárov, ktorí predávajú na základe predaja z dvora a nemajú registračnú pokladňu. Z hry je vonku aj lesné ovocie alebo nazbierané huby.

3. Zelenina len tri hodiny vopred

Zelenina určená na ďalšie spracovanie vydrží podľa zákona až 12 hodín v chladničke. Tá, ktorá je určená na priamy konzum, už len tri hodiny. Problém s tým majú najmä majitelia hotelov, ktorí potrebujú mať o šiestej ráno pokrájané uhorky, rajčiny či šalát.

„Čo mám spraviť, ak potrebujem zeleninu na raňajky pre celý hotel? Pýtal som sa hygieničky na kontrole, že kto to dodržiava. Iba pokrčila plecami s tým, že toto nedodržiava asi nikto,“ hovorí šéfkuchár Gabo Kocák pre Bratilicious.

4. Stop domácej zmrzline

Môže si podnik vyrobiť svoju zmrzlinu, gelato alebo sorbet? Môže, ale tento výrobok nesmie opustiť brány reštaurácie. Zákon totiž pozná iba jeden spôsob výroby zmrzliny, ktorý sa nezmenil už roky. Ten zakazuje používať všetko, okrem čerstvého ovocia a zmrzlinovej zmesi. Keď teda budete opúšťať zmrzlináreň s kornútkom sorbetu, podľa zákona ohrozujete svoj život.

Do zmrzliny sa smú pridávať len zmrzlinové zmesi, voda, čerstvé ovocie a, samozrejme, aj arómy a príchute. Poctivá smotanová alebo jogurtová zmrzlina je tabu, všetky zložky v zmrzline totiž musia byť tepelne opracované.

Napríklad orieškovú zmrzlinu je legislatívne jednoduchšie vyrobiť z prášku, ako z ozajstných orechov.

5. Žiadne surové vajcia

Vajcia sa smú v kuchyni používať len po tepelnej úprave. Prípadne vo forme sušenej a pasterizovanej vaječnej hmoty. Kôpka tataráku so surovým vajíčkom je nočná mora hygienikov.

Reštaurácia si tak nesmie napríklad vyrobiť ani vlastné cestoviny z čerstvých (nedajbože domácich) vajec. A ak by ste náhodou chceli volské oko s tekutým žĺtkom, máte smolu.

6. Prípad guláš

Uvarené jedlo sa nesmie skladovať viac ako 12 hodín. Taký guláš či kapustnica teda môžu chutiť lepšie až na druhý deň, no v reštaurácii také jedlo nedostanete, lebo predstavuje nebezpečenstvo.

Zákon zrejme nevie, že na druhý deň sa chute prepoja. Navyše, dôkladné ohriatie gulášu by zabilo všetky nebezpečné baktérie.

7. Domáce polotovary? Nikdy!

Ak reštaurácia vyrobí slivkové knedle, musí ich ihneď uvariť a podávať. Neexistuje nič také, ako urobiť si zásobu na celý deň. Tobôž nie do mrazničky.

Podľa vyhlášky reštaurácia nesmie zmrazovať niečo, čo nedorazilo do prevádzky v zmrazenom stave.

Podľa zákona sa tiež mrazené výrobky nesmú vyrábať tam, kde sa robí teplá kuchyňa. Kuchár si nesmie urobiť domáce polotovary vopred a dať ich do mrazničky. Buď ich predá, alebo vyhodí.

8. Zákon nepozná suši

Podľa platnej vyhlášky rybacie mäso nie je mäso, ale potravina živočíšneho pôvodu. Suši zo surovej ryby je teda úplne v poriadku, no hovädzí tatarák je hrozba.

„Nekvalitné rybie mäso často hrozí oveľa väčšími problémami ako hovädzie – napríklad maslová ryba, veľmi obľúbená v suši, môže obsahovať toxické látky,“ vysvetľuje Peter Horváth z Foodcultu.

Na kvalitne a hygienicky pripravenom suši nie je nič zlé. Žiaľ, niektoré prevádzky by si zaslúžili akurát paličkami po prstoch. Ryba pochybného pôvodu môže obsahovať toxické látky, ťažké kovy alebo dokonca parazity. Rybacie mäso sa navyše kazí oveľa rýchlejšie, ako iné druhy mäsa.

9. Steaky len prepečené

Zákon velí, že steak musí mať vo vnútri 70 stupňov. Lenže pri takejto teplote sa mení štruktúra proteínov a z buniek sa vytláča voda. Inak povedané, mäso sa vysuší.

Mäso sa podľa zákona smie podávať iba tepelne upravené. Damoklov meč pokuty tak visí nad každým podnikom, ktorý ponúka tatarák, carpaccio, alebo krvavý steak.

10. Žiadny nakladaný syr

Obľúbená pochúťka k pivu môže byť tiež dôvodom na pokutu. Aby sa syr odležal, potrebuje zrieť v ochutenom oleji pár dní pri izbovej teplote. Zákon však povoľuje uchovávanie takéhoto syra len 24 hodín, a to v chladničke pri teplote 0-4 stupne.

zdroj: aktuality.sk

Potravinový megapodvod: Roky sme kupovali predražené mliečne výrobky, tajná dohoda odhalená!

Potravinový megapodvod: Roky sme kupovali predražené mliečne výrobky, tajná dohoda odhalená!

BRATISLAVA – Obchodné reťazce a známa mliekarenská spoločnosť čelia megaškandálu. Protimonopolný úrad SR odhalil nekalý kartel, v ktorom figuruje niekoľko známych mien. Výsledkom podvodnej dohody mala byť umelo vytvorená marža na niektoré základné potraviny.

Z rozhodnutia Protimonopolného úradu (PÚ) SR, ktoré vydal 13. 6. 2016, vyplýva škandalózne odhalenie. Deväť slovenských podnikateľov uzatvorilo tajnú dohodu, na ktorú v konečnom dôsledku doplácali zákazníci. Zapojení podnikatelia, ktorí pôsobia v oblasti dodávok a maloobchodného predaja produktov zo skupiny mlieko, maslo, smotana, čelia pokute vo výške 10 miliónov eur.

Po sérii inšpekcií Protimonopolného úradu vyšlo najavo, že „významný dodávateľ produktov zo skupiny mlieko, maslo a smotana a významní maloobchodní predajcovia sa mohli dopustiť porušenia zákona,“ uvádza PÚ. Uzatvárali totiž medzi sebou tajné dohody, ktorých predmetom bolo určovanie cien produktov v predaji v rokoch 2009 až 2014. Cenová dohoda sa týkala mliečnych produktov, ktoré patria medzi základné potraviny.

Ako zistil Denník N, obchodná dohoda sa týkala mliekarenskej spoločnosti Rajo a ôsmich veľkých reťazcov. Do nezákonných praktík bolo zapojené Tesco, Kaufland, Billa, Coop Jednota, Terno, Moja Samoška, CBA a reťazec Carrefour.

Zarábali na spotrebiteľoch

„Išlo o typ vertikálnej dohody, pri ktorej dodávateľ tovaru určuje ceny, prípadne aj iné podmienky, za ktorých odberateľ tovaru môže predávať tovary alebo služby konečnému spotrebiteľovi. Tým ovplyvňuje samostatnosť maloobchodného predajcu určiť si ceny, za ktoré bude ďalej predávať tovary alebo služby. Podstatou uplatňovania takejto dohody je nastavenie cien a dosiahnutie takej cenovej úrovne dotknutých produktov, ktorá je vyššia, ako by bola v prípade neaplikovania dohody,“ vysvetľuje na svojej stránke Protimonopolný úrad.

V praxi to znamenalo, že zákazník mohol za tovar menovanej mliekarenskej spoločnosti zaplatiť viac a aktéri dohody by tým pádom zarábali na spotrebiteľoch. Takýto postup je podľa odborníkov zakázaný a radí sa medzi závažné porušenie zákona, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž.

Nezákonná stratégia

Protimonopolný úrad tajnú dohodu vypátral aj pomocou analýzy mailovej komunikácie medzi dodávateľom a odberateľmi. „Kľúčovou v tomto prípade bola komunikácia, ktorá zahŕňala nastavenie určitej pultovej ceny od konkrétneho dátumu na celom trhu. Zároveň sa v rámci e-mailovej komunikácie nachádzali napr. aj podnety maloobchodných predajcov na dodávateľa, ak niektorý z konkurentov maloobchodníkov ‚podrazil‛ nastavenú pultovú cenu a následné riešenie tejto situácie zo strany dodávateľa…“ spresnil PÚ.

Opísaná stratégia vyhovovala všetkým aktérom dohody, predovšetkým však maloobchodným predajcom, pretože sa mohli vyhnúť cenotvorbe a konkurenčnému boju o zákazníka. „Z komunikácie medzi účastníkmi konania vyplýva stratégia nastavenia určitej minimálnej úrovne pultových cien tak, aby maloobchodníci na svojich prevádzkach neboli nútení znižovať pultové ceny, a tým znižovať svoju profitabilitu,“ píše PÚ a dopĺňa, že marže v prípade produktov dotknutého dodávateľa boli vo väčšine prípadov vyššie ako marže dosahované pri porovnávaných výrobkoch (v niektorých prípadoch niekoľkonásobne). Rozhodnutie Protimonopolného úradu SR ešte nie je právoplatné a účastníci konania môžu proti nemu podať rozklad.

zdroj: topky.sk

Osem druhov potravín, ktoré celý život kupujete zle

Osem druhov potravín, ktoré celý život kupujete zle

Pri nákupoch niekedy uprednostníme krajšie potraviny vo viere, že vyberáme dobre. V skutočnosti to tak vôbec nemusí byť.

Jahody v konzerve

Ak sú jahody po otvorení konzervy jasne červené, neznamená to, že sú kvalitnejšie. Práve naopak- takéto konzervy často obsahujú farbivo karmín, alebo košenilovú červenú.
Pre dospelých v menšom množstve nie je toto farbivo škodlivé, no neodporúča sa dávať deťom. Spája sa s hyperaktivitou a môže vyvolať alergickú reakciu.

Konzerva jahôd, ktorá na prvý pohľad nevyzerá lákavo, je naopak v poriadku. Jahody sa totiž veľmi nedajú zakonzervovať tak, aby si zachovali svoju farbu. Väčšina prírodného farbiva sa totiž vylúhuje do sirupu v kompóte.

Chlieb

Dobrý chlieb je čerstvý a mäkký. Alebo nie? Niektoré pekárne naschvál svoj chlieb nedopekajú, aby mal mäkkú kôrku. Spotrebiteľ totiž vníma mäkký chlieb a pečivo ako čerstvé. Ak je kôrka vypečená, teda tvrdá a chrumkavá, spotrebiteľ si môže myslieť, že chlieb je starý.
Chlieb s mäkkou kôrkou je však nedopečený a kôrka ho nevie ochrániť pred vysušením a plesňou. Takýto chlieb je už na druhý deň starý. Kváskový chlieb s tvrdou kôrkou vydrží omnoho dlhšie.

Šunka

Sivá a hnedá farba šunky vyzerá naozaj zle. Pokiaľ však nemá zelený nádych a zápach od prebiehajúceho rozkladu, je to naopak znak, že výrobca nepoužil dusičnany.
Ak si mäso uvaríte doma, tiež nemá ružovú farbu, ale skôr hnedú. Ružovú farbu v mäse zachovávajú dusičnany. Jasne ružová šunka nemusí byť hneď škodlivá. Výrobky s dusičnanmi sa však neodporúčajú podávať deťom.

Jablká

Jedno ako druhé, nádherne červené, lesklé a bez jediného červíka. Znie to ako ideálne jablko? Možno, ale k ideálu má ďaleko. Ak natrafíte na takéto jablká, pravdepodobne vyrástli za bohatej asistencie hnojív a pesticídov.
Bio jablká, ktoré nevyzerajú akoby práve zišli z výrobnej linky v súboji krásy jasne prehrávajú. Čo sa týka obsahu umelých látok sú však jednoznačnými víťazmi. Netreba sa pritom obmedzovať iba na bio- na Slovensku vieme vypestovať veľmi dobré jablká aj bez kvanta pesticídov.

Mletá paprika

Sypké korenie môže mať rôzne farby, od tehlovo oranžovej až po sýtu karmínovú. Ktoré z nich by ste si vybrali? To červenšie? Omyl.
Ak na zložení papriky uvidíte farbivá, pokojne takýto výrobok dajte naspäť do regálu. Pohľadajte radšej taký, čo nie je prifarbený. Môže tu byť spomínaný karmín, ktorý nijako nezvýši kvalitu výrobku. Je to len zbytočná chémia navyše, ktorá však lahodí nášmu oku.

Údené mäso a slanina

Keď sa na náš trh dostali údené mäsá s obsahom vody, pochvaľovali sme si, aké sú praktické. Netreba ich variť a navyše sa dobre jedia, keďže sú mäkké. Pri pohľade na zloženie je však celá radosť preč. Takéto mäso často obsahuje až polovicu vody, ktorá sa v ňom drží s pomocou želatíny a chémie.
Pri výbere údenín preto uprednostnite také, ktoré nie je vákuovo balené a pred podávaním ho treba uvariť.

Steaky

Rozhodli ste sa, že prekvapíte rodinu výborným steakom. Kúpili ste to najčerstvejšie mäso z hovädzej sviečkovej, pripravili ste ho dobre a napriek tomu sa nedá jesť.
Príprava steaku nie je žiadna alchýmia, no na skutočne dobrý steak potrebujete mäso, ktoré je dobre vyzreté. Mäso na steaky sa necháva odležať dlhšie ako ostatné druhy.

Čerstvé mäso sa z bitúnku na pult dostane už za jeden deň, v prípade steakov je to však niekoľko týždňov či dokonca mesiacov. Takéto mäso však nie je pokazené. Práve naopak- získava jemnosť, ktorú na steakoch oceňujeme.

Zrejúce syry

Jedna z chýb, ktorú často robíme, je fakt, že zrejúce syry kupujeme čerstvé. Najmä syry s plesňou, ale aj tvrdé syry typu parmezán.
Napríklad čerstvý encián má tvrdé a tvarohovité vnútro, no spolu s blížiacim sa dátumom spotreby získava krémovú konzistenciu. Rovnaké je to so syrmi typu niva. Ak si teda chcete naozaj pochutiť, jedzte tieto syry tesne pred tým, než im skončí záruka.

zdroj: aktuality.sk

Ruský minister pôdohospodárstva Alexander Tkačev: Európske mäso už nemá v Rusku čo hľadať!

Ruský minister pôdohospodárstva Alexander Tkačev: Európske mäso už nemá v Rusku čo hľadať!

Mäso dodávané nám z Európy už nemá v Rusku čo hľadať, nakoľko vlastná produkcia je už kvalitnejšia a aj lacnejšia, vyhlásil minister poľnohospodárstva Alexander Tkačev na tlačovej konferencii.

Poznamenal, že zrušenie sankcií málo čo zmení v štruktúre ruského hospodárstva. „Mne sa ťažko hovorí o zrušení sankcií, pretože ide len o politickú otázku. Možno viete, že nejaký čas sme žili trochu v ilúzii, že ak sankcie stiahnu, tak zahynieme a že naším poľnohospodárom bude omnoho ťažšie. Teraz vidíte, že to tak nie je“, nazdáva sa minister.

„Naučili sme sa produkovať a pestovať potraviny dostatočne konkurencieschopné, a v tomto smere nám napomáha aj devalvácia. A preto, ak teraz aj otvoríme všetky zábory, ako sa hovorí, a k nám príde francúzska hovädzina a nemecká bravčovina, tak cenovo budú už značne vyššie, nehovoriac o kvalite“, dodal minister.

My dnes vyrábame svoje, omnoho lacnejšie, omnoho kvalitnejšie a spotrebiteľ si už zvykol na toto mäso ruskej výroby. Zdá sa mi, že toto je najdôležitejší výdobytok, predovšetkým vlády RF, ktorá nám poskytuje bezprecedentnú podporu“, dodal Alexander Tkačev.

Pripomeňme, že vládni experti už dávnejšie oznamovali, že Rusku sa podarilo v plnej miere nahradiť dodávky potravín a že zavedené potravinové embargo spôsobilo dodávateľom v EÚ a USA (bez Ukrajiny a Turecka) škody 9,3 mld. USD.

zdroj: nazorobcana.sk

Nie je to soľ, ani cukor. Ide o nebezpečný jed, ktorý jeme každý deň

Nie je to soľ, ani cukor. Ide o nebezpečný jed, ktorý jeme každý deň

Pozrite sa ako vyzerá vraj bezpečná prísada do potravín.

Označujú ju číslom E621 a pridáva sa do veľkého množstva nielen potravín, ale aj varených jedál prevažne v reštauráciách.

Nájsť sa však dá aj v mnohých ďalších potravinárskych produktoch, ktoré si denne kupujete v supermarkete. Jej hlavnou úlohou je, aby zvýraznila a zosilnila chuť.

Čo je to glutamát sodný

Glutamát sodný je biela kryštalická látka, ktorá sa podobá na soľ alebo cukor a po rozriedení vo vode chutí podobne ako mäsový vývar.

Je ho možné pridávať do akéhokoľvek druhu jedál.

Okrem zvýraznenia chute, ďalšou jeho vlastnosťou je, že zvyšuje chuť a žiadostivosť po jedle. Môže tak prispievať ku vzniku nadváhy a obezity.

Funguje tak, že preniká do krvi a tou sa dostáva do mozgu, kde dráždi nervové bunky zodpovedné za chuť.

Nájdete ho v rôznych druhoch potravín, no najčastejšie v týchto:
[list icon=“check“ icon_color=“red“]

  • salámy, klobásy a iné mäsové výrobky
  • zemiakové lupienky
  • sáčkové polievky
  • potraviny v plechovke
  • pivo
  • mnohé ďalšie produkty

[/list]
Oficiálne udávaná bezpečná dávka je 1,5 gramu pre dospelého na deň a 0,5 gramu pre dieťa na deň.

Príznaky nadmernej konzumácie glutamátu sodného

V súčasnosti sa vo svete spotrebuje až 200 tisíc ton glutamátu sodného ročne.

Príznakom jeho predávkovania sa niekedy hovorí aj „syndróm čínskej reštaurácie“, pretože vo zvýšenej miere sa používa hlavne v ázijskej kuchyni.

Medzi prejavy nadmernej konzumácie patria napríklad nasledovné stavy:
[list icon=“check“ icon_color=“red“]

  • závrate, nevoľnosti a slabosť
  • migrény
  • poruchy zraku a videnia
  • búšenie srdca
  • narušenie hormonálnej rovnováhy
  • bolesti alebo tlak v hrudi

[/list]
Pôvodne bol objavený v roku 1907 v Japonsku mužom menom Ikeda Kikunae.

Rôznymi pokusmi sa mu podarilo objaviť zlúčeninu, ktorá dokázala zvýrazniť chuť potravín, hlavne chuť a vôňu produktov z plechovky, jedál rýchleho občerstvenia a mrazených výrobkov.

Dnes už však nie je populárnym len v Ázii, postupne si našiel cestu aj do potravinárskeho priemyslu západných krajín.

Pokusy s glutamátom na myšiach

Keď sa robili pokusy s glutamátom sodným na myšiach, tie po čase jeho konzumácie prišli o zrak.

Jednou z jeho ďalších negatívnych vlastností je, že postupne otupuje chuťové poháriky na jazyku a je potrebné zvyšovať dávku, aby sa docielil rovnaký účinok.

Tiež je hlavným dôvodom toho, že vám nejaké jedlo veľmi chutí a nedokážete ho prestať jesť. Ide hlavne o také zemiakové lupienky, pochutiny či polievky z plechovky alebo sáčku.

Ich častá konzumácia tak môže dokonca vyvolávať závislosť, kedy podvedome budete uprednostňovať také potraviny, ktoré ho obsahujú.

Záver

Nezabúdajte na to, že producenti potravín z pridávania E621 do výrobkov zarábajú, pretože to znižuje ich výrobné náklady a prekrýva nízku kvalitu a chuť potravín.

Pri kupovaní potravín v supermarkete, ale aj v reštauráciách, si na túto látku dávajte pozor.

Vždy si prečítajte obsah výrobku na etikete, prípadne sa spýtajte či ho vaša reštaurácia používa pri príprave jedál.

Vyhnete sa tak celej palete možných následkov od závislosti až po viaceré vážne ochorenia.

zdroj: badatel.net