Obraz slovenských politikov: Postupne sa dozvedáme, o čo im ide – Občania to bohužiaľ nie sú!

„Kaliňák zakryl podvody provokáterov. Teraz mu to splácajú,“ tvrdí Matovič o napadnutých aktivistoch.

Šéf OĽaNO-NOVA Igor Matovič reaguje na trestné oznámenie, ktoré na neho podali aktivisti Krempaská a Weisenbacher.

Video

zdroj: hnonline.sk

Spôsob, akým riadia štát striedajúci sa politici iba dokazuje, že v ich záujme nie je bohužiaľ záujem občana!

Z chovania a správania sa politikov v parlamente aj vo vláde je jednoznačne preukazateľné o čo im ide. Nie je to bohužiaľ skutočné riešenie problémov v záujme občanov. Každý opakujúci sa problém má svoju príčinu. Jej riešeniu sa však politici vyhýbajú. Pozrite sa ako:

S korupciou na najvyšších miestach by si poradil aj priemerný manažér. VIAC TU >>

Vareha si objednal moju vraždu, tvrdí Matovič. Zabiť mal dať aj ďalších vrcholových politikov

Líder obyčajných tvrdí, že pán Zemplína si objednal jeho vraždu u spoluväzňa za 100-tisíc eur.

Šéf OĽaNO Igor Matovič mal byť zavraždený. Sám to tvrdí v statuse na Facebooku a potvrdil to aj pre HNonline. Dokonca nemal byť jediným vrcholovým slovenským politikom, ktorý mal byť zabitý.

Matovičovu smrť si mal za 100-tisíc eur objednať Mikuláš Vareha, známy slovenský podnikateľ, ktorý skončil za mrežami. Vraždu si mal objednať u spoluväzňa v Sabinove.

„Myslel si, že za neho budem bojovať“

„Som poctený,“ napísal ironicky v statuse Matovič. Informáciu dostal listom od vyšetrovateľa NAKA. Líder obyčajných pre HNonline povedal, že voči Varehovi bolo začaté trestné stíhanie kvôli objednaniu vraždy.

Motív vidí v tom, že mu Vareha v minulosti písal „siahodlhé“ listy, v ktorých sa ho mal snažiť presviedčať o svojej nevine. „Myslel si, že za neho budem bojovať,“ vyhlásil pre HNonline.

Matovič však nie je jediný. Okrem neho chcel Vareha podľa Matovičovho tvrdenia nechať zabiť ďalších troch vrcholových slovenských politikov.

Daniela Lipšica, ktorý bol ministrom vnútra, keď Varehu uväznili. K tomu Matovič napísal, že to z Varehovho pohľadu chápe, keďže ho Lipšic „bez milosti dal zavrieť“.

Zabiť chcel aj premiéra

Čomu však Matovič podľa vlastných slov nerozumie, je to, že si Vareha mal objednať aj vraždu terajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica. Obaja sú z najsilnejšej vládnej strany Smer.

„Veď za ich prvej vlády Varehovi na ružiach ustlali – vyplácali mu miliónové fiktívne nadmerné odpočty, futrovali ho s eurofondami či dotáciami, nechali ho financovať prezidentskú kampaň ich kandidáta a potom si ho pozývali priamo do prezidentského paláca na akcie k pánu prezidentovi Gašparovičovi,“ tvrdí líder OĽaNO.

Vareha bol konateľom a spoločníkom vo vyše 80 firmách a dostal prezývku pán Zemplína. Osudným sa mu stal podozrivý obchod s lykožrútmi a euroočkami – štepnými prútmi jabloní. Zemplínskeho kráľa posadil v roku 2013 Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici za daňové podvody na 12 rokov za mreže.

Štát podľa predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici obral o 58 miliónov eur.

Pozrite si aj rozhovor s Igorom Matovičom v HNtelevízii o kauze Bašternák:

zdroj: hnonline.sk

Igor Matovič kryje smerákov aj Karola Mitríka, šéfa NKÚ. Pritom sa tvári, že všetci sú zlodeji.

Igor Matovič kryje smerákov aj Karola Mitríka, šéfa NKÚ. Pritom sa tvári, že všetci sú zlodeji.

Prečo slovenskí politici neriešia príčiny opakujúcich sa problémov? Je to neschopnosť alebo zámer?

Občania sú znechutení z politiky, ktorú roky predvádzajú slovenskí politici vo vláde a v parlamente. Zvykli si na novodobý spôsob riadenia štátu, pri ktorom neexistuje žiadna zodpovednosť za verejné financie, ktoré im tvrdo občania slovenskej republiky odvádzajú do štátnej pokladnice.

Jeden z najväčších problémov Slovenska je „zákonné rozkrádanie“ verejných financií.

Na spôsob seriálového pokračovania podsúvajú politici občanom jednotlivé kauzy o zákonnom rozkrádaní verejných financií. Média sa predbiehajú, aby takéto pre občanov zaujímavosti odvysielali, alebo v vydali v denníkoch. Tento spôsob konzumácie informácii občanmi – voličmi však nemá nič spoločné so zodpovedným riešením problémov.

Prečo? má to jednoduchú odpoveď: Pri každom opakujúcom sa probléme nestačí odstrániť iba jeho dôsledky, treba vyriešiť hlavne jeho príčinu, aby sa problém neopakoval. No a to sa bohužiaľ v slovenskej politike nedeje. Len si predstavte, že by vám tiekla strecha a vy iba dookola maľujete steny a vymieňate podlahu..

Sme svedkami množstva vážnych obvinení o neefektívnom použití verejných financií, napriek tomu sa príčina problému nerieši!

Dôkazov o neefektívnom hospodárení nám politici predkladajú mesiac čo mesiac viac ako dosť. O neefektívnom hospodárení teda niet žiadnych pochýb. Prečo teda kontrolné orgány na to určené nekontrolujú efektívnosť hospodárenia a neriešia tak príčinu problému tak, aby sa problém neopakoval?

Video

[col2][/col2][col2][/col2][clear]

Riešenie existuje

Neefektívne hospodárenie s verejnými financiami vyplýva z nedostatočne určených pravidiel pre ich čerpanie, konkrétne z pohľadu ich efektívnosti, ktorú by kontrólne orgány mali posudzovať už pri zostavení a návrhu štátneho rozpočtu. Je nelogické, ak je dovolené minúť milióny EUR bez posúdenia efektívnosti a po vyčerpaní financií iba poukazovať a z druhej strany konštatovať, že všetko prebehlo v zmysle zákona. Až na to, že efektívnosť vynaložených financií nebola posudzovaná orgánmi na to určenými, hoci túto povinnosť majú zakotvenú v zákonoch a vo svojich povinnostiach.

Politici takto vedome dovoľujú s verejnými financiami neefektívne nakladať, porušujú pritom zákony a nedodržujú svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Toto je skutočná príčina problému, ktorú by mali politici aj nepolitici vyriešiť.

Kto by mal kontrolovať efektívnosť hospodárenia?

karol-mitrik-predseda-nkuNajvyšší kontrolný úrad (NKÚ) a Výbor NRSR pre financie a rozpočet. Je zaujímavé a zároveň to vzbudzuje určité podozrenie, ak orgány na to určené, ktoré to majú zakotvené priamo vo svojich povinnostiach, si túto svoju povinnosť neplnia. V povinnostiach NKÚ je jasne uvedené:

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislým štátnym orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, územnej samosprávy a s finančnými prostriedkami Európskej únie.

NKÚ SR je podľa ústavy SR nezávislý orgán kontroly hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti viazaný len zákonom. Jeho činnosť vychádza z Limskej deklarácie Smerníc o zásadách nezávislej kontroly, ktorá bola prijatá na IX. Kongrese medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií. Tento dokument obsahuje východiskové filozofické axiómy kontroly vôbec a princípy fungovania najvyšších kontrolných inštitúcií zúčastnených štátov.

Podľa nich je kontrola považovaná za jednu z najdôležitejších podmienok správneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Preto, aby najvyššia kontrolná inštitúcia štátu mohla plniť svoje základné poslanie, t.j. napomáhaniu správnemu a efektívnemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami a aby mohla svoju kontrolnú činnosť vykonávať objektívne a účinne, musí byť vo svojej činnosti nezávislá. Tieto základné požiadavky kladené na činnosť najvyšších kontrolných inštitúcií štátu sú preto zaručené aj ústavou SR.

Výbor NR SR pre financie a rozpočet

clenovia-vyboru-pre financie-arozpocet-nrsr

Igor Matovič – člen Výboru NR SR pre financie a rozpočet, ktorý by mal tiež kontrolovať efektívnosť hospodárenia.

Výbor ako poverený orgán Národnej rady SR predkladá Národnej rade SR:
Návrh na schválenie k vymenovaniu a odvolaniu predsedu a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Návrh na voľbu, odvolávanie a pozastavenie výkonu funkcie predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Prečo neriešia politici príčinu zlého hospodárenia? Je to neschopnosť, alebo zámer? Hlasujte v ankete.

Pretrvávajúci problém je nespochybniteľný, príčina je jasná, riešenie je jednoduché. Prečo teda občania pozerajú dookola seriál na pokračovanie o neustálom obviňovaní, kauzách, keď politici, ktorí najviac kritizujú, majú dosah na riešenie a pritom príčinu problému neriešia?

Anketa

Prečo poslanci a vláda neriešia príčinu zlého hospodárenia?

Zobraziť výsledky

Loading ... Loading ...
Matovič má problém. Jeho obraz bojovníka proti korupcii sa rozpadá. Detektor lži by vybuchol.

Matovič má problém. Jeho obraz bojovníka proti korupcii sa rozpadá. Detektor lži by vybuchol.

Roman Michelko: Asi sa dalo očakávať, že finiš volebnej kampane poznačí nejaký ten škandál. Iste, pochybný predaj vlastnej živnosti (ako uvádzajú médiá s cieľom agresívnej daňovej optimalizácie) svojmu exzamestnancovi (bielemu koňovi) nie je škandál veľkosti Gorily, ale približuje sa ku kauze londýnskych schránok, ktoré držali ochranné známky SDKÚ, cez ktoré sa z pochybných zdrojov – pravdepodobne z provízií z privatizácie – financovala strana a ktorej dôsledkom bolo nekandidovanie Dzurindu v spomenutých voľbách. Poďme však k meritu veci.

Igor Matovič už od svojho vstupu do politiky vystupoval ako „najčistejší z čistých“, veľký a neohrozený bojovník proti korupcii, „rytier bez bázne a hany“. Ako sa však ukázalo, až takú snehobielu podnikateľskú minulosť nemá. Iste, jeho podnikateľský projekt – celoplošné inzertné noviny – bol dobrý nápad a ukázal sa aj komerčne úspešný, problém nastal, keď sa chcel posunúť na „vyšší level“. Keď chcel previesť svoj biznis zo živnosti na akciovku, mal štandardne ukončiť živnosť a pokračovať jasne a transparentne v eseročke. To sa však nestalo.

Dnes nás kŕmi rozprávkami o tom, že takúto pochybnú transakciu mu poradila daňová poradkyňa. Úplne mimo sú jeho tvrdenia, že predal svoju živnosť, na účte ktorej bolo vyše 121 miliónov Sk, za 20 000 eur (teda cca 600 000 Sk) a potom si už z cudzej firmy, kde však stále mal dispozičné právo, previedol aktíva, teda finančný zostatok, už spomenutých cca 120 miliónov Sk, na svoj súkromný účet. Každý, kto má elementárnu mieru súdnosti, vie, že ak na účte firmy bolo 121 miliónov Sk, tak kúpna cena mala byť tých 121 miliónov plus ďalšie aktíva. Takáto suma by sa potom zdanila ako jednorazový príjem, a to, čo by ostalo, by bol čistý zdanený príjem, ktorý by si potom mohol pokojne užívať, alebo investovať podľa svojej slobodnej vôle. To sa však nestalo.

Naopak, Matovič mal iste nielen pre túto transakciu dlhodobé problémy s daňovým úradom, a preto všelijako špekuloval. Prepis celého majetku na manželku kvôli jeho vstupu do politiky je tiež len legenda. Matovičov problém bol v tom, že sa veľmi rýchlo dostal pre neho k veľmi veľkým peniazom a nevedel celkom, čo s tým. Práve v tejto životnej situácii však nešiel cestou štandardného a transparentného zdaňovania svojich ziskov, ale začal špekulovať, až sa dostal do špirály špekulácií a lží, ktorá ho dnes dobieha.

Roman Michelko[clear]

Pričom „umelecká“ hodnota jeho „vytáčok a vysvetlení“ má veľmi nevyrovnanú úroveň. Niekedy sa mi zdá až absurdné, že bez náznaku hanby dokáže do očí chladnokrvne tvrdiť lož, ktorá je veľmi ľahko vyvrátiteľná, dúfajúc, že ľudia sú tak sprostí, že to hneď prehliadnu, alebo že si to neoveria a sugestívne podaná lož v jeho podaní sa stáva pravdou. To je napríklad kauza rotačky, ktorú doniesol rozmontovanú po súčiastkach, aby sa vyhol clu. Stalo sa to v roku 2002, teda približne dva roky pred prvým májom 2004, kedy sme vstúpili do Európskej únie, a tým aj do colnej únie. Každý z nás si veľmi dobre pamätá tento dátum a každý, kto obchoduje v rámci Európskej únie, vie, že dovozné clá boli zrušené až k tomuto dátumu. Matovič však bez náznaku zaváhania, tvrdo, na drzovku hádam tri či štyrikrát pred televíznymi kamerami zaklame, že v roku 2002 už Slovensko bolo v colnej únii, a teda clo by neplatil tak či tak. Rovnako, bez náznaku zaváhania Matovič klamal pri ľahko overiteľnom fakte, že v čase vyšetrovania Kaliňákovej kauzy Kovošrot bol šéfom vyšetrovateľov súčasný policajný prezident Tibor Gašpar a nie Jozef Šátek. Samozrejmosť s akou klamal a skutočnosť, že aj zjavné a nezvratné usvedčenie zo lži ho ani v najmenšom nevyviedlo z miery, svedčí o tom že hrúbka jeho hrošej kože si nezadá ani s tými najhoršími politickými cynikmi.

Nech už to dopadne akokoľvek, je jasné, že Matovič sa dostal do ťažkej defenzívy a na umelecký dojem ťažko prehráva. Náznakov, že mu poriadne prihára, je nespočetne.

Významný komentátor (inak jeden z najtvrdších kritikov Fica) to na svojom facebooku vtipne komentoval: „Obávam sa, že keby bol dnes Matovič počas tlačovky napojený na detektor lži, tak by vybuchol.“ Ďalší komentátor na vplyvnom konzervatívnom webe napísal komentár s názvom: „Môj tip: Matovič sa nedostane do parlamentu.“ Niekedy sa dokonca zdá, že obhájeniu parlamentného mandátu neverí ani sám Matovič. Keď sa po dueli s Robertom Kaliňákom lúčil s divákmi, apeloval na nich, ak už neveria jemu, nech aspoň volia hocijaké iné strany, len nie Smer. Toto freudovské prerieknutie znamená, že v podvedomí už prijal svoju porážku a chce len minimalizovať kolaterálne straty.

Dnes teda otázka stojí tak, či jadro Matovičových skalných má viac alebo menej ako 5 percent voličov. Ak ich je menej, je to jasné, ale aj keď prelezie 5 percentnú hranicu, jeho problém neskončil. Spolu s Danielom Lipšicom dali verejný prísľub, že ak OĽaNO získa menej ako 7 percent, vzdajú sa poslaneckého mandátu. To, že 7 percent nedosiahnu, sa zdá takmer isté, ukazuje sa však, že sľuby pred voľbami (aj tými matičnými) majú pre ich aktérov pramalú váhu.

zdroj: Roman Michelko