Rozhodol som sa rezignovať, oznámil ukrajinský premiér Jaceňuk

Rozhodol som sa rezignovať, oznámil ukrajinský premiér Jaceňuk

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk rezignoval na svoju funkciu. V nedeľu to oznámil v tamojšej televízii. Jeho odchodom sa otvára cesta k ukončeniu politickej krízy v Ukrajine, Jaceňukova vláda v poslednej dobe strácala podporu v parlamente.

„Rozhodol som sa rezignovať na funkciu premiéra Ukrajiny. V utorok 12. apríla (rezignáciu) odovzdám parlamentu. Moje rozhodnutie je založené na niekoľkých dôvodoch – politická kríza vo vláde bola vyvolaná umelo, túžba vymeniť jednu osobu politiky oslepila a paralyzovala ich vôľu vykonať v krajine skutočné zmeny, „povedal podľa agentúry Reuters.

Jaceňuk dodal, že po jeho rezignácii bude bezprostredne nasledovať utvorenie novej vlády, uviedlo Rádio Slobodná Európa. Strana ukrajinského prezidenta Petra Porošenka už v marci navrhla, aby sa Jaceňukovým nástupcom stal doterajší šéf parlamentu Volodymyr Hrojsman.

„Parlamentné frakcia bloku Petra Porošenka na post šéfa vlády nominovala Volodymyra Hrojsmana. Aby som urobil všetko pre stabilitu a kontinuitu kurzu, oznamujem rozhodnutie odovzdať právomoci predsedu vlády Ukrajiny, „povedal v nedeľu Jaceňuk, ktorý zároveň zdôraznil, že jeho Ľudový front zostane súčasťou vládnej koalície.

Jaceňuk tiež uviedol, že od teraz sú jeho ciele širšie, než boli právomoci hlavy vlády. Teraz sa chce sústrediť najmä na prijatie nového volebného zákona, schválenie ústavnej a súdnej reformy a zabezpečenie toho, že „koalícia bude mať kontrolu nad smerovaním novej vlády“, uviedla agentúra AP. Na svojom Twitteri zároveň dodal, že sa bude usilovať o vstup Ukrajiny do Európskej únie a NATO.

Fungovanie vlády sprevádzali spory

Jaceňuk sa stal premiérom v februári 2014 po zvrhnutí proruského režimu prezidenta Viktora Janukovyča. Jaceňuk patril k vodcom opozície.

V marci 2014 založil proeurópsku formáciu Ľudový front, ktorá na jeseň v parlamentných voľbách tesne zvíťazila nad zoskupením prezidenta Petra Porošenka. Jaceňuk utvoril s Porošenkom a trojicou ďalších prozápadných strán koaličnú vládu a stál na jej čele.

Fungovanie vlády ale sprevádzali spory, v parlamente sa nedarilo presadiť reformné zákony, ktorými západné finančné inštitúcie podmieňujú poskytovanie potrebných pôžičiek. V polovici februára hlasoval kyjevský parlament o vyslovení nedôvery vláde, tá ale prekvapivo odvolaná nebola, hoci hlasovanie nebolo zďaleka jednoznačné.

Pokus však ďalej oslabil vládnu koalíciu, ktorá sa 18. februára po odchode dvoch strán de facto rozpadla a vláda v parlamente prišla o väčšinu. Od tej doby sa vedú rozhovory o utvorení nového kabinetu.

zdroj: zpravy.idnes.cz

Porošenkove mokré sny. Už nemá na výber.

Porošenkove mokré sny. Už nemá na výber.

Má Rusko záujem o Ukrajinu? Áno, má záujem o Ukrajinu ako o obchodného partnera, nie však ako súčasť Ruska. Z jednoduchého dôvodu: Ukrajina je bezodná jama, nelíši sa mnoho od Grécka.

Má Rusko záujem o Krym? Má, veď tam sú situované ruské základne. Rusko malo záujem o vojenské obsadenie Krymu? (teda anexiu)? Nie, pretože Krym už začiatkom 90. rokov jasne deklaroval záujem o nezávislosť od Kyjeva, a vzdal sa jej len z obáv vojenského útoku, nariadeného Kyjevom.

Kto je vlastne Porošenko? Nikdo..zdánlivě legitímny prezident, ale keďže na odvolanie Janukovyča došlo násilím a porušením ukrajinskej ústavy, je Porošenkov mandát neplatný. Tým skôr, že celá súčasná ukrajinská vláda a jej orgány sú fraškou slobody a demokracie. Rôzna zahraničná zberba, ktorá pred voľbami ani nemala ukrajinské občianstvo, dnes dostáva posty, ktoré im boli pridelené na základe protiústavných rozhodnutí Porošenka – napríklad vo forme udelenia občianstva a to dokonca aj hľadanému zločincovi.
[col3]

[/col3][col23]Porošenko je bývalý oligarcha, známy aj vďaka svojej súkromnej armáde, ktorá v jeho službách presviedčala „neprispôsobivých“ obchodných partnerov o tom, že chcú obchodovať so súčasným prezidentom, len o tom nevedia. V iných krajinách sa tento spôsob podnikania nazýva „vydieranie“.

Chce Rusko napadnúť Ukrajinu?

Prečo by to robilo? Medzinárodne by to neobhájilo a pribudli by mu starosti so správou a financovaním obrovského územia. Ale ak by Rusko naozaj napadlo Ukrajinu, ako tvrdí Porošenko, dnes by už dávno bolo po vojne. Neofašistické tlupy by boli rozprášené a na Ukrajine by vládol pokoj. Väčšina Ukrajincov si je dobre vedomá, že ich štát dodnes neskrachoval len preto, že ho dotovalo práve Rusko. Ale práve dnes pod vedením odborníkov ako je Porošenko, Jaceňuk, či poradcovia ako Dzurinda, Mikloš, alebo Saakašvili, je veľmi blízko krachu.[/col23]

Prečo teda Porošenko neustále útočí na Rusko? Pretože nemá na výber. Dal Bruselu a národu sľuby, ktoré nedokáže splniť, a pri mentalite ukrajinského národa mu reálne hrozí nepríjemný trest. Nehovoriac o tom, že aj jeho európski spojenci strácajú trpezlivosť a navyše sami nemajú peniaze. Nie na vojnu s Ruskom.

A keď sa ukrajinské dobrodružstvo bude aj naďalej preťahovať, európski spojenci budú nútení prehodnotiť svoje priority a nie je ťažké uhádnuť, čo urobia. Hodia Porošenka pokojne cez palubu, ako to už neraz urobili v minulosti s inými. A rovnako hodia cez palubu aj zvyšok odpadu, ktorý Porošenka sprevádza.

Porošenko už nemá na výber. Hrá o všetko a preto šíri nezmysly. Vie, že Ukrajina bez Krymu nemá pre nikoho žiadnu cenu.

zdroj: svobodnenoviny.eu

Každý Ukrajinec musí po smrti nechať telo na orgány. Toto vraj vážne a tvrdo presadzuje premiér Jaceňuk.

Každý Ukrajinec musí po smrti nechať telo na orgány. Toto vraj vážne a tvrdo presadzuje premiér Jaceňuk.

Publicista Tomáš Haas, ktorý sa dlhodobo venuje problematike na Ukrajine, sa na svojom facebookovom profile vyjadril k tomu, že chce ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk predávať orgány mŕtvych Ukrajincov, aby tým naplnil diery v rozpočte.

„Jaceňuk chce do zahraničia predávať orgány mŕtvych Ukrajincov, naplní to diery v rozpočte,“ píše na svojom Facebooku Haas, ktorý si všimol, že v Najvyššej rade Ukrajiny leží už dlhšiu dobu návrh zákona, ktorý ukladá všetkým občanom povinnosť stať sa po smrti darcami orgánov.

„Bolo to oznámené vo vysielaní relácie Večer, venovanom zdravotníctvu,“ informoval tiež publicista, ktorý už niekoľkokrát poukázal napríklad na prepojenie vládnych kruhov na Ukrajine s neonacistickými banderovcami.

Ak Jaceňuk nechá rozrezať 46 miliónov obyvateľov, bude mať potrebné financie

Na to reagoval okrem iného novinár Jurij Kot, ktorý mu v komentári napísal, že nedávno predložila vláda návrh zákona, ktorý robí zo všetkých občanov nad 18 rokov, bez toho, aby podpísali súhlas, povinné post mortem darcu orgánov. „Bez výnimky, bez autorizácie, môžu hneď po smrti začať rezať,“ opísal Kot, ako bude zákon fungovať, s tým, že dokonca dovoľuje tak robiť v súkromných klinikách.

„Urobil som si taký malý morbídny výpočet,“ napísal takisto novinár o návrhu zákona, v ktorom sú zároveň uvedené podmienky predaja orgánov do zahraničia. Kot kalkuloval s faktom, že možno rozrezané ľudské telo predať asi za 1,5 milióna dolárov.

Ukrajina podľa jeho informácií potrebuje 70 miliárd. „Keď tých 70 miliárd rozdelíte 1 500 000, dostanete 46 miliónov,“ píše novinár odozvu Haas s tým, že ide zhruba o celkový počet obyvateľov Ukrajiny.

zdroj: parlamentnilisty.cz

Poznámka panobcan.sk
Tak toto už nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Úmyselné vyvražďovanie vlastného národa a k tomu ešte nechutný oficiálny biznis. Na takýto moderný fašistický režim nemáme slov.

Toto sa v novinách o Ukrajine nedočítate. Štátom tolerované vraždy, bitky oligarchov, neonacisti pri moci.

Toto sa v novinách o Ukrajine nedočítate. Štátom tolerované vraždy, bitky oligarchov, neonacisti pri moci.

Analytik Haas zhŕňa, čo sa stalo len v posledných týždňoch. ROZHOVOR Analytik Tomáš Haas dlhodobo sleduje dianie na Ukrajine a prejavuje čoraz väčšie obavy z ďalšieho vývoja v krajine. V rozhovore pre ParlamentníListy.cz obsiahlo zhrnul novinky z krajiny, kde s toleranciou úradov dochádza k vraždám opozície, prijímajú sa zákony ustanovujúcej kult banderovských bojovníkov a na dennom svetle spolu bojujú najvplyvnejšou oligarchovia.

Po uzavretí druhej dohody v Minsku Ukrajina trochu zmizla z popredných stránok svetových denníkov. To ale rozhodne neznamená, že by sa v tejto krajine nič nedialo. Čo považujete v posledných týždňoch za najzásadnejšie udalosti?

Asi najzásadnejšie je to, že v tejto chvíli obe strany zrejme porušujú prímerie, ale žiadna nechce rozpútať vojnu naplno. Môže to znamenať, že jedna alebo obe strany len podobne ako pri prvom prímerí využívajú čas na doplnenie stavov, zásob aj munície a k dovyzbrojeniu. Môže sa, ale aj keď to pokladám za oveľa menej pravdepodobné, to prímerie stabilizovať a znamenať niečo viac. Ale tu by som špekuloval. A nemyslím, že Kyjev dokáže kontrolovať dobrovoľnícke útvary, ktoré už dlho tvrdia, že žiadnu dohodu neprijmú a považujú ju za zradu. Potvrdzujú to aj dnes, a preto som pesimista.

V minulých týždňoch sa písalo o sérii vrážd politikov a novinárov spojených s prředmajdanovskými elitami. Celkom snáď od začiatku marca malo ísť takmer o desať osôb. Za podozrivých okolností mal zomrieť aj syn exprezidenta Janukovyča. Čo z toho možno považovať za skutočne preukázanú a vierohodnú informáciu?

Najskôr tých niekoľko prípadov, kedy aj kyjevská vláda musela uznať, že ide o vraždy. Mimochodom tých prípadov bolo viac ako desať, ale nedostali sa na prvé stránky novín a na televízne obrazovky ani na Ukrajine a v Rusku, nieto u nás. Musíte hľadať v lokálnych médiách. Preukázateľné je tiež to, že niektorí vysoko postavení politici na Ukrajine tie vraždy schvaľujú, dokonca verejne prejavujú radosť a podporujú vytváranie zoznamu ľudí, ktorí by mali byť ďalším cieľom tej skupiny, ktorá sa k vraždám hlási. Hovorím o tajomníkovi Parlamentného výboru pre legislatívnu podporu presadzovania práva a členovia kolégia ministra vnútra Ukrajiny, poslancovi Antonu Gerašenkovi. Ostatne aj jeho minister, Andrej Avakov sa nechal počuť, že keď vidí jednu z osôb na tom zozname, bývalú poslankyňu Elenu Bondarenkovú, ktorá sa kriticky vyjadruje o ukrajinskej občianskej vojne, siaha po revolveri.

Ako sa k týmto udalostiam, a vôbec na vysporiadanie sa spojencami utečeného prezidenta Janukovyča, stavia súčasná kyjevská elita? A ako médiá?

Médiá aj elity sú zajedno – tam, kde nemôžu poprieť, že ide o vraždy a nie samovraždy, popisujú to ako akty ruských tajných služieb. A to je vlastne jediné, čo o nich v Kyjeve počujete, ak sa vyšetrujú, je vyšetrovanie rýchlo ukončené konštatovaním, že ide o samovraždu. A ak to nejde za samovraždu vyhlásiť, vyšetruje sa niekoľko mesiacov bez toho, aby sa čokoľvek vyšetrilo. Pravdupovediac tak je to so všetkými kontroverznými zločinmi na Ukrajine, dodnes nebolo vyšetrené, kto strieľal na Majdan, dodnes nebol vyšetrený strašný masaker vlani na začiatku mája v Odesskom Dome odborov, dodnes nebolo vlastne vyšetrené nič.

Môžete len pre úplnosť stručne zhrnúť, aké je rozloženie oligarchických síl v súčasnej Ukrajine a čo sú zač najvplyvnejší hráči?

Mocenské pomery na Ukrajine sa rýchlo menia a včerajší spojenci môžu dnes byť súperi, v skutočnosti zúri na Ukrajine nielen občianská ozbrojená vojna, ale aj politická vojna, v ktorej, ako sa zdá, bojuje každý s každým a spojenectvo sa mení niekedy počas dní.

Takže na vašu otázku nemôžem s určitosťou odpovedať a nemyslím, že by to dokázal ktokoľvek iný. Čo sa zdalo byť pravdou včera, nemusí byť pravdou dnes, a už vôbec to nie je možné považovať za niečo, čo bude platiť za mesiac.

Dá sa ale z mnohých indícií súdiť, že klesá význam tej skupiny oligarchov, ktorí sa ujali vlády potom, čo tá stará „Janukovyčova skupina“, vypratala pole.

Dnes opäť stúpa jej vplyv, rôzni partneri mocenskej hry ich dnes potrebujú ako spojenca, a tak sa o nich znovu hovorí ako o vplyvných politických osobnostiach.

Na debate Inštitútu pre politiku a spoločnosť bývalí diplomati Štefan Füle a Petr Kolář unisono tvrdili, akú má Ukrajina úžasnú vládu s reformným a protikorupčným drajvom, ktorá ju chce rýchlo dostať na Západ. Aký je váš pohľad na činnosť Jaceňukova kabinetu?

Štefan Füle je tou poslednou osobou, ktorú by som žiadal o hodnotenie ukrajinských politikov. Bol to on, kto viedol ako komisár pre rozšírenie Únie rozhovory s bývalým prezidentom Janukovyčom. Do poslednej chvíle ho pokladal za solídneho, plnohodnotného, ​​kompetentného a oprávneného partnera pre rokovania o asociačnej dohode. Keď Janukovyč odmietol podpísať ponúkanú poslednú verziu dohody, pán Füle ho okamžite spolu so svojimi kolegami v Komisii začal vyhlasovať za skorumpovaného oligarchu, zločinca, ktorý musí byť zvrhnutý – za aktívnej pomoci únijných predstaviteľov a európskych a amerických politikov.

O tom, ako úžasná je kyjevská vláda, svedčí to, že počas roka dokázala takmer všetku asistenciu Západu použiť na vedenie občianskej vojny. Reforma ako nový lustračný zákon a zákon o uznaní banderovci za členov odboja i s priznanými výhodami nie je podľa mňa reformou, je regresiiou k diktatúre. Ukrajina je dnes už nie na pokraji bankrotu, ale je v bankrote, len to nikto nechce priznať.

Mimochodom, objavujú sa informácie, že práve premiér Jaceňuk má byť „koňom“ oligarchu z Dnepropetrovsku a jedného z najvplyvnejších hráčov dnešnej Ukrajiny Ihora Kolomojského. Do akej miery je to podľa vás pravda?

Je fakt, že Kolomojskij bol s Jaceňukom spájaný a že financoval volebnú kampaň jeho strany. Ale Jaceňuk je predovšetkým „koňom“ americkej administratívy, bol „vybraný“ pani Nulandovou, zástupkyňou amerického štátneho tajomníka Kerryho za premiéra prvej pomajdanovské dočasnej vlády. Ale je tiež pravda, že konflikt prezidenta Porošenka a premiéra Jaceňuka je stále zrejmejší a že práve v túto dobu došlo k otvorenej roztržke medzi prezidentom a Kolomojským. Porošenko z nej vyšiel ako víťaz. Ako sa to prejaví na Jaceňukovom postavení? Nie príliš priaznivo, Jaceňuk je už dnes považovaný za politika na odchode.

Ďalším neprehliadnuteľným fenoménom je nárast nacionalizmu, najmä uctievanie veľmi problematických hrdinov z éry Stepana BANDERU. Ako sa v posledných týždňoch prejavujú?

Nárast nacionalizmu sa prejavuje politicky a vojensky. Politicky tak, že neonacisti majú dostatok sily pretláčať svoje verzie nových zákonov, ktoré sú všetko, len nie demokratické. Lustračný zákon dovoľuje odvolať a prepustiť z armády, od polície a zo štátnej správy kohokoľvek, kto kedy pracoval pre minulú, Janukovyčovu vládu. A lustračnú komisiu obsadzujú členovia extrémisticky nacionalistických a niekedy priamo neonacistických strán. O zákone, ktorý síce zakazuje komunistickú a nacistickú ideológiu, ale zároveň rehabilituje príslušníkov niekdajších aj dnešných „bojovníkov za slobodu Ukrajiny“, banderovcov a ďalších neonacistov, som už hovoril.

A vojensky?

Vodca neonacistického „Vojensko-politického hnutia Pravý sektor“ a vrchný veliteľ jeho dobrovoľníckych jednotiek, Dmytro Jaroš, Interpolom hľadaný terorista, bol potom, čo jeho dobrovoľnícke jednotky vypovedali poslušnosť vláde a zriadili si vlastný, paralelný generálny štáb, menovaný poradcom generálneho štábu a koordinátorom dobrovoľníckych jednotiek. To znamená, že sa nezmenilo nič v hierarchii neonacistických dobrovoľníckych práporov Pravého sektora a národných gárd, ale to, čo existovalo predtým, bolo legitimizované a legalizované. Dobrovoľnícke jednotky sú stále pod jeho priamou kontrolou a kontroluje navyše aj dobrovoľnícke prápory, ktoré boli doteraz kontrolované ministerstvami obrany a vnútra. Má dnes viac moci ako predtým. Vláda sa však chváli, že dostala štruktúru dobrovoľníckych jednotiek pod generálny štáb – čo nie je pravda a niektoré dobrovoľnícke prápory národných gárd odmietajú i toto aranžmá, takže situácia nie je zďaleka vyriešená. To napokon môže byť aj dôvod na to, že Minská dohoda II je zatiaľ dodržiavaná.

Prezident Porošenko má ťažkú ​​pozíciu, na jednej strane dobrovoľnícke prápory potrebuje, pretože sú dnes jedinou bojaschopnou ozbrojenou silou na Ukrajine. Napokon od regulárnej armády dávajú ruky preč aj spojenci, americkí výsadkári nepovedú výcvik regulárnej armády, nebudú inštruktormi a poradcovia ukrajinskej armády, ale povedú výcvik dobrovoľníckych práporov a budú ich inštruktormi a poradcovia.

A na druhej strane sa ich Porošenko bojí. Majú dnes už toľko sily, že proti nim nemá obranu, pokiaľ sa ho pokúsia zvrhnúť. A niektorí ich velitelia už dokonca hrozia „pochodom na Kyjev“, hneď ako sa dosiahne víťazstvo nad rebelmi.

Mimochodom v ukrajinskom parlamente snáď vraj už má byť aj legislatíva ukotvujúca hrdinský štatút banderovcov a zároveň veľmi obmedzujúce práva menšín. Je to tak?

Áno, je to tak. Európa má nových hrdinov – banderovcov. A „národná myšlienka“ sa stáva ukrajinskou oficiálnou doktrínou.

zdroj: parlamentnilisty.cz