Putin globálnu katastrofu neočakáva, Camerona ale kritizoval. Ako to vidia slovenskí politici?

Putin globálnu katastrofu neočakáva, Camerona ale kritizoval. Ako to vidia slovenskí politici?

Výsledok referenda podľa neho odráža nespokojnosť občanov so stavom bezpečnosti a nedostatok ochoty dotovať slabšie ekonomiky.

Taškent 24. júna (WebNoviny.sk) – Májová poznámka britského premiéra Davida Camerona, že „Putin môže byť šťastný“ z brexitu, bola nepatričným pokusom o nátlak na britskú verejnú mienku. Po štvrtkovom referende Britov, ktorí odhlasovali svoj odchod z Európskej únie, sa takto vyjadril ruský prezident Vladimir Putin.

„Domnievam sa, že to nebolo nič iné, než zlý pokus ovplyvniť verejnú mienku vo vlastnej krajine. Ale ako vidíme, nedosiahol očakávaný efekt. Takže po hlasovaní nemá nikto právo hovoriť čokoľvek o postoji Ruska. To nebolo nič iné, než dôkaz nízkej úrovne politickej kultúry,“ povedal ruský prezident pre médiá v závere svojej návštevy na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v Uzbekistane. Citovala ho agentúra TASS.

Putin pripomenul, že Rusko nikdy nezasahovalo a ani nehovorilo o odchode Británie z Európskej únie. „Samotná organizácia referenda a následný výsledok nie je nič iné, než prílišná sebadôvera britského vedenia a jeho ležérny postoj k riešeniu závažných otázok pre krajinu a Európu ako celku,“ konštatoval ruský prezident.

Výsledok referenda podľa neho odráža nespokojnosť občanov so stavom bezpečnosti a nedostatok ochoty dotovať slabšie ekonomiky. „Nikto nechce živiť a dotovať slabšie ekonomiky, udržiavať iné štáty a celé národy. Ľudia sú pravdepodobne nespokojní aj s riešením problémov v bezpečnostnej oblasti, ktorá sa dramaticky zhoršila v súčasnej dobe na pozadí silných migračných procesov. Ľudia chcú byť nezávislejší,“ uviedol Putin.

Dodal, že nepriaznivé následky brexitu, čo sa týka trhov či mien, budú napravené v najbližšej budúcnosti a žiadna globálna katastrofa sa neočakáva.

Ako to vidia slovenskí politici?

Milan Uhrík (ĽSNS)
Kotlebovci výsledok vítajú. „Občania Veľkej Británie pochopili, že zotrvanie v Európskej únii by znamenalo postupný zánik ich krajiny tak, ako ju poznali. Veľká Británia sa nielenže odmietla stať plnohodnotným členom Európskej únie a nikdy neprijala centrálnu menu euro, ale dnes sa jej občania jasne vyslovili, že s diktátorskou a likvidačnou politikou EÚ nesúhlasia,“ vyhlásil poslanec Milan Uhrík. Výsledok referenda je podľa Uhríka veľkým povzbudením pre všetky európske národy, ktoré chcú zachovať národný a kresťanský ráz svojich krajín. „ĽS Naše Slovensko bude intenzívne pracovať na tom, aby aj Slovenská republika čo najskôr nasledovala britský príklad a vystúpila z Európskej únie – z tohto novodobého žalára národov skôr, ako bude neskoro,“ dodal Uhrík.

Veronika Remišová OĽaNO
Odchod Británie z EÚ je podľa poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej veľká škoda pre nich, aj pre nás. „Nič nie je horšie, ako neistota, hlavne pre našich ľudí žijúcich a pracujúcich v Británii. Stále dúfam, že sa podarí zachovať slobodu pohybu, práce a obchodovania, hoci je to v protiklade s referendovými sľubmi v Británii,“ upozornila poslankyňa s tým, že kto chce mať voľný prístup na trh EÚ, musí dodržiavať veľkú časť nariadení prijatých členskými krajinami, ale má oveľa menšiu možnosť ovplyvňovať ich.

Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD)
Poslankyňa, ktorá je v europarlamente členkou skupiny socialistov a demokratov (S&D) pripomenula, že je veľmi dôležité rešpektovať rozhodnutie a vôľu občanov, avšak brexit je podľa jej slov „vysokou cenou za nerozvážnosť“ britského premiéra Davida Camerona.
„Nezvládol zahrávanie sa s nacionalizmom pri posledných parlamentných voľbách. Pre jednorazové víťazstvo bol ochotný krátkozrako obetovať desiatky rokov trvajúce náročné budovanie vzájomného partnerstva v Európe,“ opísala situáciu Flašíková-Beňová (Smer-SD).

Vladimír Maňka (Smer-SD)
Britský premiér David Cameron neváhal kvôli svojím osobným cieľom ohroziť britskú ekonomiku, budúcnosť Veľkej Británie a celej Európskej únie. Týmito slovami opísal slovenský europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD) situáciu, ktorá vznikla na základe britského hlasovania o členstve krajiny v EÚ. Poslanec v rozhovore pre TASR pripomenul, že Cameron vymyslel toto referendum len preto, aby potlačil napätie vo svojej vlastnej Konzervatívnej strane a aby bol druhýkrát zvolený za premiéra. „Kvôli svojím osobným cieľom neváhal ohroziť britskú ekonomiku, budúcnosť Veľkej Británie a celej Európskej únie,“ skonštatoval Maňka.

Boris Kollár (Sme rodina)
Opozičná strana Sme rodina gratuluje všetkým Britom, ktorí prejavili vo štvrtkovom (23.6.) referende toľko vlastenectva a hrdosti, že sa im podarilo vystúpiť z EÚ. Vo videoblogu to vyhlásil predseda strany Boris Kollár s tým, že pre Veľkú Britániu sa nič nezmení, dostane však viac slobody.“Ostanú vo voľnom obchode, budú mať možno rovnaký štatút ako Švajčiari, ale nebudú im hlúpe hlavy z Bruselu určovať, ako má vyzerať uhorka, ako má byť zakrivený banán, či si majú vziať migrantov,“ tvrdí Kollár.

Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík, poslanci NR SR
Výsledky britského referenda nie sú dobrou správou ani pre Európsku úniu, ani pre Slovensko. Je ich však potrebné rešpektovať ako vyjadrenie vôle britských občanov a dohodnúť rýchly rozvod, ktorý čo najmenej poškodí europsku ekonomiku. Fungujúca Európska únia je v životnom záujme Slovenska. Preto Slovensko by malo urobiť všetko pre to, aby naše predsedníctvo prispelo k úspešnému prekonaniu dôsledkov britského referenda, ale aj k širšiemu riešeniu európskej krízy. Vláda bude mať v týchto krokoch našu plnú podporu. Zároveň to však vyžaduje, aby si predseda vlády sám doma upratal a nevstupoval do predsedníctva rozptýlený a s oslabenou autoritou. Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková, Simona Petrík, poslanci NR SR

Martin Klus (SaS)
„Počnúc dnešným ránom sme svedkami novej éry európskeho projektu, éry, ktorá nesie farby dezintegrácie, možného nárastu separatistických tendencií v členských štátoch či množstvo ekonomických otáznikov,“ povedal Klus. Podľa jeho slov sa však najmä dostávame do éry, v ktorej európska integrácie stratila dôveru značnej časti svojej populácie, čo je veľmi nebezpečné.“Dnes je jasné, že volanie po reformách EÚ, ktorého súčasťou je aj kritika nadmerných regulácií, nesmie byť naďalej politickými elitami prehliadaná,“ varoval Klus. Na otázku, čo bude s tisíckami Slovákov, ktorí žijú vo Veľkej Británii, Klus odvetil, že teraz nie je zrejmé, ako sa bude situácia v najbližších týždňoch vyvíjať. „Urobíme však všetko preto, aby Veľká Británia tento proces nezrýchľovala,“ uistil.

Andrej Kiska, prezident SR
„Je to rozhodnutie a vôľa občanov Veľkej Británie, ktoré musíme rešpektovať. Osobne je mi to ľúto, ale dejiny nezastali a idú ďalej,“ uviedol Kiska.
Európska únia a myšlienka európskej integrácie utrpela podľa neho úraz, má ranu a v EÚ sa teraz všetci musíme podstatne viac snažiť, aby sme boli v budúcnosti v lepšej kondícii. „Pretože aj pre Slovensko je EÚ záruka slobodného rozvoja, solidarity, prosperity a bezpečnosti,“ dodal Kiska.

Ivan Mikloš
Podľa Mikloša bude kľúčové urobiť všetko pre to, aby nebola ohrozená európska integrácia a spoločný trh. „Jednoznačným plusom európskej integrácie, ktorú nikto nespochybňoval, bolo odbúranie hraníc pre voľný pohyb tovaru,“ povedal Mikloš. Hlasovanie v referende označil za tesné, krajina je rozdelená na takmer dve rovnaké polovice, myslí si. „Je dosť pravdepodobné, že Škótsko sa bude chcieť teraz od Británie oddeliť, otvorená je aj otázka Írska,“ uviedol. Mikloš si nemyslí, že by Britániu v tejto veci nasledovali i iné krajiny. „Británia v tom bola vždy špecifiká, že sa necítila byť až tak súčasťou Európy,“ povedal.

Mikuláš Dzurinda
Projekt európskeho znovuzjednotenia sa britským referendom naštrbil. Ako vážne, o tom rozhodnú najmä európski lídri a ich reakcia na túto novú situáciu, tvrdí slovenský expremiér Mikuláš Dzurinda. Ten je v súčasnosti predsedom Centra Wilfrieda Martensa pre európske štúdie (WMCES). „Britský premiér David Cameron sa pred ostatnými parlamentnými voľbami zľakol rastúcej popularity populistu Nigela Faragea, ktorý si svoju pozíciu budoval na bezhlavej kritike európskych inštitúcií a vyháňaní Veľkej Británie z EÚ,“ uviedol Dzurinda. Cameron Farageovi podľa neho agendu čiastočne zobral a ostatné parlamentné voľby vyhral. „Avšak za cenu, ktorá sa mi zdá pre EÚ, Britániu a napokon i pre samotného Camerona privysoká. Cameron vyhral bitku, ale prehral vojnu,“ myslí si Dzurinda.

Ľuboš Blaha (Smer-SD)
Brexit sa stal realitou. Oslavujú dve úplne rozdielne skupiny – britskí nacionalisti a európski federalisti. Tí prví sa tešia národného oslobodenia, ktoré v preklade znamená možnosť vyjednať si s EÚ novú dohodu o obchodnej spolupráci, ktorá im vezme hlasovacie právo a prinúti ich aj tak platiť do európskeho rozpočtu. Gratulujem. Tí druhí sa tešia z toho, že v Británii stratili súpera, ktorý dlhé roky blokoval väčšiu európsku federáciu. Bez Británie konečne presadia „ever closer union“… Pre európskych nacionalistov to asi nie je dôvod na radosť, šampanské by som na ich mieste rozhodne neotváral… Dnes budem na tému brexitu diskutovať s Branislavom Závodským v Rádiu Express – na obed, o dvanástej. Pekný deň, priatelia. Bye-bye, Britain!

Jaroslav Paška (SNS)
Paška hádže vinu na zlý manažment Bruselu. EÚ však nedovolia ústupky. Voliči im to teraz zrátali,“ povedal Paška. Paška očakáva, že Veľká Británia teraz prinesie alternatívu k fungovaniu EÚ. „Briti budú kooperatívni a budú sa snažiť vytvoriť súžitie štátov, ktoré bude voľnejšie a konkurencieschopnejšie ako EÚ. Okrem Británie by to takého zoskupenia mohlo patriť Švajčiarsko, Nórsko a Island,“ povedal Paška. Podľa neho Veľká Británia ponúkne model súžitia pre tie krajiny, ktoré budú chcieť s ňou participovať. Snahou Slovenská má byť podľa prvého podpredsedu SNS, aby sa Európa netrieštila. Mali by sme presadzovať nastavenie takých podmienok, aby sa nezaťažovali krajiny prílišným riadením z Bruselu. „Nemecko-francúzsky model, ktorý presadzuje Angela Merkelová, naráža na nespokojnosť. Snaha koncentrovať veľa právomocí do Bruselu je na škodu,“ zdôraznil.

Eduard Kukan (SDKÚ-DS)
Výsledky referenda v Spojenom kráľovstve treba rešpektovať, bola to slobodná vôľa občanov. Osobne som z tohto výsledku hlboko rozčarovaný a sklamaný. Bol som vždy presvedčený, že členstvo Veľkej Británie v Európskej únii bolo prínosom pre obe strany, aj keď občas vznikali problémy. Rozhodnutie vystúpiť z únie spôsobí mnoho škôd a problémov pre EÚ, ale aj pre samotné Spojené kráľovstvo. Bude to mať veľa negatívnych dopadov na ďalšie členské štáty únie, v ktorých sú silné euroskeptické politické skupiny. Povzbudí to premýšľanie tých, ktorí si myslia, že aj v ich krajine má byť zorganizované referendum. Skomplikuje to život celej Európe a myslím si, že Angličania budú z tohto rozhodnutia v budúcnosti trpko sklamaní a oľutujú ho.

Ivan Štefanec (SDKÚ-DS)
Európska únia je úniou slobodných krajín a slobodných občanov. Rešpektujem výsledok referenda v Británii. Znamená to oslabenie Európskej únie, ale integrácia bude určite pokračovať. Skôr je to zlá správa pre Veľkú Britániu. Obávam sa, že je to začiatok jej rozpadu. Európska únia a jej inštitúcie majú jasný proces a pravidlá vystúpenia štátov. Momentálne je dôležité, ako sa k tomuto procesu postavia britskí predstavitelia. Ako si oni predstavujú ďalšie fungovanie krajiny. V únii sme pripravení rešpektovať slobodné vyjadrenie ľudí ale s ohľadom na pravidlá, ktoré máme v inštitúcii schválené. Táto téma sa určite bude prejednávať počas slovenského predsedníctva, všetci sa tým budeme viac zaoberať. Je dôležité, aby sme ďalej pokračovali v európskej spolupráci a búrali bariéry v európskom priestore, ktoré stále existujú. V odstraňovaní bariér vidím najväčší prospech pre našich ľudí.

Boris Zala (SMER-SD)
Myslím si, že výsledok referenda je najmä vec britských občanov, ich rozhodnutie. Z pohľadu Európskej únie je odchod Veľkej Británie memento pre každého premiéra, aby sa nezahrával s referendom. Pre samotnú úniu je to výzva, aby sa zomkla tesnejšie a pokračovala na kontinente v integrácii. Pre Slovensko to predstavuje apel, aby bolo súčasť tohto procesu. Myslím, že táto situácia na najbližších päť rokov rozpúta intenzívnejší zápas proeurópskych a protieurópskych síl.

Jana Žitňanská (NOVA)
Podľa mňa je to pre Európu zlá správa. Veľká Británia bude v Európskej únii chýbať. Briti boli tí, ktorí sa veľakrát snažili o rozumnú reformu, brzdili rôzne zbytočné regulácie. Bez nich únia nebude to, čo bývala. Otázkou je, čo bude ďalej. Rôzne hlasy z rôznych členských štátov hovoria o tom, že je potrebné brať si príklad od Britov. Obávam sa, že aj pre Slovensko je to veľmi zlá správa. Keď sme súčasťou takéhoto celku, ktorý nie je dokonalý, máme možnosť ovplyvniť ho. A keď Európska únia nebude, myslím si, že Slovensko na to doplatí. Je mi ľúto, že v tejto kampani sa používali rôzne mýty a polopravdy, na to aby sa ľuďom podsunulo niečo, čo nie je pravda. A oni aj na základe takýchto rôznych informácií rozhodli tak, ako rozhodli. Ešte včera som bola presvedčená, že hoci to bude tesné, tak sa Briti rozhodnú zostať v únii. Dnes si môžeme už len priať, aby sa únia z toho poučila. A možno odkazom na Veľkú Britániu sa snažila formovať úniu tak, aby sa v nej členské štáty cítili dobre. Z tých všetkých argumentov a debát, ktoré som mala možnosť si vypočuť, sa prikláňam k tomu, že Briti na toto rozhodnutie doplatia. Neboli korektné všetky údaje koľko ušetria, keď vystúpia z únie, čo kolovali v kampani. Navyše, skomplikuje to život aj im, pretože sú tisíce Britov, ktorí pracujú v rôznych členských krajinách. Nehovoriac o tom, ako sa rozhodne a vysporiada s týmto referendom Škótsko a Severné Írsko. Obávam sa, že to môže destabilizovať Európu.

Anna Záborská (KDH)
Je to sklamanie. Pre Slovensko, ale aj pre úniu. Viac ako skutočný záujem Británie to odráža mnohoročné zavádzajúce, nepravdivé spravodajstvo o Európskej únii v britských médiách. Istú vinu tohto výsledku vidím aj v osobe samotného premiéra Camerona. Doplatil na to, že v snahe vyhrať voľby, sľúbil voličom referendum. Dva roky kritizoval Európsku úniu. Keď sa teraz snažil Britov presvedčiť, aby zostali v únii, nestačilo to. Tento výsledok je ponaučením aj pre slovenských politikov, a to nie len čo sa týka EÚ. Odchod Veľkej Británie musíme rešpektovať. Uvidíme, či to vyvolá domino efekt odchodu ďalších krajín. Zatiaľ sa treba zmieriť s tým, že sa to stalo. Každý z britských, ale aj európskych politikov si musí spytovať svedomie, či a ako k tomu prispel. Priťažilo tomu aj fakt, že Európsky parlament nerešpektuje zmluvy a subsidiaritu. Ja som o tom niekoľkokrát v oblastiach môjho záujmu hovorila. Niekto to vydrží dlhšie, niekto nie.

Hovorca strany Most-Híd András Nagy
Po 60 rokoch spolužitia krajín EÚ, Británia vykročila opačným smerom- Most-Híd. Je nám ľúto tohto rozhodnutia z pohľadu Európskej únie, lebo EÚ už nikdy nebude taká, aká bola doteraz. Kým viac ako 60 rokov sa európske krajiny spájali, toto je prvé rozhodnutie opačným smerom. Vo vyhlásení k výsledkom referenda o vystúpení veľkej Británie z EÚ to uviedol hovorca strany Most-Híd András Nagy. „Je nám to ľúto aj preto, lebo rozhodnutie bude nahrávať radikálom a extrémistom v celej Európskej únii. Počas kampane sa nepoužívali racionálne argumenty, hralo sa len na city, a toto robia radikáli a extrémisti aj v ostatných krajinách,“ konštatuje sa vo vyhlásení strany Most-Híd. Skeptici a tí, čo chcú rozbiť Európsku úniu sa podľa Mosta-Híd okamžite aktivizovali vo viacerých krajinách, a môžeme očakávať aj posilnenie ruskej propagandy. „Výsledok britského referenda je však upozornením aj pre bruselskú administratívu, aby viac počúvala hlasy jednotlivých krajín a zrýchlila reformy,“ uviedol Most-Híd.

Radoslav Procházka (Sieť)
Výsledok ochromí celý západný svet, tvrdí Procházka. Rozhodnutie britských voličov, ktorí v referende rozhodli o vystúpení Veľkej Británie z EÚ, politicky aj ekonomicky oslabí celý západný svet, vrátane Slovenska. V reakcii to dnes uviedol líder koaličnej strany #Sieť Radoslav Procházka. „Ale nepodľahnime hystérii ani panike. Preto hlavnou úlohou slovenského Predsedníctva v Rade EÚ bude prispieť k tomu, aby sa rýchlo a jednoznačne určili pravidlá odchodu Británie z EÚ,“ dodal Procházka.

Branislav Škripek (OĽaNO)
Brexit je podľa Škripeka studená sprcha pre Európsku úniu. Slovenský europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO): „Rozhodnutie o vystúpení Veľkej Británie z EÚ treba rešpektovať, ale pre slovenské rodiny a študentov žijúcich na ostrovoch to môže priniesť veľké komplikácie. Nie som z toho nadšený,“ priznal poslanec, ktorý je v Európskom parlamente členom politickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR).

zdroj: webnoviny.sk, pluska.sk, hnonline.sk

Kotleba vyráža po Brexite do útoku. Referendum o EÚ potrebuje aj Slovensko. Vystúpi z EU po Veľkej Británii aj Slovensko?

Kotleba vyráža po Brexite do útoku. Referendum o EÚ potrebuje aj Slovensko. Vystúpi z EU po Veľkej Británii aj Slovensko?

BANSKÁ BYSTRICA – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) s veľkým potešením víta rozhodnutie občanov Británie vystúpiť z Európskej únie. Konštatoval to v piatok vo svojom stanovisku Milan Uhrík, podpredseda ĽSNS a poslanec Národnej rady SR.

„Toto rozhodnutie prispeje k obnoveniu suverenity a nezávislosti kedysi slávnej a hrdej krajiny. Občania Veľkej Británie pochopili, že zotrvanie v Európskej únii by znamenalo postupný zánik ich krajiny v podobe, v akej ju poznali,“ zdôraznil Uhrík.

Podľa neho Británia sa nielenže odmietla stať plnohodnotným členom EÚ a nikdy neprijala centrálnu menu euro, ale v súčasnosti sa jej občania jasne vyslovili, že „s diktátorskou a likvidačnou politikou EÚ nesúhlasia“.

Ako Uhrík poznamenal, výsledok referenda je veľkým povzbudením pre všetky európske národy, ktoré si chcú zachovať národný a kresťanský charakter svojich krajín.

„ĽSNS bude intenzívne pracovať na tom, aby aj Slovenská republika čo najskôr nasledovala britský príklad a vystúpila z EÚ – z tohto novodobého žalára národov skôr, ako bude neskoro,“ dodal podpredseda strany.

Britskí voliči vo štvrtkovom referende rozhodli o vystúpení svojej krajiny z Európskej únie. Po sčítaní všetkých hlasov to v piatok oficiálne potvrdila Volebná komisia Spojeného kráľovstva.

Za brexit hlasovalo 51,9 percenta zúčastnených voličov, kým za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ sa ich vyslovilo 48,1 percenta. Účasť dosiahla 72,2 percenta.

zdroj: aktualne.atlas.sk

Švajčiarsko do EÚ nevstúpi. Po 24 rokoch sťahuje svoju žiadosť o členstvo.

Švajčiarsko do EÚ nevstúpi. Po 24 rokoch sťahuje svoju žiadosť o členstvo.

Švajčiarsko stiahne svoju žiadosť o členstvo v Európskej únii, ktorú podalo pred 24 rokmi. Podľa denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ) o tom dnes rozhodla stavovská rada, ktorá reprezentuje jednotlivé švajčiarskej kantóny. Už skôr vyjadrila súhlas s týmto krokom aj priamo volená komora parlamentu – Národná rada.

Švajčiarsko podalo žiadosť o vstup do vtedajšieho Európskeho spoločenstva 20. mája 1992, nikdy sa ale do európskeho bloku nezapojilo. Namiesto toho uzavrelo s EÚ bilaterálnu zmluvu, ktorá mu umožňuje podieľať sa na európskom vnútornom trhu.

Stiahnuť žiadosť o členstvo navrhla národno-konzervatívna Švajčiarska ľudová strana (SVP), ktorá je na celoštátnej úrovni v opozícii. Vláda sa však podľa NZZ proti návrhu nebránila, pretože ho nepovažovala za škodlivý, hoci podľa nej nebude mať ani žiadny prínos.

Švajčiarski politici už dlho pozerali na žiadosť o členstvo ako o bezpredmetný dokument, ktorý v súčasnosti nemá žiadny politický význam. Podľa nemeckého servera Spiegel Online ale stiahnutie žiadosti môže pôsobiť ako symbolický signál v okamihu, keď vrcholí diskusia o vystúpenie Británie z EÚ. Britskí voliči budú medzi zotrvaním v únii a jej opustením rozhodovať v referende 23. júna, sily oboch táborov sú dosť vyrovnané.

zdroj: zpravy.e15.cz

Nadchádza doba zmeny hraníc v Európe?

Nadchádza doba zmeny hraníc v Európe?

Hranice štátov sa čas od času menia, to je všeobecne známe. Takmer vždy je to po vojnách a územie strácajú porazené štáty alebo štáty, ktoré sa ocitli v porazenom tábore.
Získať stratené územie naspäť je neobyčajne ťažké, ak nie nemožné. V každom prípade to vyžaduje dlhý čas, zaradenie do novej víťaznej koalície – a novú víťaznú vojnu.

Odstrašujúcim príkladom nám môžu byť naši susedia Maďari. Prehrali prvú svetovú vojnu a prišli o územia, na ktoré si robili nárok, medzi nimi aj o Slovensko. V druhej svetovej vojne si opäť vybrali tábor, ktorý prehral, a nielenže nezískali žiadne územia naspäť, ale ďalšie stratili. Čoskoro uplynie sto rokov ich plaču nad Trianonskou zmluvou a nič im to nepomáha.

Dvadsiate storočie poskytuje hojnosť príkladov zmeny hraníc v Európe, ich príčin, sprievodných okolností aj námetov na poučenie. O konečných zmenách hraníc rozhodol až výsledok hlavnej vojny medzi kľúčovými mocnosťami. Vo vojnách 20. storočia bolo vždy v jednom tábore Rusko (Sovietsky zväz) a v druhom Nemecko, každý so svojimi spojencami. Ale hlavnej vojne predchádzali menšie vojny na okrajoch, vždy v tom bol aj Balkán.

Kolotoč sa roztáčal a kto sa zle zaradil na začiatku, zmeniť stranu mohol len za cenu veľkých obetí. Na začiatku každá strana opierala svoje ciele o mohutnú ideologickú koncepciu, protikladnú druhej strane. Vyhrala ideologická koncepcia, ktorá vyhrala na bojovom poli. Vzťah medzi ideológiou a bojovým poľom býva dialektický, preto sa tu ním nebudem zaoberať.

Príznaky konfliktu

Zdá sa, že pribúda príznakov veľkého konfliktu, ako ich dejiny zaznamenali v minulosti. Boli vojny na Balkáne a menili sa tam hranice. Boli vojny v Zakaukazsku a tiež sa tam menili hranice. Štátnu príslušnosť zmenil Krym. Bojuje sa na východnej Ukrajine a Pobaltie, Poľsko, ale aj USA tvrdia, že Rusko sa chystá zaútočiť na Západ. Pod tou zámienkou NATO obkolesuje Rusko systémom vojenských základní. Rusko označilo Západ, najmä ako ho predstavuje NATO, za svojho potenciálneho nepriateľa. Na Západe (aj u nás) niekedy počuť, že v budúcnosti môže prísť k rozpadu Ruska.

V Rusku sa vyskytujú články, že Moskva nemusí rozvíjať vzťahy s Európskou úniou, pretože tá sa aj tak čoskoro rozpadne. Vojenské doktríny Ruska aj USA umožňujú použiť jadrové zbrane ako prvé. Dizajn pre veľkú vojnu je na stole a čokoľvek môže poslúžiť ako sarajevský atentát. Preto je pre malé štáty existenčne dôležité, kam sa zaradia.

Členské štáty NATO (zelená farba), CSTO – Organizácia kolektívnej bezpečnosti (žltá farba) a neutrálne (sivá), stav k roku 2013. (Foto: learneurope.eu)

Skupiny štátov

Ruské médiá nielenže neveria v stabilitu Európskej únie, ale delia členské štáty EÚ do dvoch skupín. V jednej sú štáty s pevnejšou štátnosťou, s hlbšími historickými skúsenosťami, schopné robiť pragmatické rozhodnutia. Do tejto skupiny zaraďujú Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko a – Maďarsko. S týmito štátmi odporúčajú Kremľu rozvíjať vzájomné vzťahy. Do druhej skupiny zaraďujú štáty, ktoré nikdy nebudú schopné partnerských vzťahov s Ruskom. Sem patria: Pobaltie, Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Slovensko a Česko sa – aspoň zatiaľ – nevyskytujú ani v jednej skupine. Americkú podporu druhej skupine ruské médiá vysvetľujú tým, že USA chcú vytvoriť v strede Európy pás štátov, aby zabránili spojenectvu Moskva – Berlín.

Výzva pre Slovensko

Pre slovenskú politiku je to dramatická výzva. V prípade väčšieho konfliktu v Európe sa nesamozrejmosť slovenskej samostatnej štátnosti stane priam rukolapná. Po skončení takého konfliktu sa budú meniť hranice. Ak by vyhral ruský tábor (a Maďarsko v ňom), v lepšom prípade sa obnoví viac-menej Viedenská arbitráž, v horšom prípade maďarské hranice zasiahnu ďalej na sever.

Ak by bol výsledok konfliktu opačný, južné slovenské hranice povedú najmenej po Matre. Pre Maďarsko je správna voľba tábora dôležitejšia než pre iné štáty. Maďarsko nemá vo svojom okolí prirodzeného spojenca, preto zlá voľba má pre Maďarsko zničujúci dopad. Európa to videla po prvej aj po druhej svetovej vojne. Slovensko je zase najmenší štát v strednej Európe s najkratšou štátnou tradíciou.

Pre nás je tiež dôležitá správna voľba tábora. Pre voľbu tábora potrebujeme čo najväčšiu geopolitickú slobodu. V súčasnosti ju nemáme, pretože sme obkolesení členmi NATO a Ukrajina je neformálnym štátom NATO. Pre zväčšenie nášho geopolitického manévrovacieho priestoru by bolo výhodné, aby Ukrajina robila priateľskú politiku voči Rusku. Najmenej rizík pre Slovensko by mala účasť v rovnakom tábore, v akom by bolo Maďarsko. Účasť v rovnakom tábore ako Maďarsko by bola pre Slovensko dôležitejšia ako účasť v rovnakom tábore ako Česko.

Rébus Poľsko

Najväčší rébus v strednej Európe predstavuje súčasné Poľsko. Robí otvorenú politiku proti Rusku aj proti Nemecku a tým sa zbavuje spojencov vo svojom geopolitickom prostredí. Zostávajú mu len vzdialené Spojené štáty americké, ďaleko za oceánom. Pri súčasnom stave USA to možno považovať za neúmerné riziko. Poľskú politiku možno racionálne vysvetliť, len ak Poľsko hrá na totálnu porážku Ruska v budúcom konflikte a rozpad Ruska. Na druhej strane, ruská tlač bežne píše, že pri takejto politike Poľska Rusko nebude v budúcnosti brániť súčasné hranice Poľska, aj keď sa na ich vytváraní zúčastnil Sovietsky zväz, právny predchodca súčasného Ruska.

Pred polstoročím vydal Herman Kahn knihu Myslenie o nemysliteľnom. Písal v nej, čo by sa stalo, ak by vypukla jadrová vojna a ako jej zabrániť.

Rozmýšľať o rizikách je vždy lepšie, ako nemyslieť.

zdroj: Ján Čarnogurský

Veľká výzva od Babiša: Slováci, prichádza vaša chvíľa, Únii treba povedať krutú pravdu!

Veľká výzva od Babiša: Slováci, prichádza vaša chvíľa, Únii treba povedať krutú pravdu!

PRAHA – Český vicepremiér a minister financií Andrej Babiš sa domnieva, že nadchádzajúce slovenské predsedníctvo v EÚ by malo byť „politicky nekorektné“ v otázke migrácie. Babiš to vyhlásil príchode na stretnutie lídrov európskych liberálnych strán v Bruseli, ktoré predchádzalo dnes začínajúcemu sa dvojdňového summitu EÚ.

Babišove slová boli reakciou na novinársku otázku, ako v kontexte súčasných európskych debát o migrácii vníma postoj Slovenska, pripravujúceho sa na prevzatie predsedníctva v EÚ, a tiež úlohu novej slovenskej vlády pod taktovkou Roberta Fica.

„Očakávam, že Slováci budú politicky nekorektní. Pretože samozrejme západoeurópski politici musia byť politicky korektní, pretože bohužiaľ práve tie komunity, ktoré sa u nich neintegrovali, sú ich voliči,“ uviedol Babiš.

Podľa jeho slov ide hlavne o krajiny ako Francúzsko, Holandsko a Nemecko, kde sa utečenci neintegrovali do spoločnosti, avšak pozývajú do týchto krajín aj svoje rodiny. „Vieme, že v Bruseli má byť v roku 2030 viac moslimov ako pôvodných obyvateľov. To samozrejme pre nás neprichádza do úvahy. Myslím si, že Slováci budú politicky nekorektní a povedia tú pravdu, ktorá pre tých európskych politikov, ktorí to majú na starosti, bude nepríjemná,“ povedal Babiš.

zdroj: topky.sk