Megaškandál u Lajčáka! Zamestnankyňa prehovorila o nechutných praktikách: Kšefty pri šéfovaní EÚ

Megaškandál u Lajčáka! Zamestnankyňa prehovorila o nechutných praktikách: Kšefty pri šéfovaní EÚ

BRATISLAVA – Chcela pomôcť dobrému obrazu Slovenska v zahraničí. To, na čo narazila zamestnankyňa na Lajčákovom ministerstve Zuzana Hlávková, naozaj nečakala. Pochybné organizovanie zákaziek, navyšovanie súm a záhadné mlčanie samého ministra. Podozrivé zákazky šité na mieru vrhajú veľký tieň korupcie na ministerstvo zahraničných vecí.

Na ministerstvo zahraničných vecí nastúpila Zuzana Hlávková (26) v júli roku 2015 ako odborník pre kultúrnu prezentáciu na sekretariáte slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Ako sama tvrdí, chcela prispieť k pozitívnemu obrazu Slovenska v Európe. Na čo však na ministerstve narazila, absolútne nečakala. Na starosti mala kultúrne podujatia a aktivity zamerané na propagáciu Slovenska v zahraničí. Zo začiatku vyzeralo všetko v poriadku, až pokým sa na ministerstve neobjavila nová mediálna poradkyňa a bývalá riaditeľka Televízia Markíza Zuzana Ťapáková.

Tá začala pripomienkovať veľké kultúrne akcie, ktoré organizoval Hlávkovej odbor. „Začal byť na nás vyvíjaný tlak meniť podobu pôvodných projektov na základe jej požiadaviek, čo zároveň obnášalo výrazné navyšovanie rozpočtov. Podujatia, ktoré boli pôvodne plánované ako skromnejšie a decentné, sa zrazu menili na veľkolepé udalosti omnoho komerčnejšieho charakteru,“ napísala prostredníctvom blogu Transparency International Slovensko Hlávková. A tak sa organizácia dvoch koncertov naplánovaných na takmer 64 tisíc eur vyšplhala na „niekoľko sto tisíc eur“.

Zuzana Hlávková

Prišlo nám to šialené

Vážnejšie podozrenia z korupcie sa týkali veľkolepého predstavenia loga predsedníctva Slovenska v EÚ. Zamestnanci odboru protestovali proti tejto akcii. Ako náhle však zistili, že akciu má organizovať firma, ktorá sa podieľala na organizácii snemu strany Smer v Nitre v roku 2015, bolo im jasné, že zákazka prejde.

Vľavo – snem Smeru, vpravo – akcia na predstavenie predsedníckeho loga

Na predstavení loga malo byť pustené video podobné spotu zo smeráckej akcie. Zamestnanci odboru neverili vlastným očiam, mysleli si, že toto nemôže prejsť. „Prišlo nám to šialené. Mysleli sme, že je to nejaká zákulisná hra a niekto vo vedení to včas stopne a diplomaticky zruší (pretože odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie takéhoto podujatia bolo v kompetencii len najvyššieho vedenia ministerstva),“ napísala Hlávková.

Hlávková so šéfom Transparency International Slovensko Gabrielom Šípošom

Zákazka šitá na mieru

Na nový rok (2016) sa začalo podľa Hlávkovej začalo rýchlo na príprave predstavenia loga pracovať. „Narýchlo boli vytvorené podklady na “akože” prieskum trhu, v ktorom boli oslovené tri vopred vybrané eventové agentúry, vrátane Agentúry Evka, na ktorú bolo zadanie zákazky podľa všetkého ušité.“

Zákazka sa mohla realizovať bez verejného obstarávania z dôvodu výnimka ohľadom predsedníctva Slovenska v EÚ. Tá dovoľuje zadať nákupy na predsednícke aktivity do sumy 162 tisíc eur s DPH bez verejnej súťaže. Súťaž vyhrala Agentúra Evka, akcia sa mala konať dva týždne pred marcovými parlamentnými voľbami. Na akcii začali podľa Hlávkovej pracovať aj ľudia z ministerstva. Cena však nebola konečná. Doplácalo sa za honoráre účinkujúcich či priestory Slovenského národného divadla.

Brániť agentúru Viva Musica! prišiel jej riaditeľ Matej Drlička

Brániť agentúru Viva Musica! prišiel jej riaditeľ Matej Drlička

„Vtedy naši ľudia znervózneli ešte viac, celé sa to začalo vymykať z rúk.“ Narýchlo pozvaní hostia nemohli prísť a tak museli robiť divákov zamestnanci Lajčákovho rezortu. „Na podujatie boli narýchlo pozvaní hostia, mnohí však nemohli prísť kvôli časovej tiesni a tak boli zamestnanci sekretariátu povinne nahnaní do divadla, aby zaplnili prázdne miesta. Mnohí kolegovia vystupovali na podujatí ako hostesi/hostesky alebo iná výpomoc (min. 8 hostesiek v jednotnom ošatení mala podľa zmluvy zabezpečiť Agentúra Evka).“

Ďalšia pochybná zákazka

Ďalšia predražená zákazka sa týkala organizácie otváracieho koncertu pre verejnosť v spolupráci s agentúrou Viva Musica! Pôvodne bol rozpočet na akciu 20 tisíc eur. V januári 2016 už bol rozpočet navýšený na 230 tisíc eur. Hlávková pociťovala vtedy tlaky. „Zároveň bol na mňa vyvíjaný tlak, aby sa výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní sprocesovala do volieb. Vedela som, že navýšenie rozpočtu na podujatie prebehlo pochybným spôsobom a vedela som aj to, že rozpočet nikdy formálne neschválil minister. Osloveniu agentúry Viva Musica! a zadaniu zákazky nepredchádzala verejná súťaž ani prieskum trhu.“

Keď sa Hlávková ozvala nadriadeným s pochybnosťami o zákazke, nevenovali jej pozornosť. medzitým prišla akcia predstavenia loga a s ňou spojené „všetky machinácie s rozpočtom, so zmluvami, s priestormi. Videla som, ako boli moji kolegovia zaťahovaní do vecí proti svojej vôli a často nevedomky (pretože nedostávali celistvé informácie, alebo ich dostali až príliš neskoro). Následne sa už báli ozvať, alebo sa báli o prácu a často len rezignovane išli s prúdom. O odchode z ministerstva však uvažovali viacerí.“

V polovici februára 2016 sa Hlávková rozhodla odísť.

Lajčák sa tváril, akoby sa nič nestalo

Pri svojom odchode, ešte chcela upozorniť najvyššie priečky na ministerstve – na sekretariáte predsedníctva aj ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a štátneho tajomníka Ivana Korčoka. Čo je však zarážajúcejšie, keď sa Hlávková stretla so samotným ministrom, Lajčák sa tváril, že sa nič nedeje a pokúsil sa jej ponúknuť nejaký iný post na ministerstve.

Prijal ju 11. marca 2016. „Akoby sa nič nestalo. Povedal, že moje mladícke ideály sú mu sympatické, ale že srdce musí ísť ruka v ruke s rozumom. Povedal tiež, že bohužiaľ na Slovensku žijeme v istom nastavení, kde napríklad v IT sektore existujú kartely a rôzne zákulisné dohody, s ktorými bohužiaľ štát nevie nič robiť a musí sa im prispôsobiť,“ tvrdí Hlávková. Následne jej povedal, že keď verí jemu, všetko je v poriadku. Následne jej navrhol prestup na iný odbor, keď sa jej na sekretariáte ministerstva nepáči.

Matej Drlička

Matej Drlička

Hlávková sa pýtala aj na úlohu Ťapákovej na ministerstve. Podľa Lajčáka ju poslal sám premiér Fico s tým, „či by sme ju nevedeli nejako využiť“. Zástupca Agentúry Evka chce do konca týždňa poskytnúť všetky zmluvy týkajúce sa akcie predstavenia loga. Na tlačovku dorazil aj Matej Drlička, aby obhájil svoju spoločnosť Viva Musica!. Tvrdí, že jeho agentúra odmieta podozrenia z korupcie a plytvania verejných peňazí. „Ten text je plný poloprávd a nepresností,“ povedal Drlička s tým, že ho nikto nekontaktoval s podozreniami.

Hlávková zvažovala, či zverejní pochybnosti aj verejne. „Začínala som byť zatrpknutá a ovládla ma bezmocnosť – hlas jedinca aj tak proti systému nič nezmôže, ten nás vždy prinúti zmeniť naše hodnoty, takto to chodí. Nepáčilo sa mi, že som taká a nechcela som sa stať jedným z tých nahnevaných, zatrpknutých ľudí už v 26 rokoch. Rozhodla som sa konať. Obrátila som sa na Transparency,“ ukončila Hlávková.

zdroj: topky.sk

Marian Kotleba v boji proti politickej mafii: Pravda o nečerpaní eurofondov

Marian Kotleba v boji proti politickej mafii: Pravda o nečerpaní eurofondov

V reakcii na sústavne medializované obvinenia o nečerpaní eurofondov v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK), ktoré bez akejkoľvek snahy predložiť dôkazy rozširujú najmä predstavitelia vládnej strany SMER-SD na čele s premiérom, sme pripravili stručný vecný prehľad vývoja celého sporu. Veríme, že týmto krokom vnesieme svetlo do celej kauzy a pomôžeme čitateľom odhaliť skutočnú pravdu.

V prvej polovici roku 2013 podal Banskobystrický samosprávny kraj na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dve žiadosti o nenávratný finančný príspevok (tzv. eurofondy) – v marci 2013 to bola žiadosť na projekt „Modernizácia a rekonštrukcia ciest Sucháň-Čebovce, Opava“ a v máji 2013 žiadosť na projekt „Likvidácia povodňových škôd v okrese Revúca“. BBSK začal ešte počas úradovania predchádzajúceho župana Maňku (SMER-SD) s verejnými obstarávaniami, no všetky boli kontrolnými orgánmi zrušené kvôli pochybnému vymedzeniu obchodných podmienok.

V opakovanom verejnom obstarávaní, vyhlásenom už za úradovania novozvoleného predsedu BBSK Mariana Kotlebu (ĽS Naše Slovensko), sa do súťaže prihlásilo spolu až 14 firiem a vysúťažená cena pre oba projekty klesla o vyše 1,5 milióna Eur v porovnaní s odhadmi vypracovanými za čias predchádzajúceho župana zo strany SMER-SD.

Krátko po vyhlásení tohto opakovaného verejného obstarávania, keď bolo zrejmé, že o dané projekty sa spustila medzi firmami skutočná konkurenčná súťaž, sa však vedenie Úradu BBSK z médií dozvedelo, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka odstúpilo od financovania týchto projektov cez eurofondy. Úrad BBSK po pátraní zistil, že ministerstvo skutočne poslalo list o odstúpení od projektov pobočke svojho sprostredkovateľského orgánu v Banskej Bystrici. Samotnému Úradu BBSK, ako prijímateľovi podpory z eurofondov, tento list dodnes nebol oficiálne doručený. Ako hlavný dôvod svojho odstúpenia od zmlúv uvádzalo ministerstvo nečinnosť BBSK. Voči tomuto obvineniu sa vedenie Úradu BBSK ohradilo a v námietke poslalo ministerstvu dôkazy v podobe zmlúv s dodávateľmi vysúťaženými vo verejnom obstarávaní. Na túto námietku sme doteraz nedostali odpoveď. Namiesto odpovede prišlo v marci 2015, t.j. v čase, kedy sa už stavebné práce fyzicky začali, na Úrad BBSK z ministerstva ďalšie nečakané oznámenie o odstúpení od zmluvy – tentokrát však už s úplne iným zdôvodnením. Ako hlavný dôvod odstúpenia už nebola uvádzaná nečinnosť, ale „omeškanie s realizáciou aktivít“. Aj voči tomuto odstúpeniu sa BBSK ohradil, keďže list vytýkajúci omeškanie bol doručený paradoxne ešte pred dátumom ukončenia projektov, odhliadnuc od žiadosti o predĺženie projektu do konca júna 2015, na ktoré má BBSK podľa príručiek z EÚ nárok. Na námietky BBSK však ministerstvo odpovedalo len strohým konštatovaním, že svoje odstúpenia považuje za platné.

Krátko predtým vystúpil v médiách premiér Róbert Fico, ktorý konštatoval, že BBSK na čele s predsedom Marianom Kotlebom (ministerstvom pozastavené) eurofondy nečerpá a preto uvažujú nad presunutím projektov z eurofondov na mesto Banská Bystrica, ktoré spravuje primátor Ján Nosko (zvolený s podporou strany SMER-SD). Takéto konštatovanie premiéra Fica možno považovať doslova za cynické vzhľadom k faktu, že práve minister zo strany SMER-SD hľadal viacero spôsobov, ako projekty financované z eurofondov zastaviť a že je to premiér Róbert Fico, ktorý opakovane odmietol ponuku na stretnutie s predsedom BBSK Marianom Kotlebom ohľadne vyriešenia problémov s eurofondami.

Vedenie BBSK je rozhodnuté bojovať o peniaze z eurofondov na cesty a iné zmysluplné projekty pre banskobystrický kraj všetkými dostupnými prostriedkami, hoci aj na európskej úrovni. Aj preto bola dňa 20.5.2015 na Okresný súd v Bratislave I podaná žaloba na Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja vo veci neplatného, diskriminačného a účelového odstúpenia od zmlúv o nenávratný finančný príspevok. Keďže žiadnemu inému kraju neboli podobné zmluvy zo strany ministerstva nikdy takýmto spôsobom odstúpené, navrhuje BBSK vo svojej žalobe vypočuť všetkých zainteresovaných zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a odhaliť ich skutočnú motiváciu.

Napriek prekážkam zo strany vlády sa stavebné práce realizované v rámci týchto projektov pomaly blížia ku koncu. Stále však zostáva otázny spôsob vyplatenia dodávateľských firiem a zamestnancov, ktorí na týchto stavbách niekoľko mesiacov pracovali. Pôvodný zámer predsedu BBSK Mariana Kotlebu bol dočasne uhradiť tieto projekty z rozpočtového prebytku 8 miliónov Eur, ktoré kraj ušetril v roku 2014 aj vďaka úsporám vo verejnom obstarávaní. Avšak poslanci Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (z ktorých väčšinu tvoria poslanci za stranu SMER-SD a KDH) svojím hlasovaním zo dňa 24.4.2015 tieto ušetrené peniaze účelovo zablokovali v rezervnom fonde tak, aby ich predseda samosprávneho kraja Marian Kotleba nemohol využívať. Pripomíname, že poslanci zastupiteľstva zobrali neštandardným hlasovaním predsedovi BBSK Marianovi Kotlebovi právomoc rozhodovať o zmenách v rozpočte takmer okamžite po jeho zvolení, čím sústredili rozhodovanie o peniazoch kraja výlučne do svojich rúk.

Vzhľadom k týmto okolnostiam zvolal predseda BBSK Marian Kotleba na 21.5.2015 zasadnutie zastupiteľstva priamo do obce Sucháň, v ktorej sa z daných projektov rekonštruujú dva mosty. Do programu rokovania predložil len jeden jediný bod – opätovne požadoval, aby poslanci kraja uvoľnili časť z ušetrených peňazí na vyplatenie firiem a robotníkov, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii daných ciest, kým sa súdnou cestou nevyriešia problémy spôsobené Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Poslanci však aj túto snahu predsedu Mariana Kotlebu opätovne odignorovali.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
Ľudová strana Naše Slovensko

zdroj: naseslovensko.sk

Divná vianočná reklama odhalená: Daňovníci zaplatili Ficovi bohatého Ježiška.

Divná vianočná reklama odhalená: Daňovníci zaplatili Ficovi bohatého Ježiška.

[clear]
Aj vy ste sa pýtali, odkiaľ sa na televíznych obrazovkách počas Vianoc vzali reklamné spoty oslavujúce blahodarnú silu eurofondov? Poznáme odpoveď!

„Slovensko je dnes plné dobrých správ. Vďaka eurofondom…“ Takto začínajú spoty s názvom „Dobré správy“ v televíziách, ktoré sa objavili iba nedávno. Všetky oslavujú peniaze z eurofondov, za ktoré mohlo Slovensko prosperovať. Mnohí ľudia sa pýtali, kto je za tým.

VIDEO Divná vianočná reklama

My už poznáme odpoveď. U Roberta Fica chodil tento rok veľmi bohatý Ježiško, akurát sa mu na neho poskladali bežní Slováci. Spoty si totiž objednal jeho Úrad vlády za milióny eur od daňových poplatníkov. Upozornil na to ekonomický analytik zo Siete Robert Auxt. Takto si Fico zabezpečil dokonalú predvolebnú kampaň práve v sviatkovom čase, keď väčšina Slovákov má voľno a pozerá televíziu.

„„DOBRÉ SPRÁVY“ na Vianoce, ktoré slaboducho ospevujú úspech implementácie EÚ fondov, sú skôr výsmechom a hanbou pre samotnú vládu a Európsku komisiu. Zaplatiť prime-time na najsledovanejšej televízii počas vianočných sviatkov, navyše krátko pred konaním volieb, s vysokou frekvenciou za 600 tisíc. a celkovo 2,1 mil. EUR pre skupinu médii, nahráva divnému príbehu. Príbehu o tom, ako dobre naša vláda hospodárila v poslednom období,“ napísal o reklamách Auxt.

Spot 1

Na dokopy 4 videách sa zo začiatku objaví malý chlapec alebo dievča, ktoré oznámi radostnú správu, že vďaka eurofondom Slovensko rástlo. Postupne ho vystrieda o niekoľko rokov staršia osoba až nakoniec výborné správy zahlási dospelák. Spoty končia slovami: „Vďaka eurofondom sme vyrástli. Až 80 percent verejných investícií tvoria prostriedky z EÚ. Vďaka nim sa Slovensko mení na vyspelú a modernú krajinu.“

Spot 2

Peniaze za eurofondové reklamy išli od štátu iba za rok 2015 do súkromnej televízie Markíza v hodnote až 3 milióny eur. Štvrtého decembra podpísal Úrad vlády za 2,1 milióna eur reklamné zmluvy s viacerými médiami. Do Markízy išlo najviac, až takmer 600 tisíc eur. Do televízie JOJ putovalo 540 tisíc eur, do TA3 takmer 411 tisíc. Na eurofondovej reklame so štátom zarobili aj rádiá Fun (300 tisíc), Expres (takmer 121 tisíc) a Vlna, Anténa Rock či Jemné melódie (spolu 168 tisíc).

Netreba pripomínať, že sa na to poskladali daňoví poplatníci. Reklama s názvom „Dobré správy“ sa vysiela od začiatku Vianoc až po koniec januára. Teda v čase vrcholiacej predvolebnej kampane.

Spot 3

V reklamách sa spomínajú iba pozitívne správy o eurofondoch. Nič sa nehovorí o tom, koľko miliónov sa nestihlo využiť či spomenúť, koľko eurofondov skončilo vo vreckách skorumpovaných úradníkov. Navyše, peniaze z eurofondov museli odniekaľ prísť. Žiadne peniaze nerastú na stromoch a obed zadarmo neexistuje. Ďalšou vecou je fakt, že služby Európskej únie si platia aj Slováci. Za ne by sme mali dostať adekvátne protislužby a nie míňať ich na vládnu propagandu.

Spot 4

zdroj: topky.sk

Dolný Kubín odmietol štátne peniaze na štadión. Povedal prečo.

Dolný Kubín odmietol štátne peniaze na štadión. Povedal prečo.

Mesto odmietlo štátnu dotáciu na rekonštrukciu štadióna. Nepáčia sa mu podmienky. Nepotrebuje novú tribúnu, ale opravu starej.

DOLNÝ KUBÍN. „Odmietame sedačky za 750-tisíc eur,“ povedal primátor Roman Matejov. „Nechceme, aby sme sa museli zaviazať vybudovať vyhrievaný trávnik, turniketový systém a osvetlenie. Obstarávanie na Slovenskom futbalovom zväze nemalo prebehnúť v takej podobe, ako prebehlo. Podľa neho mali schválené peniaze dostať samosprávy.“

Urobme to za vlastné

Zástupcovia mesta niekoľkokrát rokovali s predstaviteľmi Slovenského futbalového zväzu o spôsobe využitia dotácie ministerstva školstva na rekonštrukciu a modernizáciu štadióna Ivana Chodáka.

Zväz trval na celkovej kapacite štadióna 2050 nových a 730 existujúcich zakrytých samostatných sedadiel.

Zároveň by mesto muselo akceptovať výsledky verejného obstarávania na dodávateľa nadzemných častí tribún so sedačkami, ktorú vyhrala spoločnosť SEDASPORT.

Na tento účel by získal Dolný Kubín 750-tisíc eur od štátu, ale mohol by ich použiť len na novú tribúnu.

Pri lacnejšom variante by všetky ostatné práce za viac ako pol milióna eur zaplatilo mesto z vlastných zdrojov.

Pri drahšom variante by muselo z mestského rozpočtu dať až takmer milión eur.

Radnica preto odmieta pristúpiť na takéto podmienky. Poslanci sa zhodli, že mesto ďalej nebude so zväzom rokovať.

Štadión je v dezolátnom stave

Poslanec Matúš Lakoštík odporučil pripraviť návrh na rekonštrukciu letného štadióna z vlastných prostriedkov rozloženú na tri roky. Navrhuje použiť peniaze z tohtoročného rozpočtového prebytku, v budúcoročnom rozpočte by sa mohli nájsť peniaze na projekt.

Poslankyňa Zdenka Poracká povedala, že na rekonštrukciu by malo stačiť 400-tisíc eur. „Nemôžeme prijať od Slovenského futbalového zväzu danajský dar.“ Pripomenula tiež, že 730 súčasných miest na sedenie stačí. „Za 40 rokov bola kapacita tribúny naplnená len dvakrát.“

Poslanci veria, že v rozpočte nájdu peniaze na úspešné a čo najrýchlejšie ukončenie rekonštrukcie.

Budúcoročný budú schvaľovať už počas nasledujúceho rokovania mestského zastupiteľstva.

zdroj: orava.sme.sk

Celé Slovensko ovláda šesť skupín, tvrdí uznávaný ekonóm a poradca premiéra profesor Peter Staněk.

Celé Slovensko ovláda šesť skupín, tvrdí uznávaný ekonóm a poradca premiéra profesor Peter Staněk.

ROZHOVOR „Korupcia u nás je zhruba na úrovni 25 %. Prečo nie je korupcia vo Švédsku, kde je na úrovni 1 až 2 %? Teda neoplatí sa kradnúť? Alebo je to preto, že tá spoločnosť jednoducho ostrakizuje každého, komu sa príde na podvod, na tunelovanie. Hovoríte o oligarchizácii, ktorý oligarcha alebo politik bol potrestaný za posledných 25 rokov, vrátane zobratia celého majetku, nielen otcovho brata švagra syna…? Druhá vec je, prečo v Číne to stále takto funguje? Lebo v Číne platí jedno, že aj najvyšší stranícki činitelia sa boja – máme tu čerstvý príklad – tretí najvyšší človek v Číne je odsúdený za korupciu, podvody, majetkovú kriminalitu – a ja sa pýtam: prečo to nie je možné na Slovensku?“ Profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV podrobil v prvej časti exkluzívneho rozhovoru pre PL.sk zdrvujúcej kritike pomery nielen u nás, ale aj v Európe. Ponúka však aj východiská a tvrdí, že naša ekonomika nemôže stáť iba na jednej opornej nohe, ktorou je automobilový priemysel a ponúkol možné riešenia.

Ako v súčasnosti vnímate situáciu na Slovensku z ekonomického, sociálneho, politického, demografického a spoločenského uhla pohľadu? To všetko navzájom súvisí?

Po prvé, z ekonomického hľadiska je to veľmi jednoduché. V návrhu štátneho rozpočtu je prioritou séria infraštruktúrnych projektov, stavaných vo väzbe na eurofondy – železnice, diaľnice, dopravná infraštruktúra, a druhá vec – rast domácej spotreby. Avšak musíme povedať, že rast domácej spotreby obyvateľstva súvisí nie s rastom príjmov, ale s rastom dlhov a úverov a dokonca podľa analýzy Eurostatu slovenské obyvateľstvo je obyvateľstvom, ktoré sa najrýchlejšie zadlžuje v Európskej únii. Čiže úplne „úspešne“ mašírujeme americkou cestou života na dlh, hoci o Slovákoch bolo vždy známe, že sa prikrývajú iba takou perinou, na akú majú. Zo spoločenského hľadiska musím otvorene povedať, že hoci nám otĺkajú o hlavu migrantov a podobne, naopak, slovenský národ je veľmi uvážlivý a opatrný vo vzťahu k migrantom. Musíme si totiž uvedomiť niekoľko zásadných skutočností.

Ktorých napríklad?

Ten prvý problém sa netýka jedného či dvoch rokov, ten sa týka desaťročí. Druhou skutočnosťou je fakt, že kým sa migranti integrujú do spoločnosti, bude to trvať roky. Po tretie, skúsenosti s migrantmi vo Francúzsku, Holandsku či v Nemecku sú veľmi jasné a tam dokonca ani druhá generácia migrantov nie je schopná a ani ochotná integrovať sa do spoločnosti. Čiže máme „zarobené“ na dlhodobé problémy, čo, samozrejme, Nemcov či Francúzov pri ich veľkom počte obyvateľov nemusí až tak mrzieť, ale pri malej krajine s päť a pol miliónom obyvateľov to môže hrať obrovskú úlohu.

Ako je to u nás z hľadiska politických elít?

Vidím to tak, že veľká časť politických elít totálne zlyháva pri hodnotení dnešného vývoja, pri hľadaní riešení z tohto vývoja a skôr je uzavretá vo svojej bubline vlastnej veľkosti a to im úplne stačí, aby sa medzi sebou hádali, viedli vojny, spájali sa či viedli nenávistné útoky. Musím otvorene povedať, že to, čo predvádza táto „elita“, je obraz úbohosti a nepochopenia veľkosti úloh, ktoré stoja pred Slovenskom a na ktoré by tieto politické „elity“ mali reagovať.

Nežijeme v izolácii, ako to je z pohľadu Slovensko a Európa?

Pokiaľ to vezmeme zo širšieho hľadiska, tak je jasné, že vôbec nezvažujeme niekoľko fundamentálnych rizík, ktoré stoja pred Európou ako celkom. To znamená, kam chce smerovať Európa? Federácia? Rozpad? Alebo nejaká tuhá integrácia? Neuvažujeme nad tým, čo nás čaká napríklad vo väzbe na technológie, na dôsledky prírodných zmien a podmienok, ktoré s tým súvisia, vo väzbe na geopolitiku, kde ekonomika už je iba geopolitickým nástrojom procesov. A, samozrejme, problém, ktorý sa javí ako veľký problém dneška – starnutie populácie a migranti. To nie sú izolované problémy, ale vzájomne prepojené problémy, ktoré nám môžu zlomiť krk, väzy a môžu z nás urobiť národnostnú menšinu na vlastnom území podobne, ako sa stali Srbi v Kosove.

Čiže dostali sme sa k možnému demografickému vývoju, ktorý ani u nás nie je nejaký radostný, nehovoriac o Nemecku či Rakúsku, kde demografická krivka roky klesá. Hrozí niečo podobné aj nám?

Spýtam sa vás: stále sme ešte v stredoveku a národ je tým väčší, čím má väčší počet členov a príslušníkov toho národa? Keď nás bude sto miliónov, tak budeme veľkí? Alebo tu platí iná téza: príroda si sama redukuje počet prírastku populácie, lebo si uvedomuje premrštenosť ľudského druhu na planéte a nerád to hovorím, ale môj výrok použili aj v jednom americkom filme: „Človek sa správa ako vírus voči hostiteľovi, ktorým je planéta. Ak sa hostiteľ naštve, tak ten vírus vyhladí a potom sa nečudujme javom, ku ktorým dôjde“. Dodnes som skutočne nepochopil, akú odmenu dostaneme, keď nás bude desať alebo dvanásť miliárd na planéte, aj keď niektorí vykrikujú, že môžeme uživiť aj pätnásť miliárd ľudí. To je úplne iracionálna úvaha a hlavne, ak si uvedomíte, že jedným z hlavných problémov v budúcnosti bude absolútny pokles potreby práce v spoločnosti a tým obrovské zvýšenie počtu ľudí, ktorí budú „zbytoční“ a nikto ich nepotrebuje.

Dostávame sa k aktuálnej ekonomickej situácii na Slovensku, máme pomerne rozpredanú našu ekonomiku…

Úplne rozpredanú!

…máme tu stále lacnú pracovnú silu, orientujúcu sa v prevažnej miere na automobilový priemysel, pričom v ekonomike platí, že by mala stáť pevne na štyroch oporných nohách, my zatiaľ máme tú jednu spomínanú, ostatné pokrivkávajú. Ako z tohto pohľadu vidíte našu situáciu, lebo asi je zbytočné rekriminovať, akým spôsobom sme prišli o desiatky prosperujúcich podnikov?

Riešení máte dostatok. Po prvé, 3D tlač bude znamenať úplnú zmenu subkontraktingu, to znamená, že malé firmy budú schopné robiť špičkové výrobky na individuálnu zákazku. Kľúčovým predpokladom 3D tlače a niektorých ďalších robotizovaných technológií je materiál, ale my máme skvelý materiálový výskum. Výsledky SAV v materiálovom výskume sú na úrovni svetovej špičky. Ide len o to, ako premostiť vzťah medzi výsledkami výskumu a reálnym uplatnením v ekonomickej praxi. Na druhej strane tu máme firmy, ako je ESET a podobne, ktoré vyvíjajú perfektné počítačové softvérové bezpečnostné systémy. Znova máme možnosť rozvinúť kvázi ďalšiu nohu, ale nesmieme nechať ESET len tak, aby nakoniec úplne kašľal na Slovensko a orientoval sa na zahraničné trhy a biznis, lebo je to naozaj jedna zo špičkových firiem. A úloha bezpečnostných protokolov bude v rámci IT systémov veľmi dôležitá.

A čo ďalšie oblasti, ktoré by sa mohli stať „opornými nohami“?

Presne tak, je tu tretia zásadná vec. Dodnes som nepochopil, prečo sme museli rozbiť poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, keď potravinová bezpečnosť je jeden z fundamentálnych predpokladov prežitia národa v krízových situáciách. Dnes potravinársky priemysel skúpila Nestlé a iní zahraniční vlastníci, poľnohospodárstvo je pomaly viac zamerané na pestovanie repky na bioetanol, ako na normálne poľnohospodárske produkty a ešte aj tradičné slovenské produkty ako kapustu a slivky vozíme z Číny alebo z Brazílie, čo je úplný „absurdistan“. Odhliadnuc od toho, že posledné lekárske výskumy ukazujú, že strava hrá obrovskú úlohu v organizme a vy by ste mali spotrebúvať stravu do vzdialenosti 80 až 100 kilometrov od miesta, kde žijete. Čiže, pokojne by sme mohli rozvinúť potravinársky priemysel, čím by sme riešili problém málo kvalifikovaných pracovných síl – veď viete, kde Rómovia robili – stavebníctvo a poľnohospodárstvo, riešili by sme problém potravinovej bezpečnosti, problém spracovania produktov tu, u nás doma, a podobne ako pri dreve, nevyvážali by sme dosky, ale výrobky. A to všetko ešte máme – aj napriek vyše 25 rokom po Novembri ´89 – kvalifikovanú pracovnú silu v týchto oblastiach.

Tým by sme mohli mať aj iné oporné nohy ako iba automobilový priemysel?

Samozrejme. Z tohto hľadiska hneď vidím pred sebou štyri oporné nohy našej ekonomiky, ktoré by mohli fungovať! Ale, bohužiaľ, pre veľkú časť našich politických „elít“ úplne bude stačiť, keď položia ďalší základný kameň pre Land Rover a Jaguár. Budú pritom hovoriť, že k nám prišiel anglický výrobca a kapitál, pričom je to indická firma pod kontrolou koncernu Tata. Takže je to naozaj úplne „pikoškové“, lebo týmto posilníme tú jednu ťažiskovú nohu a vôbec sa nebudeme pozerať na hrozby a varovania Detroitu.

Keď hovoríme o automobilovom priemysle, nie je to nič nové, ak si pripomenieme, že už v minulosti nám chýbal dostatok kvalifikovaných pracovníkov, a tak sa do Bratislavy, Žiliny či Trnavy museli voziť pracovníci z Poľska, Rumunska, či dokonca z Vietnamu. Naplníme pracovné kapacity v štvrtej automobilke, ktorá tu zatiaľ nie je, ale môže byť?

Odpoviem vám na to inak. Kedysi každý väčší podnik mal vlastné učilište, kde si pripravoval kádre pre vlastné potreby. My sme to všetko zlikvidovali a boli sme vo vytržení, keď prišli Nemci s duálnym systémom, čo je len opakovanie učilišťa pri konkrétnej fabrike. Keby každý z veľkých investorov, napríklad aj ten Volkswagen (VW), si postavil vlastné učilište, kde si bude vychovávať vlastné odborné kádre, tak nemá žiadny problém. My dodáme ľudskú masu, oni dodajú majstrov odborného výcviku a máte kvalifikované pracovné sily.

Kedysi sme mali ako vysokoškoláci podnikové štipendiá, čím si podniky vychovávali vlastnú vysokoškolsky kvalifikovanú pracovnú silu. To by bola tiež cesta?

To je jedna línia, druhá línia je, že si môžeme, samozrejme, pripraviť kvalifikovaných odborníkov, dnes sa dokonca vysoké školy budú posudzovať podľa uplatniteľnosti absolventov na trhu práce, ale VW bude napríklad teraz potrebovať dvetisíc ľudí, to vychováte a potom už nebude potrebovať nikoho, to teda znamená – otázka jednorazovosti. A tu sme pri tom fenoméne – kedysi existovalo postgraduálne štúdium a pomaturitné vzdelávanie. Mali ste tzv. kontinuálny profesný systém celoživotného vzdelávania, nebol problém zmeniť profesiu, rekvalifikovať sa. Dnes sa tomu ale žiadna zo vzdelávacích inštitúcií nevenuje, ona chce vychovávať len hotových absolventov, kde dostáva zaplatené za každý kus.

Ani firmy sa tomu nevenujú?

Firmy sa tomu tiež nevenujú a my sa potom čudujeme, že nemáme kvalifikovaných pracovníkov. Ale aj pri tom VW jedna malá otázka: „Štvrtá platforma, ktorú teraz pripravuje VW, bude najdokonalejšou technickou platformou v rámci koncernu. Použijú v maximálnej miere robotiku, technológie CAD-CAM a SIM. Keby použili technológie, ktoré majú na tých troch montážnych plošinách, tak by na tú novú potrebovali 1 166 zamestnancov. Oni ale budú potrebovať iba 300… To znamená, že ak o päť rokov budete potrebovať ľudí pre automobilový priemysel, koľko ich reálne budete potrebovať? Takže ono aj ten Land Rover a Jaguár, ktorý sem príde, ešte stále máme pre nich dosť ľudí, lebo aj tí, ktorí pracovali v strojárstve a v zbrojnom priemysle, nezabudli svoju profesiu. Čiže, keby ste ich chceli a zaplatili ich, tak by určite prišli. Ale pokiaľ tu vo VW bude 38 percent agentúrnych pracovníkov prakticky za minimálnu mzdu – sú tam, samozrejme, aj ľudia, ktorí zarábajú priemerne mesačne 1 500 eur – tak akurát pri tom počte chudobných pracujúcich sa nečudujte, že domácich tam ťažko zoženiete.

Sme pri produktivite práce, ako sa za tie roky u nás zmenila. Vieme, že to, čo v Nemecku napríklad robí päť pracovníkov, u nás často musí zvládnuť jeden a za podstatne nižšiu mzdu, ako by mal v Nemecku. Inými slovami, náš človek má päťkrát vyššiu produktivitu práce za podstatne nižšiu mzdu…

Za podstatne nižšiu mzdu…

…aká je tu teda hrozba, keď našich ľudí budú zahraniční investori nútiť, aby sme za tú istú mzdu vyprodukovali oveľa väčšie množstvo tovaru ako porovnateľne na Západe? Nespeje to k umelo znižovanému počtu pracovných miest a možností?

V každom prípade samotné nové technológie vytvárajú obrovský tlak na znižovanie počtov pracovníkov a znižovanie potreby spoločenskej práce. Dokonca existujú analýzy, že každých 15 až 20 rokov dôjde k poklesu potreby práce o 15 %, a to v celej spoločnosti, teda nie iba v tej industriálnej sfére typu VW a podobne. Skutočne dnes extrémne narastá počet tzv. ad hoc pracovníkov, ktorí, keď ich potrebujete, tak ich máte, keď ich nepotrebujete, tak ich prepustíte. Kedysi tvorili títo agentúrni pracovníci v EÚ asi 3 až 5 % celkového počtu pracovníkov. No a dnes to došlo tak ďaleko, že EÚ aj napriek svojej byrokracii prijíma zákony na ochranu agentúrnych pracovníkov pred maximálnym žmýkaním. Produktivita práce je u nás veľmi vysoká, dokonca vyššia ako v rade krajín EÚ. Ale mzdy u nás zďaleka nekopírujú vývoj produktivity práce. Má to jeden krásny efekt: keby mzdy aspoň sčasti kopírovali rast produktivity práce, tak nie je pre vás dôležitý počet ľudí v produktívnom veku, ale objem vyplatených miezd a z toho odvedených odvodov. Mali by ste zabezpečený plný prvý dôchodkový pilier. Ak však mzdy rastú minimálne, tak vtedy naozaj platí pomer medzi produktívnym a poproduktívnym vekom a potom sa bude tvrdiť, že na budúcich dôchodcov po roku 2030 nemáte peniaze!

Na druhej strane tu ale máme aj iný problém – drahý štát. Máme tu šedú ekonomiku, máme tu sféru, v ktorej sa peniaze strácajú ako v čiernej diere, ktoré by mohli byť využité úplne inak. Čo radíte premiérovi ako jeho poradca, ako s tým bojovať?

Roky tlačím do toho, aby riešili korupciu. Uvedomte si, že korupcia na Slovensku znamená zhruba 3 miliardy eur ročne. Tu ale nejde o to, že niekto dostane obálku s peniazmi. Tu ide o to, že tá obálka znamená predraženie činnosti verejného sektora! O to je to viac… Čiže, ak dáte na verejný sektor ročne 12 miliárd eur, tak by vám rovnako malo stačiť 9 miliárd eur. Ak na zdravotníctvo ročne dávate 4,3 miliardy eur, a v tomto sektore sa ročne zbytočne rozkradne miliarda eur, máte dve možnosti: buď znížite náklady na zdravotníctvo, alebo nakúpite novú medicínsku techniku, rozviniete screeningové programy, zefektívnite kvalitu života pre pacientov a zdravotníctvo bude plniť úlohu, ktorú plniť má. V tomto zmysle si musíme uvedomiť tri veci. Šedá, čierna ekonomika, korupcia, operácie na hrane zákona, podniková kriminalita sú na úrovni EÚ, ale aj Slovenska. Pokiaľ chcete porovnanie, celkové dôsledky týchto finančných tokov na Slovensko sú také isté, ako je 12 miliárd eur výdavkov štátneho rozpočtu. Znamená to teda, že keby som vedel aspoň 30 % týchto finančných tokov ukontrolovať, máte dosť prostriedkov v štátnom rozpočte a obmedzíte deštrukciu spoločnosti, ktorá vyplýva z toho, že zákony dodržuje len blbec.

Čo z toho vyplýva, čo ste teraz uviedli?

Z tohto hľadiska môžeme úplne otvorene povedať, že aj samotná EÚ by sa mohla radikálne zmeniť. Odhad korupcie v EÚ je ročne zhruba 300 miliárd eur, operácie na hrane zákona zhruba 660 miliárd, transfer-pricing, teda prelievanie financií medzi rôznymi pobočkami zhruba 800 miliárd ročne. A európsky rozpočet je zhruba 142 miliárd. Nezdá sa vám niečo zhnitého v „štáte dánskom“ pri týchto pomerových reláciách? A to sa ešte nebavíme o dvoch cifrách: objem zdrojov viazaných v daňových rajoch sa za uplynulých päť rokov zvýšil na 81 biliónov dolárov, vzrástlo to asi o 16 biliónov. Po druhé, celkový objem vnútropodnikovej kriminality v EÚ28 dosahuje ročné straty 1,5 bilióna eur. A ja sa pýtam, aká je potom reálna vykazovaná ziskovosť európskych podnikov, vykazované platenie daní, ak tých 1,5 bilióna nikomu nechýba? A znova sme pri tom: ak žiadna krajina nechce zo svojho rozpočtu platiť do európskeho rozpočtu viac ako jedno percento HDP a nemáte dosť peňazí na eurofondy, vypukne boj o financovanie starnutia populácie a migrantov, všetci budú hovoriť, že treba zmeniť eurofondy! Tak, že zvýšite domáce kofinancovanie, zavediete návratnosť použitých prostriedkov atď. Ďalej – budete riešiť korupciu? Nie, nebudete! Pretože podľa metodiky ESO 2010 korupciu, šedú a čiernu ekonomiku započítavate do HDP a predstavte si tú náhodu – najviac sa zvýši HDP vo Veľkej Británii, o 1,6 percenta, v Nemecku o jedno percento, v Česku o 0,7 percenta a na Slovensku presne o tých 0,6 percenta HDP, pri ktorých konštatuje pán Kažimír, že sa nám zvýši ekonomický rast oproti predpokladanému. Takže to nie je ekonomický rast, ale započítanie šedej a čiernej ekonomiky do HDP.

Ako sa pozeráte na problém oligarchizácie Slovenska, ktorá súvisí s korupciou a klientelizmom, o ktorých ste hovorili? Nožnice medzi veľmi bohatými a veľmi chudobnými sa roztvárajú čoraz viac. Je to podľa vás riešiteľný problém?

V podstate stále dochádzate k záveru, že majetková nerovnosť je okrem iného motivovaná aj tunelovaním verejného majetku a verejných zdrojov. Použijem ale iný príklad. Áno, korupcia u nás je zhruba na úrovni 25 %. Prečo nie je korupcia vo Švédsku, kde je na úrovni 1 až 2 %? Teda neoplatí sa kradnúť? Alebo je to preto, že tá spoločnosť jednoducho ostrakizuje každého, komu sa príde na podvod, na tunelovanie. Hovoríte o oligarchizácii, ktorý oligarcha alebo politik bol potrestaný za posledných 25 rokov, vrátane zobratia celého majetku, nielen otcovho brata švagra syna…? Druhá vec je, prečo v Číne to stále takto funguje? Lebo v Číne platí jedno, že aj najvyšší stranícki činitelia sa boja – máme tu čerstvý príklad – tretí najvyšší človek v Číne je odsúdený za korupciu, podvody, majetkovú kriminalitu, a ja sa pýtam: prečo to nie je možné na Slovensku? To isté máte na Ukrajine, všetci hovoria o tejto krajine, no treba priznať jeden fakt: celé územie Ukrajiny je rozdelené medzi 16 oligarchov a tí vládnu pevnou rukou na svojom území. Čiže problém Ukrajiny je možné riešiť veľmi jednoducho – riešiť ten problém 16 oligarchov aj za cenu tvrdej osobnej zodpovednosti a nebojím sa povedať, aj za cenu dôsledného zavretia „do bane“ – ako sa hovorí – „až by boli čierni“.

Hovorí sa, že na Slovensku ovláda krajinu osem oligarchov. Je to tak?

Je to menej, je to šesť skupín, ktoré ovládajú v podstate celé prostredie v podmienkach Slovenskej republiky, pričom financujú všetky politické subjekty, aby bolo jedno, kto vyhrá.

Keď sme hovorili o ekonomike, dokedy tu bude modla akýchsi ekonomických rastov, to sa predsa nedá donekonečna, aby ekonomiky iba rástli. Alebo áno?

Odpoveď je jednoduchá: kde a o čom hovorí mainstream ekonomických teórií, hovorí o trvalom raste. Druhá hlavná ekonomická dogma ekonomických teórií je, že za všetky problémy môžu regulácie, ktoré deformujú trh, ktorý by bol inak „geniálny a optimalizovaný“… A tretia modla udržateľného rastu je nonsens z jedného pragmatického jednoduchého dôvodu. Keďže prírodné zdroje sú obmedzené, tak nemôžete mať neustály rast. A teraz si predstavte s tou modlou ekonomického rastu začína byť veľmi konfrontovaná tzv. zdieľaná alebo personalizovaná ekonomika. Nemusíte vlastniť, môžete si požičať. Ale potom celá spotreba je niekde úplne inde a ak nebude spotreba, nebude ani hospodársky rast. Nestálo by za úvahu urobiť iné? Ak vychovávate svoje deti, neprispievate tak isto k rastu spoločenského bohatstva? Nemá byť aj to zahrnuté do ekonomického rastu? Výchovu detí alebo ženy na materskej nezahrniete do ekonomického rastu, to je vraj nezmysel, to vraj nemá nič spoločné s ekonomikou… Čiže stojíme pri tom, že fundamenty ekonomického prístupu začínajú byť chybne konštruované. A keď vezmete do úvahy, že chybovosť národného HDP je medzi 30 a 10 percentami vzhľadom na nepoznanie transferov, ktoré sú medzi transnacionálnymi korporáciami, tak sa pýtam, akú cenu má takáto modla? A diskusie, či rast HDP bude 2,8 alebo 2,9 percenta? Je to úplne iracionálne, úplne mimo akejkoľvek logiky, dokonca s ekonomikou to nemá vôbec nič spoločné ešte z jedného titulu. Človek je tu pre ekonomiku? Alebo ekonomika pre človeka? Ak je tu ekonomika pre človeka, tak základom je zabezpečiť kvalitný život každého člena spoločnosti. Nie hospodársky rast. A ešte: ako je možné, že inflácia sa vždy strafí do toho, čo je očakávané? Nie je to dané práve tým, že zo spotrebného koša vždy urobíte to, aby inflácia vyšla taká, akú očakávate? Ale potom, akú cenu majú ekonomické fundamenty? Akú cenu majú tvrdenia o tom, že hospodársky rast bude 1,1 percenta? Pritom niekto, kto to tvrdí, si vôbec neuvedomuje, čo je to a ako vznikol hospodársky rast.

Ako z tohto pohľadu hodnotíte skladbu slovenského štátneho rozpočtu, do ktorého sa podľa aplikovanej metodiky stále do príjmovej časti rátajú aj eurofondy. Tie tu však budú už len zopár rokov, čo potom?

Zoberte si, že budovanie infraštruktúry je jeden z faktorov hospodárskeho rastu. Z čoho platíte infraštruktúru? Z eurofondov. Keď si vezmete všetky projekty, ktoré realizujú municipality pri kofinancovaní vo výške 5 percent hodnoty projektu, tak máte odpoveď, z čoho to financujete. A zatiaľ Slovensko stále má ten pomer, že 14 miliárd eur dostaneme, 6 a pol miliardy zaplatíme na kofinancovaní, čo je pre nás maximálne výhodné. Ale už teraz sa ukazuje, že stratégia európskeho rozpočtu je neudržateľná, a to práve preto, že má ročný 90-miliardový deficit. Chcelo by to teda „zosekať“. A to buď zosekať eurofondy, alebo upraviť príspevky členských krajín. A keďže krajiny nechcú platiť do rozpočtu viac, tak zosekajú podmienky pre eurofondy a potom naraz zistíme, nakoľko sme sa mohli prikrývať perinou, ktorú máme my sami. Lebo teraz sa prikrývame európskou perinou. Pokiaľ ide o eurofondy, vy ste predtým spomínali oligarchizáciu. Veď tunelovanie eurofondov je jeden z najvýznamnejších zdrojov pre mnohé finančné skupiny. No, a ak by neboli eurofondy, tak tie skupiny by stratili mnohé zdroje príjmov.

Máte tým na mysli napríklad aj dotácie v poľnohospodárstve?

Nemyslím, vy ste povedali (smiech).

Ale pripúšťate, že aj tam sú tie zdroje?

Nepripúšťam, iba konštatujem, že čerpanie a tunelovanie eurofondov je obrovské a práve preto EÚ čerpanie niektorých eurofondov, napríklad v školstve zablokovala, z čoho vyplynul napríklad nedostatok financií na univerzitách.

zdroj: parlamentnelisty.sk